Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Róbert Matulák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Csp/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208850
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817208850.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcov: 1. R. K., nar.

X.X.XXXX, bytom K., C. XXX/X a 2. N. K., nar. X.X.XXXX, bytom K., C. XXX/X, obaja zastúpení JUDr.
Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6, proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosť, byt č. XX, na 4. poschodí, vo vchode č. 1, bytového domu súp. č. XXX,
postavený na pozemku parcela L. č. XXXX/X, vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, v podiele XXX/XXXXX-tin, zapísaná na liste vlastníctva č.

XXXX, k.ú. K., obec Sebedražie, okres S., nie je zaťažená záložným právom, zapísaným v časti „C“
na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. K. pod V XXXX/XX - VZ XX/XX, zriadeným na základe T. o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX - Q., uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou
v 1. rade v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Z.. C. T., ako záložcom, dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou dňa 22.5.2017 žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyni
žiadala, aby súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 648/2009-RAČ zo dňa 7.9.2009,

uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom, na zabezpečenie
pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 10.1.2009, je neplatná.

2. V žalobe žalobkyňa v 1. rade uviedla, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, bytu
špecifikovaného vo výroku I. tohto rozhodnutia. Ako dlžník dňa 10.1. 2009 uzatvorila so žalovaným
zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť
žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484 eur, teda spolu sumu 984 eur v 12 mesačných

splátkach po 82 eur od 12.2.2009. Súčasťou úverovej zmluvy bolo splnomocnenie advokáta Z.. C.
T., ktorý mal zastupovať žalobkyňu v prípade, ak by neplnila podmienky úverovej zmluvy, ktorý bol v
jej mene oprávnený spísať a podpísať notársku zápisnicu ako exekučný titul a uzatvoriť a podpísať
zmluvuozriadenízáložnéhoprávananehnuteľnostivovlastníctvežalobkyne.Nazabezpečeniezáväzku
z úverovej zmluvy bola súčasne vystavená aj zmenka. Z dôvodu zlej finančnej situácie podmienky
úverovej zmluvy porušila, dlh riadne a včas nesplácala, pričom výšku neuhradených splátok preukázať
nevie. Má však za to, že z istiny uhradila sumu cca 320 eur. V roku 2013 bol žalobkyni doručený

žalobný návrh, ktorým si spoločnosť CD Consulting s.r.o. ako právny nástupca žalovaného, uplatnila voči
žalobkyni právo zo zmenky, ktorou bolo plnenie úveru zabezpečené. Konanie je vedené na Okresnom
súde Prievidza pod sp.zn. 11Cb/76/2013. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodnutie však
doposiaľ právoplatne nie je. V uvedenom konaní bola žalobkyňa informovaná, že žalovaný si uplatnilsvoju pohľadávku voči nej aj prostredníctvom rozhodcovského súdu. Tento rozsudok žalobkyňa nemá.
Nárok priznaný rozhodcovským súdom si žalovaný uplatnil v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené
na tunajšom súde pod sp.zn. 15Er/2428/2010. V uvedenom konaní bola konštatovaná neplatnosť

rozhodcovskejdoložkyvzmluveoúvere,zdôvoduktoréhoboloexekučnékonaniezastavené.Následne,
v máji 2017, bolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Žalobkyňa nemala
vedomosť o tom, že na nehnuteľnosť, ktorú má v bezpodielovom vlastníctve, bolo zriadené záložné
právo. Pri uzavretí úverovej zmluvy bola oboznámená, že okrem poskytnutej sumy 500 eur titulom
pôžičky, bude musieť zaplatiť aj poplatok v sume 484 eur. Skutočnosť, že spolu s úverovou zmluvou

niekomu podpisuje aj splnomocnenie na svoje zastupovanie pri nejakých úkonoch, nevedela. Zmluva
bola vyhotovená formou formulárového tlačiva, do ktorého boli dopísané jej osobné údaje. Pod
predtlačovou, ktorá bola vyplnená osobnými údajmi žalobkyne, bol malými písmenkami uvedený text, s
ktorým sa ani nestihla oboznámiť. Netušila, že svojím podpisom niekomu udeľuje práva na nakladanie
so svojím majetkom. Vzhľadom na oznámenie žalovaného, žalobkyňa z listu vlastníctva č. XXXX
zistila, že na nehnuteľnosti v jej bezpodielovom spoluvlastníctve (ďalej len „BSM“) je zriadené záložné

právo žalovaného. Po nahliadnutí do katastrálneho spisu, vedeného Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor, zistila, že v jej zastúpení bola vyhotovená záložná zmluva, ktorej vklad bol povolený
pod V XXXX/XX-VZ XX/XX. Úverová zmluva (ďalej aj „ÚZ“) je zmluvou spotrebiteľskou, čo už v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11Cb/76/2013 skonštatoval aj súd vo vyššie uvedenom
rozhodnutí. ÚZ je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a úver spotrebiteľským úverom. ÚZ mala

obsahovať príslušné ustanovenia zákona, neobsahovala však ročnú percentuálnu mieru nákladov a ani
ročnú úrokovú sadzbu, preto úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. A teda žalobkyňa
mala žalovanému vrátiť iba sumu poskytnutého úveru vo výške 500 eur. Aj keď žalobkyňa žalobcovi
z uvedenej sumy zaplatila len časť dlžnej sumy, vzhľadom na splatnosť záväzku podľa ÚZ by mal
byť nárok žalovaného premlčaný. Má za to, že Zmluva o zriadení záložného práva je absolútne

neplatným právnym úkonom a záložné právo žalovaného k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného z ÚZ vôbec nevzniklo. Zmluvu uzatvoril v mene žalobkyne ako záložcu advokát, ktorého
na to žalobkyňa splnomocnila v ÚZ. Splnomocnenie na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva
je súčasťou ÚZ v predtlačenom texte v zmluve bez možnosti dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho
obsah. Takéto splnomocnenie poskytuje žalovanému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho

pohľadávka môže byť zabezpečená okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez
toho, aby si to vyžadovalo ďalšiu aktivitu zo strany dlžníka - záložcu, čo je pre veriteľa jednoznačne
zjednodušený postup. Manžel žalobkyne ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti k uzavretiu
záložnej zmluvy nikoho nesplnomocnil, záložnú zmluvu nepodpísal. Okrem toho nemôže byť záložným
právom k nehnuteľnosti zabezpečená pohľadávka, ktorá je o niekoľko desiatok nižšia, než je hodnota

založenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore so zákonom, konkrétne absentuje akákoľvek proporcionalita
medzi zabezpečovanou pohľadávkou a poskytnutou zábezpekou, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Okrem toho dlžník v ÚZ splnomocňuje jemu neznámeho advokáta, vybraného veriteľom, čo je nekalou
obchodnou praktikou žalovaného, keď dlžníkovi vnucuje osobu, ktorá ho ma zastupovať. Z uvedeného
dôvodu považuje splnomocnenie v ÚZ pre advokáta za nekalú obchodnú praktiku žalovaného a tým aj

neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku a preto považuje za neplatné aj všetky právne úkony,
ktoré v mene žalobkyne ako dlžníka uvedený advokát vykonal. Zmluva o zriadení záložného práva
je absolútne neplatným právnym úkonom. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
k nehnuteľnosti žalobkyne tak nemohlo byť platne zriadené a teda ani nemohlo vzniknúť. Žalobkyňa
má na určení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť v

BSM, naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie výmazu
zápisu záložného práva v katastri nehnuteľnosti. Bez takéhoto rozhodnutia by bolo právne postavenie
žalobkyne neisté v tom, či na jej nehnuteľnosti viazne záložné právo žalovaného. Rozsudok súdu o
neplatnosti záložnej zmluvy je spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamov bez ďalšieho a túto je
Okresný úrad, katastrálny odbor povinný akceptovať v zmysle katastrálneho zákona.

3. Vo svojom prvom, elektronickom vyjadrení k meritu veci, žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Potvrdil
skutočnosť, že uzavrel so žalobkyňou ÚZ. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne, že táto má v zmluvnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa, naopak tvrdil, že ÚZ sa riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Žalovaný

má za to, že aj keď zmluva má povahu formulárovej zmluvy, to ešte samo o sebe nevytvára predpoklad,
že ÚZ je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Aj formulárová zmluva môže byť právnym
dôvodom vzniku absolútneho obchodu (zmluvy o úvere). Žalobkyňa v ÚZ výslovne prehlásila a svoje
vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účelyvýkonu zamestnania. Ak by žalobkyňa nebrala úver na účel výkonu zamestnania, tak prehlásenie,
že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania, by nikdy neurobila a nepripojila by k
takémuto prehláseniu svoj podpis. V ÚZ a vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalobkyňa

zároveň vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom ÚZ, vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Úvery poskytnuté na
účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru upraveného zákonom
č. 258/2001 Z.z. a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia zmenkou
sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (viď rozhodnutie NSSR 5Cdo/415/2012). Aplikácia zákona

o spotrebiteľských úveroch v prejednávanej veci teda nie je možná (viď uznesenie KS v Bratislave č.k.
18CoE/313/2016-46 zo dňa 31.5.2017). Má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie
právnej povahy ÚZ, keďže jej uzavretie v uvedenej forme sama svojím konaním žalobkyňa vyvolala
a iniciovala. V prípade postavenia žalovaného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01,

vo veci A. O. proti C. Wa AG publikovaný okrem iného v N., J., N., M., D., M. a kol., X. zákoník I §1
až XXX. E.. 2. vydání. S.: C. H. C., XXXX, s. 468 až 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že
je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok,
pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom
zmluvného práva. Žalovaný má za to, že princíp contra proferentem upravený v ustanovení § 54 ods.

2 OZ nie je aplikovateľný na daný prípad. Výkladovým princípom contra proferentem ako princípom
všeobecne platným argumentuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSSR“) zo dňa
19.8.2008 sp.zn.: I ÚS 243/07-25 ,,Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať
rozdielne, javí sa byť spravodlivý vykladať ich v prospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Zmyslom
tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový

výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej
zmluvnej strany“. V prípade, ak tvorca zmluvy argumentuje neurčitým ustanovením, ktoré sám v zmluve
naformuloval, mal by podľa uvedeného rozhodnutia ,,sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že
medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame a nie naopak, tak
ako to ustálili všeobecné súdy“. Žalovaný má za to, že je to žalobca, ktorý do ÚZ vložil rozporné

údaje a tie by sa nemali vykladať v neprospech žalovaného, pretože žalobca na jednej strane mal
v úmysle preukázať bonitu, t.j. splniť podmienky na poskytnutie úveru a získať úver a v súčasnosti
má byť jeho postavenie kvalifikované v jeho prospech ako postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na
vyššie uvedené, nie je možné konštatovať, že záložná zmluva napĺňa definíciu neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobkyňa doposiaľ

uhradila z úveru sumu 25 eur dňa 22.12.2009, 7,34 eur 8.3.2010, 82 eur 12.4.2010, 61,87 eur 10.1.2010,
82 eur 7.7.2010, 30 eur 2.5.2012, 9,96 eur 28.5.2012 a 30 eur dňa 26.6.2012, z čoho vyplýva, že
žalobkyňa neuhradila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho sa dlh stal splatným dňa 17.5.2009.
Aj pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že ÚZ je zmluva spotrebiteľská, žalovaný trvá na svojom
tvrdení, že záložná zmluva bola platne dojednaná a že takisto plnomocenstvo bolo platne udelené.

Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že tento nemal vedomosť o tom, že na nehnuteľnosť bolo zriadené
záložné právo a že netušil o udelení plnomocenstva. Pre právnu úpravu katastra nehnuteľnosti je
charakteristická zásada intabulácie, zásada verejnosti, zásada voľnosti, zásada legality atď., v dôsledku
čoho nemožno mať pochybnosti o vedomosti žalobkyne, že na nehnuteľnosti patriace do jej vlastníctva
bolozriadenézáložnéprávo.Poukázaltakistonato,žeodosielalžalobkyniupomienkyavýzvynaúhradu

dlžnej sumy, čo žalobkyňa ignorovala. Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť ÚZ potvrdila svojím podpisom
na ÚZ. Skutočnosť, že dodatočne usúdila, že ÚZ je pre ňu subjektívne nevýhodná, ešte nezakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Má
za to, že uzavretie ÚZ nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jej majetku
a vlastníctva. Žalobkyňa si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z ÚZ a preto dobrovoľne

uhrádzala splátky. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nedostatok
opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Má za to, že ÚZ ako
aj záložná zmluva sú z objektívneho hľadiska ako celok udržateľné a preto ich nemožno považovať
za absolútne neplatné. Takisto má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý
je nevyhnutým predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je v žalobe

dostatočne preukázaný a strohé konštatovanie ,,bez tohto určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez
tohto určenia je moje právne postavenie neistým“ žalobkyne je bezpredmetné. Naliehavý právny záujem
nemôže byť založený len na subjektívnom pocite žalobkyne, že uzavreté zmluvy sú pre ňu nevýhodné.
V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä vprípadoch, keď možno podať žalobu na plnenie. Žalovaný má za to, že v danom prípade nie je daný stav
objektívnej právnej neistoty, pretože v katastri je už zriadené záložné právo v prospech žalovaného a
žalobkyňa jeho zriadenie v katastrálnom konaní nenamietala. Žalobkyňa taktiež mohla predísť zriadeniu

záložného práva tým, že by si svoje povinnosti z ÚZ riadne a včas plnila.

4. Písomným podaním zo dňa 21.7.2017 právna zástupkyňa žalobkyne navrhla pristúpenie ďalšieho
subjektu do konania a navrhla takisto zmenu žaloby. V tomto podaní uviedla ako reakciu na elektronické
podanie žalovaného, že je síce pravda, že v ÚZ je zaškrtnuté políčko zamestnanie ako účel, žalobkyňa

však nikdy nepodnikala a úver potrebovala na osobnú spotrebu resp. spotrebu svojej rodiny a túto
skutočnosť uviedla aj pri žiadosti o úver. ÚZ vypĺňal obchodný zástupca, ktorý zaškrtol uvedené políčko,
pričom nevenoval pozornosť tomu, aby žalobkyni ako spotrebiteľke vysvetlil právne dôsledky zaškrtnutia
uvedeného políčka ako účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Žalobkyňa nemohla mať vedomosť,
aký význam má zaškrtnutie tohto políčka, preto uvedená skutočnosť jej nemôže byť na ťarchu. Preto
žalobkyňa trvá na tom, že ÚZ zo dňa 10.1.2009 je zmluvou spotrebiteľskou. Neplatnosť záložnej

zmluvy žalobkyňa vyvodzuje nielen z dôvodov uvedených v žalobnom návrhu, ale aj z dôvodu, že túto
zmluvu o zriadení záložného práva nikdy nepodpísal jej manžel Vrastislav Soblahovský. Nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom záložnej zmluvy, bola a doposiaľ je v BSM žalobkyne a jej manžela. S poukazom
na ust. § 145 OZ ako aj ustálenú súdnu prax, nakladanie s nehnuteľnosťami sa nepovažuje za
bežnú záležitosť. Preto bol k uzavretiu uzavretej zmluvy potrebný aj súhlas manžela žalobkyne. Podľa

ustálenej súdnej praxe, v prípade, ak sa žaloba o určenie práva týka vlastníctva zapísaného v katastri
nehnuteľností, musia byť účastníkmi konania všetky osoby, ktoré sú ako vlastníci zapísaní v katastri
nehnuteľností. Preto považuje za potrebné rozšíriť žalobu o ďalšieho účastníka konania na strane
žalobcu, jej manžela, ktorého súhlas s pristúpením do konania na strane žalobcu priložila (č.l. 54).
Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáha určenia, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa

10.1.2009 je neplatná. Právne postavenie žalobkyni by sa však určením neplatnosti uvedenej zmluvy
nezmenilo, pretože takéto rozhodnutie súdu by nemohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v katastri v prospech žalobkyne. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť v
jej BSM nie je zaťažená záložným právom zriadením na základe uvedenej zmluvy o zriadení záložného
práva, pretože na základe tohto určenia môže dôjsť k zmene zápisu v katastri nehnuteľností. Vzhľadom

k vyššie uvedenému navrhla, aby súd pripustil uznesením pristúpenie manžela žalobkyne do konania a
aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v znení uvedenom v bode I. výroku tohto rozhodnutia.

5. Uznesením č.k. 12Csp/83/2017-56a zo dňa 8.8.2017 súd podľa § 79 Civilného sporového konania
(ďalejlen„CSP“)pripustil,abyN.K.,nar.X.X.XXXX,pristúpildokonanianastranežalobcu. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8. 2017.

6. Uznesením č.k. 12Csp/83/2017-62 zo dňa 20.9.2017, súd podľa § 139 CSP a § 142 ods. 1 a 2
CSP, pripustil zmenu žaloby v znení uvedenom v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9. 2017.

7. Na pojednávanie sa neustanovil zástupca žalovaného, ktorý mal vykázané doručenie predvolania na
pojednávanie a ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. S poukazom na ust. § 180 CSP pojednával
súd vo veci v neprítomnosti zástupcu žalovaného.

8. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalobcov, oboznámením s obsahom výpisu z
obchodného registra na žalovaného, zmluvou o úvere (č.l. 5), Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru (č.l. 6), výpisom z listu vlastníctva č. 1323 pre k.ú. Sebedražie (č.l. 7), Zmluvou o zriadení
záložného práva (č.l. 11), rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11Cb/76/2013-85 zo dňa 8.12. 2013,
oznámením o začatí výkonu záložného práva (č.l. 22, 23), podaniami strán sporu, spisu Okresného

úradu Prievidza, katastrálny odbor (č.l. 78-91) a obsahom spisov Okresného súdu Prievidza sp.zn.
11Cb/49/2013, 15Er/2428/2010, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

9. Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti špecifikovanej vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia (výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K.).

XX. M. XX.X.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným podľa § 497 a nasl. X. zákonníka ÚZ, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške XXX eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa žalovanému
vrátiť v celkovej výške XXX eur, formou XX mesačných splátok po XX eur. N. uvedenú zmluvu uzavrelso žalobkyňou žalovaný ako právnická osoba, ktorý do ÚZ sám vpisoval všetky údaje. ÚZ obsahuje
takisto vyhlásenie žalobkyne v postavení splnomocniteľa, že splnomocňuje advokáta, Z.. C. T., ktorý
mal zastupovať žalobkyňu v prípade, ak by si táto neplnila zmluvné podmienky z ÚZ. V. advokát bol

v mene žalobkyne oprávnený spísať a podpísať notársku zápisnicu ako exekučný titul a uzatvoriť
a podpísať zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. M. o plnomocenstve je
dvojstranný právny úkon, pričom z ÚZ predloženej do spisu žalobkyňou nevyplýva, že by bol vôbec Z..
T. plnomocenstvo prijal. H. súčasťou ÚZ sa stali N. podmienky poskytnutia úveru (č.l. X).

XX.T.nepoprelatvrdeniažalovaného,žesisvojezmluvnépovinnostiriadneneplnilaažezposkytnutého
úveru žalovanému doposiaľ neuhradila ani istinu.

XX. M. X.X.XXXX uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so žalobkyňou ako záložcom T. o zriadení
záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ. N. uvedenú zmluvu za žalobkyňu, v jej zastúpení, na základe
splnomocnenia uvedeného v ÚZ, uzatvoril advokát, Z.. C. T.. S. vyššie uvedenej zmluvy sa zmluvné

strany dohodli na zriadení záložného práva k C. k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej
časti tohto rozsudku, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a mali vzniknúť na základe ÚZ zo dňa XX.X.XXXX, uzavretej medzi
záložnýmveriteľomnastraneveriteľaazáložcomnastranedlžníka,najmänazabezpečeniepohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume XXX eur spolu s príslušenstvom.

XX. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XXCb/XX/XXXX si spoločnosť CD L. s.r.o. uplatnila
voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom ako právo zo zmenky, ktorou
bolo plnenie úveru takisto zabezpečené. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11Cb/76/2013-85
zo dňa 8.12.2016, súd návrh žalobcu zamietol. Rozhodnutie je právoplatne skončené. Vo vyššie

uvedenom konaní súd uzavrel, že v danom prípade išlo v prípade ÚZ o uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy a samotný úver má takisto charakter úveru spotrebiteľského. Dohodu veriteľa a dlžníka o
zabezpečení záväzku zmenkou upravenou v bode 17 všeobecných podmienok (ďalej aj „VP“) posúdil
súd ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná a v spojení i s ostatnými
zabezpečovacímiinštitútmidohodnutýmivÚZspôsobujehrubúnevyváženosťvprávachvpovinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VP poskytovania
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ OZ, ktorá dáva
spotrebiteľa do pozície nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy, ktoré sa týkajú
spotrebiteľa. Táto dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo
výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu

vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ podstatne jednoznačne určiť výšku dlhu dlžníka bez
toho, aby bola táto výška preskúmateľná, pretože zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považuje
jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzania predpisov chrániacich
spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V dôsledku tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
bol súd toho názoru, že neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku z ÚZ i keď nespôsobuje

neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou z
ÚZ a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôvodom je nedostatok dôvodu na použitie
zmenky ako zmenky zabezpečovacej. Súd vzhľadom na neplatnosť označenej neprijateľnej zmluvnej
podmienkyuzavrel,ževeriteľnemalvčaseindosamentuzmenkynažalobcuprávazožalovanejzmenky.
Zmenkové vyhlásenie vystaviteľa zmenky o povinnosti plnenia obsiahnutej v zmenke zročnej na videnie

ako je zmenku v danej veci predloženú v konaní žalobcom, posúdil ako neplatné v dôsledku neplatnosti
zmenkovej sumy o zabezpečení záväzku z ÚZ a tým neexistencie kauzálneho vzťahu medzi pohľadávku
z ÚZ a žalovanou zabezpečovacou zmenkou.

14. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15Er/2428/2010, súd uznesením č.k.

15Er/2428/2010-11 zo dňa 5.10. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 3.8.2010. Z vyššie uvedeného spisu
mal súd zistené, že žalovaný ako oprávnený, návrhom zo dňa 15.7. 2010, navrhol vykonať exekúciu
voči povinnej (žalobkyni) na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 24.11.2009, sp.zn. SR 19546/09, ktorý zaväzoval žalobkyňu ako povinnú k zaplateniu

sumy 1.308 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.308 eur od 17.5. 2009
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1.308 eur od 22.9. 2009 do zaplatenia
a náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 282,91 eur. Z odôvodnenia vyššie uvedeného
rozhodnutia vyplynulo, že rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému (žalovanému), nazáklade neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, preto je potrebné konštatovať, že plnenie
priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 2 OZ, resp. § 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uznesením č.k. 15Er/2428/2010-31 zo dňa 10.5.2011, ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2011, súd exekučné konanie zastavil.

15. Listami zo dňa 25.4.2017, žalovaný žalobkyni a takisto Okresnému úradu Prievidza, katastrálny
odbor Prievidza, oznámil začatie výkonu záložného práva v súlade s § 151l OZ na základe ÚZ a Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 7.9.2009, dobrovoľnou dražbou zálohu - nehnuteľnosti špecifikovanej

vo výrokovej časti rozsudku, zapísanej na LV č. 1323, pre k.ú. Sebedražie, s tým, že zmluva o zriadení
záložného práva zo dňa 7.9.2009 bola Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, zavkladovaná
pod číslom V-4143/09 dňa 4.3.2010.

16. V písomnom podaní zo dňa 4.9.2017 žalovaný opätovne uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny

záujem nie je v žalobe dostatočne preukázaný a strohé konštatovanie ,,bez tohto určenia je moje právo
žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je moje právne postavenie neistým“ žalobcu je bezpredmetné.
Naliehavý právny záujem nemôže byť založený len na subjektívnom pocite žalobcu, že uzatvorené
zmluvy sú pre neho nevýhodné. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, určovacia
žaloba nie je opodstatnená najmä v prípadoch, keď možno podať žalobu na plnenie. Má za to, že v

danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože v katastri je už zriadené záložné
právovprospechžalovanéhoažalobcajehozriadenienenamietalvkatastrálnomkonaní.Žalobcamohol
takisto predísť zriadeniu záložného práva tým, že by si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil
riadne a včas. V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle
judikatúry ÚSSR potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie výklad,

ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú
zmluvu a tento výklad je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Žalobca svoju vôľu uzavrieť
zmluvu potvrdil svojím podpisom na zmluve. Skutočnosť, že dodatočne usúdil, že zmluvy sú pre neho
subjektívne nevýhodné, ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať
ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaný má za to, že uzavretie zmluvy nemalo v žiadnom prípade za

následok nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalobca si bol vedomý svojich záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy a preto dobrovoľne uhrádzal splátky. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s
ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne.
Iná súkromnoprávna žaloba v § 137 CSP neuvedená je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit
vyplýva z hmotného práva, inými slovami hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že

výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva,
či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o takzvanú inú, v § 137 nepomenovanú súkromnoprávnu
žalobu, je rozlišovacím kritérium žalobný návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny
dôvod tvrdeného práva (napr. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, žaloba na zrušenie alebo
obmedzenie vecného bremena atď.). Význam ust. § 137 nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých

druhov žalôb), ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje
podmienkyprípustnostipreniektorédruhyžalôb.Žalovanýmázato,žezhmotnéhoprávamusívyplývať,
že súd má oprávnenie rozhodnúť, že existujúci právny vzťah medzi stranami modifikuje, mení jeho
obsah. Žalovaný má za to, že žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a už vôbec nie žaloba,
ktorou sa žalobca po zmene domáha určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom

zapísaným v časti ,,C“ LV č. XXXX pre k.ú. K., zriadeným na základe T. o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX-RAČ (ďalej aj „T.“), uzatvorenej medzi žalovaným a záložným veriteľom a žalobkyňou v
1. rade, v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Z.. C. T., ako záložcom, dňa X.X.XXXX,
nemá povahu žiadnej zo žalôb uvedených v ust. § 137 CSP a oprávnenie súdu rozhodnúť o predmetnej
žalobe nie je založené ani ustanoveniami hmotného práva. Platná právna úprava rozlišuje zriadenie

záložného práva a jeho vznik, ide o dve právne skutočnosti. Zriadením záložného práva rozumieme
na základe zákonom ustanovenej právnej skutočnosti zriadenie takého právneho stavu, ktorý zásadne
umožňuje vznik záložného práva ale nevyvoláva tie isté právne účinky, ako vznik záložného práva.
Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak
vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Podľa § 151e ods. 2 OZ ,,záložné právo k

nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný
zákon neustanovuje inak“. Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do katastra nehnuteľností
(ďalej aj „KN“) potom, čo rozhodnutie príslušného Okresného úradu, katastrálneho odboru, o povolení
vkladu záložného práva do KN nadobudne právoplatnosť. Katastrálne konanie o zápise vlastníckycha iných práv (aj záložného práva) upravuje zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zapisuje
vkladom, ktorý má právotvorné účinky a súčasne ide o úkon Okresného úradu katastrálneho odboru.

Okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy a súčasne orgánom verejnej správy. Podľa § 2
CSP,,podľatohtozákonasapostupuje,akjedanáprávomocsúdu,pokiaľcivilnýmimosporovýporiadok,
správny súdny poriadok, alebo iný zákon neustanovuje inak“. Žalovaný má za to, že ustanovenie § 2 ods.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) vylučuje pôsobnosť CSP v predmetnom konaní.
Uvedené spôsobuje, že žaloba aj po jej zmene je celkom zjavne nedôvodná. S poukazom na ust. § 31

ods. 1 katastrálneho zákona uviedol, že príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor, je oprávnený a z
úradnej povinnosti súčasne povinný skúmať, či žalobca mohol samostatne bez spoluvlastníka nakladať
s nehnuteľnosťou. Nestotožňuje sa ani s tvrdením žalobcu, že zmluva o zriadení záložného práva je
neplatným právnym úkonom podľa § 145 OZ s poukazom na ust. § 40a OZ. Predmetný právny úkon
treba považovať za úkon platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
skutočnosť, že záložná zmluva bola uzavretá dňa 10.1. 2009, považuje žalovaný záložnú zmluvu za
platne uzavretú a právo pristupujúceho žalobcu N. na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, za premlčaný. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je majetkovým právom, na ktoré sa
vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá podľa § 101 OZ je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa

mohlo právo vykonať po prvý raz. Citované ustanovenie na rozdiel od práva na náhradu škody, či práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia, osobitne neupravuje plynutie subjektívnej a plynutie objektívnej
premlčacej doby. Trojročná všeobecná premlčacia doba začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v
tom istom časovom okamihu, a to v deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň
nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Tento okamih

je daný objektívne a nezávisí od toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o urobení tohto úkonu. Súhlas
na vybavovanie iných, ako bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja
manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca
aj za druhého manžela, možno dať nielen písomne, alebo ústne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo
správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená. Súhlas

možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Žalovaný považoval pasívne správanie sa pristupujúceho
žalobcu, t.j. nedovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, za súhlas daný konkludentne. Vzhľadom na
vyššie uvedené, žalovaný považuje žalobu o určenie, že právna skutočnosť - zriadenie záložného
práva resp. právo (záložné právo) zriadené nie je, za neprípustnú. Žalovaný má ďalej za to, že CSP
nezakladá právomoc civilného súdu rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku a takisto považuje

pristúpenieďalšiehosubjektunastranežalobcudokonania(N.K.)zazbytočnéaneodôvodnené.Takisto
považuje čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 19.7.2017, ktorým prehlásila, že nevykonávala nikdy
podnikateľskú činnosť za bezpredmetné. Žalovaný totiž trvá na svojom vyjadrení zo dňa 11.7.2017,
že zmluva o úvere má povahu absolútneho obchodu a to z dôvodu, že žalobca prejavil záujem úver
použiť na účely výkonu zamestnania a nie na účely výkonu podnikania. Uvedené má za následok, že

úver nie je možné považovať za spotrebiteľský aj napriek skutočnosti, že žalobca (dlžník) je fyzickou
osobou označenou menom, priezviskom, dátumom narodenia a nie obchodným menom, identifikačným
číslom, miestom podnikania atď. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania, nemajú
povahu spotrebiteľského úveru upravené v zákone č. 258/2001, resp. č. 129/2010 Z.z. a ochrana
spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia zmenkou, sa na tieto úvery (druhy

zmlúv) nevzťahuje (obdobne rozhodnutie NSSR 5Cdo/415/2012). Aplikácia zákona o spotrebiteľských
úveroch preto v prejednávanej veci nie je možná.

17. V písomnom podaní zo dňa 25.9.2017 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia majú
na určovacom petite naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre

vykonanie zmeny zápisu záložného práva (jeho výmazu) v katastri nehnuteľností. Bez takéhoto
rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobcovi neisté v tom, že na ich nehnuteľnosti viazne záložné
právo žalovaného. Je síce pravda, že žalobca sa mohol domáhať žalobou na plnenie uloženia povinnosti
žalovanému, aby príslušnej správe katastra oznámil, že záložné právo zaniklo, avšak v prípade
úspechu by v takomto konaní by sa výmaz uskutočnil až po oznámení povinného, resp. na základe

nútenéhovýkonurozhodnutia,akbysižalovanýtakútopovinnosťnesplnil.Rozsudoksúduoneexistencii
záložného práva je však spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamom. Okrem toho naliehavosť
právneho záujmu na podanej žalobe je daná aj z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva
je absolútne neplatným právnym úkonom a záložné právo žalovaného k nehnuteľnosti žalobcov nazabezpečenie pohľadávky žalobkyne v 1. rade zo zmluvy o úvere z 10.1.2009 vôbec nevzniklo. ÚZ
je zmluvou spotrebiteľskou, čo už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15Er/2428/2010
skonštatoval aj súd a preto je potrebné na ňu aplikovať aj ust. v tom čase platného zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. ÚZ tak mala obsahovať náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
pretože však tieto neobsahovala, pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov a ročnú úrokovú
sadzbu, úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov (§ 4 ods. 3 citovaného zákona). Zmluvu uzatvoril
v mene žalobkyne ako záložcu advokát, ktorého na to žalovaný splnomocnil v ÚZ. Splnomocnenie
na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je súčasťou ÚZ, t.j. predtlačeným textom v zmluve

bez možnosti dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah. Takéto splnomocnenie poskytuje žalovanému
ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho pohľadávka môže byť zabezpečená okrem iného
aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby si to vyžadovalo ďalšiu aktivitu zo strany
dlžníka - záložcu, čo je pre veriteľa jednoznačne zjednodušený postup. Okrem toho môže byť záložným
právom k nehnuteľnosti zabezpečená pohľadávka, ktorá môže byť o niekoľko desiatok násobne nižšie,
než je hodnota založenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore so zákonom, konkrétne absentuje akákoľvek

proporcionalita medzi zabezpečovanou pohľadávkou a poskytnutou zábezpekou, čo je v rozopre s
dobrými mravmi. Okrem toho žalobkyňa v ÚZ splnomocňuje jej neznámeho advokáta vybraného
veriteľom, čo je nekalou obchodnou praktikou, keď dlžníkovi vnucuje osobu, ktorá ho má zastupovať.
Naopak žalovaný nevie preukázať a z činnosti súdu, najmä z exekučných vecí, v ktorých žalovaný,
resp. jeho právny predchodca vystupuje ako oprávnený, je známe, že ten istý advokát figuruje v

množstve obdobných zmlúv ako splnomocnenec dlžníkov a v mene dlžníkov uzatváral aj ich záväzky
vo forme notárskych zápisníc, ktoré sa mali stať exekučným titulom. Je nanajvýš nepravdepodobné,
aby množstvo dlžníkov mimo sídla uvedeného advokáta tohto poznali, a sami si ho vybrali za svojho
splnomocnenca splnomocnili ho na úkony, ktoré sú navyše v ich neprospech. Z uvedených dôvodov
považuje splnomocnenie dlžníka v ÚZ pre advokáta Mgr. T. za nekalú obchodnú praktiku žalovaného

tým aj neprijateľnú, resp. neplatnú zmluvnú podmienku, čím sú neplatné aj všetky právne úkony, ktoré v
mene žalobkyne ako dlžníka tento advokát vykonal, teda aj právny úkon - zmluva o zriadení záložného
práva je neplatná. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne k nehnuteľnosti žalobcov tak
nebolo platne zriadené a teda ani nevzniklo. Žalobca v 2. rade nemá vedomosť o tom, že by zmluvu
o zriadení záložného práva podpísal, resp. k jej podpisu niekoho splnomocnil. K zápisu záložného

práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnosti v BSM je potrebný súhlas druhého manžela. Žalobcovia
nemajú vedomosť, na podklade akých listín bolo zapísané záložné právo pri nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov.

18. V elektronickom podaní zo dňa 19.10.2017 žalovaný k udeleniu plnomocenstva uviedol nasledovné:

Pri podpise ÚZ zároveň klient splnomocnil na základe samostatne dohodnutej dohody o splnomocnení
advokáta Mgr. T., ktoré je notársky overené. Podpisom sa klient zaviazal, že celému jej obsahu
plne rozumie a pri podpise nemal nijaké výhrady voči obsahovej stránke dohody. Splnomocniteľ
udelil advokátovi plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov,
vymienených v dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi záložných práv a povinností.

Splnomocniteľ udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve. To, že bola dohoda o splnomocnení predložená spolu s ÚZ, nenapĺňa
znaky protiprávnosti. Dohoda o splnomocnení slúži ako zabezpečovaní prostriedok ÚZ a pristupuje sa k
nej zásadne len vtedy, ak si dlžník neplní svoje povinnosti zo záväzku, ku ktorému sa zaviazal. Slobodný

výber spočíval v udelení súhlasu, či s výberom právneho zástupcu súhlasí alebo nie. Žalobkyňa ani
náznakom nenamietala v čase uzatvorenia ÚZ, že nie je z jeho osobou stotožnená a na návrh žalobkyne
sa mohol napísať náhradný právny zástupca, avšak žalobkyňa s takýmto návrhom neprišla. Značná
nerovnováha nenastala, právny zástupca vždy vystupuje v záujme svojho klienta a preto je v podstate
jedno, aké meno by bolo uvedené na zmluve. Ak by dlžník namietal jeho zaujatosť, mal možnosť zmluvu

nepodpísať, čo však žalobkyňa neurobila. Plnomocenstvo mohla žalobkyňa odvolať, čo však takisto
neurobila. Z vyššie uvedeného vyplýva, že plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody
neplatnosti neboli nikdy naplnené. Preto nemožno považovať zmluvu o zriadení záložného práva za
neplatnú.

19. V písomnom podaní zo dňa 24.10.2017 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobkyňa nemala
vedomosť o tom, že na nehnuteľnosti, ktorú má v BSM bolo nejaké záložné právo zriadené. O
skutočnosti, že pri podpise ÚZ niekoho splnomocnila, aby v jej mene uzavrel a podpísal záložnú zmluvu
na nehnuteľnosť v jej BSM, ani len netušila. Pri uzavretí ÚZ bola oboznámená, že okrem poskytnutejsumy 500 eur titulom pôžičky bude musieť zaplatiť aj poplatok v sume 484 eur, ale skutočnosť, že
spolu s ÚZ niekomu podpisuje splnomocnenie na svoje zastupovanie pri nejakých úkonoch, nevedela.
ÚZ bola vyhotovená formou formulárového tlačiva, do ktorého boli doplnené jej osobné údaje. Pod

predtlačou, ktorá bola vyplnená osobnými údajmi žalobkyne, bol malými písmenami uvedený text, s
ktorýmsaaninestihlaoboznámiť.Netušila,žesvojímpodpisomniekomuudeľujeprávananakladanieso
svojím majetkom. Udelené plnomocenstvo, na základe ktorého Mgr. Žlnay konal za žalobkyňu, je svojím
obsahom neurčité. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným
právnym úkonom, ktorý zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v

plnomocenstve oprávnená ho zastupovať a podľa § 37 ods. 1 OZ sa musí robiť slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatným. Dlžník v plnomocenstve tvoriaceho obsah ÚZ splnomocnil advokáta
na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho vlastníctve, ako formu zabezpečenia
splateniatejtopohľadávky.Taktoformulovanýtextplnomocenstvanespĺňazákladnénáležitostiprávneho
úkonuatojehourčitosť,azrozumiteľnosť.ZobsahuplnomocenstvazakomponovanéhovÚZniejejasná
a zrozumiteľná vôľa dlžníka, ku ktorým nehnuteľnostiam malo byť zriadené záložné právo. Chýba ich

bližšie označenie aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, podielom a podobne. Žalovaný konal
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Navyše podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek
advokáta. Vzhľadom k sporenej ÚZ nie je možné odstrániť rozpor, či žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy
mala možnosť výberu advokáta a či mienila uzavrieť aj zmluvy o plnomocenstve. ÚZ je vyhotovená ako

predtlač s obsahom plnomocenstva priamo v zmluve (v strede textu) bez ďalšej prezentácie prípadného
zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi advokátom a klientom. Na rovnakej strane ÚZ sú v texte
uvedené aj zmluvné podmienky pre poskytnutie výšky úveru a podmienky jej vrátenia. Z celého kontextu
zmluvy nie je možné preto vysloviť jednoznačný právny záver, že dlžník s podpisom ÚZ mienil uzavrieť aj
zmluvu o plnomocenstve a slobodne sa rozhodol pri výbere advokáta. Súčasne poukázala na ustálenú

rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, teda že zákon nevylučuje uzavretie zmlúv
použitých v predmetnej veci (ÚZ, záložná zmluva), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte
vzájomnej súvislosti, najmä čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa
môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale
aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko

väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z ÚZ. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do
práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov čo je v rozpore
s dobrými mravmi.

XX. Z fotokópie katastrálneho spisu (založeného v spise na č.l. XX-XX), mal súd zistené, že dňa

X.X.XXXX bol na E. úrad R., K. katastra S., podaný návrh na vklad T. o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností. K. katastra S. vo svojom rozhodnutí č. V XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX podľa § XXa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a v spojení s § 29
zákona č. XX/XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, konanie o návrhu na vklad

prerušila. N. uvedené rozhodnutie bolo doručené Z.. C. T., žalobcom a takisto žalovanému v mesiaci
november 2009. Následne dňa 4.3.2010 Správa katastra Prievidza vydala rozhodnutie, ktorým podľa
§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolila vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k vyššie
uvedenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Vyššie uvedené rozhodnutie bolo žalobkyni doručené
dňa 15.3.2010 a v ten istý deň bolo doručené aj žalovanému.

21. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní pred súdom uviedla, že v čase uzavretia ÚZ bola s manželom
v dosť zlej finančnej situácii a nemali kde inde získať finančné prostriedky na prežitie, preto sa rozhodli
využiť službu nebankoviek, konkrétne oslovili spoločnosť Pohotovosť. Volala tam, mala sa stretnúť so
zástupkyňou Pohotovosti, aj išla na prevádzku, tam sa jej pýtali, o akú čistku má záujem, a ona povedala,

že o akúkoľvek. Po konkrétnych zisteniach jej bolo povedané, že má nárok najviac na sumu 500 eur. V
tom čase jej to bolo jedno, žiadala, aby jej poskytli čo najvyššiu sumu, ktorú nekonkretizovala. Povedali
jej, že túto sumu jej požičajú za určitých podmienok, musela ísť s predloženými dokladmi na overenie
podpisu k notárovi. U žalovaného jej povedali, ku ktorému notárovi má ísť, aby nič neplatila. Po overení
podpisu išla späť na prevádzku žalovaného. Podpisovala tam viacero papierov, koľko ich bolo, nevie.

Pýtala sa aj na to, čo je napísané v ÚZ tými drobnými písmenami, pričom jej bolo povedané, že ide o
všeobecné ustanovenia, ktoré sa týkajú žalovaného. V ÚZ skontrolovala svoje iniciály, dátum narodenia,
bydlisko, či je dobre vypísaná suma a takisto úroky, ktoré od nej požadovali. Úroky sa jej už vtedy zdali
vysoké, vzhľadom však na zlú finančnú situácia na úroky uvedené v zmluve pristúpila. ÚZ podpísala,priamo na prevádzke žalovaného jej boli vyplatené peniaze, išlo o sumu 500 eur. Zobrala si zmluvy,
peniaze a išla preč. ÚZ si celú neprečítala, neprečítala si tú časť, ktorá je napísaná malým písmom.
Nič bližšie jej k tejto časti ÚZ, ktorá je napísaná malým písmom, povedané nebolo, vôbec nevedela,

k čomu všetkému sa zaväzuje. Pri uzavretí ÚZ nemala vedomosť, že by mala niekoho splnomocniť v
súvislosti s uzavretím zmluvy o zriadenie záložného práva, nič také by ju nenapadlo. Určite by kvôli
500 eur nedala založiť byt a už vôbec bez súhlasu jej manžela a už vôbec u takej spoločnosti, o ktorej
vedela, že žiadajú väčšie úroky z poskytnutých peňazí. Potvrdila, že žalovanému z úveru nevrátila ani
celú istinu. Až keď išla vybavovať nejaké veci na kataster, zistila, že na predmetný byt je zriadené

záložné právo. Keď to zistila, išla k žalovanému zistiť, či nedošlo k nejakému omylu, kde sa jej vysmiali.
V tej dobe jej od žalovaného prišlo aj oznámenie, že si budú uplatňovať záložné právo. Až následne,
od svojej právnej zástupkyni zistila, že mala zmluvou niekoho splnomocniť na uzavretie záložnej zmluvy
k bytu, o čom nemala žiadnu vedomosť. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zavkladovaní nehnuteľnosti, jej
bytu, katastrom, také rozhodnutie jej doručené nebolo. V skutočnosti jej bolo doručené len oznámenie
o prerušení konania. Po predložení žalobkyni súdom na pojednávaní Zmluvy o zriadení záložného

práva N (založená v spise na č.l. 81) a takisto doručenky (z č.l. 79) ako dôkazu o tom, že táto jej
mala byť ešte v roku 2010 doručená, žalobkyňa v 1. rade uviedla, že si na to nepamätá, avšak na
doručenke je pravdepodobne jej podpis. Pokiaľ ide o všeobecné podmienky k ÚZ, s týmito sa v podstate
neoboznámila, žalovaný ju s ich obsahom takisto neoboznámil, boli však pripojené k ÚZ.

22. Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že všetko začalo v podstate tento rok, keď z údajov v
katastri zistili, že ich nehnuteľnosť je založená. Začali zisťovať, čo to má znamenať. Volali žalovanému,
či nedošlo k omylu, ktorý ich vysmial a uviedol, že všetko je tak, ako má byť. Potom kontaktovali
advokátku, ktorá im povedala, čo všetko jeho manželka v ÚZ podpísala. Nedokáže to v podstate ani
pochopiť, ich názor je taký, že žalovaný spáchal na nich podvod. Spolu s manželkou mal vedomosť len

o prerušení konania na katastri. Pokiaľ bola súdom jeho manželke predložená zavkladovaná záložná
zmluva spolu s doručenkou, preukazujúcou, že táto zmluva jej bola aj doručená, o tom vôbec nič netušia.
Považuje za absurdné, aby kvôli časti neuhradeného dlhu vo výške asi 150 eur mohlo byť siahnuté na
ich nehnuteľnosť. Časť nezaplatenej istiny úveru mali záujem žalovanému uhradiť a túto časť istiny mu
aj uhradia. Zatiaľ ju nezaplatili len z dôvodu, že im to tak bolo žalovaným povedané.

23.Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

24.Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

25.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26.Podľa § 22 ods. 1 a 2 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie
je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

27.Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje

pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

28. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29.Podľa § 151md ods. 1 písm. a/ zaniká právo zánikom zabezpečenej pohľadávky.

30.Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá

listina v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená
zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní, počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.31.Podľa § 42 ods. 2 citovaného zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahuje označenie a/
účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo, a identifikačné

číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto
a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku, podľa parcelného čísla
evidovaného v súbore popisných informácii, druhu pozemku, súpisného čísla stavby, a parcelného čísla
pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla
vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na

pozemku, súpisného čísla stavby, a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak sa uvádza podiel vyjadrený zlomkom k celku.

32.Podľa § 42 ods. 3 citovaného zákona, podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného
práva,podpispovinnéhovprípadevznikuvecnéhobremenaalebopodpisoprávnenéhovprípadezániku
vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené
podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež
osvedčený. To neplatí ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej
republiky, Slovenský pozemkový fond, obec, alebo vyšší územný celok, alebo ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

33.Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

34.Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

35.Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinností, b/
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36.Vzhľadom na vyslovenie pochybností zo strany žalovaného, či súd má právomoc žalobu prejednať
a následne o nej aj rozhodnúť, súd predovšetkým skúmal, či má v zmysle § 3 alebo § 4 CSP právomoc
vec prejednať a o nej rozhodnúť. V ust. § 137 CSP sa len demonštratívne uvádza, o akých veciach

súdy rozhodujú, teda, že rozhodujú aj a najmä o splnení povinností, nároku na usporiadanie práv a
povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. V právomoci súdu je teda takisto prejednať a rozhodnúť aj spor o určení,

či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplývazosobitnéhopredpisu.Pokiaľžalovanýtvrdil,žeust.§2ods.2zákonač.162/2015Z.z.(Správny
súdny poriadok) vylučuje pôsobnosť CSP v predmetnom konaní a že to spôsobuje, že žaloba je celkom
zjavne nedôvodná, poukazujúc na ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého okresný

úrad preskúma zmluvu z hľadiska toho, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, súd uvádza, že
sa s týmto právnym názorom žalovanej nestotožňuje, pretože, tak, ako to tvrdila právna zástupkyňa

žalobkyne, žalobcovia sa nedomáhali v konaní odstránenia nedostatkov v administratívnom konaní ako
sa možno domnievať z tvrdení žalovaného, ale určenia, že konkrétny právny úkon je neplatný. Podľa
§ 3 CSP v spojení s § 137 CSP je teda v právomoci súdu tento súkromnoprávny spor medzi stranami
prejednať a rozhodnúť.

37.Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Naliehavý záujem musí dosahovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v
tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Doktrína preventívnehocharakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak
k porušeniu práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty
alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii)

predmetného práva. Naliehavý právny záujem riešil aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku zo
dňa 19.5. 2016, sp. zn. 19Co/618/2014, v ktorom uviedol, že „pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh je procesne vhodným nástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ na
jeho usporiadanie). Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou na zápis v
katastri záznamom a túto je kataster povinný akceptovať v zmysle katastrálneho zákona. Pri žalobách,
ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom,
je naliehavý právny záujem žalobcu daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené
právo patrí žalovanému (viď aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/81/2013).

38.ZobsahusplnomocneniadanéhožalobkyňouMgr.Žlnayovi,ktoréboloinkorporovanédoÚZ,vyplýva,
že toto splnomocnenie malo byť dané na všetky právne úkony, ktoré boli potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe ÚZ, pozostávajúci
z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za

účelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Aj podľa právneho názoru súdu je predmetné
plnomocenstvo vzhľadom na jeho obsah a formu neplatné z viacerých dôvodov, pričom ide o absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 37 ods. 1 a § 39 OZ). Plnomocenstvo predovšetkým vôbec
neobsahuje špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohy. Formulácia, že predmetom
zabezpečenia záväzku sú nehnuteľnosti, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve

splnomocniteľa alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané na liste vlastníctva, tvoriaceho
prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá, vágna a nejasná a teda predmet vo vzťahu k zabezpečeniu zmluvy
je neurčitý. Obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností, ako ich
vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 zákona č. 165/1992 Zb.. V predmetnom splnomocnení
nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým by sa mala uzavrieť záložná zmluva, nie sú identifikované a tak

ani splnomocniteľ a ani splnomocnenec v čase uzavretia ÚZ nemohli objektívne vedieť, čo by malo
byť predmetom zálohu, čo spôsobuje nemožnosť uzavretia platnej záložnej zmluvy. Splnomocnenie
na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je súčasťou ÚZ v predtlačenom texte v zmluve
vypracovanom výlučne žalovaným bez možnosti dlžníka - spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah. Takéto
splnomocnenie poskytuje žalovanému ako veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že jeho pohľadávka

môže byť zabezpečená okrem iného aj záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka bez toho, aby si to
vyžadovalo ďalšiu aktivitu zo strany dlžníka - záložcu, resp. že by o tom dlžník vôbec vedel. Manžel
žalobkyne ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti k uzavretiu záložnej zmluvy navyše nikoho
nesplnomocnil a záložnú zmluvu nepodpísal. Okrem toho nemôže byť záložným právom k nehnuteľnosti
zabezpečená pohľadávka, ktorá je neporovnateľne nižšia, než je hodnota založenej nehnuteľnosti, čo je

v rozpore s dobrým mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Okrem toho danie plnej moci dlžníkom, jemu neznámemu
advokátovi, vybraného veriteľom, je nekalou obchodnou praktikou žalovaného, keďže dlžníkovi sám
doslova vnucuje osobu, ktorá ho ma zastupovať. Z uvedeného dôvodu súd považoval tiež predmetné
splnomocnenie v ÚZ pre advokáta za nekalú obchodnú praktiku žalovaného a tým aj neprijateľnú a
teda neplatnú zmluvnú podmienku. Z vyššie uvedených dôvodov sú potom neplatné aj všetky právne

úkony, ktoré v mene žalobkyne Mgr. Žlnay vykonal. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcov, resp. ich
právnej zástupkyne, a síce, že údaje do predtlačeného formulára ÚZ spisoval zástupca veriteľa, pričom
žalobkyňa zmluvu len podpísala a preto súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že táto nemala možnosť prejaviť
svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a že výber splnomocnenca vykonal žalovaný bez ohľadu na vôľu žalobkyne. Navyše, v ÚZ absentuje

nielen dátum udelenia splnomocnenia splnomocnencovi splnomocniteľom, ale splnomocnenie, ktoré je
dvojstranným právnym úkonom, splnomocnený advokát ani nepodpísal (resp. na ÚZ, ktorú do spisu
predložila žalobkyňa, tento podpis absentuje)! Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom
(v prípade, že žalovaný disponuje s ÚZ podpísanou advokátom Mgr. T. aj pre rozpor záujmov zástupcu
a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných

náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Právny úkon, urobený splnomocneným
zástupcom na základe neplatného plnomocenstva, spôsobuje, že aj zmluva o zriadení záložného práva
je absolútne neplatná. Akékoľvek ďalšie úkony záložného veriteľa sú preto neplatné a sú obmedzením
práv žalobkyne.39.Na základe vyššie uvedeného, je zrejmé, že žalovaný realizuje práva záložného veriteľa aj napriek
tomu, že právny úkon od ktorého svoje práva odvodzuje, je neplatným, resp. nebol ani uzatvorený.

Žalobcovia majú dôvodnú obavu, že žalovaný má snahu realizovať práva, ktoré nikdy nenadobudol,
pretože nie je oprávnený vykonávať a realizovať práva záložného veriteľa, ktorým sa nikdy nestal.
Žalovaný nerešpektuje vlastnícke a majetkové práva žalobcov. Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky
však každému priznáva právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Ústava Slovenskej republiky zároveň aj vymedzuje štyri základné podmienky,

za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka a to iba na základe zákona, v nevyhnutnej
miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Žiadna z týchto podmienok nie je a nebola splnená
a obmedzenie realizácie vlastníckych práv žalobcov konaním žalovaného preto nie je len v hrubom
rozpore s dobrými mravmi a Občianskym zákonníkom ale aj v rozpore s ústavou garantovanou ochranou
vlastníckeho práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia, je daný naliehavý právny záujem
na podaní žaloby o určenie, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku I. rozsudku nie je zaťažená

záložným právom. Žalobcovia nemajú inú možnosť, ako dosiahnuť zmenu zápisu na liste vlastníctva a
dosiahnuť nápravu poškodených práv. Žalobcovia sa stále nachádzajú v stave právnej neistoty, pretože
právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a ich práva sú permanentne ohrozované. Ust. § 137
CSP len demonštratívne uvádza, o čom môže súd rozhodnúť. Žalobcovia v celom rozsahu preukázali
svoje tvrdenia skutkovo ako aj právne, udelené splnomocnenie nespĺňa náležitosti, nebolo udelené

riadne, nemohlo vyvolať teda právne predpokladané náležitosti vo vzťahu oprávnení splnomocneného
na uzavretie a podpísanie zmluvy o zriadení záložného práva, z dôvodu ktorého sa žalobcovia dôvodne
boja o svoj majetok, pretože žalovaný začal s výkonom záložného práva. Keďže žalovaný si uplatňuje
proti žalobcom práva, ktoré nikdy nemohol nadobudnúť, dôvodne žalobcovia žiadali súd, aby vyslovil,
že nehnuteľnosť v ich vlastníctve zapísaná na F. nie je zaťažená záložným právom zriadeným v

prospech žalovaného, na základe ktorého rozhodnutia bude následne poskytnutá žalobcom riadna
ochrana ich práv tým, že kataster zapíše, resp. zruší plombu na dotknutom liste vlastníctva. Žalobcovia
majú na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu záložného práva, teda jeho výmazu v katastri nehnuteľnosti a bez takého
rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na ich nehnuteľnosť viazne záložné

právo žalovaného. Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou na zápis v
katastri záznamov bez ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra povinná akceptovať. Okrem toho
naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe je preukázaná aj z dôvodov, že zmluva o zriadení
záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom a záložné právo žalovaného k nehnuteľnosti
žalobcov na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere vôbec nevzniklo.

40. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
nie je neplatným právnym úkonom podľa § 145 OZ, s poukazom na ust. § 40a OZ, keďže predmetný
právny úkon treba považovať za úkon platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá, pričom nárok žalobcu je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná

premlčacia doba, ktorá podľa § 101 OZ začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz,
súd s týmto názorom nesúhlasí. Pretože v danom prípade išlo v prípade uzavretia záložnej zmluvy o
právny úkon, týkajúci sa nehnuteľnosti, bol na nakladanie s nehnuteľnosťou (vrátane uzavretia záložnej
zmluvy, predmetom ktorej bolo založenie nehnuteľnosti) potrebný písomný súhlas druhého vlastníka
nehnuteľnosti. V danom prípade nejde o relatívnu (§ 40a OZ), ale o absolútnu (§ 39 OZ) neplatnosť

právneho úkonu - uzatvorenie záložnej zmluvy.

41.Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v konaní v celom

rozsahu úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.