Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200293
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818200293.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu M. F., bytom V., E. X/X, proti žalovanému: I. C., o odstránenie
nečinnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2018, č.k.
5C/1/2018-16, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia
vec postúpi I.. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal,
aby zjednal nápravu prostredníctvom kompetentného a ten vyvodil konzekvencie z dôvodu porušenia
zákonnosti a z dôvodu nečinnosti a rozhodovania bez zákonodarcom určených kompetencií, keďže

zjavne a preukázateľne zákonnosť trestného konania nebola dodržaná. Súd posudzoval žalobu žalobcu
v zmysle § 124 ods. 1 CSP podľa jej obsahu a zistil, že predmetom konania je podľa obsahu podania
žalobcu nesprávny postup (resp. podľa žalobcu aj nezákonný postup), resp. nečinnosť žalovaného (I.)
v súvislosti s podaním trestného oznámenia, resp. oznámenia o podozrení z trestného činu. V tejto
súvislosti sú, resp. by mali byť vedené konania sp.zn. ČVS: I.-XXX/I.-XXXX, sp.zn. I.-PD-I sp.zn. I.-T.-
XX/XXXX. Žalobca teda namietal postup polície (t.j. štátneho orgánu) v súvislosti s jeho oznámeniami,

ktoré sa týkajú trestného konania. Súd skonštatoval, že nemá právomoc rozhodovať o podaní žalobcu,
v ktorom žiada, aby súd zaviazal žalovaného, aby konal v medziach pravidiel určených zákonodarcom,
založil vyšetrovací spis, skúmal protiprávnosť a naplnil formálnu procedúru s tým súvisiacu, nakoľko
nejde o právnu vec, ktorá by vyplývala zo súkromnoprávnych sporov a iných súkromnoprávnych vecí.
Podľa názoru súdu vec nespadá ani pod ustanovenia zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok)
a ani pod ustanovenia zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok), keďže podanie žalobcu

sa týka postupu polície ako orgánu činného v trestnom konaní. Keďže nedostatok právomoci zakladá
neodstrániteľnýnedostatokpodmienokkonania,súdkonaniepodľaustanovenia§10ods.1CSPzastavil
v celom rozsahu a rozhodol, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená I., ktorá je orgánom
vykonávajúcim dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd primárne
musí riadne rozhodnúť o zaujatosti, no aj príslušnosti, čo sa v predmetnom konaní nestalo, čiže
súd nemôže konať vo veci z titulu predmetných prekážok, pričom ani dátumy uvedené súdom v
predmetnej veci v „oznámení“ súdu adresovanom žalobcovi s dátumom v písomnosti nie sú rozhodné,
no rozhodné je, aké opatrenia, konzekvencie, finančné sankcie voči sudcovi budú následne plynúť na
jeho osobu. Súd v predmetnej veci v jednom uznesení učinil zmes aplikovaných znení, ktoré nijako

s konkrétnou prejednávanou vecou nesúvisia. Predmetné odôvodnenie rozhodnutia súdu je nielen
nezrozumiteľné, nejasné, ale i chaotické. Iracionálne úvahy súdu sa miešajú s poučením priamo vobsahu odôvodnenia, súd tiež v procese vyžaduje neurčité resp. aj duplicitné reálie, čiže nie je známe a
jasné, čo konkrétne súd požaduje ku ktorej veci. Tiež úvahy súdu z ostatného odôvodnenia rozhodnutia
vo veci sú nekonzistentné, veľmi ťažko pochopiteľné. Konanie súdu má znaky ilegality, nakoľko samotný

súd odignoroval subjektívne procesné práva a legálne možnosti plynúce z predpisu č. 162/2015 Z.z.,
navyše svoje konanie (postúpenie veci) samotný súd nevie a nedokáže správne právne zdôvodniť.
Sudca samotný spôsobil nielen škodu žalobcovi v inej súdnej veci, ale môže konať z osobitného motívu
voči žalobcovi v predmetnej veci, nakoľko je poukázané na flagrantné pochybnosti pri výkone súdnej
moci sudcu, ktorá sa javí tak, že sú obchádzané pravidlá a práva dotknutej osoby (žalobcu), čoho

dôsledkom môže byť dokonca aj disciplinárne konanie, tiež plnenie regresnej náhrady z titulu škody.
Súd „mieša“ kompetenčnú žalobu so žalobou k nečinnosti orgánu verejnej správy, čiže zadáva dôvod
k pochybnosti o kognitívnych schopnostiach z predmetného dôvodu, nakoľko sa zjavne jedná o dve
diferencované procesné možnosti, čo sa týka petitu žaloby, resp. napadnutého konania žalovaných
súdnou cestou, tiež zjavne majú spomenuté žaloby diferencované skutkové znaky a príčinné súvislosti,
ako aj aktérov. Samotný súd činí dezinformácie, resp. jeho tvrdenia sú rozporné a kontraproduktívne

(pritom bráni poskytnúť súdnu ochranu práv ako nepríslušný), navyše súd nedefinoval žiadny reálny,
formálny dôvod, ktorý by zabránil žalobu prijať k rozhodnutiu vo veci. Také sporné znaky napadnutého
odôvodnenia vykazujú body 1.- 6., 11., 13., čiže tie, ktoré si nielen navzájom odporujú, pričom rozhodné
sú znenia (právne možnosti) plynúce z predpisu č. 162/2015 Z.z. Rozhodné je znenie § 2 predpisu č.
162/2015 Z..z., čo súd zjavne zámerne prehliadol, resp. opomenul brať do úvahy, pričom sa jedná o

osobitný zákon a ustanovenie z neho (má prioritu pred všeobecným), a znenia z osobitného predpisu
nemôžeznegovaťžiadnezneniezovšeobecnéhozákona.Jenejasné,čosúdchceldeklarovaťobsahom
bodu 13. napadnutého uznesenia odvolaním, čiže je zadaný dôvod na zrušenie predmetného uznesenia
a nech samotný súd prvého stupňa podá k tomuto obsahu zrozumiteľné vysvetlenie, nakoľko zjavne
žiadna obžaloba nebola podaná zo strany žalobcu, pričom bola aplikovaná žalobou procesná možnosť

z predpisu č. 162/2015 Z.z., dokonca s tromi diferencovanými petitmi, ktoré súd z ilegálneho dôvodu
skomprimoval do jednej, z čoho súd usvedčuje bod 12. napadnutého uznesenia a obsah predmetného
súdneho spisu. Súd sa napadnutým uznesením doznal k pochybným percepciám práva, ak súd
odkazuje, resp. aplikuje znenia z trestného poriadku, nakoľko súd má formálne procesne konať v rámci
občianskej žaloby, a neprináleží súdu sa správať a konať ako sudca trestného konania, čiže zjavne

nebola súdom samým pochopená samotná podstata žaloby, žalôb, a tiež súd zapiera to, čo je podstatou
správnej žaloby (Správy súdny poriadok, predpis č. 162/2015 Z.z.). Navrhol zrušiť predmetné uznesenie
vcelomrozsahuaokaždompodaní(žalobe)budenáslednerozhodovaťzákonnýapríslušný(iný)sudca,
súd s aspektom na samotný proces v právnom poriadku, pravidla z ministerstva spravodlivosti a podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy SR.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

5. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

6. Podľa § 10 ods. 1 CSP ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

7. Povinnosťou súdu počas celého konania je skúmať existenciu svojej právomoci, ktorej nedostatok
spôsobuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania. K takejto vade ex officio prihliada každý stupeň či inštancia
súdnej sústavy Slovenskej republiky [existencia tejto vady môže zakladať aj prípustnosť dovolania podľa
§ 420 písm. a) CSP]. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, je jeho
povinnosťou spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná

vec patrí. Ak takýto záver súd spoľahlivo učiní, konanie bezodkladne zastaví a postúpi vec tomu orgánu,
do kompetencie ktorého daná právna vec patrí.8. Ak dospeje súd k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie podľa § 7 Občianskeho súdneho
poriadku (teraz § 3 CSP), zastaví konanie a vysloví, ktorému orgánu bude vec postúpená. Neskúma, či
sú splnené ďalšie podmienky konania pred súdom, lebo toto skúmanie mu pre nedostatok právomocí

už neprislúcha (R XX/XXXX).

9. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať.
Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva
predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje

konanímajehopredmetom.Dispozíciasamotnýmkonanímsaprejavujepredovšetkýmvtom,žežalobca
sa rozhodne uplatniť, resp. neuplatniť svoje verejné subjektívne právo na súdnu ochranu.

10. Žalobný (procesný) nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie
relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo
porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a

úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja, tvorí jednu zo základných procesných
povinností žalobcu (ale, pochopiteľne, nielen jeho ? v širších súvislostiach ide o povinnosť sporových
strán v kontradiktórnom postavení ako takých). Hovoríme o povinnosti tvrdenia stíhanej tzv. bremenom
tvrdenia.

11. Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom
návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom
zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju.

12. Okrem definovaných výnimiek (§ 216 ods. 2 CSP) je petit (žalobná žiadosť) pre súd záväzný (§ 216

ods. 1), nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania - preto musí byť žalobný
petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z § 212 CSP vyplýva, že žalobný petit musí byť
buď bezo zvyšku pojatý do enunciátu (výrokovej časti) rozhodnutia, alebo priznaný len v časti (keď súd
určitému nároku vyhovie a vo zvyšku žalobu zamietne), alebo v celom rozsahu zamietnutý.

13. Ak žalobná žiadosť nespĺňa kvalitatívne kritériá, ide o vadu konania odstrániteľnú postupom podľa
§ 129 CSP. Tu však treba mať na pamäti, že súd nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v
hmotnoprávnej kvalifikácii, pretože rozsah poučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné
práva a procesné povinnosti (§ 160 CSP). Súd tak môže a musí odstraňovať vady petitu spočívajúce
v jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti či neurčitosti, nemôže však žalobcu poučovať o tom, že ním

formulovaný petit je podľa hmotného práva materiálne nevykonateľný, prípadne že je nevykonateľný
proti konkrétnemu žalovanému a tiež to, že o danej veci nemá právomoc rozhodnúť.

14. Platí zásada, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, preto zásadne nemôže prisúdiť viac,
než sa požaduje žalobným návrhom (tzv. rozhodnutie ultra petita), prisúdiť niečo iné, než sa požaduje

žalobným návrhom (tzv. rozhodnutie extra petita) alebo nerozhodnúť o všetkých žalobných návrhoch
alebo časti jedného žalobného návrhu (tzv. rozhodnutie infra petita).

15. V prejednávanom prípade sa žalobca žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného, aby konal
v medziach pravidiel určených zákonodarcom, založil vyšetrovací spis, skúmal protiprávnosť a naplnil

formálnu procedúru s tým súvisiacu.

16. Z obsahu žaloby žalobcu treba vyvodiť, že žalobca namieta postup polície v trestnom konaní pri
vyšetrovaní žalobcovho trestného oznámenia. Polícia je v zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku
orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ žalobca žalobou žiada súd, aby zaviazal žalovaného, aby

konal v medziach pravidiel určených zákonodarcom, založil vyšetrovací spis, skúmal protiprávnosť a
naplnil formálnu procedúru s tým súvisiacu, nie je táto vec v právomoci civilného súdu, nakoľko, ako
správne konštatoval súd prvej inštancie, podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Dozor
prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti možno vymedziť ako sústavnú, systematickú a cieľavedomú

kontrolnú činnosť, vykonávanú priebežne a zameranú na činnosť policajných orgánov pri prijímaní a
preverovaní podnetov nasvedčujúcich spáchaniu trestných činov, zistení stavu a priebehu preverovania
skutočností dôvodne nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a po zahájení trestného stíhania
i na stav a priebeh vyšetrovania so zameraním na preverenie postupu policajného orgánu z hľadiskajeho zákonnosti, rýchlosti, plynulosti a na bezprostredné odstraňovanie zistených nedostatkov. Dozor
prokurátora je vykonávaný v trestnom konaní predovšetkým z hľadiska zákonnosti postupu policajného
orgánu, ale tiež z hľadiska jeho vecnej správnosti, odôvodnenosti a úplnosti. Z uvedeného je nutné

vychádzať, nakoľko je v právomoci prokurátora, aby preveril žalobcom v žalobe tvrdené skutočnosti,
teda postup polície v rámci trestného konania.

17. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukazuje na to, že mal byť aplikovaný zákon č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 2 ods. 1 platí, že v správnom súdnictve poskytuje

správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby
v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom, z čoho plynie,
že predmetnú vec nemožno subsumovať pod tento právny predpis, keďže žalobou sa namieta postup
polície ako orgánu činného v trestnom konaní s tým, že odstraňovať a naprávať tieto nedostatky je v
kompetencii prokurátora podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku. Na základe uvedeného odvolací súd
uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.

18. Z dôvodu, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok konania, súd správne v zmysle § 10 ods. 1
CSP zastavil konanie v celom rozsahu a postúpil vec I. ako orgánu príslušnému vykonávať dozor pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

19. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nepriznal

trovy odvolacieho konania hoci by mu patrili, nakoľko z obsahu spisového materiálu mu preukázateľne
žiadne nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).