Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202279
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118202279.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. I.
XXX, D., dlhodobý pobyt E. Y. X., Švajčiarska konfederácia, zastúpená: Prosman a Pavlovič, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, a otca: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica X.P. XXX,

D., zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Michaličkom, so sídlom Vajslova 11, Trnava, o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhoch na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave, č. k. 40P/20/2018 - 23
zo dňa 09. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie prvým odsekom výroku zastavil konanie o návrhu otca a návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, druhým odsekom výroku zastavil súdne konanie vo veci úpravy výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuB.M.,nar.XX.XX.XXXXatretímodsekomvýrokurozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho uznesenia vychádzal z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového konania (ďalej len „CMP“), § 3, § 9, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2, § 24 ods. 3 a § 39 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSaP“), čl. 1 ods. 2, čl.
7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 5, čl. 7.1, čl. 7.2, čl. 7.3, čl. 10.1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa,
uzavretý 19. októbra 1996, Oznámený v Zbierke zákonov pod č. 344/2002 ako Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý Slovenská republika podpísala dňa 01.06.1999 v Haagu
a ktoré oznámenie č. 343/2009 nadobudlo účinnosť 1. júlom 2009 pre Švajčiarsku konfederáciu (ďalej
len „Dohovor o právomoci“).

3. Otec návrh na vydanie neodkladného opatrenia a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému B. odôvodnil tým, že maloletý B. sa narodil z ich partnerského vzťahu vo Švajčiarsku,

otcovstvo bolo uznané na matrike vo Švajčiarsku. V spoločnej domácnosti žili rodičia do októbra 2017.
Následne sa matka spolu s maloletým odsťahovala k svojmu novému priateľovi. Vo Švajčiarsku požiadal
o stretávanie s maloletým, pričom organizácia KESB, ktorá tam rieši záležitosti ohľadom maloletých detí,
vydala rozhodnutie s tým, že dieťa bolo zverené do starostlivosti matke a jemu bolo určené stretávanie
s maloletým 2x do týždňa - každý štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod a jeden víkend v sobotu a druhý
víkend v nedeľu od 16.00 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky. Zároveň bola matka povinná v

prípade nekonania stretnutia poskytnúť mu náhradný termín. Toto stretávanie fungovalo od januára
2018 do 22.2.2018, s tým, že dňa 22.02.2018, keď si matka prišla pre maloletého, mu oznámila, že idekrátkodobo na Slovensko, že následne sa vráti, ale že presný termín návratu ešte zavolá. Následne
len formou sms správy napísala, že 28.02.2018 bude s maloletým na adrese jej rodičov na Slovensku
a že mu nebude brániť v styku, nakoľko dieťa potrebuje oboch rodičov. Na otázku, kedy sa vráti

naspäť do Švajčiarska, mu odpísala, že zostane na Slovensku natrvalo aj so synom. Matka nemala
právo natrvalo vycestovať s maloletým, k uvedenému potrebovala súhlas švajčiarskych úradov. Dňa
05.03.2018pricestovalnaSlovenskostým,žetumienizostaťnatrvaložiťkvôlisynovi.Opakovanematku
kontaktoval ohľadom stretnutia s maloletým, chcel vidieť syna. Bol na ich súčasnej adrese, avšak syna
vôbec nevidel. Matku mu povedala. že mu syna nevydá. Chcel syna len vidieť a zobrať ho ukázať svojím

rodičom, ktorí bývajú asi 5 minút pešo od nej. Toto mu však umožnené nebolo. Následne kontaktoval
políciu, tá spísala záznam o priestupku. Viackrát opakovane písal matke sms-správy, že chce vidieť
syna, avšak matka nereagovala. Od 05.03.2018 žije v domácnosti svojich rodičov na adrese D., l. P.
XXX. Ide o rodinný dom, pozostávajúci z dvoch samostatných bytových jednotiek, pričom má k dispozícii
samostatnú bytovú jednotku na poschodí, 3 izby s kuchyňou a príslušenstvom. Pre realizáciu styku s
maloletým má vytvorené vhodné podmienky. Momentálne je nezamestnaný, od 07.03.2018 je evidovaný

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci. Vyživovaciu povinnosť obaja majú iba k maloletému
B.. S matkou nie sú schopní dohodnúť sa na realizácii styku, už v minulosti vo Švajčiarsku matka robila
problémy a prieťahy v realizácii styku. S maloletým sa chce pravidelne stretávať, vzhľadom na jeho
útly vek. Nechce, aby sa väzby, ktoré má vybudované so synom, pretrhli. Preto žiadal neodkladným
opatrením upraviť stretávanie sa otca so synom v neprítomnosti matky každý pondelok, stredu a v

sobotu od 15.30 hod do 18.30 hod a vo veci samej rozhodnúť rozsudkom tak, že maloletého zverí súd
do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho
majetok v bežných veciach a otca zaviaže súd prispievať na výživu sumou 80,- eur mesačne k rukám
matky. Úpravu styku navrhol vo veci samej na pondelok a stredu od 15.30 hod do 18.30hod a každú
párnu sobotu a nedeľu od 9.-tej do 18.-tej hodiny bez prítomnosti matky.

4.Matkanávrhnaúpravuprávapovinnostíodôvodnilatým,žepribližnepodvochmesiacochponarodení
dieťaťa začala pozorovať prvé problémy, nezhody a nedorozumenia. Otec dieťaťa jej vyčítal, že sa
dostatočne nestará o maloleté dieťa, nenosí domov žiadne peniaze nakoľko materská dovolenka je
vo Švajčiarsku iba 14 týždňov, že iba on bude rozhodovať o tom, s kým sa budú stretávať, kto k nim

bude chodiť ako aj o podstatných skutočnostiach maloletého dieťaťa ako lekár, strava, denný režim
a podobne. Otec dieťaťa nerešpektoval názor matky a akákoľvek snaha matky o dialóg a vyriešenie
problémov bola zbytočná. Otec sa snažil pripraviť matku o dieťa tým, že podal návrh na orgán sociálnej
ochrany detí a mládeže vo Švajčiarskej konfederácií, ktorej tvrdil, že sa bojí o život matky a maloletého
dieťaťa, pretože sa obáva o psychické zdravie matky. Otec za týmto účelom využil neoprávnene získanú

zdravotnú dokumentáciu matky - e-mailovú komunikáciu s psychologičkou, právničkou a priateľmi zo
Slovenska. Psychologičku matka navštevovala zhruba od marca 2017 najskôr kvôli popôrodnej depresii,
čo bola záležitosť dvoch sedení a potom matka v sedeniach pokračovala kvôli partnerským problémom,
keďže bola vo Švajčiarsku sama, bez rodiny a priateľov, a ocitla sa v ťažkej životnej situácii. Z vyššie
uvedených dôvodov sa matka pokúšala nájsť si vlastné bývanie. Nájdenie si vlastného ubytovania však

nebolo jednoduché, nakoľko po materskej dovolenke predchádzajúci zamestnávateľ ju odmietol prijať na
jej predchádzajúcu pracovnú pozíciu a rozhodol o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu.
Bez pracovnej zmluvy je veľmi ťažké dostať nájomnú zmluvu na byt a to si otec dieťaťa veľmi dobre
uvedomoval. Vyvíjal na ňu psychický nátlak, vyhadzoval ju zo spoločného bytu, vravel jej, že má odísť
na Slovensko, ale bez syna - že syn zostane s otcom. Matke sa v októbri roku 2017 podarilo nájsť iný

nájomný byt a spoločne so synom sa odsťahovala dňa 31.10.2017. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do
výchovy a starostlivosti matky jej bolo doručené dňa 11.01.2018. V tomto rozhodnutí bolo maloleté dieťa
zverené do 100 % osobnej starostlivosti matky a otec je oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom
každú stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod, každý párny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 18:30 hod a
každý nepárny týždeň v nedeľu od 16:00 hod. do 18:30 hod. Maloletý B. M. má ku dňu podania tohto

návrhu 14 mesiacov. Toho času žije na území Slovenskej republiky v spoločnej domácnosti s matkou a
jej rodičmi. Rovnako navštevuje jasle. Matka si aktívne hľadá zamestnanie. Od otca na maloleté dieťa
nedostáva žiadne finančné prostriedky ako aj ani žiadne rodinné prídavky, ktoré poberal otec a odmieta
ich dávať do rúk matky pre potreby ich spoločného dieťaťa. Rodinné prídavky predstavovali sumu vo
výške 200 CHF mesačne. Otec neprispieva žiadnou čiastkou na výživu a výchovu maloletého dieťaťa.

Všetky výdavky spojené s potrebami dieťaťa hradí výlučne matka - plienky, kozmetika, strava, oblečenie,
hračky, poplatky za jasle, nová postieľka, nový kočík a podobne. Matka žila s maloletým dieťaťom od
jeho narodenia vo Švajčiarsku, pričom spoločne s otcom nežijú od 31.10.2017. Vo februári 2018 bola
nútená z prenajatého bytu odísť napriek tomu, že platila nájomné, a to z dôvodov, ktorým nerozumie.Švajčiarska polícia jej nariadila, aby sa z bytu odsťahovala. Pre seba a maloleté diela našla dočasné
sociálne ubytovanie, ktoré jej pridelil príslušný sociálny úrad na veľmi krátke obdobie - dva, maximálne tri
týždne, pričom toto nezodpovedal štandardom, v ktorých by podľa matky malo maloleté diela vyrastať.

Iný nájom si nemohla dovoliť ako slobodná matka, nakoľko zábezpeka je vo Švajčiarsku privysoká.
Rovnako právnička, ktorá jej bola pridelená vo Švajčiarsku, sa vyjadrila, že nakoľko je slobodná matka,
bez svojho zavinenia, a odkázaná v plnom rozsahu iba na sociálny systém Švajčiarska, v najbližšej
dobe ju bude kontaktovať Migračný úrad a povolenie na pobyt vo Švajčiarsku jej bude v najbližšej
dobe zrušené a odobraté, a bude sa musieť vrátiť no Slovensko. Podľa švajčiarskeho práva má dieťa

slobodnej matky narodené vo Švajčiarsku povolenie na pobyt podľa matky. Z tohto dôvodu a na základe
neúnosnej situácie vo Švajčiarsku sa rozhodla presťahovať späť na Slovensko. O tejto skutočnosti
upovedomila aj otca, ktorý na uvedené nereagoval. Nakoľko jej nič iné neostávalo a maloleté dieťa má
iba 14 mesiacov, dňa 28. 02.2018 sa presťahovala spoločne aj s maloletým dieťaťom na Slovensko.
Na Slovensku sú od 01.03.2018. Informovala o tom všetky príslušné úrady, svoju právničku, detského
lekára, zdravotnú poisťovňu, ako aj úrad práce, kde bola evidovaná. Z tamojšieho úradu práce je

odhlásená k 28.02.2018. O dieťa je náležitým spôsobom postarané a má vytvorené vhodné podmienky
na uspokojovanie základných životných potrieb a na výživu a výchovu.

5. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci (procesné podmienky). Medzi neodstrániteľné procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok

právomoci súdu (§ 9 CSP). Prvoradou úlohou súdu bolo skúmať, či neexistuje medzinárodná zmluva,
ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá prípadne obsahuje odlišné kritéria ako zákonná úprava,
pretožetakátozmluvabudemaťprednosťpredvnútroštátnouprávnouúpravou.Jedine,aktakátozmluva
neexistuje, bude súd postupovať podľa zákonných kritérií.

6. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodne zmluvy.
Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď spravidla je s trvalým pobytom totožný), ani
s pojmom bydlisko. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe
konkrétnych okolností skutkového stavu. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať,
kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola), bez úmyslu sa

tam zdržiavať trvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí
brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu, kde sa zdržuje na základe dohody
rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na
pobyt dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia, keď presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo osebe
automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, respektíve dohody

rodičov. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii
obyvateľstva toho - ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a
kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať
predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a
stabilné bydlisko. Taktiež Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-523/07 vyložil pojem

obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel II bis tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré
odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba
vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

7. Súd po zhodnotení skutkového stavu tvrdeného otcom ako aj matkou došiel k záveru, že pri
určení právomoci treba vychádzať z Dohovoru o právomoci. Maloletý B. má v čase začatia konania
obvyklý pobyt na území Švajčiarskej konfederácie, kde sa aj narodil, s matkou a otcom vyrastal viac
ako jeden rok. Skutočnosť, že maloletý má nahlásený trvalý pobyt aj na území Slovenskej republiky,

na ktorom sa ocitol pred mesiacom podľa názoru súdu protiprávne, keď konanie matky, ktorá bez
súhlasu otca a príslušných orgánov Švajčiarskej konfederácie, vycestovala na územie Slovenskej
republiky s úmyslom tu sa zdržiavať, spĺňa náležitosti medzinárodného únosu dieťaťa. Úlohou súdu
nie je chrániť matkou vyvolaný protiprávny stav. Súd nemal osvedčené, že by sa otec ako aj Kindes-
und Erwachsenen schutzbeh?rde Kreis Bülach Süd vykonávajúca opatrovnícke právo zmierila s

neoprávneným premiestnením maloletého v zmysle článku 7.2 písm. a) Dohovoru o právomoci, keď
rozhodnutím príslušného úradu (ktoré bolo súdu predložené oboma rodičmi bez predpísaných overení
v zmysle § 52 ZMPSaP tak, aby mali dôkaznú moc verejných listín) zo dňa 21.12.2017 bolo dočasne
rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností, a to zverenie maloletého B. M. do osobnejstarostlivosti matky na čas trvania konania s predbežnou úpravou styku otca so synom. Z uvedeného
mal súd za to, že došlo k založeniu právomoci orgánov Švajčiarskej konfederácie, dieťa má obvyklý
pobyt vo Švajčiarsku, a príslušné orgány konajú vo veci.

8. Otec ani matka vo svojich podaniach bližšie neodôvodnili právomoc súdu Slovenskej republiky.
Matka samotný návrh v časti právomoci odôvodnila a preukazovala tým, že dieťa prihlásila do
verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Informovanie detského lekára vo Švajčiarskej
konfederácii, príslušný úrad práce, na ktorom bola matka evidovaná za účelom nároku na podporu v

nezamestnanosti zo strany Švajčiarskeho úradu práce, zdravotnú poisťovňu, či iné príslušné úrady vo
Švajčiarsku slovenskému súdu nepreukázala. Otec v návrhu k otázke právomoci slovenského súdu
uviedol, že dňa 05.03.2018 pricestoval na Slovensko s tým, že tu mieni zostať natrvalo žiť kvôli
synovi. Predmetné vyjadrenie bez doloženia listín preukazujúcich napr. skončenie nájmu bytu, príp.
skončenie pracovného pomeru, oznámenia Sociálnej poisťovni, evidenciu na príslušnom úrade práce
súdu nezakladá právomoc slovenského súdu, ani nepreukazuje obvyklý pobyt otca na území Slovenskej

republiky. S poukazom na krátkosť času od pricestovania otca na Slovensko po podanie návrhu vo veci
samej, skutočnosti uvádzané otcom nevyvolali domnienku, že by slovenský súd bol v lepšej situácii
na posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pre ktorý by súd mal žiadať povolenie prevziať
právomoc (v zmysle článku 9 v spojení s článkom 8 Dohovoru o právomoci).

9. Nakoľko žiaden z rodičov ani maloleté dieťa nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, vo
veci konajú orgány Švajčiarskej konfederácie, maloletý bol z miesta obvyklého pobytu premiestnený
matkou bez súhlasu otca a príslušných orgánov Švajčiarskej konfederácie, súd došiel k záveru, že
nemá právomoc konať, prejednať a rozhodovať túto právnu vec a konanie zastavil, keď nie sú splnené
podmienky pre začatie a vedenie konania (podmienka právomoci súdu) o návrhu matky i otca na

nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle článku 5 až 10 Dohovoru o právomoci.

10. O nároku a výške náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemánároknanáhradutrovkonania,pričomžiadenzúčastníkovnepodalnávrhnanáhradutrovkonania
v zmysle ustanovenia § 57 CMP.

11. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré
otec odvolaním napáda v celom rozsahu. Uviedol nasledovné odvolacie dôvody: súd I. inštancie ( §
365 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 2 CMP). Poukázal na to, že z judikatúry súdneho dvora vyplýva
(predovšetkým rozsudok vo veci C-523/07 a rozsudok C -497/10), že obvyklý pobyt dieťaťa musí

byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem
fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné
vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje
istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie,
pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie

rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne
väzby dieťaťa v danom štáte. (C - 523/07, bod 37- 39). Otec dieťaťa dňa 28.2.2018 si odhlásil pobyt
vo Švajčiarsku a ukončil zdravotné poistenie ku dňu 28.2.2018. Následne sa ku dňu 1.3.2018 prihlásil
do Všeobecnej zdravotnej poisťovne v SR. V prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným z rodičov, je
potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a zohľadniť faktory,

ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti, ako aj geografický
a rodinný pôvod rodiča (C - 497/10, bod 55). Skutočnosť, že maloletý B. sa narodil v Švajčiarskej
konfederácii je síce pravdou ale vzhľadom k tomu, že momentálne dieťa má len 14 mesiacov, nie je
predpoklad o tom, že dieťa v tomto čase je schopne vnímať rozdiely v mieste svojho pobytu. Podľa
nášho názoru nie je predpoklad na to, aby počas prvého roku dieťa vznikli pevne väzby ku krajine, v

ktorej sa malý B. narodil a je dosť nízka pravdepodobnosť, že počas tohto prvého roka sa dieťa bolo
schopné začleniť najmä do širšieho sociálneho prostredia, centrom jeho záujmov v takom útlom veku
je predovšetkým jeho rodina a rodinné prostredie Skutočnosť, že obaja rodičia maloletého dieťaťa sú
občania SR a majú na území SR rodinné, sociálne aj iné väzby je predpokladom začlenenia maloletého
do spoločnosti. Z už podaných návrhov oboch rodičov je zrejmé, že obaja rodičia ako aj maloletý

trvajú na ďalšom svojom pobyte v SR, preto máme za to, že prisťahovaním maloletého na územie SR
je daný začiatok trvania jeho obvyklého pobytu v SR, čím je daná aj miestna príslušnosť tunajšieho
súdu. Na záver poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 25CoP/406/2014 ako odvolací súd v obdobnom právnom prípade rozhodol, že „nemožno vylúčiť,že dieťa nadobudne obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu“. Na
záver navrhol napadnuté uznesenie súdu I. inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

12. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktoré odvolaním napáda v celom rozsahu. Vo svojom odvolaní uviedla nasledujúce odvolacie dôvody:
rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP), súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP) a v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a súd I. inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Podľa názoru matky sa súd I. inštancie
nedostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami predmetného prípadu, nezistil skutkový stav úplne a
presne a z niektorých skutkových tvrdení nevyvodil správne skutkové závery. KEKB nedisponovalo
a ani nedisponuje opatrovníckym právom k maloletému dieťaťu, nakoľko sa jedná o orgán štátnej
správy Švajčiarskej konfederácie, ktorý je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach k maloletým

deťom, avšak nevykonáva a ani nemá právomoc vykonávať opatrovateľské práva v zmysle čl. 7 ods. 1
Dohovoruoprávomoci.Opatrovateľskýmprávomsarozumieprávoosoby,inštitúciealeboinejprávnickej
osoby vykonávať reálnu a faktickú starostlivosť o maloleté dieťa. Inými slovami povedané, osoba s
opatrovníckym právom je osoba, ktorá je oprávnená sa o maloleté dieťaťa starať, v ktorej osobnej
starostlivosti sa maloleté dieťaťa nachádza alebo je oprávnená sa s maloletým dieťaťom stretávať a

pod. KEKB ako orgán štátnej správy Švajčiarskej konfederácie je oprávnený rozhodovať o úprave práv
a povinností k maloletému dieťaťu, ale reálne a ani fakticky nemá oprávnenie sa o maloleté dieťa
starať, mať ho v osobnej starostlivosti alebo sa s ním stretávať. Jedná sa o obdobu všeobecného
súdu Slovenskej republiky, ktorý je oprávnený rozhodovať o úprave práv a povinností k maloletému
dieťaťu, ale napriek tomu nevykonáva ani nemá oprávnenie vykonávať opatrovateľské práva vo vzťahu

k maloletému dieťaťu. Na druhej strane súd I. inštancie ustálil, že ani navrhovateľ ako otec maloletého
dieťaťa sa nezmieril s jeho premiestnením. Takýto záver však z vykonaného dokazovania a postoja
navrhovateľa nevyplýva, naopak je v priamom rozpore s konaním navrhovateľa a podaným návrhom
vo veci samej, resp. neodkladného opatrenia. Otec maloletého dieťaťa žije na Slovensku minimálne od
05.03.2018, podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a aj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia. Rovnako navrhovateľ jednoznačne vo svojom návrhu uvádza, že pricestoval
na Slovensko s tým, že tu mieni zostať natrvalo žiť kvôli synovi. Z takto zisteného skutkového stavu je
podľa názoru matky možné vyvodiť záver, že otec maloletého dieťaťa sa s premiestnením maloletého
dieťaťa zmieril, resp. s jeho premiestnením ex post súhlasil, z tohto dôvodu pricestoval na Slovensko,
má úmysel tu trvalo žiť (aby mohol byť so synom), je prihlásený do evidencie nezamestnaných osôb

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Jedným z predpokladov právomoci súdu Slovenskej republiky
v tejto konkrétnej veci je skutočnosť, že osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa s premiestnením
maloletého dieťaťa zmierila. Ak by to tak nebolo, navrhovateľ mohol využiť iné právne inštitúty, ktoré
mu právny poriadok Slovenskej republiky vrátane medzinárodných zmlúv umožňuje. Ak by však mal
súd I. inštancie pochybnosti o skutočnosti, či sa otec zmieril s premiestnením maloletého dieťaťa alebo

nie, mohol nariadiť predbežné prejednanie návrhu a tieto skutkové okolnosti doplniť, čo nespravil.
Súd I. inštancie má právomoc vykonávať dôkazy na preukázanie splnenia procesných podmienok,
kam zaraďujeme aj právomoc súdu. Súd I. inštancie tým, že nenariadil predbežné prejednanie, resp.
nezistil si všetky skutkové okolnosti prípadu (ohľadom faktu, či sa navrhovateľ zmieril alebo nezmieril
s premiestnením maloletého dieťaťa) nezistil skutkový stav správne a úplne, nakoľko zo správania

navrhovateľa vyplýva, že sa s premiestnením zmieril, resp. jeho súhlas so zmenou obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa. Ak by matka aj pripustila, že KEKB vykonáva opatrovnícke práva k maloletému
dieťaťu, súd I. inštancie nezisťoval, či sa KEKB zmierilo s premiestnením maloletého dieťaťa alebo
nie, čím súd I. inštancie nezistil správne a úplne skutkový stav predmetnej veci a vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Rovnako z Uznesenia súdu I. inštancie nevyplýva z čoho

súd I. inštancie vychádzal, keď konštatoval skutkový záver, že KEKB sa nezmierilo s premiestnením
maloletého dieťaťa, resp. to súd nemal za preukázané. Súd I. inštancie je v zmysle čl. 6 CMP povinný
na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania
nenavrhli. Pokiaľ súd I. inštancie nezisťoval skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie predmetnej veci,
resp. právomoci súdu, postupoval v rozpore s týmto článkom základných zásad, na ktorých je CMP

postavený. Súd I. inštancie tým postupoval v rozpore s § 36 CMP: „Na účely zistenia skutočného
stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.“ Súd I. inštancie
rovnako správne uvádza, že pojem „obvyklý pobyt“ treba vykladať ako miesto ktoré odzrkadľuje istú
mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahynajmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové
znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde,

aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého
jednotlivého prípadu. Podľa matky však súd I. inštancie tieto právne závery nesprávne právne aplikoval
na zistený skutkový stav, pričom neprihliadol na všetky rozhodné okolnosti predmetného prípadu. Pri
zohľadnení nasledovných skutočností: - matka maloletého dieťaťa žila vo Švajčiarskej konfederácií
ako slobodná matka a tak bola odkázaná iba na sociálnu podporu, pričom z takto získanej podpory

nebola sama schopná znášať všetky náklady, ktoré jej a maloletému dieťaťu vznikali najmä náklady na
ubytovanie, ktoré sú v podmienkach Švajčiarskej konfederácie vysoké, matkou bola ukončená nájomná
zmluva na byt, kde spoločne bývali s maloletým dieťaťom pre matku z doteraz nejasných okolností a
za prítomnosti švajčiarskej polície, nový nájom si matka s maloletým dieťaťom nevedela nájsť, nakoľko
každý prenajímateľ vyžadoval pre matku privysoké zálohy vopred, matka nakoniec strávila cca. dva
týždne v sociálnom byte, kde sa však nemohla zdržiavať nepretržite, ale iba na obmedzený čas a

následne sa rozhodla sa vrátiť na územie Slovenskej republiky, nakoľko nemala už žiadnu reálnu
možnosť zabezpečiť maloletému dieťaťu ani sebe ubytovanie, sme toho právneho názoru, že zo strany
odporkynesanejednalooúmyselnékonaniezaúčelompoškodeniaprávnavrhovateľa,aleonevyhnutný
odchod z dôvodu nemožnosti zabezpečenia ubytovania pre maloleté dieťa a seba samú. Zostávať v
Švajčiarskej republike bez zabezpečeného ubytovania by nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Jediná

možnosť v záujme maloletého dieťaťa bola opustiť Švajčiarsku konfederáciu a vrátiť sa na Slovensko.
K posúdeniu týchto okolností nemožno pristupovať formalisticky bez zohľadnenia skutočného stavu
veci a s prihliadnutím na reálny život. Základnou otázkou pre posúdenie obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa je posúdenie miesta, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Na posúdenie miesta, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a

rodinného prostredia sa musí zobrať do úvahy: trvanie pobytu, pravidelnosť pobytu, podmienky a dôvody
pobytu, presťahovanie rodiny do iného štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej/
predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby. Ako vyplýva z vyššie uvedeného
trvanie pobytu na území Slovenskej republiky nie je jediným z kritérií, ktoré súd musí zobrať do úvahy.
Trvanie pobytu na území Slovenskej republiky je od marca roku 2018. V čase podania tohto odvolania

je maloleté dieťa na území Slovenskej republiky už 2 mesiace. Tento pobyt je trvalý a meniť sa nebude,
nakoľko je naviazaný na pobyt matky vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a matka plánuje a má záujem
zostať na území Slovenskej republiky. Maloleté dieťaťa má na území Slovenskej republiky vytvorené
vhodné podmienky pre svoj zdravý vývoja výchovu. Dôvodom pobytu na území Slovenskej republiky
nie je svojvoľné a neodôvodnené rozhodnutie odporkyne s úmyslom poškodiť práva otca maloletého

dieťaťa, ale neúnosná situácia vo Švajčiarskej konfederácií, kde matka nemohla nájsť žiadne ďalšie
ubytovanie pre maloleté dieťa a pre seba. Odporkyňa o tejto skutočnosti otca informovala a ubezpečila
ho, že mu umožní stretávanie sa s maloletým dieťaťom, rovnako ako aj jeho rodičom. Matka maloletého
dieťaťa bola nútená sa presťahovať zo Švajčiarskej republiky aj z dôvodu, že ak je slobodná matka
odkázaná na sociálny systém Švajčiarskej konfederácie, jej pobyt by bol zrušený. Maloleté dieťa má

Slovenskú štátnu príslušnosť, obaja jeho rodičia, tak otec ako aj matka sú štátni občania Slovenskej
republiky. Jazykové znalosti maloletého dieťaťa nie sú v tomto prípade relevantné vzhľadom na vek
maloletého dieťaťa. V každom prípade však maloleté dieťa vždy žilo v prostredí, kde sa rozprávalo
výlučne po slovensky a odkedy žije na území Slovenskej republiky sa rovnako v jeho okolí komunikuje
len v slovenskom jazyku. Maloleté dieťaťa žije teraz v rodinnom dome spoločne s rodičmi matky, pričom

má za ten čas vytvorené silné citové väzby so svojimi starými rodičmi. Rovnako maloleté dieťa už
cca. dva mesiace navštevuje jasle, kde si rovnako vzhľadom na svoj vek vytvára základné sociálne
väzby. Rovnako je potrebné zobrať ohľad na tú skutočnosť, že aj otec maloletého dieťaťa žije na území
Slovenskej republiky, prišiel sem žiť ako občan Slovenskej republiky kvôli maloletému dieťaťu a plánuje
tu žiť natrvalo. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností nemožno dospieť k inému záveru

než, že maloleté dieťa má svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Obvyklý pobyt maloletého
dieťaťa možno ustáliť aj podľa dohody rodičov, resp. so súhlasom oboch rodičov. Matka uviedla, že
otec svojím správaním vyjadril ex post súhlas s premiestnením maloletého dieťaťa, resp. že s jeho ex
post súhlasom bol zmenený obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Túto skutočnosť mal súd I. inštancie v
zmysle čl. 6 základných zásad CMP a v zmysle § 35 a § 36 CMP skúmať a zistiť, nakoľko z prejavov

vôle a konaní navrhovateľa vyplýva súhlas s premiestnením maloletého dieťaťa a súhlas so zmenou
jeho obvyklého pobytu. Ak súd výsluchom účastníkov konania, resp. písomnou výzvou tieto skutočnosti
nezisťoval, nezistil skutočný stav veci, napriek tomu, že účastníci konania svojimi tvrdeniami, podaniami
a správaním s premiestnením maloletého dieťaťa vyjadrili súhlas, rovnako ako aj súhlas so zmenouobvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Ďalšou nemenej dôležitou skutočnosťou je fakt, že otec už nemá
vo Švajčiarskej konfederácií legálny pobyt, nakoľko mu tento skončil. Pre otca nie je legálne možné,
aby sa ďalej zdržiaval na území Švajčiarskej konfederácie. Matka sa z dôvodu finančných ťažkostí

už nemohla objektívne dlhšie zdržiavať vo Švajčiarskej konfederácií, nakoľko nedokázala pre maloleté
dieťaťa a pre seba zabezpečiť uspokojovanie základnej životnej potreby, bývania. Maloleté dieťaťa má
v čase tohto odvolania 15 mesiacov a z tohto dôvodu nedokáže samo o sebe rozhodovať a je naviazané
v tomto veku na odporkyňu ako jeho matku. Na základe uvedeného je zrejmé, že účastníci konania už
nemajú žiadnu väzbu na Švajčiarsku konfederáciu. Maloleté dieťaťa bolo odhlásené zo zdravotného

poistenia a sociálneho poistenia v Švajčiarskej konfederácií a samo o sebe nemá žiadnu osobitnú
väzbu na Švajčiarsku konfederáciu. Súd I. inštancie vychádzal z toho, že premiestnenie maloletého
dieťaťa bolo v čase jeho vykonania a aj v čase rozhodnutia súdu I. inštancie protiprávne, teda vykonané
bez súhlasu navrhovateľa s premiestnením, resp. so zmenou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.
Podľa názoru matky súd I. inštancie nemal v čase rozhodovania všetky skutkové okolnosti, ktoré by
odôvodňovalizáveroprotiprávnompremiestnenímaloletéhodieťaťavčasepremiestnenia.Ajkebytomu

tak bolo, súd I. inštancie sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že otec svojím konaním, presťahovaním
a návrhom na súd na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vlastne vyjadril ex postu súhlas s
premiestnením maloletého dieťaťa a so zmenou jeho obvyklého pobytu. Súd I. inštancie tieto okolnosti
ani nepreveroval ani nezohľadnil pri svojom rozhodnutí, pričom sa jedná o podstatnú právnu otázku
rozhodujúcu pre rozhodnutie súdu I. inštancie o právomoci. V zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru o právomoci

sa možno vo výnimočných prípadoch obrátiť aj na súd štátu, ktorého štátne občianstvo má maloleté
dieťaťa. Ak sa takto vybratý súd domnieva, že je v lepšej situácií na posúdenie najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa, môže požiadať orgán zmluvného štátu, v tomto prípade Švajčiarskej konfederácie,
aby sa mu povolilo prevziať právomoc a prijať opatrenia vo veci maloletého dieťaťa. Súd I. inštancie
však iba skonštatoval, že súd Slovenskej republiky by bol v lepšej situácií na posúdenie najlepšieho

záujmu maloletého dieťaťa, pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil iba s poukazom na krátkosť času,
počas ktorého sa navrhovateľ zdržiava na území Slovenskej republiky. Zo strany súdu sa jedná o
nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k tejto právnej otázke.
Orgány Švajčiarskej konfederácie nemajú lepšiu situáciu na posúdenie najlepších záujmov maloletého
dieťaťa, nakoľko maloleté dieťa a ani jeho rodičia sa na území Švajčiarskej konfederácie nezdržiavajú,

nemajú tam povolenie na legálny pobyt, sú odhlásení zo systému zdravotného a sociálneho poistenia
Švajčiarskej konfederácie a neplánujú sa tam vrátiť a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky a
plánujúsazdržiavaťnatrvalo.Dôvodyuvedenévbode49tohtoodvolaniapredstavujúvýnimočnýprípad,
nazákladektoréhomalsúdI.inštanciepožiadaťorgányŠvajčiarskejkonfederácieoprevzatieprávomoci
v tejto veci. Opačný záver predstavuje prílišný formalizmus súdu bez zohľadnenia faktických možností

účastníkov konania a reálneho stavu účastníkov konania, pričom tento záver vedie k absurdnému
dôsledku, že občania Slovenskej republiky, žijúci na území Slovenskej republiky, bez legálneho
povolenia na pobyt vo Švajčiarskej konfederácií, bez finančných možností sa vrátiť do Švajčiarskej
konfederácie, s novovytvorenými sociálnymi väzbami na Slovensku by museli podávať návrh na úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu vo Švajčiarskej konfederácií, a to bez takmer akejkoľvek

znalostiprávnehoporiadkuŠvajčiarskejkonfederáciealeboväzbynatútokrajinu.PrávesúdySlovenskej
republiky sú v najlepšej situácií na posúdenie najlepších záujmov maloletého dieťaťa, a to s prihliadnutím
na vyššie uvedené skutočnosti. Matka navrhla odvolaciemu súdu, aby nariadil v tejto veci pojednávanie
a rovnako žiada odvolací súd o informáciu o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia. Na záver navrhla aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu I. inštancie zmenil vo výroku I. a nariadil neodkladné opatrenie

na návrh matky a zrušil uznesenie súdu I. inštancie v časti výroku II. a III. a vec vrátil súdu I. inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S uvedeným
návrhom matka nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov. Ako uviedla v návrhu na úpravu

práva povinností k maloletému dieťaťu, konanie, ktoré bolo pred spojením veci vedené pod sp.
zn.32P/22/2018: otec v júli 2017 fyzicky napadol matku a zadržal jej pas maloletého dieťaťa, vyhrážal
sa matke, že ju pripraví o maloleté dieťa, a to bude vyrastať s ním, po návrate do Švajčiarska (júl
2017) sa matka spoločne s maloletým dieťaťom z obavy o bezpečnosť maloletého dieťaťa a rovnako
svoju bezpečnosť uchýlila do azylového domu, otec sa hádal s matkou pred maloletým dieťaťom a

neustále maloletému dieťaťu rozprával ako je zlá matka a že raz mu porozpráva aká naozaj je, po
vianočných sviatkoch v deň narodenín maloletého syna, t.j. dňa 08.01.2018, si otec prišiel pre maloleté
dieťa. Keď ho vložil do autosedačky a matka mu povedala, že ich večer čaká, keď jej dieťa privezie,
otec zamkol pred matkou maloleté dieťa v aute, povedal jej, že jej ho neprivezie, sadol do auta a odišiel.Matka reagovala tak, že držala dvere od dverí na strane, kde sedelo maloleté dieťa, búchala na okno
a utekala za autom. Keď ale otec pridal plyn, matka padla na hlavnej ceste a zranila si ruku a nohu.
Následne odporkyňa volala na políciu a svojej právničke a povedala im, že má obavu o svoje dieťa,

jeho bezpečnosť a že jej otec nechce vrátiť maloleté dieťa. Polícia poslala hliadku do miesta bydliska
navrhovateľa skontrolovať maloleté dieťa a nariadila otcovi, aby maloleté dieťa priviezol matke. Polícia
bolaprítomnápriodovzdávanímaloletéhodieťaťadorúkmatky.Matkanaotcapodalatrestnéoznámenie
na Obvodnom oddelení Policajného zboru SR v Leopoldove, konanie zatiaľ vedené pod ČVS: ORPZ-
TT-OPP8- /2017, DÚ: 208/2017, a to za fyzické napadnutie a bránenie styku s maloletým dieťaťom,

matka podala trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Trnava dňa 15.03.201 J a to pre trestný
či nebezpečného prenasledovania, zatiaľ vedené pod ČVS: ORP-70S/LP-IT-201 Naviac matka a otec
spoločne v posledný mesiac realizovali minimálne 2 stretnutia s maloletým dieťaťom za prítomnosti
oboch rodičov, pričom bolo zrejmé, že maloleté dieťaťa sa v prítomnosti otca necíti komfortne, plače a
pýta za matkou. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov podľa nášho názoru nie je vhodné,
aby otec realizoval styk s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, a to na jednej strane z dôvodu,

že realizácií posledných stykov sa maloleté dieťaťa necíti v prítomnosti otca komfortne, plače a nevie s
ním vydržať, stále sa ťahá za matkou a na druhej strane aj s ohľadom na podané trestné oznámenia a
správanie otca, ktoré vykazuje niektoré znaky fyzického násilia, bránenie styku s maloletým dieťaťom
a nebezpečného prenasledovania. Pre správne vyhodnotenie stretávania otca s maloletým dieťaťom je
nutné rešpektovať aj denný režim maloletého dieťaťa, ktorý je nastavený a pre maloleté dieťa v tomto

veku dôležitý. Denný režim maloletého dieťaťa je nasledovný: v utorky a štvrtky chodieva maloletý s
matkou plávať, a to od 10:45 hod. alebo 11:30 hod., domov sa vracia okolo 13:00 hod. a potom do cca
16:30 hod. spí, pondelok, streda a piatok je maloleté dieťa buď v jasliach na celý deň a vtedy sa maloleté
dieťa vracia domov okolo 16:00 hod., ak je v jasliach na pol dňa, tak správa doma od 14:00 hod. do
16:30 hod. alebo 17:00 hod. alebo je doma celý deň, kedy spáva od 10:00 hod. alebo 10:30 hod. do

12:00 hod. a poobede od 15:30 hod. do 17:00 hod. maloleté dieťa chodieva spávať okolo 20:00 hod
a predtým 2 hodiny večeria, kvôli tráveniu. Vzhľadom k tomuto režimu maloletého dieťaťa má matka
za to, že stretávanie nie je možné realizovať v priebehu týždňa, kedy je maloleté dieťa buď v jasliach
alebo je choré doma alebo sa učí plávať. Vzhľadom k tomu, je podľa nás možné realizovať stretávanie
s maloletým dieťaťom iba cez víkendov. Tento režim je pre maloleté dieťa v tomto veku dôležitý rovnako

ako jeho nemennosť. Preto máme za to, že rozhodovanie súdu o stretávaní s maloletým dieťaťom by
malo rešpektovať rovnako aj jeho denný režim, aby nedochádzalo k porušovaniu tohto režimu, čo pre
dieťa v tomto veku nie je vhodné. Navrhla, aby súd tieto skutočnosti zobral do úvahy a pri rozhodovaní o
návrhunavrhovateľanapredbežnúúpravustretávaniasmaloletýmdieťaťomrozhodoltak,žestretávanie
sa môže realizovať v sobotu v každý párny týždeň na 2 hodiny poobede mimo bežného režimu spánku

maloletého dieťaťa. Podľa nášho názoru nie je nutné predbežným opatrením upravovať styk maloletého
dieťaťa s navrhovateľom, nakoľko po dohode otca s matkou sa tento mesiac už realizovalo stretnutie
otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky, teda matka má za to, že otec s matkou sa vedia na
úprave styku dohodnúť. V prípade, ak by mal súd za to, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
navrhovateľa vyhovie, matka má za to, že najvhodnejšie by bolo realizovať stretávanie otca s maloletým

dieťaťom za prítomnosti matky, a to aj vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa a jeho naviazanosť na
matku, a za rešpektovania denného režimu maloletého dieťaťa.

14. K odvolaniu matky sa vyjadril právny zástupca otca. Nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu matky
v tom, že otec sa uzmieril s premiestnením maloletého a prejavil súhlasom so zmenou trvalého pobytu

maloletého. Otec v písomných vyjadreniach poukázal na to, že matka maloletého konala svojvoľne a
doteraz marí výkon rozhodnutia Úradu starostlivosti o deti a dospelých okresu Bülach Süd Švajčiarskej
konfederácie Kindes - und Erwachsenenschutzbehärde Kreis Bülach Süd" zo dňa 22.12.2017. Otec
maloletého nedával matke žiaden súhlas na vycestovanie s maloletým a skutočnosť, že sa otec vrátil
žiť na Slovensko kvôli synovi, nepredstavuje priamy súhlas otca s premiestnením dieťaťa. Navyše otec

maloletého nevyjadril súhlas so zmenou trvalého pobytu maloletého. Práve naopak otec bol nútený
sa presťahovať späť na Slovensko, preto aby mohol byť v styku s maloletým zmysle rozhodnutia
vyjadreniach poukázal na to, že matka maloletého konala svojvoľne a doteraz marí výkon rozhodnutia
Úradu starostlivosti o deti a dospelých okresu Južný Bülach Švajčiarskej konfederácie „Kindes - und
Erwachsenenschutzbehärde Kreis Bülach Süd" zo dňa 22.12.2017, ktorého právne účinky sú v zmysle

ust. článku 23 Dohovoru o právomoci, účinné a priamo vykonateľné aj v Slovenskej republike. Otec
sa totiž rozhodol, že žiadať aby bolo dieťa prinavrátené späť do Švajčiarska bude zdĺhavé, podľa
jemu poskytnutých informácii administratívny proces by trval viac ako pol roka. Otec sa teda v záujme
najlepšieho záujmu dieťaťa a v snahe nestratiť kontakt s maloletým rozhodol premiestniť a trvale žiť naSlovensku. Vo Švajčiarsku tak otec stratil dobre platenú prácu a dlhé roky budované zázemie. Ďalej
uvádza, že matka maloletého o svojom rozhodnutí vrátiť sa s maloletým na Slovensko otca informovala
až po premiestnení na Slovensko a ubezpečila ho, že mu umožní stretávanie s maloletým, rovnako

ako aj kontakt s otcovými rodičmi. Matka nežiadala vopred od otca súhlas na vycestovanie s maloletým
a až následne, dňa 28.2.2018 zaslala SMS správu s textom: „Ahoj. Budeme s B. na Slovensku u
mojich rodičov. Je v poriadku a rada by som sa s tebou dohodla ako to môžeme vyriešiť. Samozrejme
Ti nebudem brániť v styku nakoľko potrebuje oboch rodičov.“ V skutočnosti však po premiestnení
maloletého na Slovensko matka bráni v styku otca a jeho rodiny s maloletým. Od 28.2.2018 prebehol

styk otca s maloletým jediný raz na pár minút. Tvrdenia matky maloletého otec považuje za zavadzajúce,
keďže je preukázateľné, že do dnešného dňa matka maloletého odmieta stretnutia maloletého s otcom
bez relevantných dôvodov (argumentujúci pritom, že vopred dohodnutý čas jej nevyhovuje a pod.).
Matka úplne odmieta, aby sa maloletý stretával s rodičmi otca, argumentujúc pritom, že sú to cudzí
ľudia. Každý pokus o stretnutie zo strany otca a starých rodičov zlyhal. Komunikácia matky a otca
maloletého prebehá výnimočne maximálne prostredníctvom mailovej komunikácii, matka SMS správy a

telefonáty bezdôvodne odmieta. Právny zástupca matky maloletého zdôrazňuje jej finančnú odkázanosť
na sociálny systém Švajčiarska a zvýšené výdavky na bývanie, vedenie domácnosti a starostlivosť
o dieťa ako dôvod návratu na Slovensko. Otec pripustil, že výdavky na maloletého v Švajčiarsku
predstavuje dosť značnú položku rozpočtu, ale netreba zabúdať na to, že matka ako zamestnaná osoba
si vo Švajčiarsku mohla uplatniť právo na sociálnu podporu a to tým, že umiestni dieťa do jaslí a tým

získa možnosť poberať sociálny príspevok na jasle, ktorý by jej pomohol výrazne znížiť náklady na jasle.
Navyše matka maloletého po návrate na Slovensko okamžite umiestnila maloletého do jaslí a podľa
názoru otca je zároveň poberateľom sociálneho príspevku na starostlivosť o dieťa. V tejto súvislosti
vyzval, aby matka maloletého predložila doklady, ktoré svedčia o tom, či je alebo nie je v súčasnosti
poberateľom príspevku na starostlivosť o dieťa. Zároveň, aby predložila relevantné dôkazy o tom, o

aké sociálne dávky sa vo Švajčiarsku uchádzala, a na základe čoho jej neboli priznané. V skutočnosti
totiž Švajčiarsky sociálny systém funguje veľmi dobre, maloletý sa narodil vo Švajčiarsku, mal tam
legálny pobyt a otec bol dlhodobo vo Švajčiarsku zamestnaný, matka bola na materskej dovolenke.
Matka maloletého uviedla, že ako slobodná matka bola úplne odkázaná na sociálny systém Švajčiarska
a nebola schopná zabezpečiť si dôstojné bývanie. Avšak v skutočnosti vo Švajčiarsku sú k dispozícii

byty pre sociálne slabšie rodiny a rodiny s nízkym príjmom. Otáznym ostáva z akého skutočného
dôvodu matka ukončila Nájomnú zmluvu vo Švajčiarsku. V tejto súvislosti vyzval, aby matka v ďalšom
konaní predložila potvrdenie o ukončení Nájomnej zmluvy a kópii potvrdenia švajčiarskej polícii, ktorá
podľa tvrdení matky mala matku aj s maloletým vysťahovať z bytu, na ktorý mala uzavretú Nájomnú
Zmluvu. V skutočnosti neexistujú objektívne dôvody, prečo by matka nebola zapojená do sociálneho

programu. Podľa názoru otca matka maloletého mala dlhodobo v úmysle vrátiť sa na Slovensko a
preto v skutočnosti nerealizovala žiadne krok k tomu aby mohla vo Švajčiarsku zostať žiť s maloletým.
Navyšeotecmaloletéhobolochotnýaschopnýpomáhaťmatkeamaloletým,avšakmatkamaloletéhosa
rozhodla túto pomoc odmietnuť. Matka maloletého tvrdí, že je odkázaná na sociálny systém Švajčiarska
a s tohto dôvodu jej zaniká povolenie na trvalý pobyt, rovnako ako aj zaniká dlhodobý pobyt dieťaťa.

V tejto súvislosti otec žiada, aby matka preukázala, že matke a maloletému bol zrušený dlhodobý
pobyt vo Švajčiarsku. Podlá informácii otca maloletého, matka má hlásený dlhodobý pobyt na území
Švajčiarskadoroku2021.Právnyzástupcamatkypoukazujenato,žematkamázáujemotrvalýpobytna
Slovensku, o čom svedči jej rozhodnutie sa presťahovať na Slovensko, ukončiť nájomnú zmluvu, avšak
otáznym je zdravotne poistenie maloletého, ktorý podľa informácii otca je aj naďalej zdravotne poistený

vo Švajčiarsku a otcovi nie je známa skutočnosť o odhlásení maloletého zo zdravotného poistenia vo
Švajčiarsku. V ďalšom konaní požiada o predloženie potvrdenia o odhlásení matky a maloletého zo
zdravotného poistenia a ich odhlásenia z dlhodobého pobyty vo Švajčiarsku. Nakoniec považuje za
subjektívne tvrdenie právneho zástupcu matky o tom, že dieťa je naviazané výlučne na matku. Otec a
matka maloletého majú rovnakú citovú väzbu k maloletému a v tejto súvislosti nie je správne poukazovať

na to, že maloletý je odkázaný výlučne na matku. Skutočnosť, že matka odmieta umožniť otcovi styk
s maloletým poukazuje len na to, že týmto matka bráni vybudovaniu a prehlbovaniu citového vzťahu
otca s dieťaťom. Otec maloletého je ochotný sa starať o syna, momentálne je nezamestnaný a teda
nie je relevantný dôvod na to, aby dieťa bolo umiestene do detských jaslí. Naďalej trvá na tom, že
matka maloletého konala svojvoľne a bez súhlasu otca maloletého pri ich vycestovaní a zmene pobytu.

Zopakoval svoj návrh napadnuté uznesenie súdu I. inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

15. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu. Nesúhlasí
s tvrdením právneho zástupcu matky, ktorý poukazuje v 3. bode vyjadrenia na agresivitu otca maloletéhovoči matke a maloletému. Podľa názoru otca, uvedené tvrdenia matky sú takmer všetky účelne
nepravdivé, resp. podané matkou klamlivo, majú tendenčný charakter a ich cieľom je dosiahnutie
úplného zamedzenia kontaktu otca s maloletým. Navyše predpokladá, že správanie matky môže byt

ovplyvnené aj jej psychickým stavom. Právny zástupca matky poukazuje na agresivitu otca, avšak
nepreukazuje toto žiadnymi dôkazmi. Tvrdenia matky o privolaní policajnej hliadky do domu otca
maloletého sú zavadzajúce a v neskoršom konaní preukážeme tendenčnosť všetkých podaní matky
na orgány polície a prokuratúry voči otcovi. K trestným oznámeniam podaným matkou maloletého
uviedol, že skutočnosti o oznámení na Okresnej prokuratúre Trnava a na Obvodnom oddelení PZ SR

V Leopoldove žiadnym spôsobom nepreukazujú znaky trestnosti a do dnešného dňa v predmetných
trestných veciach OČTK nedošlo k vykonaniu žiadnych opatrení. Matkou uvedené skutočnosti sú
nepravdivé a tendenčné v snahe docieliť zamedzenie styku otca s maloletým. Matka umelo vytvára
nátlak na otca maloletého v snahe ho očierniť a v snahe zamedziť jeho kontakt s maloletým, čo napokon
aj sama realizuje od jej presťahovania na Slovensko, a to napriek vykonateľnému rozhodnutiu, ktoré
určuje úpravu styku s maloletým pre otca. Skutočnosť je taká, že matka ušla zo Švajčiarska v snahe

vyhnúťsarealizáciistykuotcasmaloletýmpodľaurčenéhorozhodnutiaŠvajčiarskychorgánov.Tvrdenia
uvedené v 4. bode vyjadrenia matky nie je možné považovať za pravdivé. Zrealizované stretnutie, na
ktoré poukazuje matka bolo len jedno. Otec poukázal na to na to, že matka svojim konaním spôsobuje
len to, že maloletý nemá možnosť riadneho styku s otcom, v dôsledku čoho vzťahy medzi otcom a
maloletým sú oslabené a nie je ani možne za súčasných okolnosti a prístupu matky vybudovať reálny

rodičovský vzťah medzi otcom a maloletým. Matka takto zo svojvôle porušuje základné rodičovské
práva otca voči maloletému. Je zrejme, že maloletý trávi 24 hod. denne s matkou, so starými rodičmi,
v jasliach, a preto tvár otca mu už nie je známa a tak pri výnimočnom kontakte otca s maloletým
môže otec ako už prakticky neznáma osoba, vyvolávať v maloletom pochopiteľný strach a odstup.
K tvrdeniam matky uvedeným v bode 5. uviedol nasledovné: realizácia styku otca s maloletým má

prebiehať predovšetkým pravidelne, aby maloletý mal pravidelný styk s otcom a otec mal možnosť
budovať si pevný rodičovsky vzťah so synom čo od 22.2.2018 doteraz nebolo možné. Domnienky
matky o agresívnom správaní otca maloletého, rovnako ako aj skutočnosť o trestnom oznámení v
tomto prípade sú irelevantné. Otec je citovo viazaný na maloletého, prejavuje maximálnu snahu o styk
s ním, chce sa aktívne zúčastňovať výchovy maloletého, matka to však neumožňuje. Otec prejavuje

záujem o denný režim dieťaťa, o čom nespočetne krát žiadal matku maloletého aj priamo, aj cez orgán
sociálnej kurately, matka mu však, ako je aj z posledného vyjadrenia právneho zástupcu matky zrejmé,
bezdôvodne neumožňuje styk s maloletým. V predmetnom vyjadrení matka z nášho pohľadu uvádza
príliš dlhé doby spánku maloletého a javí sa ako tendenčná a nelogická formulácia, ktorú uviedla matka
v 7. bode vyjadrenia a to: „...stretávanie nie je možne realizovať v priebehu týždňa, kedy je maloleté

dieťa búd v jasliach alebo je choré doma alebo sa učí plávať“. Otec maloletého sa môže zúčastňovať
plávania s maloletým, resp. nie je vôbec potrebné, aby dieťa navštevovalo jasle, pretože otec je po
návrate zo Švajčiarska nezamestnaný a teda môže a chce s dieťaťom tráviť čo najviac spoločného času.
K otázke denného režimu dieťaťa uviedol, že podľa jeho názoru je predložený denný režim dieťaťa
umelo vytvorený takým spisom, aby čo najviac obmedzil prístup otca k maloletému. Otec maloletého

sa môže zúčastňovať spoločných aktivít a to predovšetkým plávania. Na záver poukázal na skutočnosť,
že napriek tomu, že matka uprednostňuje styk otca s maloletým cez víkend, v konečnom dôsledku
neumožňuje otcovi tento styk s maloletým aj tak realizovať. Od 28.5.2018 do dnešného dňa totižto
neprebehol ani jeden styk otca s maloletým cez víkend alebo inokedy. Vzhľadom k vyššie uvedenému
má za to, že neexistujú objektívne prekážky, ktoré by bránili stretávaniu otca s maloletým a poukazujeme

na matkou účelovo vykonštruované podmienky, ako neumožniť otcovi kontakt s maloletým. Opätovne
poukazujeme na to, že matkou dochádza k mareniu rozhodnutia Úradu starostlivosti o deti a dospelých
okresu Južný Bülach Švajčiarskej konfederácie „Kindes - und Erwachsenenschutzbehörde Kreis Bülach
Süd“ zo dňa 22.12.2017, ktoré je v Slovenskej republike riadne vykonateľné aj záväzné. Podotýkame, že
konaniematkyniejevprospechmaloletého.Matkavoveciachstarostlivostiomaloletéhokonásvojvoľne

zabúdajúc na skutočnosť, že otec maloletého má právo na to aby sa s maloletým riadne stretával a
zúčastňovalsajehovýchovy.Matkazáverompoukazujenato,žesúhlasísostykomotcasmaloletýmcez
víkendy za jej prítomnosti, a podľa jej názoru nie je dokonca ani potrebné styk upravovať rozhodnutím
súdu, pretože ako uvádza, ona sa vie s otcom na takomto styk s maloletým dohodnúť. Toto sa javí byť
v úplnom a absurdnom rozpore s tvrdeniami matky v úvode jej vyjadrenia z 28.5.2018, kde uvádza,

že voči otcovi podala min. dve trestné oznámenia za nebezpečné prenasledovanie, fyzické napadnutie
a bránenie v styku s dieťaťom. Z uvedeného je zrejmé, že konanie matky je výslovne tendenčné, je
schopná urobiť akékoľvek podanie na akýkoľvek orgán, tendenčne klamať v snahe dosiahnuť svoj cieľ
- zamedziť v styku dieťaťom s otcom. Matka dokonca záverom argumentuje tým, že dôvodom pre jejprítomnosť pri styku je naviazanosť dieťaťa na matku a jeho útly vek. Je potrebné uviesť, že predmetnú
situáciu, kedy dieťa už je odcudzené od otca zapríčinila len a len matka svojim svojvoľným protiprávnym
konaním, teda matka samotná je príčinou odlúčenia otca od dieťaťa, a preto matka nemôže byť za

žiadnych okolností prítomná pri styku dieťaťa s otcom. Záverom poukázal na to, že dieťa navštevuje
jasle. Keďže dieťa navštevuje jasle, nie je pravdou, že je naviazané na matku tak ako to uvádza matka.
Je zrejmé, že dieťa počas denného režimu trávi niekoľko hodín bez matky s cudzími ľuďmi v jasliach.
Dieťa je teda psychicky schopné tráviť rovnako niekoľko hodí bez prítomnosti matky s otcom. Z vyjadrení
matky a zo skutočností ňou uvádzaných je úplne zrejmá tendenčnosť v správaní matky, jej bezdôvodné

bránenie v styku otcovi s maloletým a jej tendencia porušovať rodičovské práva otca a rozhodnutia
štátnych orgánov bez akejkoľvek sebareflexie jej správania.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste uznesenie súdu I. inštancie s použitím §
389 ods. 1 písm. a ) a b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

podľa § 391 ods. 1 CSP.

17. V predmetnej veci začal súd konať o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu ktorý podal 09.03.2018. Domáhal sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
matky s tým, že otec bude povinný prispievať výživné na syna sumou 80,- eur a úpravy styku otca s

maloletým s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý pondelok a v stredu od 15.30
hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Dňa 28.03.2018 na prvoinštančný súd podáva návrh aj matka maloletého dieťaťa ktorá žiada upraviť
práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že sa zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky
a obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa, obaja sú oprávnení spravovať jeho majetok.

Ďalej žiadala o rozhodnutie, aby bol otec povinný prispievať na výživu a výchovu maloletého dieťaťa
200,- eur mesačne, aby bolo rozhodnuté o nedoplatku na výživnom od 01.01.2017 do podania návrhu
v sume 967,- eur a o zročnom výživnom od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške ktorá bude
určená súdom. Zároveň žiadala vydať neodkladné opatrenie dočasným zverením mamoletého B. do jej
osobnej starostlivosti a určením platenia výživného dočasne vo výške 100,- eur. Otec vo svojom návrhu

takisto žiadal vydať neodkladné opatrenie úpravou styku otca s maloletým tak, že je otec oprávnený sa
s maloletým stretávať každý pondelok, stredu a v sobotu od 15.30 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti
matky.

18. Z rodného listu maloletého B. bolo zistené, že sa narodil XX.XX.XXXX rodičom štátneho občianstva

Slovenskej republiky. V čase podania návrhu otec udával trvalé bydlisko D., matka vo svojom návrhu
uviedla trvalé bydlisko v D.. Pri podaní návrhu otca takisto otec označil jej trvalé bydlisko v D. a matka
označila trvalé bydlisko otca v D..

19. Uznesením č. k. 40P 20/2018-22 zo dňa 09.04.2018 súd spojil na spoločné konanie o úpravu výkonu

rodičovských práv povinností k mal. B. konanie vedené pod sp. zn. 40P 20/2018 a konanie pod sp.
zn. 32P 22/2018 ktoré sa bude ako spoločné konanie viesť pod sp. zn. 40P 20/2018. Z odôvodnenia
vyplýva, že postupoval tak v zmysle ust. § 166 Civilného sporového konania pretože obidve konania
ktoré prebiehajú na Okresnom súde v Trnave sa týkajú úpravy práv a povinností k mal. B. M. a spolu
súvisia.

20. Maloletému B. v žiadnom zo spojených konaní pred spojením veci nebol ustanovený kolízny
opatrovník a nebolo tak ani urobené súdom I. inštancie po spojení veci v spojenom konaní 40P 20/2018
pretože súd uznesením v tejto veci rozhodol 09.04.2018 tak, že konanie o návrhu a o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zastavil s poukazom na Dohovor o právomoci, rozhodnom práve,

uznaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa
uzavretého19.októbra1996.Súdzhodnotilskutkovýstavtvrdenýotcomakoajmatkouadošielkzáveru,
že pri určení právomoci treba vychádzať z predmetného Dohovoru. Poukázal na to, že mal. B. v čase
začatia konania mal obvyklý pobyt na území Švajčiarskej konfederácie kde sa narodil, s matkou a sotcom tam vyrastal viac ako jeden rok. Skutočnosť, že má nahlásený trvalý pobyt aj na území Slovenskej
republiky na ktorom sa ocitol pred mesiacom podľa názoru súdu protiprávne, keď konanie matky ktorá
bez súhlasu otca a príslušných orgánov Švajčiarskej konfederácie vycestovala na územie Slovenskej

republiky s úmyslom sa tu zdržiavať spĺňa náležitosti medzinárodného únosu dieťaťa. Úlohou súdu
nie je chrániť matkou vyvolaný protiprávny stav, súd nemal osvedčené, že by sa otec ako aj Kindes -
und Erwachsenen schutzbeh?rde Kreis Bülach Süd (inštitúcia pre ochranu práv detí a dospelých okres
Bülach-Süd)zmierilasneoprávnenýmpremiestnenímmaloletéhovzmyslečlánku7.2písm.a)Dohovoru
o právomoci keď rozhodnutím príslušného orgánu bolo dočasne rozhodnuté dňa 21.12.2017 o úprave

rodičovských práv a povinností o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky počas konania s
predbežnou úpravou styku otca so synom. Súd mal za to, že došlo k založeniu právomoci orgánov
Švajčiarskej konfederácie a dieťa má obvyklý pobyt vo Švajčiarsku a príslušné orgány vo veci konajú. V
závere odôvodnenia ešte navyše poukázal súd I. inštancie, že keďže žiaden z rodičov ani maloleté dieťa
nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, vo veci konajú orgány Švajčiarskej konfederácie,
maloletý bol z miesta obvyklého pobytu premiestnený matkou bez súhlasu otca a príslušných orgánov

Švajčiarskej konfederácie a došiel k záveru, že nemá právomoc konať, prejednať a rozhodnúť túto vec,
preto konanie zastavil keď nie sú splnené podmienky na začatie a vedenie konania. Súd takto zastavil
konanie aj o nariadení neodkladného opatrenia na návrh otca a matky ako aj v konaní vo veci o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B..

21. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu I. inštancie nestotožňuje. Maloletý B. sa narodil z partnerského
vzťahu otca a matky, ktorí sú Slovenskej štátnej príslušnosti. Narodil sa vo Švajčiarsku, jeho otcovstvo
bolo uznané na matrike vo Švajčiarsku. V čase jeho narodenia žili v spoločnej domácnosti otec a matka
maloletého B. až ako tvrdia zhodne do októbra 2017. Nezhody rodičov maloletého vyústili do hádok a
vyhrážaní sa zo strany otca ako tvrdí matka v návrhu s tým, že otec jej tvrdil, že má odísť z domácnosti

a dieťa nechať jemu. Problémy vyvrcholili počas spoločnej dovolenky v júli 2017 keď mal otec napadnúť
matku v dome jeho rodičov za prítomnosti jeho matky. Mal jej zobrať pas maloletého dieťaťa a vyhrážať
sa, že zariadi všetko tak, aby o dieťa prišla a aby dieťa vyrastalo len s ním. Vtedy matka ako udávala
v návrhu podala trestné oznámenie na otca na oddelenie Policajného zboru v Leopoldove. Po návrate
do Švajčiarska požiadala o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a odišla s dieťaťom do azylového

domu, kde zostala 3 týždne. Potom ako jej bola pridelená právnička, snažila sa o čo najrýchlejšie
vybavenia vecí, hľadala si nové bývanie, vrátila sa do spoločnej domácnosti. Nezhody medzi rodičmi
dieťaťa boli naďalej a podľa tvrdenia matky keď odišla na dovolenku so synom na Slovensku v októbri
2017,otecstýmnesúhlasilamuselažiadaťopovolenievycestovaťpríslušnéorgány,museladokladovať
cestovné lístky s termínmi odchodu a príchodu a účel dovolenky a kde sa bude s dieťaťom zdržiavať.

Podľa jej tvrdenia navrhla otcovi akým spôsobom sa môže s dieťaťom stretávať, že nemá s tým problémy
a požiadala, aby iba oznámili aj starí rodičia zo strany otca kedy sa budú s vnukom chcieť stretnúť.
Tak sa situácia opakovala aj počas vianočných sviatkov. Otec dieťaťa však podával návrh na Orgán
sociálnej ochrany detí a mládeže Švajčiarskej konfederácie keď tvrdil, že sa bojí o život matky dieťaťa a
maloletého dieťaťa pretože sa obával o psychické zdravie matky. Ukradol jej zdravotnú dokumentáciu,

komunikáciu so psychologičkou na emaily ako aj s právničkou a priateľmi zo Slovenska. Oznámenie otca
si Orgán sociálnej ochrany a detí preveril u psychologičky a právničky matky ktorí ich ubezpečili, že je
všetko v úplnom poriadku a neexistuje žiadna obava ktorá by potvrdzovala tvrdenia otca. Matka sa preto
po tejto skúsenosti pokúšala nájsť si vlastné bývanie. Po materskej ju predchádzajúci zamestnávateľ
odmietol prijať na pracovnú pozíciu. Rozhodol o skončení pracovného pomeru a bez pracovnej zmluvy

bolo ťažké si nájsť nájomnú zmluvu na byt, čo si otec dobre uvedomoval. Vyvíjal tak na matku tlak. Až
v októbri 2017 sa matke podarilo nájsť iný nájomný byt a spoločne so synom sa tam odsťahovala 31.
októbra 2017. Odvtedy sa otec o dieťa nezaujímal, nepýtal sa naňho, na jeho zdravotný stav, denný
režim, nežiadal žiadnu návštevu. Medzi časom bolo vydané rozhodnutie Inštitúcie pre ochranu práv a
detí a dospelých okres Bülach Süd keď bolo doručené matke 11.01.2018, maloleté dieťa bolo zverené

na 100% do osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený sa s ním stretávať každú stredu od 16.00
hod. do 18.30 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň
v nedeľu od 06.00 hod. do 18.30 hod. O vianočných sviatkoch 08.01.2018 otec prišiel po dieťa, vložil ho
do autosedačky a matka mu vtedy povedala, že ich večer čaká, otec jej odpovedal, že ho už neprivezie
a odišiel. Následne matka volala políciu a svojej právničke a povedala, že má obavu o svoje dieťa.

Polícia poslala hliadku do miesta bydliska otca skontrolovať maloleté dieťa a nariadila otcovi, aby ho
priviezol matke. Polícia bola prítomná pri odovzdaní dieťaťa. Matka od otca dieťaťa nedostáva žiadne
finančné prostriedky ani rodinné prídavky. Rodinné prídavky poberal otec a odmietal ich dávať matke
do rúk. Predstavovali sumu 20,- švajčiarskych frankov (CHF) mesačne. Matka mala prenajatý jeden apol izbový byt vo Švajčiarsku v ktorom žila s maloletým, bola nezamestnaná na materskej dovolenke,
mala nárok na formu podpory v nezamestnanosti, ale žiadne peniaze jej za to obdobie vyplatené
neboli. Právnička jej vyrátala náklady vo výške 4.000,- švajčiarskych frankov pričom príspevky ktoré by

dostávala v nezamestnanosti by činili 2.800,- frankov. Čiastka ktorú jej mal vyplácať úrad práce 2.200,-
frankov ako 80 % z jej priemernej mzdy a rozdiel medzi touto sumou a sumou uvedeného životného
minima jej mal doplácať príslušný sociálny úrad. Malá táto finančná situácia spôsobila, že sa začala od
februára 2018 zhoršovať jej existenčná situácia, jej život s maloletým dieťaťom nezodpovedal štandardu
vktorýchbymalodieťavyrastať.Inýnájomsidovoliťnemohla.Vysvetlilajejtoiprávnička,žejeodkázaná

iba na sociálny systém a že ju v najbližšej dobe bude kontaktovať migračný úrad a povolenie na pobyt
vo Švajčiarsku bude matke zrušený, odobratý a bude sa musieť vrátiť na Slovensko. Z tejto neúnosnej
situácie vo Švajčiarsku sa matka rozhodla, že sa presťahuje späť na Slovensko. O tejto skutočnosti
upovedomila aj otca, ktorý na uvedené nereagoval, matke nič neostávalo ako maloleté dieťa, ktoré má
14 mesiacov presťahovať sa s ním spoločne na Slovensko. K návrhu pripojila aj odhlásenie sa z Úradu
práce vo Švajčiarskej konfederácii. Navrhovateľka, teda matka o tom informovala všetky príslušné úrady,

svoju právničku, detského lekára, zdravotnú poisťovňu ako aj úrad práce. Dňa 06.03.2018 prišiel na
Slovensko aj otec na adresu trvalého pobytu matky. Dožadoval sa syna, z obavy, že by syna uniesol do
zahraničia, trvala na tom, že ak syn odíde z domu tak chce byť pri tom. Otca dieťaťa pozývala do domu
jej otca, na opakované pozvanie nereagoval. Následne odišiel na políciu kde podal na matku trestné
oznámenie ktoré polícia kvalifikovala ako priestupok voči občianskemu spolužitiu kde bola vypočutá

18.03.2018. Dňa 15.03.2018 podala sama trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre v Trnave potom
čo zistila, že otec ju sleduje kam chodí pre dieťa do jaslí, vykrikoval na ňu a dožadoval sa dieťaťa
pri jej trvalom bydlisku na Slovensku. V závere svojho návrhu žiadala teda matka rozhodnúť vo veci
zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti, určením výživného pre otca vo výške 200,- eur,
dlžného výživného spätne od 01.11.2017 do podania návrhu ako aj od podania návrhu do rozhodnutia

súdu a nariadením neodkladného opatrenia dočasného zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti
a určením výživného.
Otec vo svojom návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému rovnako ako matka uznal, že žili
v spoločnej domácnosti do októbra 2017 keď sa matka odsťahovala k svojmu novému priateľovi vo
Švajčiarsku,požiadalostretávaniesasmaloletýmúradstarostlivostipredetistým,žedieťabolozverené

do osobnej starostlivosti matky a jemu bolo určené stretávanie s maloletým dva krát do týždňa každý
štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod. a jeden víkend v sobotu a druhý víkend v nedeľu od 16.00 hod. do
18.30 hod. bez prítomnosti matky. Zároveň matka bola povinná v prípade nekonania stretnutia poskytnúť
náhradný termín. Toto stretávanie fungovalo od januára 2018 do 22.02.2018 s tým, že sa odsťahovala
matka s maloletým na Slovensko keď mu oznámila, že ide na Slovensko, že sa vráti, ale presný termín

mu ešte zavolá. Následne však formou sms správy napísala, že bude na adrese jej rodičov a že mu
nebude brániť v styku a na otázku kedy sa vráti späť do Švajčiarska odpísala, že zostane na Slovensku
natrvalo so synom. On pricestoval na Slovensko 05.03.2018 a mieni tu zostať natrvalo a žiť tu kvôli
synovi. Keď sa domáhal stretnutia so synom tak mu povedala matka, že mu syna nevydá, on chce iba
syna ukázať rodičom, ktorí bývajú 5 min. pešo od nej, toto mu však neumožnila. Kontaktoval políciu a tá

spísala záznam. Žije v domácnosti jeho rodičov v D. od 05.03.2018 a má k dispozícii samostatnú bytovú
jednotku na treťom poschodí. Pri realizácii styku má vytvorené vhodné podmienky. Chce sa so synom
pravidelne stretávať, preto žiadal rozhodnúť vo veci zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky
určením výživného vo výške 80,- eur mesačne a úpravou styku každý pondelok a v stredu od 15.30
hod. to 18.30 hod. a každú párnu sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.

Navyše žiadal upraviť styk neodkladným opatrením tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým
každý pondelok, v stredu a v sobotu od 15.30 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky.

22. Odvolací súd zistil, že v súčasnom období matka od 28.02.2018 a otec od 06.03.2018, obaja
slovenskí štátni príslušníci trvalo bývajú na území Slovenskej republiky, sú prihlásení k trvalému pobytu

v meste D.. Maloleté dieťa získalo od rodičov slovenské štátne občianstvo, býva spolu s matkou na jej
adrese trvalého bydliska od 28. februára 2018. Otec prehlásil vo svojom návrhu ako aj k vyjadreniam k
odvolaniu svoje stanovisko zotrvať na území Slovenskej republiky, kvôli synovi trvale tu bývať na území
Slovenskej republiky. Matka nemá záujem sa vrátiť do Švajčiarskej konfederácie z dôvodu jej zlého
finančného zabezpečenia i nevyriešenej bytovej otázky a táto finančná existencia ju donútila odhlásiť sa

z Úradu práce vo Švajčiarskej konfederácii oznámením inštitúcii pre ochranu práv detí a dospelých ktorý
jedinýrozhodovalpredbežneoumiestnenímal.B.dojejosobnejstarostlivostitakakovrozhodnutíudáva
tentoorgándohlavnéhokonania.InštitútnaochranuprávadetíadospelýchvoŠvajčiarskejkonfederácii
je obdobným orgánom ako orgán starostlivosti pre deti na území Slovenskej republiky. V tejto súvislostipreto poukazuje odvolací súd na nariadenie č. 2201/2003 z 27.11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje nariadenie č. 1347/2000 (nariadenie Brusel II bis v konsolidovanom znení), kde sa upravuje

uznávanie r o z s u d k o v (Článok 21 Uznanie rozsudku ods. 1. Rozsudok vydaný v členskom štáte
sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Článok 28 Vykonateľné rozsudky
ods. 1 Rozsudok o výkone rodičovských práv a povinností k dieťaťu vydaný v členskom štáte, ktorý je
vykonateľný v tomto členskom štáte a ktorý bol doručený, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol
vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.)

23. Vo Švajčiarskej konfederácii neexistuje rozhodnutie justičného orgánu o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti alebo úpravy práv, rozhodlo sa iba inštitúciou pre ochranu práv detí a dospelých.
Rodičia maloletého, štátni príslušníci Slovenskej republiky žijú na území Slovenskej republiky, dieťa
má slovenské štátne občianstvo a obaja požiadali o úpravu práv a povinností maloletého o zverení
maloletého a takisto aj určením výživného a otec aj úpravou styku. Obaja žiadali aj vydanie

neodkladného opatrenia. Súd zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci pričom ako obvyklý
pobyt dieťaťa považoval Švajčiarsku konfederáciu kde rozhodol orgán starostlivosti o deti inštitúcia na
ochranu detí a dospelých a považoval pobyt dieťaťa na území Slovenskej republiky ako neoprávnený.
Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na článok 13 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2001/2003 z
novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávania výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach

rodičovských práv a povinností ktorým sa zrušuje Nariadenie č. 1347/2000: „Ak nemožno určiť obvyklý
pobyt dieťaťa právomoc nemožno založiť podľa článku 12. Právomoc majú súdy členského štátu v
ktorom sa dieťa nachádza“, hoci zmysle článku 8 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinnosti dieťaťa ktoré má obvyklý pobyt v tom členskom štáte v čase
začatia konania.

24. Odvolací súd považoval rozhodnutie o zastavení konania z nedostatku právomoci za nesprávne,
preto rozhodnutie súdu I. inštancie zrušil pretože naň neboli splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1
písm. a) CSP) a súd I. inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento

nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec vrátil súdu I.
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Celá situácia na území Slovenskej republiky však skôr z doteraz zisteného skutkového stavu skôr
signalizuje, že obaja slovenskí štátni občania matka aj otec sa odsťahovali zo Švajčiarskej konfederácie,

podľa ich vyjadrení trvale sa zdržovať na území Slovenskej republiky kde majú zahlásené nielen trvalé
bydlisko, ale aj u matky zahlásenie v poisťovni. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu. Pokiaľ sa
jedná o jej odhlásenie od úradov a oznámenie, že odchádza zo Švajčiarskej konfederácie, doklady
o tom predložila súčasne s podaním jej návrhu, čo je zistiteľné z pripojeného spisu. Dieťa je teraz
trvale s bydliskom na území Slovenskej republiky v D. tam kde má trvalé bydlisko matka, otec býva

takisto v D.. Celú túto situáciu mal súd vyhodnotiť ako by bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby sa
čo najskôr rozhodlo o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu pretože zverenie do výchovy
matky a určenie výživného ako aj úprava styku otcovi nie je rozhodnutá žiadnym justičným orgánom a je
potrebné, aby sa o týchto právach a povinnostiach k mal. B. začalo konať. Vo Švajčiarskej konfederácii
neexistuje rozhodnutie justičného orgánu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti alebo úpravy

práv, rozhodlo sa iba inštitúciou pre ochranu práv detí a dospelých. Neexistuje rozsudok justičného
orgánu- súdu o úprave práv k mal. dieťaťu. Obaja rodičia si podali návrhy na úpravu práv a povinností
na súde príslušnom podľa trvalého bydliska maloletého dieťaťa v Slovesnej republike, tak mal túto
situáciu vyhodnotiť aj prvoinštančný súd. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na nelogickosť rozhodnutia
o zastavení z dôvodu neprávomoci konať, že obaja rodičia slovenskí štátni občania teraz trvale žijúci

na území Slovenskej republiky aj s dieťaťom ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky, by sa
malo rozhodovať v inom štáte pretože za súčasnej situácii je dokonca nemožno v tomto predmetnom
prípade nájsť ani cudzí prvok ktorý by opodstatňoval rozhodovanie justičného orgánu iného štátu.
Predovšetkým je potrebné, aby prvoinštančný súd ustanovil kolízneho opatrovníka v konaní o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, zabezpečil si od kolízneho opatrovníka dostatočné prešetrenie

pomerov na strane otca i matky teraz trvale žijúcich v D. a vo veci konal. Takisto je potrebné si zabezpečiť
aj výsledky alebo priebeh trestných oznámení ktoré vzájomne si rodičia na seba podávali v prípade
ich podozrenia neplnenia si povinností rodiča, prípadne obmedzenia styku s maloletým a vykonal
dostatočne dokazovanie vo veci samej. Naostatok poukazuje odvolací súd aj na posledné podanie otcazo dňa 18.7.2018 pred rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré už v zmysle uvedeného vyhodnotí súd. Ak
posúdi, že je návrhom alebo zmenou, musí mať potrebné náležitosti návrhu.

26. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).