Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605201286
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2605201286.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: V. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. F. XXX, V. B. Q., právne zastúpený: JUDr. Alexandra Michalovičová, advokátka, so sídlom
Údernícka 11, Bratislava, proti žalovanej: Ing. arch. T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/B, A., právne
zastúpená: JUDr. Angelika Bužek, advokátka, so sídlom Bjornsonova 14, Bratislava, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. 11C/18/2005-890 zo dňa 18.5.2016 proti výroku o uložení povinnosti stranám zaplatiť spoločne a
nerozdielne súdny poplatok za konanie a proti výroku o náhrade trov konania štátu, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuouloženípovinnostistranámzaplatiť
spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie potvrdzuje.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania štátu ruší
a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví prvým výrokom určil, že do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov (akt. strán) patrí: 1. nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX pre obec a k. ú.
V. B.. Q., parcela registra "C" ako pozemok parc. č. 888/7 vo výmere 748 m2 - zast. plochy a nádvoria
a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. 888/7, všetko v hodnote v hodnote 19.400 eur, 2.
hnuteľné veci: (2.1.) zariadenie domu a/ doska na žehlenie v hodnote 56,25 eur, b/ manželská dvojposteľ
v hodnote 17 eur, c/ stojan na kvetiny v hodnote 22,67 eur,
(2.2.) starožitnosti: a/ obraz „Pieta“ v hodnote 2.556 eur, b/ barokové

hodiny Johann Lieman v hodnote 1.394 eur, c/ obraz manželky španielskeho kráľa v hodnote 13.278
eur, d/ truhlica z 19. storočia v hodnote 905 eur, e/ vitrína z roku 1900 v hodnote 763 eur, f/ ružový servis
anglický v hodnote 166 eur, g/ truhlica zelená zač. 19. storočia v hodnote 149 eur, h/ etažér sústružený
v hodnote 133 eur, ch/ stôl biedermayer z roku 1840 v hodnote 664 eur, i/ 4 x stolička biedermayer
v hodnote 531 eur, j/ hodiny hracie dvojstĺpové zlátené v hodnote 996 eur, k/ knižnica dvojdverová,
vyrezávané stĺpy v hodnote 398 eur, 3. Pasíva - úvery: a/ zvyšok úveru u G., B. B. a.s. A. ku dňu zániku

BSM (22.6.2004) vo výške 7.800,74 eur, b/ zvyšok pôžičky u C. C., nar. XXXX, bytom M. XXX/X, F. R.
ku dňu zániku BSM (22.6.2004) vo výške 10.389,70 eur, c/ zvyšok dlhu voči spoločnosti ESCO, spol.
s r.o., Agátova 1, Bratislava ku dňu zániku BSM (22.6.2004) vo výške 1.825,74 eur, druhým výrokom
vysporiadal BSM účastníkov (akt. strán) tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti
pod bodom 1. výroku rozsudku a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci pod bodom
2. (2.1.) a starožitnosti pod bodom 2. (2.2.) výroku rozsudku, tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť zvyšok pasív pod bodom 3. výroku rozsudku, štvrtým výrokom uložil žalobcovi povinnosť na
úplné finančné vyrovnanie zaplatiť žalovanej sumu 8.693,61 eur do troch mesiacov od právoplatnostirozsudku, piatym výrokom uložil účastníkom (akt. stranám) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
súdny poplatok z predmetu konania v sume 1.242,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
Okresného súdu Senica, šiestym výrokom nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, siedmym

výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.443,79 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu v Senici.

2. V napadnutom výroku o uložení povinnosti stranám zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za
konanie vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že súdny poplatok predstavuje sumu 1.242,50 eur

(3% z hodnoty BSM - z aktív, t. j. zo sumy 41.428,92 eur) a povinnosť zaplatiť tento súdny poplatok majú
obestranyspoločneanerozdielne,t.j.zaplatenímjednejznichzanikádovýškyplneniapovinnosťdruhej
strany. V napadnutom výroku o náhrade trov konania štátu vecne argumentoval súd prvej inštancie tým,
že ani jedna zo strán v priebehu konania nezložila preddavok na trovy dôkazov, tieto boli preto platené
z rozpočtových prostriedkov súdu celkom v sume 1.443 eur, a to suma 71,10 eur na účet H. za podanie
správy, suma 500,51 eur znalečné Ing. Patinka, suma 274,88 eur znalečné Ing. Vanek, suma 342,85

eur znalečné Ing. Díte, suma 44,74 eur za výsluch Ing. Díte, suma 61,10 eur doplnok znalečné Ing. Díte
a suma 148,58 eur doplnok znalečné Ing. Patinka a uložil podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku vo veci neúspešnej žalovanej povinnosť ich nahradiť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o uložení povinnosti stranám zaplatiť

spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie a vo výroku o náhrade trov konania štátu podala
písomne odvolanie žalovaná prostredníctvom jej právnej zástupkyne. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie
v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil stranám spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z
predmetu konania v sume 1.242,50 eur, považuje za nesprávne a voči nej diskriminačné. Nakoľko
sa jedná o solidárny záväzok, má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a

môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému alebo proti všetkým
spoludlžníkom. Ako vyplýva z majetkových pomerov žalobcu a z jeho finančnej disciplíny (viď napr.
časť „C“ listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. B. Q.), žalobca s veľkou pravdepodobnosťou
nezaplatí žiadnu časť súdneho poplatku a následne bude súd tento vymáhať v neuhradenej časti od
žalovanej, ktorá bude musieť následne iniciovať súdny spor o zaplatenie predmetnej sumy od žalobcu,

čím jej vzniknú náklady. Žalovaná taktiež považuje za nesprávne rozhodnutie v časti, v ktorej súd prvej
inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.443,79 eur. Súd prvej
inštancie nesprávne odôvodňuje rozhodnutie v tejto časti plným úspechom žalobcu vo veci samej, keďže
žalovaná má za to, že žalobca nemal vo veci plný úspech. Súd prvej inštancie vyhodnotil oproti žalobe
veci, ktoré patria do BSM a ktoré do BSM nepatria, a nie v plnom rozsahu jej vyhovel. Žalovaná dáva do

pozornosti taktiež skutočnosť, že je od roku 2010 invalidná (70 %), poberá invalidný dôchodok, má vážne
zdravotné problémy, vynakladá mesačne nemalé sumy na lieky, pričom je samoživiteľkou (maloleté
dieťa, o ktoré sa sama stará). Spor inicioval žalobca, žalovaná mala snahu dohodnúť sa mimosúdne.
Žalovaná má za to, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa aj v nadväznosti na jej sociálnu, majetkovú
a zdravotnú situáciu a má za to, že je tu opodstatnenosť postupu podľa § 148 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (predpoklad možného oslobodenia). Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že tieto trovy (súdny poplatok, trovy štátu) bude znášať v
plnej výške žalobca alebo žalobca a žalovaná každý v polovici (nie však spoločne a nerozdielne).

4. Žalobca odvolací návrh nepodal.

5. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie uložil stranám spoločne
a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 1.240,50 eur spoločne
a nerozdielne považuje za správne. Predpokladá, že každá zo strán zaplatí na neho pripadajúcu

polovicu, t. j. 621,25 eur. Tvrdenia žalovanej o tzv. finančnej disciplíne žalobcu nie sú namieste a ako
relevantný argument neobstoja. Žalobca bol pripravený zaplatiť na neho pripadajúci podiel do pokladne
OS Senica, kde však dostal informáciu, že v zákonnej lehote podala žalovaná proti rozsudku odvolanie
čo do výroku o náhrade trov konania. Žiada, aby odvolací súd argument žalovanej uvedený v odvolaní
proti solidárnemu záväzku uhradiť súdny poplatok nebral do úvahy. Žalobca nesúhlasí s argumentom

žalovanej v odvolaní voči uloženiu povinnosti nahradiť trovy štátu v sume 1.443,79 eur, súhlasí s tým,
že žalobca mal vo veci plný úspech, nakoľko jeho žalobe bolo vyhovené. Navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil.6. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom jej
právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedla tie isté skutočnosti, ako v jej odvolaní.

7. K doručenému vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca
prostredníctvom jeho právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedol, že má za to, že súd rozhoduje o
trovách podľa výsledku sporu v súlade s platným právnym poriadkom a nie podľa toho, či jedna alebo
druhá strana túto povinnosť v budúcnosti dodrží alebo nie. Rovnakú obavu, že žalovaná sa nebude
solidárne podieľať na záväzku uhradiť súdny poplatok, môže namietať aj žalobca, nakoľko žalovaná

sama uvádza, že poberá invalidný dôchodok, je samoživiteľkou a vynakladá nemalé sumy na lieky a
pod. Žalobca súhlasí s výrokom o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť štátu náhradu trov konania. Zo
spisu vyplýva, že žalovaná nespolupracovala so znalcami, neumožnila znalcovi z odboru starožitností
vykonaťobhliadkustarožitnýchpredmetov.Tvrdeniežalovanej,žemalasnahudohodnúťsamimosúdne,
sa nezakladá na pravde, čoho dôkazom je okrem iného aj skutočnosť, že súd vydal v dôsledku správania
žalovanej predbežné opatrenie o zákaze vstupu do rodinného domu.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutievydané(§201Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne
§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§205ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodania

odvolania, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania
odvolania, ktorý má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozhodnutie v napadnutom výroku uloženia povinnosti stranám zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny
poplatok za konanie a v napadnutom výroku o náhrade trov konania štátu v medziach daných rozsahom

(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel

k záveru, že odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti
stranám zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie nie je možné priznať úspech, keďže
rozsudok je v tomto výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku o náhrade trov konania štátu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu

prvej inštancie v tomto výroku zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec
mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ktoré bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) zaniklo zánikom ich manželstva. Už
právoplatným (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) prvým výrokom preskúmavaného
rozsudku súd prvej inštancie určil, ktoré nehnuteľnosti, hnuteľné veci, starožitnosti a pasíva patria
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, druhým výrokom prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu nehnuteľnosti uvedené v prvom výroku a do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci a

starožitnosti uvedené v prvom výroku, tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť zvyšok pasív
uvedených v prvom výroku, štvrtým výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na úplné
finančné vyrovnanie sumu 8.693,61 eur a šiestym výrokom nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania.Vzhľadomnarozsahadôvodyodvolaniažalovanejjepredmetomodvolaciehokonaniaposúdiť,či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o uložení povinnosti stranám sporu zaplatiť spoločne
a nerozdielne súdny poplatok za konanie a o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov konania
štátu.

11. Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním (mimo iného) vo výroku o poplatkovej
povinnosti konštatoval, že rozhodol o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie
BSM v sume 1.242,50 eur, pričom povinnosť zaplatiť tento poplatok majú obe strany spoločne a
nerozdielne na účet tamojšieho súdu, t. j. zaplatením jednej z nich zaniká do výšky plnenia povinnosť

druhej strany. So záverom súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie
spoločne a nerozdielne oboma stranami žalovaná nesúhlasila a v odvolaní poukazovala na to, že z
majetkových pomerov a z finančnej disciplíny žalobcu vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou
nezaplatí žiadnu časť súdneho poplatku, následne bude tento súd vymáhať od žalovanej a ona sama
bude musieť iniciovať súdny spor o zaplatenie predmetnej sumy od žalobcu, čo považuje žalovaná za
diskriminačné.

12. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti (ďalej aj „zákon o súdnych o poplatkoch“)
poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

13. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej povinnosti, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku
1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

14. Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj Sadzobník súdnych poplatkov“)
súdny poplatok je za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania,
ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%, najmenej 66
eur, najviac 16.596,50 eura.

15. Jedným z druhov trov konania, ktoré musia strany znášať, sú súdne poplatky. Poplatková povinnosť
vzniká mimo iného i nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť
poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej (§ 5 ods. 1 písm. h) zákona o súdnych
poplatkoch). Povinnosť strán konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť

súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva stanovuje § 2 ods. 1 písm. c) zákona
o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. V zmysle týchto
ustanovení sú obe strany v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
jedna z nich podľa rozhodnutia súdu, povinní zaplatiť za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
súdny poplatok vo výške 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %, najmenej 66 eur,

najviac 16.596,50 eur. Základom súdneho poplatku je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú, t. j. hodnota aktív v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch). Priamo zo zákona
vyplýva, že ak je poplatníkov viac, ktorí majú povinnosť zaplatiť súdny poplatok spoločne, čo je aj
prípad vyrubenia súdneho poplatku pre obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, platia ho spoločne a nerozdielne. V prejednávanej veci pri uplatnení zásady
parity nadobudli obe strany sporu rovnaký podiel na predmete vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak uložil žalobcovi a žalovanej
zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne
a nerozdielne. Inú možnosť v rámci rozhodnutia pri vzniku poplatkovej povinnosti u oboch strán konania

súd prvej inštancie vzhľadom na zákonné znenie ani nemal.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovanej zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalobcom súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a odvolanie žalovanej považuje v tejto časti za nedôvodné. Skutočnosti, ktoré

uviedla žalovaná v odvolaní proti výroku o poplatkovej povinnosti, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku v napadnutom výroku o poplatkovej povinnosti a neodôvodňujú iné rozhodnutie.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil obom stranám povinnosť
zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za konanie spoločne a nerozdielne (pričomžalovanej nebolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku) ako vecne správne rozhodnutie
potvrdil.

17. Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním (mimo iného) vo výroku o náhrade trov
konania štátu konštatoval, že žalovanej, ktorá vo veci nemala úspech, uložil povinnosť nahradiť štátu
trovy, keď štát platil za strany celkom v sume 1.443,79 eur, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť na
účettamojšiehosúdudotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Sozáveromsúduprvejinštancieouložení
povinnosti žalovanej zaplatiť štátu náhradu trov konania žalovaná nesúhlasila a v odvolaní namietala, že

súd prvej inštancie nesprávne konštatoval plný úspech žalobcu v spore, keďže súd prvej inštancie inak
vyhodnotil oproti žalobe (niekoľkokrát rozširovanej) veci, ktoré patria do BSM a ktoré do BSM nepatria
a nie v plnom rozsahu jej vyhovel. Žalovaná tiež poukazovala na to, že je tu opodstatnenosť postupu
podľa § 148 Občianskeho súdneho poplatku pri rozhodovaní o trovách konania (predpoklad možného
oslobodenia), nakoľko je od r. 2010 invalidná (70 %), poberá invalidný dôchodok, má vážne zdravotné
problémy, vynakladá nemalé sumy na lieky, je samoživiteľkou.

18. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

19. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

20. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti
tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

21. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex
(žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nie

je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech
v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa
preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná
parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo

vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

22. S poukazom na vyššie uvedené východiská v odseku 21. sa postupuje i pri rozhodovaní o náhrade
trov konania štátu v rámci posudzovania výsledkov konania vo veci samej. Štát má právo na náhradu

trov konania, ktoré platil, avšak iba proti strane, u ktorej nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. Ak ide o konanie, v
ktorom vo vzťahu medzi stranami prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát právo na náhradu
trov konania proti tej strane, ktorá by podľa výsledku konania mala povinnosť na náhradu trov konania
druhej strane.

23. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vychádzal z parity podielov oboch strán, teda každej z nich sa dostal rovnaký
podiel vo finančnom vyjadrení, preto tu nemožno hovoriť o procesnom úspechu, či neúspechu niektorej z
nich.Vzhľadomnarovnakýúspechžalobcuižalovanejvkonaní,správnemákaždástranaplatiťnáhradu

trov konania štátu rovnakým dielom. V tomto smere je odvolacia námietka žalovanej opodstatnená.

24. Vo vzťahu k náhrade trov konania štátu však žalovaná v odvolaní poukazovala na existenciu
možného predpokladu jej oslobodenia od súdnych poplatkov. Pri posudzovaní práva štátu na náhradutrov konania podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie nie je rozhodujúce, či konanie bolo od súdnych poplatkov vecne oslobodené, ale vždy
bolo potrebné zaoberať zisťovaním predpokladov pre oslobodenie podľa § 138 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tej strany, ktorej má byť podľa
výsledkov konania náhrada trov uložená. Pre posúdenie dôvodnosti podmienok pre oslobodenie od
súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie boli rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery strany, ale i výška
náhrady a povaha uplatneného nároku. Tieto okolnosti bolo potrebné skúmať aj z hľadiska prípadného

posúdenia veci podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, pretože nebolo možné vylúčiť, že by sa pri zisťovaní týchto skutkových okolností nevyskytli
dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd štátu náhradu trov nepriznal.

25. V danom prípade súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal a ani neskúmal majetkové
pomery žalovanej majúce podstatný vplyv na jej uloženú povinnosť zaplatiť náhradu trov konania

štátu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané bez akéhokoľvek reálneho skutkového zistenia
majetkových pomerov a sociálnej situácie žalovanej, na ktoré žalovaná v odvolaní poukazuje,
keďže pred rozhodnutím o uložení povinnosti strane sporu zaplatiť štátu náhradu trov konania, bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.

26. Keďže súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval, jeho rozhodnutie o
povinnosti žalovanej zaplatiť štátu náhradu trov konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci a nesprávnych skutkových zisteniach, nakoľko úspech žalobcu vo veci považoval za nesprávne
plný a neskúmal splnenie ďalšieho zákonného predpokladu na priznanie práva štátu na náhradu trov

konania bez toho, aby sa zaoberal existenciou predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov a
vykonal v tomto smere potrebné dôkazy. Odvolaciemu súdu preto neostávala iná možnosť ako rozsudok
v napadnutom výroku o náhrade trov konania štátu zrušiť.

27. K skutočnostiam uvedeným v odseku 24. tohto rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné

uviesť: Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods.
1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie nemá žiaden ekvivalent v súčasnosti platnom Civilnom sporovom

poriadku a Civilný sporový poriadok náhradu trov konania štátu výslovne neupravuje. O trovách štátu
sa preto rozhoduje za použitia analógie v zmysle čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 Civilného
sporového poriadku opierajúc sa o princíp spravodlivosti a rozumné usporiadanie procesných vzťahov,
keďže štát musí mať naďalej nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Náhrada trov štátu sa mu
priznáva pomerne vychádzajúc z ne/úspechu strán v konaní. Jedinou možnosťou pre nepriznanie

náhrady trov štátu voči strane je analogické použitie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

28. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o poplatkovej povinnosti s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil a v napadnutom výroku o náhrade trov konania

štátu s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v
zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania štátu.

Nedostatky rozhodnutia v časti o náhrade trov konania štátu tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v
tomto uznesení, odstráni súd prvej inštancie. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v zrušenom
rozsahu bude zhodnotiť vec na základe iného právneho posúdenia, predovšetkým je potrebné pri
trovách konania štátu skúmať mieru úspešnosti strán v zmysle východísk uvedených v odseku 21. tohto
rozhodnutia a definitívne ju vyriešiť v rámci už aktuálne účinnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení

§ 255 Civilného sporového poriadku a vysporiadať sa tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými
žalovanou v nadväznosti na možnú aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Svoje
rozhodnutie o náhrade trov konania štátu je súd prvej inštancie povinný náležite odôvodniť v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.30.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaustanovenia§262ods.1
v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom vzhľadom na čiastočný úspech žalovanej

v odvolacom konaní (vo výroku o poplatkovej povinnosti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a vo
výroku o náhrade trov konania štátu rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec v zrušenom rozsahu na
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).