Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211300
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316211300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.

Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému v 1. rade X. X., nar. XX. XX. XXXX, O. K.
XXX, O. K. a žalovanej v 2. rade K. Ž., nar. XX. XX. XXXX, O. K. XXX, O. K., t.č. bytom O.Š. K. XXX,
o zaplatenie 2483,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2280 eur, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 2280 eur od 18. 9. 2015 do 31. 10. 2016 a úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy
2280 od 1. 11. 2016 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 84%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 2. 12. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade
na zaplatenie sumy 2483,88 eur, úrok z úveru vo výške 4,7% ročne zo sumy 2280 eur od 1. 11. 2016 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 2483,88 eur od 1. 11. 2016 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovaným
v 1. rade uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo
dňa 3. 8. 2006, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške
4979,09 eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 7,49%
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na
účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 eur. Po pridelení cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný v 1. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo
výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur. Žalovaná v 2. rade prevzala
na seba ručiteľský záväzok v prípade, ak žalovaný v 1. rade neuspokojí pohľadávku žalobcu. Žalovaní
porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 17. 9. 2016
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru. Dlh žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru bol vyčíslený na sumu 2614 eur, pričom do podania žaloby žalovaní z tejto sumy uhradili
334 eur.

Predmetom konania je teda zvyšok istiny vo výške 2280 eur, ktorá sa naďalej úročí úrokovou sadzbou
4,7% ročne. Tento úrok bol vyčíslený za obdobie od 18. 9. 2015 do 31. 10. 2016 vo výške 124,45 eur
s tým, že žalobca požaduje ďalší úrok z úveru vo výške 4,7% ročne zo sumy 2280 eur od 1. 11. 2016do zaplatenia. Zároveň žalobca podanou žalobou požaduje aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne za
obdobie od 18. 9. 2015 do 31. 10 2016 vo výške 79,43 eur a úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo
sumy 2483,88 eur od 1. 11. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade a jej zástupkyne a oboznámením sa
s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, so zmluvou o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby, upozorneniami na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti + doručenkami, oznámeniami o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + doručenkami, výpisom z účtu konta medziúveru, výpisom z
účtu stavebného sporenia, výpisom z účtu stavebného úveru, a zistil tento skutkový stav.

3. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnickou osobou a mimo iného v predmete
činnosti má aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.

4.NazákladeZmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnomúverezodňa3.8.2006žalobcaposkytol
žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 4979,09 eur (150 000 Sk), pričom
po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver
poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa mimoriadny medziúver zmení na
stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 2987,45 eur (90 000 Sk) s tým, že presná výška

stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení. Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na účet zmluvy
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru 7,49% ročne, čo predstavuje mesačné splátky 31,10 eur
(937 Sk) a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 24,90 eur (750 Sk). Po pridelení cieľovej sumy sa dlžník, t.j. žalovaný zaviazal splácať

stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 43,58 eur
(1313 Sk).

Podľa bodu III. Zmluvy, ručiteľ, t.j. žalovaná v 2. rade, písomným prehlásením preberá voči veriteľovi
povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

5. Súčasťou uvedenej zmluvy mali byť Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.

Podľa čl. XIX bod 2 písm. a) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie
pre fyzické osoby, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo

strany stavebného sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami
alebo jednou splátkou dlhšie ako 3mesiace, stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere
pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej
sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.

6. Listami zo dňa 19. 1. 2015 žalobca upozornila žalovaných, že dňa 31. 1. 2015 vyhlási mimoriadnu
splatnosť úveru, ak žalovaní neuhradia do tohto dňa dlžné splátky vo výške 166 eur. Tieto listy boli
žalovaným doručené dňa 21. 1. 2015.

7. Listami zo dňa 17. 9. 2015 žalobca oznámil žalovaným, že z dôvodu podstatného porušenia povinnosti
splácať úver riadne a včas ku dňu 17. 9. 2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru. Zároveň
žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vrátane príslušenstva vo výške 2614 eur. Tieto listy
si žalovaní prevzali dňa 21. 9. 2015.

8.Zvýpisuzúčtukontamedziúveruvyplývakudňu28.2.2013dlhžalovanýchkudňupridelenia5318,41
eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva ku dňu 28. 2. 2013 nasporená suma vo výške 2128,65
eur. Podľa výpisu z účtu stavebného úveru, dlh žalovaných na istine úveru ku dňu podania žaloby na
súd, je vo výške 2280 eur.

9. Zástupkyňa žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedla, že žalovaná v 2. rade je jej matkou a má
zdravotné problémy, preto ju zastupuje. Má ťažkosti s pamäťou a vyjadrovaním. Žalovanej v 2. rade bola
doručená žaloba. Nepamätá si však, za akých okolností podpisovala zmluvu. Zástupkyňa žalovanej v
2. rade po nahliadnutí do spisu skonštatovala, že podpis na zmluve patrí žalovanej v 2. rade. Navštívilipobočku žalobcu, kde sa informovali, ako dlžník uhrádza úver. Bolo im oznámené, že síce ho platí, ale v
nedostatočnej výške. Žalovanej v 2. rade boli doručované upomienky, avšak dlh nesplácala, pretože je
toho názoru, že dlh má uhradiť dlžník. Poukázala na to, že žalovaná v 2. rade dlh ani nemá z čoho platiť.

10. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že pamätá si len na upomienky, týkajúce sa žalovaného
v 1. rade.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné

vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ustanovenia §546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku

ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia §548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

12. Na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu zo zmluvy
o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 3. 8. 2006, teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy(znenie
účinné od 1.4.2004). Teda na predmetnú úverovú zmluvu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách a to 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 o inštitút tzv. spotrebiteľských

zmlúv v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody platnej od 1. 2. 1995, ktorou sa Slovenská republika
zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi
Európskej únie. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť, v
snahe deklarovať potrebu regulácie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov Rada EÚ prijala
smernicu 87/102/EHS, ktorá mala za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri využívaní finančných služieb

ponúkaných na trhu, ktorá bola neskôr novelizovaná smernicou 90/88/ES a 98/7/ES. Za účelom ochrany
spotrebiteľov bola prijatá aj smernica Rady EÚ 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. V rámci prístupového procesu do EÚ bol v SR prijatý Zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý však vzhľadom na ustanovenie §2 písm. a) citovaného zákona na
daný právny vzťah nie je možné aplikovať.

Zmluvu uzavrel žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so žalovanými ako fyzickými
osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
takže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Právne vzťahy účastníkov v tomto konaní sa preto musia
posudzovať aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a v prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú

otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho
zákonníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchod. zák. sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale
nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchod. zák. je možné použiť iba v prípade, ak je táto
právna úprava výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde v ustanovení §2 písm. a) a b) je vymedzený pojem spotrebiteľ a
predávajúci a síce spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamuosobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

13. V danom prípade je nespornou skutočnosťou, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v
1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľom, bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade, mimoriadny
medziúver vo výške 4979,09 eur.

Taktiež mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na
účet zmluvy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru 7,49% ročne, čo predstavuje mesačné splátky
31,10 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 24,90 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný
úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 43,58 eur.

Ďalej bolo preukázané, že žalovaný porušil podmienky splácať úver riadne a včas a preto ku dňu 17. 9.
2015 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom k tomuto dňu dlh žalovaného bol vyčíslený
na sumu 2614 eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný uhradil sumu 334 eur a teda dlh
na istine predstavuje sumu 2280 eur. Keďže uvedenú sumu žalovaný v 1. rade neuhradil, súd podanej
žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy. V zmysle ustanovenia

§548 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd zaviazal na úhradu dlhu aj žalovanú v 2. rade ako ručiteľku.

14. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením sumy 2280 eur. Preto žalobca má

nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/95 Z.z.. Úrok z omeškania patrí žalobcovi odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od
18. 9. 2015.

15. Súd žalobu žalobcu zamietol v časti požadovaného úroku z úveru po zosplatnení, tj. vyčísleného za
obdobie od 18. 9. 2015 do 31. 10. 2016 vo výške 124,45 eur a následne vo výške 4,70% ročne zo sumy
2280 eur za obdobie od 1. 11. 2016 do zaplatenia.

Podľa §503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák. záväzok, platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky.

Podľa §121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V zmysle citovanej právnej úpravy je potrebné odlišovať zmluvné úroky od úrokov z omeškania, na
ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru však nevzniká právo
na ďalšie úroky z omeškania (L. XX/XXXX.) Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú
veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j.úroky z omeškania pre prípad omeškania
s platením iného príslušenstva pohľadávky (L. X/XXXX.) Z toho dôvodu potom žalobcovi patria do

zosplatnenia úveru úroky z úveru a po zosplatnení už mu patria iba úroky z omeškania.

Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny.Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom,
že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v

splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne

obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie

jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré

právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa

voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej

nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované

úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka. (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 6. 2015 sp. zn. XCo/

XXX/XXXX).

16. Podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.Podľa ustanovenia §255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti požadovaného úroku z úveru po zosplatnení. Vo
zvyšku bol v konaní úspešný. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodol
o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom
o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2

citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.