Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204403
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116204403.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. XX, proti

žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie
neplatnosti právnych úkonov a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd z r u š u j e predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.

11C/434/2015 zo dňa 07.01.2015.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa14.03.2016bolaOkresnémusúduTrenčíndoručenážalobažalobkyne,ktorousadomáhaurčenia
neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2015, (ďalej aj ako „úverová
zmluva“, resp. „zmluva“) a Dohody o plnení v splátkach zo dňa 27.05.2015 (ďalej aj ako „dohoda o plnení
v splátkach“). Okrem toho sa domáha zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k úverovej
zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2015, (ďalej aj ako „dohoda o zrážkach zo mzdy“), uloženia
povinnosti žalovanému nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni, nariadenia žalovanému vrátiť už
strhnuté prostriedky žalobkyni, uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených

VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednaní vzťahujúcich sa k zrážkam zo mzdy.

2. Túto žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že Okresný súd Trenčín jej uznesením o nariadení
predbežného opatrenia sp.zn. 11C/434/2015 z 07.01.2016 uložil v lehote 60 dní od doručenia uznesenia
podať návrh na začatie konania vo veci samej. So žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, ktorej zrejme aj
samostatnou súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť

jej na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Vykonaniu zrážok
zo mzdy nemôže inak zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil.
Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu zrážok obrátil priamo na jej zamestnávateľa a požadoval,
aby z jej mzdy vykonával zrážky. Žalobkyňa mala záujem získať od žalovaného úver, musela sa
podrobiť vopred určenej a formulovanej zmluvnej podmienke upravenej vo formulárovej zmluve o úvere
bez toho, aby s ňou žalovaný tuto podmienku individuálne dohodol. Dohoda o zrážkach zo mzdy a
jej vykonávanie bez súdnej kontroly je neprijateľná podmienka. Žalovaný vo svojej zmluve používa

len neprimerané podmienky, ktoré sú pre dlžníka neprijateľné a zakladajú hrubý nepomer v právach
účastníkov zmluvy, keď zmluva ukladá povinnosti len dlžníkovi. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má
na základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy plniť veriteľovi
lebo to nevie. O vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom sa dozvedela až pri výplate. Namzdovej učtárni si vyžiadala podklady pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe.
Žalovaný ju s touto skutočnosťou nezoznámil ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu, okrem dňa
4.11.2015 a 4.1.2016. Neobjasnil jej z čoho sa jeho nároky následne skladajú, vrátane jej jednotlivých

položiek. Na základe vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k jej závažnej ujme, najmä čo sa týka
zabezpečovania jej základných ľudských potrieb a bývania, vrátane jej rodiny. Nejedná sa o prednostnú
pohľadávku, na základe rozhodnutia súdu, nejedná sa o exekúciu. Nesmie byť zrazená z mesačnej
mzdy aj základná suma. Podľa jej názoru, by mal byť potrebný súhlas jej zamestnávateľa s vykonávaním
zrážok zo mzdy. Skúšala sa dohodnúť so žalovaným dňa 8.12.2015, bohužiaľ bez úspechu. Právo na

mzdu patrí medzi základné práva. Taktiež ňou najatá spoločnosť Attila Financial s.r.o., Trenčín, ktorá
rieši komplexne jej všetky dlhy, zaslala žalovanému návrhy na riešenie jej situácie spoločne s plnou
mocou, doteraz bez akejkoľvek odpovede žalovaného. Žalovaný reagoval na jej návrhy s tým, že ak
nebude plniť zmluvné podmienky bude postupovať cestou súdneho a následne exekučného konania
s uplatnením zmluvných pokút na príslušnom súde. Chcela sa dohodnúť so žalovaným na nižších
splátkach, to však neakceptoval. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyni poskytnutá

jednorazovo čiastka 1000 eur bezúčelovo. Nejednalo sa o taký úver, ktorý by čerpala postupne. Nie je
si vedomá, že by nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy podpisovala. Zmluvu uzavrela nakontaktovaním
sa na sprostredkovateľa žalovaného, ktorý ju dal na podpis viacero listov. V Zmluve o spotrebiteľskom
úvere a Dohode o plnení v splátkach už boli sumy vrátane ročných percentuálnych mier nákladov,
predpokladaných ročných percentuálnych mier nákladov, ročnej úrokovej sadzby vopred predtlačené.

Údaje v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o plnení v splátkach, nekorešpondujú s údajmi
v nich uvedených celkovo nárokovanými čiastkami splátok a počtom mesiacov splácania s celkovou
požadovanou sumou splátkového kalendára, RPMN, odplatou za poskytnutie služby. Súd by mal teda
zohľadniť aj § 43a ods. l a § 44 ods. 2 OZ, vzhľadom na to, že údaje uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere (ktorá predstavuje návrh na uzatvorenie zmluvy) a Dohoda o plnení v splátkach sa nezhoduje s

údajmi (ktorá predstavuje prijatie /akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy) a súd by mal tak dospieť k
názoru, že nedošlo k zavŕšeniu právneho úkonu - uzatvoreniu zmluvy. Teda zmluva o spotrebiteľskom
úvere (právny úkon) sa nestali perfektné. Musí tu ísť o vzájomne a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch
zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne, a pokiaľ sú v zmluve a dohode iné údaje, či nie sú
v nich vôbec obsiahnuté, je v zmysle § 44 ods. 2 OZ odmietnutím návrhu a predstavuje nový návrh,

pretože mení obsah navrhovanej zmluvy a pretože je zrejmé, že zmluva nebola prijatá bezvýhradne,
čím nedošlo ku konsenzu zmluvných strán a tým ani k platnému a perfektnému uzatvorenie zmluvy.
Navrhovateľka považuje zmluvu a Dohodu o plnení v splátkach vzhľadom na ich nejasnosti, neurčitosti
a nezrozumiteľnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ za neplatné právne úkony, nakoľko ani po
realizácii výkladu podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ nebolo možné objasniť neurčitosť v prejave

vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá smerovala na jednorazové poskytnutie úveru, ktorý
žalobkyňa mala pravidelne splácať v mesačných splátkach, taktiež údaje týkajúce sa požadovanej a
schválenej RPMN, úrokové sadzby úroku sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a to nielen pre bežného
občana. Aj pre ňu nie je zrejmé, v akej výške bol, prípadne mal byť poskytnutý úver a jej RPMN, a
preto v danom prípade v dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu (prejavu vôle) ide

o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona, a na ktorú by mal súd prihliadať z
úradnej povinnosti - ex offo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle § 37 ods. l OZ a
pri aplikácii ustanovenia na ochranu spotrebiteľov (predovšetkým § 54 ods. 2 a § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.), by mal súd rozhodnúť a v rozsudku určiť, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 302301976 zo dňa
27.5.2015 a Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 27.5.2015 sú neplatné. Úverová zmluva je vytlačená

na vopred pripravenom formulári, je písaná drobným písmom vrátane OP, z toho dôvodu bola pre ňu
málo čitateľná, nepochopila ju, nemohla ju akokoľvek ovplyvniť, jediné čo mohla, bolo pripojiť podpis
na zmluvu a dohodu. Ďalšie podklady predložené na podpis, prezentované ako nutné podklady pre
uzatvorenie úveru, bez ich akéhokoľvek vysvetlenia, mimo úverovej zmluvy, ani nevedela čo vlastne
podpisuje, domnievala som sa, že ide o technické údaje k úveru. Nebol vytvorený ani časový priestor

na prečítanie zmluvy a jej ďalších podkladov, bolo jej iba oznámené aká je výška úveru, aká je mesačná
splátka a kde má zmluvu a jej ďalšie podklady podpísať. Nemohla akokoľvek obchodným podmienkam
oponovať, a aj keď úver podpísala, ešte z toho nevyplýva, že s OP či úverovou zmluvou plne súhlasila
a porozumela jej. Nežiada vykonávať meritórne preskúmanie úverovej zmluvy alebo OP, len sa domáha
adekvátneho riešenia jej situácie. Tiež netvrdí a nepopiera platnosť zmluvy hlavnej tzv. zmluvy o úvere.

OP možno podpísala v rámci podpísania žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky, čo ale nesvedčí o jej
súhlase a nepamätá sa na tento úkon, vrátane podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, čo pokladá za
neplatný právny úkon, úplne v rozpore s dobrými mravmi. Bez podpísania úverovej zmluvy a jej dodatkov
či ďalších podkladov, ktoré jej neboli vysvetlené, by asi úver nedostala. Domáha sa zrušenia dohody anevykonávanie zrážok zo mzdy súdnou cestou. Žalovaný ju mal najprv oboznámiť s výzvou o splatenie
dlhu či využiť dohôd o znížení splátok či ich odkladu, vzhľadom k jej súčasnej situácii a nie ihneď využiť
zrážky zo mzdy. Poskytnutý úver považuje za úžernícky. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má na

základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov plniť
veriteľovi, lebo to nevie. Zistenie akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky je považované za úžeru,
pre ktorú bude uzavretá úverová zmluva automaticky neplatná. Domnieva sa, že je od nej požadované
úžerné protiplnenie, a má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd a žiadať, aby súd uzavretú zmluvu vyhlásil
zaneplatnú,atoprávezdôvoduúžery,aksapreukáže,ževeriteľvypočítalnesprávnemierunákladovna

úver. Veriteľ voči nej uplatňuje v súbehu niekoľko sankcií, postupov, využíva všetko čo je mu dostupné,
s jasným cieľom a tým je získanie neoprávneného prospechu na jej úkor, úplne v rozpore s dobrými
mravmi, s možnosťou obchádzania zákona, vrátane možného rozhodcovského konania, s tendenciou
konania zo zištnosti. S veriteľom žiadnu dohodu na realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu
vedome nepodpísala, podpísanie takejto dohody popiera. V žiadosti o realizácii dohody o zrážkach
zo mzdy úplne chýba poučenie o možnosti podania odporu voči realizácii zrážok zo mzdy v prípade

nesúhlasu s touto dohodou. Všetky zaisťovacie atribúty, vrátane sankčných pokút, sa jej javia úplne v
rozpore s dobrými mravmi a ako neplatné právne úkony.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 21.10.2016. V ňom
uviedol aj to (v rozpore s predmetom žaloby, pretože žalobkyňa sa nedomáha určenia bezúročnosti

úveru), že je toho názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý
právny záujem. V zmysle § 137 písm. c) CSP uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Túto časť tohto vyjadrenia

súd vzhľadom na irelevantnosť bližšie neuvádza. V texte tohto vyjadrenia žalovaný okrem uvádzanej
nepresnosti na viacerých miestach napáda nesprávnosť rozsudku súdu (zrejme z nepozornosti pri
písaní vyjadrenia). K veci žalovaný uviedol najmä to, že žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná
percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14

kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil,
z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Na základe vyššie uvedeného nemožno hovoriť o
nezrozumiteľnosti či nejasnosti zmluvných podmienok, nakoľko aj v samotnej zmluve pokiaľ ju žalobca
čítal na znak čoho ju podpísal uviedol, že si túto zmluvu prečítal, že ju uzatvoril slobodne, vážne,

zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojim podpisom
v zmluve. Pre upresnenie uviedol, že žalobkyňa riadne uhradila len tri splátky v dňoch 16.06.2015,
17.07.2015 a 17.08.2015. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje
legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán,
ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou

každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej
istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné
náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná a
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 164,00 eur. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo,

aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody
zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do
majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach
zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako
to je uvedené v spornej dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že

platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z vyššie uvedeného nie je
možnéjuvyhlásiťzaneplatnú.VyplnenímDohodyozrážkachzomzdymalažalobkyňamožnosťDohodu
individuálne dohodnúť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a
preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a
žalovaného. Pojednávania sa zúčastnila iba žalobkyňa. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní
vopred písomne ospravedlnil podaním zo dňa 12.09.2017.5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomne podanej žalobe a na dôvodoch, ktoré
sú v nej uvádzané. Žalobu jej pripravila spoločnosť Zastav dlhy, ktorá pôsobí v Českej republike v
Brne. Predtým pôsobila ako spoločnosť Attila financial. Táto spoločnosť pripravuje pre žalobkyňu právne

úkony, nakoľko im nerozumie. Spoločnosť má z tohto províziu 10 %. Žalobkyňa im posiela peniaze, ktoré
ak sa táto spoločnosť s jej viacerými veriteľmi dohodne, vypláca ich z týchto peňazí. Navrhuje, aby súd
vydal uznesenie, ktorým vyhovie žalobe a určil nejakú splátku, aby to mohla postupne splácať. Trvá na
určení neprijateľnosti zmluvných podmienok.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to č. l. 5 žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy, č. l. 6 návrh riešenia dlhov, č. l. 7 dohoda o plnení v splátkach, č. l. 8, 9 výpis o úhradách
Vášho úveru, č. l. 10 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 11 upozornenie na neuhradenú splátku,
č. l. 12 varovanie, predvolanie, z pripojeného spisu, sp. zn. 11C/434/2015 dohoda o zrážkach zo mzdy
na č. l. 7, č. l. 8 zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 12 rozhodcovská zmluva, č. l. 16 uznesenie o
nariadení predbežného opatrenia, sp. zn. 11C/434/2015. Na základe takto vykonaného dokazovania

súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia
právnych predpisov a vec právne posúdil.

7.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

7.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7.3 Podľa § 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

7.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha :
- určenia neplatnosti úverovej zmluvy,

- určenia neplatnosti dohody o plnení v splátkach,
- zrušenia dohody o zrážkach zo mzdy,
- uloženia povinnosti spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni,
- uloženia povinnosti žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni (výška nebola špecifikovaná),
- uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo

formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy.

9. Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z požadovaných žalobných návrhov osobitne.10. V prvom rade je potrebné uviesť, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/434/2015
zo dňa 07.01.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa
uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa

27.05.2015, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 27.05.2015,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takisto súd uložil obchodnej spoločnosti
Askoll Slovakia spol. s r.o., so sídlom 916 25 Potvorice 331, IČO: 31 445 977 povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej dňa 27.05.2015, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo

dňa 27.05.2015. Zároveň bolo žalobkyni (ako navrhovateľke) uložené, aby v lehote 60 dní od doručenia
tohtopredbežnéhoopatreniapodalanávrhnazačatiekonaniavovecisamej.Podľanávrhunanariadenie
predbežného opatrenia navrhovateľka (žalobkyňa) mienila podať žalobu o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy.

11.1 K požadovanému určeniu neplatnosti úverovej zmluvy a neplatnosti a dohody o plnení v splátkach

súd uvádza nasledovné:

11.2 V tejto časti je žaloba nedôvodná vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

11.3 Žaloba žalobkyne bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť
Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania
upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Ako je uvedené vyššie, žalobkyňa sa domáha určenia
neplatnosti dvoch právnych úkonov, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa OSP je možné domáhať

sa určenia aj neplatnosti právneho úkonu, ak je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem.
Podľa CSP sa je možné domáhať neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na
požadovanéurčenievyplývazosobitnéhopredpisu. Jezrejmé,žeprávodomáhaťsaurčenianeplatnosti
úverovej zmluvy a dohody o plnení v splátkach nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu.
Teda podľa explicitného znenia CSP sa nemožno domáhať jej neplatnosti. CSP však v ustanovení § 470

ods.2 ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Súd vzhľadom na toto ustanovenie uzatvára, že ak bola podaná
žaloba v čase účinnosti OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej žalobe tento
účinok. Teda, že je možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o neplatnosti právneho úkonu, ak
je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

11.4 Ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, pre rozhodnutie súdu o tom, že nejaký právny úkon
je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny záujem na takomto určení, pričom tento záujem musí
byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno
domáhaťpriamoplneniaaakbyprávnepostaveniežalobcubeztakéhotourčeniaboloneisté.Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho
právneho záujmu. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť
vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho
vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku nie je

spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k
inej právnej otázke.

11.5 Právny vzťah medzi sporovými stranami, založený úverovou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom
podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Išlo totiž o

zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovaným ako dodávateľom, pretože pri ich
uzatváraní žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa je fyzickou osobou,
nepodnikateľom. Predmetná úverová zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi vo forme úveru poskytnutého
veriteľom. Zároveň nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Spotrebiteľským úverom je podľa § 2 ods.1 tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.11.6 Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neodôvodnila ničím.
Súd konštatuje, že na určení neplatnosti oboch právnych úkonov nie je daný naliehavý právny záujem.
Rozhodnutie súdu by priamo neovplyvnilo právne postavenie sporových strán. Naliehavý právny záujem

by bol daný v prípade určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bolo preukázané,
že zo mzdy žalobkyni vykonáva jej zamestnávateľ v prospech žalovaného zrážky. Avšak žalobkyňa
sa takéhoto určenia nedomáhala. Domáhala sa zrušenia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd však
nemá oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. dohody. Pre civilné sporové konanie platí zásada
zodpovednosti sporovej strany za výsledok sporu. Pritom žalobkyňa ako navrhovateľka predbežného

opatrenia sama v návrhu na jeho nariadenie uviedla, že sa chce domáhať určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy. V žalobe tak však neurobila. Podanie žaloby, tak ako bola podaná, jej súd, ktorý
nariadil predmetné predbežné opatrenia, neuložil. Žalobkyňa tak nepodala riadnu žalobu vo veci samej,
ale podala inú žalobu. Túto okolnosť žalobkyňa vôbec nereflektovala a v podstate podala žalobu v
rozpore s vlastným návrhom a v rozpore s nariadeným predbežným opatrením. Túto nesprávnosť žaloby
nemôže nestranný súd naprávať z vlastnej iniciatívy, aby mohol žalobe žalobkyne vyhovieť.

11.7 V súvislosti s neexistenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej zmluvy
a dohody o plnení v splátkach súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
6Co/463/2013 zo dňa 08.03.2016, s ktorého názorom sa stotožňuje, a v ktorom krajský súd vyslovil,
že nezanedbateľným argumentom proti pripusteniu záveru, že už samotné postavenie spotrebiteľa

osvedčuje jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, pretože potrebuje mať
vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, je aj
to, že pripustením správnosti uvedeného výkladu by mohlo dôjsť k plytvaniu zdrojov v rozhodovacej
činnosti súdneho systému v dôsledku zavalenia súdov žalobami spotrebiteľov, keďže by bolo prípustné,
aby každý spotrebiteľ (ktorých sú nepochybne státisíce), bez akéhokoľvek iného právneho dôvodu po

uzavretí spotrebiteľskej zmluvy, by podal na súde návrh na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (bez spoplatnenia takéhoto návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z.) len preto,
aby vedel, koľko má zaplatiť nad rámec požičaných peňazí, hoci by rozhodnutie o takomto určení
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy v prípade jeho nerešpektovania žalovaným nemohlo byť priamo
vykonateľné niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 63 Exekučného poriadku. K rovnakému

právnemu záveru dospel Krajský súd v Trenčíne aj v rozsudku sp.zn. 17Co/339/2015 z 28.09.2016,
podľa ktorého žalobca (spotrebiteľ, pozn. súdu) nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetných zmlúv, pretože žalobca môže dosiahnuť takéto určenie neplatnosti v inom súdnom konaní,
v ktorom môže uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka.
Podaná žaloba nie je procesne vhodným nástrojom ochrany žalobcovho práva, nakoľko by sa ňou

nedosiahlo odstránenie spornosti práva a neodstránila by sa teda ani neistota vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným,naopakjeznačnýpredpoklad,žepotomtokonaníbynasledovaloiné(ďalšie)súdnekonanie.
Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobca v žalobe domáha, nijakým spôsobom neovplyvní
právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Neexistuje právo žalobcu, ktoré by mohlo byť ohrozené
v závislosti od rozhodnutia o určení neplatnosti predmetných zmlúv. Odvolací súd sa v uvedenom

rozhodnutí stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu o neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd
prvého stupňa uviedol, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonal takým spôsobom,
že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu je povinný zaplatiť. Pre prípad toho,
že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobca a uplatnil by si svoje práva na

zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobcovi na súde, žalobcovi nič nebráni v tom, aby sa
svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy a dodatku k zmluve domáhal v takomto súdnom
konaní. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu
je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu
uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O

takýto prípad vo veci návrhu žalobcu nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil voči žalobcovi nárok zo zmluvy
nasúde),apretonaňomniejenaliehavýprávnyzáujem.Natomtozávereničnemeníanito,ževprípade
žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému o spotrebiteľa podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý
právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému
hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným

žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom
prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie
naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy by
museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahovbezohľadunato,čibysidodávateliavôbecchceliuplatňovaťsvojepráva,resp.čibydojednanietakýchto
podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán.

11.8 Vzhľadom na vyššie uvedené nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
úverovej zmluvy a dohody o plnení v splátkach. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že žalovaný
poskytol žalobkyni úver v sume 1.000 eur a žalobkyňa z tejto sumy vrátila žalovanému iba časť.
Žalobkyňa má, resp. mala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
avšak takúto žalobu nepodala a takéhoto určenia sa nedomáha.

12.1 K požadovanému zrušeniu dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné:

12.2 Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd nemá oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. zmluvy či
dohody, preto sa žalobkyňa nemôže úspešne domáhať požadovaného zrušenia Dohody o zrážkach
zo mzdy. Súd opätovne poukazuje na to, že pre civilné sporové konanie platí zásada zodpovednosti

sporovej strany za výsledok sporu. Pritom žalobkyňa ako navrhovateľka predbežného opatrenia sama
v návrhu na jeho nariadenie uviedla, že sa chce domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy. V žalobe tak však neurobila. Podanie žaloby tak ako bola podaná, jej súd, ktorý nariadil predmetné
predbežné opatrenie, neuložil. Túto nesprávnosť žaloby nemôže nestranný súd naprávať z vlastnej
iniciatívy, aby mohol žalobe žalobkyne vyhovieť.

13.1 K požadovanému uloženiu povinnosti spoločnosti G. Y. spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy
voči žalobkyni súd uvádza nasledovné:

13.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože obchodná spoločnosť Askoll Slovakia spol. s

r.o. nebola sporovou stranou v tomto konaní (nebola označená ako žalovaný), preto súd nemohol
rozhodovať o uložení povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Rozsudok vydaný v tomto konaní by pre
tento subjekt práva nebol záväzný a nespĺňal by požiadavku vykonateľnosti rozsudku.

14.1 K požadovanému uloženiu povinnosti žalovaného vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni súd

uvádza nasledovné:

14.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože žalobkyňa neuviedla sumu peňažných
prostriedkov, ktorých vrátenia sa domáha a takisto v tejto časti žaloby neuniesla bremeno tvrdenia
rozhodných skutkových okolností. Takisto je potrebné uviesť, že žalovaný žalobkyni nestrhával žiadne

peňažné prostriedky, pretože nemá takéto oprávnenie a nikdy sa takéhoto konania ani nedopustil.
Takisto nie je bez významu, že ako vyplýva zo skutkových okolností prípadu, žalobkyňa čerpala úver
od žalovaného v sume 1.000 eur, pričom do vyjadrenia žalovaného v konaní dňa 21.102016 bolo z
tohto úveru vrátených iba 776,37 eur (3 riadne zaplatené splátky a 2 zrážky zo mzdy žalobkyne). Teda
žalovaný sa zrejme na úkor žalobkyni ani neobohatil.

15.1 K požadovanému uloženiu zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP,
vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy súd uvádza
nasledovné:

15.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože súd nemá podľa Civilného sporového poriadku
oprávnenie ukladať zákaz dodávateľom používať v zmluvách nejaké zmluvné podmienky a žalobkyňa
nemá právo domáhať sa vydanie takého rozsudku. Navyše žalobkyňou požadovaný zákaz je
nevykonateľný, pre jeho neurčitosť.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

17.1 Podľa § 336 ods.1, ods.4 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo
zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.17.2Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

17.3 Súd výrokom III tohto rozsudku podľa § 336 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil predbežné
opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
11C/434/2015 zo dňa 07.01.2015. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

18. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k celkovému
zneniu (textu) žaloby. Z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní vyplynulo, že žalobu nepísala ona, ale
iná obchodná spoločnosť z Českej republiky, ktorej za jej činnosť pre žalobkyňu patrí určitá provízia. Z
obsahu žaloby je zrejmé, že je formulovaná zmätočne, sú v nej používané nelogické slovné spojenia,
je ako celok pomerne neprehľadná, na niektorých miestach vnútorne rozporná a ako vyplýva z tohto
odôvodnenia aj procesne neprípustná, resp. zjavne nedôvodná. Súd nadobudol dojem, že je poznačená

skutočnosťou, že jej text je používaný opakovane pre viaceré obdobné prípady. V tejto súvislosti súd
uvádza, že žalobkyňa ako osoba vyvolávajúca súdne konanie (spor) podaním žaloby, zodpovedá aj
za výsledok sporu. Preto, ak žalobkyňa sama nemá právnické vzdelanie, je minimálne vhodné, aby sa
nechala zastúpiť odborne spôsobilými osobami.

19.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.