Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8014201027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej

a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: JUDr.
V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, M. G., právne zastúpeného: JUDr. Marián Geleneky,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Poľovnícke
združenie „Marmont", Chmeľnica 137, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 956 696, o preskúmanie
zákonnosti oznámenia a postupu žalovaného zo dňa 20.06.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/65/2014-101 zo dňa 10.11.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/65/2014-101 zo dňa

10.11.2015 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 89,50 eura na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Gelenekyho, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) rozsudkom č. k.
1S/65/2014-101 zo dňa 10.11.2015 podľa § 250j ods. 3 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj ako „OSP“) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a konanie zastavil. O náhrade trov konania

rozhodol prvostupňový súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania v sume 793,65 eura.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na rozsudok krajského súdu č. k.
1S/39/2013-142zodňa25.03.2014,zktoréhovyplýva,žerozhodnutiamivýboruPoľovníckehozdruženia
„Marmont“ v Chmeľnici (ďalej aj ako ,,PZ“) zo dňa 10.08.2013, č. 1/2013 a členskej schôdze PZ zo
dňa 02.09.2013 žalobcovi za disciplinárne previnenie bola uložená sankcia vylúčenie z členstva v PZ.
Teda žalobca ku dňu 02.09.2013 už nebol členom PZ, ide o duplicitné konanie a naviac vo vzťahu k

nečlenovi PZ. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pre posúdenie členstva, či nečlenstva žalobcu v PZ je
irelevantná skutočnosť, že súd citovaným rozsudkom obe rozhodnutia (výboru PZ a členskej schôdze
PZ) zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pretože v čase vydania napadnutého oznámenia
vec právoplatne skončená nebola (žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie), a teda
platilo, že konanie pred orgánmi PZ boli právoplatne skončené.
Ustanovenie § 250j ods. 3 druhá a tretia veta OSP upravuje, že súd zruší rozhodnutie správneho orgánu

a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom
a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Ak teda dozorná rada PZ, o ktorej existencii
v priebehu konania vznikli vážne pochybnosti, vypracovala oznámenie, ktoré formálne iba podpísal
predseda tohto združenia, rozhodovala vo vzťahu k osobe, ku ktorej nemala kompetenciu rozhodovať,pretožežalobcaužnebolčlenomPZ.Krajskýsúdsavzhľadomnatentoprimárnydôvodďalšímiotázkami
existencie či neexistencie dozornej rady už nezaoberal, pretože táto námietka nezákonnosti bola vo
vzťahu k primárnemu dôvodu podľa jeho názoru druhoradá.

V súvislosti s otázkou, či v predmetnej veci je krajský súd vecne a miestne príslušný na preskúmanie
napadnutého oznámenia, prvostupňový súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“, ,,odvolací súd“ alebo „NS SR“) sp. zn. 10Sžr/157/2011, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že na preskúmanie sú príslušné krajské súdy a rovnaký záver vyplýva
aj z uznesenia NS SR sp. zn. 1Sžr/153/2011, ktorých senáty poukázali na to, že medzi subjekty

verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne
korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných
povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec
korporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo iba
členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napr. jednotlivca
na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi.

Ďalšouotázkou,ktorúsúdvkonanímuselvyriešiť,bolaotázka,činapadnutéoznámeniepodlieharežimu
upraveného zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ako ,,správny
poriadok“), a teda či proti tomuto oznámeniu je prípustný riadny opravný prostriedok odvolanie. Z
citovaného článku 5 bod 2 písm. a/ Stanov Poľovníckeho združenia „Marmont“ a bodu 5 Domáceho
poriadku je zrejmé, že riadny opravný prostriedok - odvolanie proti tomuto oznámeniu prípustné nie je,

pretože takýto opravný prostriedok interné predpisy Stanov a Domáci poriadok neupravujú. Oznámenie
o zániku členstva pre neplnenie povinností je teda konečné a je preskúmateľné súdom podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
V súvislosti s námietkami žalovaného, že oznámenie je nepreskúmateľné v súdnom konaní, je treba
poukázať na tú skutočnosť, že v správnom súdnictve platí, že nie je rozhodujúca forma, ktorou došlo zo

strany žalovaného do zásahu do subjektívnych práv žalobcu, to znamená, že nie je rozhodujúce, či ide o
oznámenie alebo o rozhodnutie vydané podľa Správneho poriadku, rozhodujúcou skutočnosťou je, či k
takémuto zásahu došlo. Zo zákona č. 274/2009 Z.z. ani z vnútorných predpisov žalovaného, teda Stanov
a Domáceho poriadku nevyplýva, že by napadnuté oznámenie bolo vylúčené zo súdneho prieskumu.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v celom jeho rozsahu v zákonnej lehote
odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie. Podľa žalovaného sa prvostupňový
súd nedostatočne, resp. nesprávne vysporiadal s tým, že žalovaný žiadne rozhodnutie zo dňa
20.06.2014 nevydal, nakoľko prípisom zo dňa 20.06.2014 zaslal žalobcovi iba oznámenie o tom, že
si nesplnil svoje povinností vo vzťahu k PZ. Navyše v čase doručenia oznámenia zo dňa 20.06.2014

žalobcovi, tento nebol členom žalovaného PZ, nakoľko bol právoplatne vylúčený na základe rozhodnutia
členskej schôdze PZ zo dňa 02.09.2013 v spojení s rozhodnutím výboru PZ zo dňa 10.08.2013, č.
1/2013. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nemohol byť na svojich právach žiadnym
spôsobom ukrátený, čo je základným predpokladom úspešnosti žalobcu v spore. V danom prípade ide
výlučne o súkromnoprávny záujem žalobcu.

Orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne právnické osoby rozhodujú na základe stanov
združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej.
Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem,
ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú stanovy. Navyše jeho oznámením zo
dňa 20.06.2014 nebol ovplyvnený verejný záujem, nakoľko aj naďalej jeho ostatní členovia pôsobili a

pôsobianazachovanie,zveľaďovanie,ochranuaoptimálnevyužívaniegenofonduzveryaostatnejfauny
ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Žalovaný zdôraznil, že oznámením nerozhodoval o
disciplinárnom previnení žalobcu, ako držiteľa poľovného lístka, nakoľko to spadá do právomoci komory,
ktorá postupuje podľa disciplinárneho poriadku komory schváleného ministerstvom.
Vo všetkom ostatnom zotrval žalovaný na vyjadrení zo dňa 20.10.2014 a všetkých dôvodoch a

argumentoch, ktoré v ňom uviedol.
Žalovaný zdôraznil, že účastník konania má právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany.
Záverom žalovaný poznamenal, že pochybnosti o existencii, či neexistencii dozornej rady v PZ mohol

prvostupňový súd odstrániť vykonaním riadneho dokazovania. PZ má riadne v zmysle stanov zvolené
a fungujúce orgány.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a správny. Prvostupňový súd v plnom rozsahu vykonal dokazovanie a na základe
vykonaných dôkazov zákonne a správne rozhodol, čo aj náležite odôvodnil v napadnutom rozhodnutí.

Žalovaný vo svojom odvolaní okrem iného uviedol, že v čase oznámenia zo dňa 20.06.2014 žalobca
nebol členom PZ, nakoľko tento bol právoplatne vylúčený na základe rozhodnutia členskej schôdze PZ
zo dňa 02.09.2013 v spojení s rozhodnutím výboru PZ zo dňa 10.08.2013, č. 1/2013. Predmetné tvrdenie
žalovaného sa však nezakladá na pravde, nakoľko rozsudkom krajského súdu č. k. 1S/39/2013-142
zo dňa 25.03.2014 bolo zrušené rozhodnutie členskej schôdze PZ zo dňa 02.09.2013 v spojení s

rozhodnutím výboru PZ zo dňa 10.08.2013, č. 1/2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP a vec bola
vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podalo PZ v zákonnej lehote
odvolanie a na základe predmetného odvolania najvyšší súd rozhodnutím sp. zn. 6Sžo/60/2014 zo
dňa 28.10.2015 potvrdil rozsudok krajského súdu č. k. 1S/39/2013-142 zo dňa 25.03.2014. Predmetné
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňom 01.12.2015.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je nesporne preukázané, že tvrdenie žalovaného sa v

skutočnosti nezakladá na pravde, lebo žalobca nebol doposiaľ právoplatne vylúčený z PZ, a teda je
naďalej členom predmetného poľovníckeho združenia. Doposiaľ PZ v zmysle rozhodnutia krajského
súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu nekonal a vo veci nerozhodol.
Pokiaľ sa jedná o ďalšie tvrdenie, že krajský súd nebol príslušný v predmetnej veci konať a rozhodnúť,
lebo sa nejedná o verejný záujem, ale výlučne o súkromnoprávny záujem žalobcu, tak s týmto sa

prvostupňový súd náležite vysporiadal a odôvodnil to na strane 9 napadnutého rozsudku, pričom sa
oprel o rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/157/2011 a sp. zn. 1Sžr/153/2011.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby najvyšší súd ako odvolací súd rozsudok
krajského súdu č. k. 1S/65/2014-101 zo dňa 10.11.2015 potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.
2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3

OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. OSP) je
posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,

či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. (§ 250i ods. 1 OSP).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie
preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší
súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi
závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu dodáva:

Je síce pravdou, že oznámenie žalovaného nie je rozhodnutím, no preskúmavané sú aj oznámenia
pokiaľ zasahujú do práv osôb. K uvedenému Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,ústavný
súd“ alebo ,,ÚS SR“) poukázal v náleze I. ÚS 698/2016-45 zo dňa 22.03.2017 na to, že v zmysle

odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych
záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo
vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri
výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Taktiež
v náleze ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný

(individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.),
ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj
sprostredkovane práva alebo povinnosti. Ústavný súd poukázal tiež na to, že v zmysle už ustálenej
rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu (napr. nález ústavného súdu vo veci
I. ÚS 354/08, uznesenie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Sžp/5/2011, sp. zn. 10Sža/20/2014) za

spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom rozhodnutia
vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené
v ustanovení § 3 ods. 7 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá
do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania

bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom
ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v
odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení odporúčaní a
iných podobných opatrení. Podľa odvolacieho súdu sa s otázkou preskúmania oznámenia krajský súd
zaoberal a dostatočne sa vysporiadal na strane 10 napadnutého rozsudku, pričom najvyšší súd sa s

právnymi závermi prvostupňového súdu stotožňuje a považuje ich za vecne správne.

V súvislosti s otázkou, či v danej veci ide o úpravu súkromnoprávnych pomerov poľovníckej
organizácie a jeho člena alebo ide o výkon (verejnej moci) verejnej správy, teda či je správny súd v
predmetnej veci vecne príslušný na preskúmavanie napadnutého oznámenia poukazuje najvyšší súd

na svoje rozhodnutie 6Nds/1/2014 zo dňa 10.04.2014 vychádzajúce z rozhodnutia 2Sdo/4/2012 zo
dňa 22.08.2012. Najvyšší súd sa v ňom zaoberal charakterom poľovníckeho združenia, teda či ide o
občianske združenie v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. alebo o orgán záujmovej samosprávy. Zákon
o poľovníctve - či už zákon č. 23/1962 Zb. alebo zákon č. 274/2009 Z.z. účinný od 01.09.2009 -
je právnou normou verejného práva. Zákon č. 23/1962 Zb. v ustanovení § 4 umožňoval občanom

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, združovať sa
v poľovníckych združeniach alebo iných poľovných spoločnostiach (ktoré boli ďalej uvádzané pod
legislatívnou skratkou „poľovnícke združenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch
právo poľovníctva. Poľovnícke združenie podľa citovaného zákona je právnickou osobou, malo teda
právnu subjektivitu (§ 4 ods. 1 posledná veta); právna subjektivita poľovníckeho združenia sa teda

odvíja od zákona č. 23/1962 Zb. a od zákona č. 274/2009 Z.z., nie od zákona o združovaní občanov
č. 83/1990 Zb.. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. je vo vzťahu k zákonu o združovaní občanov č.
83/1990 Zb. vo vzťahu špeciality; to znamená, že osobitným zákonom upravujúcim vznik a činnosť
poľovníckeho združenia je zákon č. 23/1962 Zb., kým zákon č. 83/1990 Zb. je všeobecným právnympredpisom upravujúcim združovanie občanov. Preto sa tu uplatní zásada lex specialis derogat legi
generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie), na základe ktorej
sa charakter poľovníckeho združenia posudzuje podľa jeho osobitného postavenia v oblasti poľovníctva

a výkonu práva poľovníctva. Poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie,
zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej
republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo
nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962
Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju,

ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri;
právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov
vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Zákonodarca definoval verejný záujem štátu
na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo
nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem
je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý

by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení,
ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto
záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom
verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí
mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č.

23/1962 Zb. sa verejným záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom
využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a
využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti,
ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke
združenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju

činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke
združenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Situácia sa nezmenila
ani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. od 01.09.2009. Z ustanovení zákona
č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že poľovnícke združenie je poľovníckou organizáciou založenou podľa tohto
zákona,ktorájeneziskovouorganizáciou,ktorázdružujeobčanovSlovenskejrepubliky,ktorísúdržiteľmi

poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich
členov na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky (§ 32). Podľa
ustanovenia § 80 ods. 9 zákona č. 247/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva
poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. Teda aj podľa
zákona č. 274/2009 Z.z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku

správy poľovníctva. Navyše od 01.09.2009 sa zákon č. 83/1990 Zb. nevzťahuje na združovanie občanov
na výkon práva poľovníctva (§ 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb.).

Najvyšší súd nesúhlasí ani s námietkou, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Podľa odvolacieho súdu krajský súd sa vysporiadal so všetkými skutkovými a

právnymi otázkami týkajúcimi sa predmetnej veci a rozsudok aj náležite odôvodnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3
veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po
vecnej i právnej stránke správne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v sume 89,50 eura, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.01.2016 v sume 66 eur (1/13 výpočtového základu v

roku 2016) a režijného paušálu v sume 8,58 eura (1/100 výpočtového základu v roku 2016) + 20 % DPH.
Žalobcamalsícenároknatarifnúodmenuzajedenúkonprávnejslužbyvsume1/6výpočtovéhozákladu
na rok 2016 v zmysle § 11 ods. 4 veta prvá zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ale nakoľko si uplatnil tarifnú odmenu
len vo výške 1/13 výpočtového základu, odvolací súd mu priznal tarifnú odmenu len v uplatnenej výške.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.