Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210462
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617210462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobkyne: S. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úverová zmluva č.XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
30.08.2012 je bezúročná a bez poplatkov.

II. Dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v úverovej zmluve č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2012
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného z úverovej

zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2012 je n e p l a t n á .

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim podaním zo dňa 18.08.2017 domáhala vydania rozhodnutia, v ktorom by
súd určil, že revolvingový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.08.2012 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň sa domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy zakotvená v Úverovej zmluve je neplatná. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a
žalovaným došlo dňa 30.08.2012 k uzavretiu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorou bol

žalobkyni poskytnutí bezúčelový revolvingový úver. Žalobkyňa je toho názoru, že zmluva neobsahuje
všetky zákonom č. 129/2010 Z.z. požadované náležitosti, preto sa domáha určenia, že úver poskytnutý
žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem žalobkyňa vyvodzuje z potreby
odstránenia právnej neistoty pričom poukazuje na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa, v zmysle ktorého, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 9Co/309/2014 zo dňa 25.05.2017, v

zmysle ktorého naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez toho určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V tejto
súvislosti je potrebné zohľadňovať skutočnosť, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy. Nie je pritom podstatné, či došlo
či už zo strany spotrebiteľa alebo dodávateľa k uplatneniu práva na plnenie. Spotrebiteľ má právo, aby
nebol obťažovaný hrozbou uplatnenia účinkov neplatnej zmluvy, ktorej neplatnosť nebola autoritatívnym
rozhodnutím súdu určená. Zmyslom určovacej žaloby je nadobudnutie právnej istoty spotrebiteľa vo

vzťahu k plneniu poskytovaným dodávateľovi. Takisto poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co/224/2013 zo dňa 12.02.2014, podľa ktorého bude naliehavý právny záujem daný na určení
každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah spotrebiteľa a dodávateľa, čo zodpovedá
požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postaveniežalobcu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v prípade, ak zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti,
sám zákon č. 129/2010 Z.z. zakotvuje, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Bez toho,
aby táto skutočnosť bola konštatovaná súdom, žalobkyňa by mala pokračovať v splácaní úveru vrátane

príslušenstva, čoho dôsledkom by bolo, že by sa následne musela domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia, čomu sa dá predísť určovacou žalobou. Na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.08.2012 bola žalobkyni vydaná kreditná karta s úverovým rámcom 320,- Eur. V zmluve absentuje
údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradia, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami a zároveň

poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017. Žalobkyňa
poukazuje aj na tú skutočnosť, že zo samotnej zmluvy nevyplýva výška mesačnej splátky. Údaj 4% z
dlžnej čiastky je podľa názoru žalobkyne neurčitým dojednaním. V zmluve ďalej absentuje aj údaj o
RPMN, hoci zo žiadneho ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že by zmluva o revolvingovom
úvere nemusela obsahovať tie isté obligatórne náležitosti ako každá zmluva o spotrebiteľskom úvere.
V zmluve je taktiež uzatvorená neprijateľná podmienka, a to dohoda o zrážkach zo mzdy. Predmetná

dohoda je súčasťou formulárovej zmluvy, navyše je napísaná malým písmom, až nečitateľným a
nespĺňa zákonné požiadavky uvedené v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007. Na
základe uvedených skutočností žalobkyňa konštatuje, že žalovaný porušil svoje povinnosti ustanovené
zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorých znalosť by pre neho mala byť samozrejmosťou, nekonal s odbornou
starostlivosťou a v zmluve neuviedol obligatórne náležitosti v dôsledku čoho je úver považovaný za

bezúročný a bez poplatkov.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.08.2012

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2017 uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver. Držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii peňažné prostriedky
vo výške dohodnutého úverového rámca. Termín „revolvingový“ znamená obnovujúci sa. Pri tomto
type úverov je obnoviteľná finančná rezerva. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. že
zmluvné strany nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude

čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého veru, pretože pri takomto type úveru sa
zásadne definuje len výška úverového rámca. Výšku RPMN nie je možné pri revolvingu určiť, pretože
sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Poukazuje pritom na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/20010. Vzhľadom na charakter revolvingového
úveru žalovaný zastáva názor, že pri danom type úveru nie je možné stanoviť splátkový kalendár s

rozkladom splátok vopred, nakoľko klient má stanovený úverový rámec a je len na jeho rozhodnutí koľko
z neho mesačne na svoju potrebu vyčerpá. Žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozkladu splátok, ktorý uviedol, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum
a takisto zmluva uzatváraná na dobu určitú nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť

každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. V úverovej zmluve je vzhľadom k uvedenému
stanovená výška mesačnej splátky predstavujúca 4 % z dlžnej čiastky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä v bankovom sektore
pri zabezpečovaní peňažných záväzkov u úverov a pôžičiek. Zákonná úprava § 551 Občianskeho
zákonníka aprobuje uzatvorenie dohody o zrážkach už pri vzniku záväzku a nie až pri vzniku dlhu. Zákon

vyžaduje na platnosť takejto dohody len dve podmienky a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo
mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Úpravu dohody zahŕňa aj § 5a ods.
1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., ktorého účinnosť nastala až od 01.05.2014. V právnom poriadku
Slovenskej republiky platí zásada retroaktivity, preto žalobca považuje použitie právnych predpisov
účinných neskôr ako došlo k uzavretiu úverovej zmluvy za neaplikovateľné na daný prípad. K dodržaniu

písomnej formy žalovaný uviedol, že účastníci uzavreli dňa 30.08.2012 písomnou formou úverovú
zmluvu. Ako vyplýva z textu úverovej zmluvy, v nej sa nachádza aj prehlásenie žalobcu a žalovaného, že
súhlasia s uzatvorením dohody o zrážkach. Žalobkyňa zmluvu podpísala a teda prejavila vôľu uzavrieť
aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ tejto dohode nerozumela, nemala zmluvu podpisovať alebo
si ju mala nechať bližšie vysvetliť. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky

zákonompredpísanénáležitosti.Nejdeožiadnyjednostrannýdiktátzostranyžalovaného.Priuzatváraní
úverovej zmluvy žalobkyňa presne vedela, akú výšku budú predstavovať prípadné zrážky zo mzdy t.j.
vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je štandardným
právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku, ktorý sa bežne v čase uzavretia úverovejzmluvy využíval na zabezpečenie pohľadávok. Žalovaný ďalej uviedol, že postavenie poskytovateľa
úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne nevýhodnejšie, práve s ohľadom na skutočnosť, že
on plní vopred, pričom dlžník plní spravidla v splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Realizácia

dohody prichádza do úvahy až vtedy, keď nastane následok nesplnenia si povinností klientom, ktorý svoj
dlhzúverovejzmluvyneplníriadneavčas.Vtakýchtoprípadochnemážalovanýžiadnuinúmožnosťako
sa k uspokojeniu svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach klientov na plnenie
s realizáciou zrážok zo mzdy začať. Žalovaný pritom dodáva, že dohoda o zrážkach nebola nikdy voči
žalovanej uplatnená. Predmetná zmluva bola uzavretá z iniciatívy žalobkyne, žalovaný uzavretie zmluvy

žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobkyne si zmluvu riadne prečítať a následne až
po dôslednom porozumení všetkých ustanovení ju podpísať. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že
doposiaľ žiaden ich klient pri uzatváraní zmluvy nevyjadril nesúhlas ani nenamietal žiadne z ustanovení
úverových zmlúv a rovnako nepožiadal o vysvetlenie z dôvodu, že nerozumie. Taktiež žiadny neprejavil
záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení, je preto nedôvodné po piatich rokoch
od uzavretia zmluvy namietať, že klientovi neboli poskytnuté náležité informácie a že žalobkyňa robila

rozhodnutie, ktoré by inak neurobila. Žalobkyňa v uvedenej právnej veci nepreukázala a nešpecifikovala
v čom spočíva jej naliehavý právny záujem. Z daného dôvodu žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

4. Žalovaný predložil súdu súhrn čerpania poplatkov a splátok k úverovej zmluve č.

XXXXXXXXXX.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.11.2017 odkázala na svoje prechádzajúce tvrdenia, pričom
ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn. 7Co/249/2016 zo dňa 24.08.2016, podľa
ktorého je nepostačujúce ak v zmluve bola dojednaná „výška mesačnej splátky: minimálne 5 % z

aktuálnej výšky úverového rámca“, čo nezodpovedá podmienkam § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z. Ku konvalidácii tejto nedostatočnosti nemohlo dôjsť ani následnou konštatáciou a špecifikáciou
splátky v oznámení zasielanom žalovanému pri realizácii splátky, keďže podmienky účinnosti tejto
časti právneho úkonu museli byť splnené už pri ich uzatváraní. Žalobkyňa taktiež zdôrazňuje samotnú
skutočnosť, že rozhodnutie vo veci C- 42/15 predstavuje výklad Smernice 2008/48/ES a v žiadnom

prípadeniejevýkladomzákonač.129/2010Z.z.Jenepochybné,žezákonč.129/2010Z.z.pridefinovaní
obligatórnych náležitostí zmluvy šiel nad rámec smernice, no jeho ustanovenia poskytujú spotrebiteľovi
väčší rozsah ochrany ako samotná smernica. Ak by súd išiel cestou striktného eurokonformného
výkladu, v konečnom dôsledku by spotrebiteľovi odňal práva priznané zákonom, čo možno považovať za
zásah do práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a taktiež za porušenie výkladového pravidla

zakotveného v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je výslovne uvedené, že v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv sa použije výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. K neprijateľnosti dohody
o zrážkach žalobkyňa udáva, že nespochybňuje že dohoda je bežným zabezpečovacím inštitútom.
Za predpokladu, že by zabezpečovala len pohľadávku veriteľa v rozsahu, na zaplatenie ktorého má
žalovaný nárok, by žalobkyňa nežiadala jej vyhlásenie za neplatné. Nakoľko však dohoda zabezpečuje

pohľadávku vrátane príslušenstva, na zaplatenie ktorého žalovaný nárok nemá, nemožno hovoriť o
platnom zabezpečovacom inštitúte - zabezpečuje totiž neexistujúcu pohľadávku žalovaného a pri jej
uplatnení by došlo k vážnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. K naliehavému
právnemu záujmu žalobkyňa uviedla, že tento dostatočne odôvodnila vo svojej žalobe. Naliehavý
právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti vidí v potrebe odstránenia právnej neistoty v

právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným. Podľa žalobkyne sa nemožno stotožniť s premisou, že by mala
žalobkyňa čakať než žalovaný iniciuje konanie a trpieť neustále obťažovanie zo strany veriteľa ako aj
vymáhajúcich spoločností. Ak by prestala platiť úver z dôvodu, že sa domnieva, že zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti, pričom táto domnienka by sa ukázala ako mylná, nielenže by musela zaplatiť
bežné úroky z úveru, ale aj úroky z omeškania a trovy konania. Ak súd určí, že úver je bezúročný a bez

poplatkov, pre veriteľa to znamená obmedzenie jeho nároku a pre dlžníka istotu, že nezaplatí veriteľovi
viac ako má nárok, pričom sa predíde budúcim sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa
poukazuje na to, že nemá vedomosť o tom koľko žalovanému zaplatila, avšak súhlasí s vyčíslením, ktoré
predložil žalobca, podľa ktorého žalovaný eviduje voči žalobkyni dlh vo výške 338,49 Eur, hoci rozdiel
medzi zaplatenými a čerpaným splátkami je 16,93 Eur.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.01.2018 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a
vyjadreniach a žiada súd, aby jej poskytol ochranu, ktorú jej priznávajú právne predpisy.7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.01.2018 uviedol, že sa dovoláva výkladu ust. § 9 ods. 2
písm. k) v súlade s princípom právnej istiny podľa ust. Čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok. Pritom uvádza, že súdny dvor EÚ patrí k najvyššej súdnej autorite a teda jeho záver,

že „zmluva nemusí spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny“ musí
byťzohľadnenýprivýkladedotknutéhoustanovenia.Žalovanýpoukazuje,žezjudikatúrySúdnehodvora
EÚ vyplýva, že členské štáty majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami
a to aj s poukazom na rozhodnutia C-106/77 Simmenthal, C 14/83 Colsom and Kamann, C- 106/89
Marleasing a C-397/01 Pfeiffer a i. V súvislosti s RPMN poukazuje na uznesenie Krajského súdu v

Košiciach sp.zn. 11Co/87/2016 zo dňa 17.03.2017. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa svoj naliehavý
právny záujem vôbec riadne neodôvodnila.

8. Dňa 15.01.2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa. Žalovaný ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto
rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

9. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že V celom rozsahu sa pridržiava podaní uvedených v žalobe,
pričom sa domnieva, že nemala inú šancu, iba podať predmetnú žalobu, aby dosiahla, že nemusí uhradiť
žalovanému príslušenstvo úveru, na ktoré nemá nárok. Domnieva sa, že zmluva neobsahuje všetky
podstatné náležitosti, na ktoré upozorňovala aj v priebehu konania. V zmluve chýba napr. RPMN alebo

výška istiny, úrokov a poplatkov. Práve z dôvodu absencie týchto náležitosti by úver mal byť považovaný
za bezúročný a bezodplatný.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj vyjadreniami strán
sporu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobkyňa dňa 30.08.2012 podpísala so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej
jejžalovanýposkytolbezúčelovýrevolvingovýúver,pričomboldohodnutýúverovýrámecvovýške320,--
Eur s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 % resp. 11.88 % v závislosti od vyčerpanej čiastky, priemernou
RPMN vo výške 23,63 % a výškou mesačnej splátky vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Zároveň v úverovej

zmluve zmluvné strany uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy v rozsahu uvedenom v úverových
podmienkach. Z výpisu o čerpaní zaslanom žalovaným je zrejmé, že žalobkyňa čerpala čiastku 1 240,55
Eur a následne z prehľadu platieb bolo zistené, že zaplatila sumu 1 223,62 Eur.

11. Podľa Hlavy 7 § 1 úverových podmienok platných od 01.03.2012, klient a spoločnosť sa dohodli tak,

žeaksaklientoneskorísosplácanímúveru,jespoločnosťoprávnenápožadovať,abyklientovivykonával
platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky
stanovenej úverovou zmluvou, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to
až do uhradenia dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so Spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky voči

Spoločnosti, mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky voči
Spoločnosti riadne a včas, sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v úverovej
zmluve, s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom úverovej
zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho

pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet Spoločnosti a súčasne Spoločnosť
oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a Spoločnosť
oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i so
sankciami, a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z
úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta,

s ktorými sa pri výkonu rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

12. Podľa ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebod) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ

sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

14. Keďže žalobkyňa vo svojej žalobe uplatnila určovaciu žalobu, súd v prvom rade skúmal, či mala
žalobkyňa naliehavý právny záujem. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala určenia, že úver je

bezúročný a bezpoplatkový, pričom ide o žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm.
c) CSP a zároveň sa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, kde ide určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP.

15. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.

Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná
odpoveď na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď
záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania.

16. V prípade požiadavky na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov ide o určenie, či tu právo
je, alebo nie je podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Nastáva potreba, aby žalovaný preukázal
naliehavý právny záujem a teda uviedol také skutkové tvrdenia o tom, že jeho naliehavý právny záujem
na rozhodnutí súdu je daný. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Svoj naliehavý
právny záujem žalobkyňa odôvodňuje práve potrebou odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu
medzi ňou a žalovaným. V rámci uvedeného vzťahu ona ako spotrebiteľka nevie, či právo je alebo

nie je na jej strane. Poukazuje však na to, že ak by prestala platiť úver z dôvodu, že sa domnieva,
že úverová zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti a táto domnienka by sa preukázala ako
mylná, nielenže bude musieť hradiť úroky, ale aj úroky z omeškania a trovy konania. Súd má za to, že
žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezodplatnosti úveru, čomu svedčí aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Mcdo/1/2009, ktoré priznalo spotrebiteľovi

naliehavý právny záujem v konaní z dôvodu, že spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je
jeho skutočný dlh. Naliehavý právny záujem žalovanej vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods. 4 Z.z.
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia bezúročnosti a
bezodplatnosti zmluvy a to podaním žaloby.

17.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobkyňadňa30.08.2012uzavrelasožalovanýmzmluvuobezúčelovom
revolvingovom úvere, kde si zmluvné strany dohodli úverový rámec vo výške 320,-- Eur, ktorý sa
zaviazala splácať v splátkach vo výške 4 % z dlžnej sumy pri úrokovej sadzbe 26,28 resp. v závislosti
od vyčerpanej čiastky vo výške 11,88 %, pri priemernej RPMN vo výške 23,63 %. V samotnej zmluve
sa nenachádza informácia o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a

výške RPMN, aj napriek tomu, že ide o obligatórne náležitosti v zmysle § 9 zákona č.129/2010 o
spotrebiteľských úveroch.

18. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné
stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok, pretože závisí od dlžníka koľko z úverového rámca

mesačne vyčerpá a teda pri podpise zmluvy sa nedajú vypočítať súd uvádza, že takéto tvrdenie
neobstojí. Žiadne ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ani iný zákon
nestanovuje výnimky týkajúce sa absencie obligatórnych náležitostí. V § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sú vymedzené konkrétne náležitosti, ktoré musí obsahovať každá
spotrebiteľská zmluva. Revolvingový úver je považovaný za spotrebiteľský úver, ktorý podlieha

podmienkam zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a z daného dôvodu aj
tento typ úveru musí rešpektovať zákonné ustanovenia. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), každý spotrebiteľský
úver musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.V zmluve uvedený údaj absentuje, pričom žalovaný túto absenciu odôvodnil tým, že sa tento údaj
nedá vypočítať vzhľadom na charakter spotrebiteľského úveru. Súd v tejto súvislosti uvádza, že zákon
jednoznačne určuje, že údaj RPMN musí byť uvedený pri každom spotrebiteľskom úvere. Predmetný

údaj má byť vypočítaný v čase uzavretia zmluvy. Určenie výšky RPMN je jeden z najdôležitejších údajov,
ktorý zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti resp. nevýhodnosti úveru. Súd je toho názoru, že RPMN je možné vypočítať aj na
začiatku zmluvného vzťahu a to podľa počiatočných údajov uvedených v zmluve. Súd názor vyslovený
v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/2010, na ktoré poukázal žalovaný považuje za

prekonaný a to aj s dôrazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/215/2012
zo dňa 10.10.2012, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline sp.zn.
6Co/138/2013.

19. V zmluve ďalej absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré
sú taktiež obligatórnou náležitosťou zmluvy upravenou v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010

Z.z. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že nie je postačujúce, aby v zmluve bola výška mesačnej
splátky uvedená v rozsahu 4 % z dlžnej sumy. V zmysle ustálenej judikatúry musí byť výška splátky
uvedená buď konkrétnou sumou alebo v prípade, že výška mesačnej splátky závisí od dlžnej čiastky
a túto nemožno vyjadriť v peniazoch je potrebné výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov určiť aspoň
pomerne čiže v akej časti sa splátka bude priraďovať na istinu, úrok a poplatok. Účelom uvedenia rozpisu

splátky na istinu, úroky a poplatky je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky
bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii,
pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a
akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalovaného. Citované ustanovenie má za
cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká

časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. S nevyhnutnosťou rozkladu splátok na istinu,
úroky a poplatky nesúhlasil žalovaný, pričom poukazoval na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 zo dňa
09.11.2016. V tejto súvislosti súd uvádza, že smernice Európskej únie (ďalej „Smernica“) sú všeobecne
záväzným aktom únijneho práva, ktoré priamo zaväzujú iba členský štát, aj to iba čo do výsledku
cieľov, ktoré má Smernica dosiahnuť. Táto záväznosť pre členský štát má za následok povinnosť

členskéhoštátuzabezpečiťpotrebnútranspozíciuaimplementáciuSmernicevprostredíčlenskéhoštátu
do takej miery, aby zabezpečil zodpovedajúce transpozičné opatrenia, a tomu zodpovedajúcu aplikáciu
vnútroštátnymi inštitúciami. Smernica je síce záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, avšak
iba vo vzťahu k výsledku, ktorý sa má Smernicou dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ako cieľ
dosiahnuť, ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pre stanovenie priority vnútroštátnej úpravy a Smernice

je teda rozhodujúci výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. V zásade má preto prednosť vnútroštátna právna
úprava a len vtedy, ak aplikáciou vnútroštátnej právnej úpravy sa nedosiahne výsledok sledovaný
Smernicou, prichádza do úvahy aj aplikácia Smernice. To v konečnom dôsledku znamená, že aplikačná
prax musí sledovať dosiahnutie cieľa predovšetkým výkladom vnútroštátnej právnej úpravy v zmysle
cieľov (výkladu) v duchu interpretačných pravidiel orgánov Európskej únie. Vo vzťahu k Smerniciam

upravujúcim práva spotrebiteľa z pohľadu dôsledkov vnútroštátnej právnej úpravy je treba odlišovať,
či vnútroštátna právna úprava zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v minimálnom rozsahu vyžadovanom
Smernicami, prípadne v rozsahu nad rámec právnej úpravy Smerníc alebo nezabezpečuje potrebnú
mieru ochrany spotrebiteľa v porovnaní s požiadavkami Smerníc. V prípade, ak smernica zabezpečuje
rovnakú alebo vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa, je treba v plnej miere aplikovať vnútroštátnu právnu

úpravu a nie je žiadny formálny, ani vecný dôvod uvažovať o aplikácii únijného práva. Aplikácia predpisu
Európskej únie vydaného vo forme Smernice preto prichádza do úvahy iba vtedy, ak vnútroštátna právna
úprava neumožňuje dosiahnutie cieľa sledovaného Smernicou tak, aby sa v potrebnej miere dosiahol
cieľ sledovaný úpravou Európskej únie, avšak aj v tomto prípade treba odlišovať priamu aplikovateľnosť
Smernice od výkladu vnútroštátnej právnej úpravy v zmysle cieľov sledovaných Smernicou. Z daných

dôvodov nie je porušením únijného práva transpozícia čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/1948/ES (podľa ktorého má zmluva o úvere uvádzať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa) do vnútroštátneho právneho poriadku podrobnejším spôsobom v § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov),
pokiaľ vychádzajúc zo znalostí miestnych pomerov a správania sa poskytovateľov úverov precizuje

podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako bolo uvedené, cieľom Smernice č. 2008/48/ES o
zmluváchospotrebiteľskomúverebolozlepšiťkvalituochranyprávdlžníka-spotrebiteľa,ajpožiadavkou
na jeho včasné informovanie (pred vstupom do záväzkového právneho vzťahu) o termíne, počte a
splatnostisplátokdlhu,pretozmluvaoúveremázrozumiteľnýmastručnýmspôsobomposkytovaťvšetkypotrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z
nej vyplývajú. Vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. a
výklad tohto ustanovenia ustálený súdnom praxou nie je možné ani po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo

veci C 42/15 -Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biroová, uskutočniť iný výklad vnútroštátneho práva,
t.j. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.

20. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že v čase podpisu zmluvy žalobkyňa nebola ako
spotrebiteľ informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, či

za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Údaje určujúce základné parametre
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúverupožadovanékogentnýmiustanoveniamizákonaospotrebiteľských
úveroch musia byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal
spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška
úrokov, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov a pod. Pokiaľ podstatné náležitosti neobsahovala
zmluva vôbec, nemôže žalovaný v tejto časti požadovať plnenie od žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť,

že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) súd s poukazom na ust. § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 určil, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

21. S poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, možnosť žalobkyne domáhať sa určenia právnej
skutočnosti je daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Je tomu tak z dôvodu, že určenie

existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej postate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav,
avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom čo je
v prítomnosti. Právo domáhať sa neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva z ust. § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z.z. a preto žaloba je i v tejto časti dôvodná.

22. Žalobkyňa sa domáhala vyhlásenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere. Žalobkyňa nerozporovala
tvrdenie žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy patrí medzi klasické zabezpečovanie inštitúty,
ktorú možno uzavrieť už pri vzniku záväzku a nevylučuje to ani ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tejto dohode však musia byť rešpektované zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej stany v právnom vzťahu. Je pravdou, že právna úprava v zákone č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014 zakotvila v ustanovení § 5a ods. 1,
že je neprístupné, aby bolo uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, okrem prípadu, že sa táto nachádza na samostatnej
listine a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, pričom mu bola daná možnosť túto

odmietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až po podpise Zmluvy
o úvere, súd dal za pravdu žalovanému, že predmetné ustanovenie nemožno na daný prípad
aplikovať. Súd však podotýka, že nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy
musela byť uzavretá v súlade so zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Dohodu o
zrážkach zo mzdy považujeme za zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky uzavretú medzi

dlžníkom a veriteľom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle
ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka
majú zmluvné strany v občianskoprávnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov rovnaké postavenie.
V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne
konkretizovaná, inak by dlžník nemohol prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom

zabezpečovaciehoprostriedku.Dohodamusíoznačovaťoznačeniepohľadávkyouspokojeniektorejide,
výšku zabezpečenej pohľadávky a výšku dohodnutých zrážok. Predmetná dohoda výšku zabezpečenej
pohľadávky ani jasnú výšku zrážok neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola upravená len
v úverových podmienkach žalovaného. Z uvedeného je teda zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu,
ktorá nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaná individuálne. Pod pojmom „individuálne“

je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, pri ktorom každá zo
strán môže ovplyvniť obsah takejto dohody. Ak sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené
a naformulované a spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť, nejde o individuálne dohodnuté zmluvné
ustanovenia. Skutočnosť, že nešlo o individuálne dohodnutú zmluvu preukazuje aj fakt, že znenie
celej dohody je včlenený do úverových podmienok žalovaného, ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľka

nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobkyňa ako spotrebiteľka pokiaľ chcela získať úver bola
nútená túto dohodu akceptovať a jej podpisom sa dobrovoľne podrobila výkonu zrážok bez možnosti,
aby tomuto výkonu mohla zabrániť hoci by boli tieto uplatňované veriteľom v rozpore so zákonom, čo
spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdymusí spotrebiteľ vedieť, akú pohľadávku a v akej výške zabezpečuje predmetná dohoda. Dôležitosť
určenia výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená je dôležitá z toho dôvodu, aby zamestnávateľ v
prípade jej uplatnenia vedel dokedy má tieto zrážky vykonávať a v akom rozsahu. V opačnom prípade by

zrážky zo mzdy mohli byť vykonávané až do času, kým veriteľ neoznámi zamestnávateľovi ukončenie
zrážok. Keďže dohoda o zrážkach bola súčasťou textu úverovej zmluvy je nepochybné, že predmetom
zabezpečenia je poskytnutý úver, zo samotného znenia dohody však nie je jasné v akej výške bude
pohľadávka zabezpečená a takisto nebolo jasné, v akej výške budú realizované zrážky zo mzdy, keďže
tieto boli formulované v hlave 7 § 1 úverových podmienok ako „dvojnásobok pravidelnej mesačnej

splátky“, pričom splátka bola dohodnutá len percentom z dlžnej sumy. Teda okrem toho, že v zmluve
chýbal konkrétny údaj o výške zabezpečenej pohľadávky, chýbal tam aj jasný údaj o výške zrážanej
sumy. Iba za predpokladu, že výška pohľadávky je v dohode jasno a určito vymedzená a dlžníkovi,
veriteľovi ako aj zamestnávateľovi je z jej obsahu zrejmé dokedy je možné vykonávať zrážky zo mzdy
a v akej výške, je možné túto dohodu považovať za určitý právny úkon, ktorý nevytvára nerovnovážne
postavenie v právnom vzťahu veriteľa a dlžníka. Zároveň z obsahu spisového materiálu žiadnym

spôsobom nevyplýva, že žalobkyňa mala možnosť zmeniť obsah dohody. Súd vzhľadom na zistené
skutočnosti konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a preto je potrebné ju považovať za neplatnú.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, pričom dospel k záveru,

že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobkyňa bola úspešná na
100% a neúspešná na 0% t.j. čistý úspech žalobkyne predstavuje 100%. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobkyni preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd jej tieto ani nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže žalobca podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).