Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200353
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
navrhovateľky: K. A., rod. G., bytom F. XX, A., zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom, so
sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporcovi: Okresnému úradu Košice - okolie, pozemkovému a lesnému
odboru, so sídlom Hroncova 13, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OU-
KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č.k. 9Sp/11/2016-30 zo dňa 14. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/11/2016-30 zo dňa

14. októbra 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutie krajského súdu

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č.k. 9Sp/11/2016-30 zo dňa 14. októbra 2016 potvrdil

rozhodnutie odporcu č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016. Navrhovateľke právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že odporca rozhodnutím
č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016 podľa § 5 zákona NR SR č. 503/2003 Z. z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)

v súlade s ust. § 9 zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov po preskúmaní návrhu vo veci účastníčky konania K. A., rod. G., trvale
bytomF.XX,A.,ktorásiuplatnilanároknanavrátenievlastníctvakpozemkompodľazákonapoprávnych
predchodcoch a pôvodných vlastníkoch P. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. a P. G., zomrelom dňa
XX.XX.XXXX na pozemok pôvodne zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XXX ako parcela č. XX/
XX v k. ú. B. rozhodol tak, že oprávnená osoba K. A., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX,
trvale bytom F. XX, A., štátny občan SR spĺňa podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. m/ zákona.

Oprávnenej osobe K. A., rod. G. sa rozhodnutím priznáva právo na náhradu v zmysle ust. § 6 ods. 2
zákona za pozemok pôvodne zapísaný v k. ú. B. v pozemno-knižnej vložke č. XXX, ako parcela č. XX/
XX, druh pozemku lúka v pôvodnej výmere 773 m2, z vyvlastnenej výmery 773 m2, v podiele 1/1, zdôvodu, že pozemok tvorí vodnú plochu a zároveň pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorý
nie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona, a teda podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona
k pozemku nie je možné navrátiť vlastníctvo.

Oprávnenej osobe sa prevedie do vlastníctva náhradný pozemok, alebo sa jej poskytne finančná
náhrada v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona za pozemok pôvodne zapísaný v pzkn. vl. č. XXX ako parcela

č. XX/XX v podiele 3/4.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že v pozemno-knižnej vložke č. XXX v k. ú. B. je uvedené,
že vlastníkom pozemku parcely č. XX/XX, druh pozemku lúka v pôvodnej výmere 773 m2 je pod B1/
P. G. v podiele 1/2 a pod B2/ P. G. v podiele 1/2. Vyvlastňovacím rozhodnutím Okresného národného

výboru Košice - vidiek, odboru výstavby a územného plánovania č. Výst. 3160/76 zo dňa 30.11.1978 sa
pod položkou č. 11a/ P. G. v podiele 1/2 a pod položkou č. 11b/ P. G. v podiele 1/2 vyvlastnila výmera
773 m2. Podľa písomnej identifikácie č. K2: 209/2015 vypracovanej Okresným úradom Košice - okolie,
katastrálnym odborom zo dňa 25.06.2015 je parcela č. XX/XX, druh pozemku lúka pôvodne zapísaná
v pzkn. vl. č. XXX v k. ú. B. v súčasnosti vedená na LV XX ako CKN parcela č. XX/XX, druh pozemku

vodné plochy vo vlastníctve U.S.Steel Košice, s.r.o.. Písomným podaním zo dňa 27.12.2004 doručeným
ObvodnémupozemkovémuúraduKošice-okoliesinavrhovateľkauplatnilanároknavrátenievlastníctva
k pozemku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. ako oprávnená osoba v zmysle § 2 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z. z. po právnych predchodcoch a pôvodných vlastníkoch P. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX
a P. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, a to na pozemky v katastrálnom území B.. V uplatnenom nároku na

navrátenie vlastníctva v bode II. ako reštitučný titul za pozemky, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú
osobu navrhovateľka uviedla vyvlastnenie. Navrhovateľka uplatnený nárok na navrátenie vlastníctva k
pozemkom doplnila v zápisnici spísanej na Okresnom úrade Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor
dňa 03.06.2015, v ktorej uviedla, že svoj nárok si naďalej uplatňuje na parc. č. XX/XX pôvodne zapísané
v pzkn. vl. č. XXX, v k. ú. B. a na parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X pôvodne zapísané v pzkn. vl.

č. 4, v k. ú. Q. a na parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XX/X pôvodne zapísané v pzkn. vl. č. X, v k. ú. Q..
Navrhovateľka upresnila reštitučný nárok aj v zápisnici o vykonanom procesnom úkone v správnom
konaní dňa 21.09.2015. Odporca písomným podaním
č. OU-KS-PLO-2015/000224/24 zo dňa 01.10.2015 vyzval navrhovateľku podľa ust. § 33 ods. 2 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa pred vydaním rozhodnutia

vyjadrila k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhla jeho doplnenie s tým, že odporca
vyzval navrhovateľku, aby uvedené vyjadrenie zaslala v lehote sedem dní od doručenia výzvy, nakoľko
v opačnom prípade vydá rozhodnutie na základe vyššie uvedených zistení a podkladov. Navrhovateľka
sa v zmysle uvedenej výzvy odporcu k podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu i k spôsobu ich
zistenia nevyjadrila.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciáchustanovenízákonač.503/2003Z.z.onavrátenívlastníctvakpozemkomaozmeneadoplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctvakpozemkomvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.503/2003Z.z.aleboreštitučný

zákon“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 2, písm. c/, v spojení s § 3 ods. 1 písm. m/, s § 6
ods. 2, 5, 6, s § 5 ods. 3 a súčasne v intenciách § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisoch (správny poriadok/, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej
hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov, v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku, a dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku navrhovateľky.

K námietkam navrhovateľky vo vzťahu k vyvlastneniu predmetného pozemku krajský súd uviedol, že
Okresný národný výbor Košice - vidiek, odbor výstavby a územného plánovania rozhodnutím č. Výst.
3160/76-Sš.kor zo dňa 30.11.1978 vyvlastnil v prospech Čs. štátu, zastúpeného VSŽ, n.p. Košice, ktorý

bude vykonávať správu národného majetku (ďalej len „vyvlastniteľ“) vlastnícke práva k nehnuteľnostiam
k. ú. B. a Q., obce O. a k. ú. Q., pričom predmetom tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia sú aj pozemky,
na ktoré si uplatnila navrhovateľka nárok v reštitučnom konaní po P. G. a P. G.. Citované rozhodnutie
Okresného národného výboru Košice - vidiek, odbor výstavby a územného plánovania je opatrenédoložkouprávoplatnostidňa18.07.1979.Krajskýsúdkonštatoval,žezuvedenéhodôvodunezodpovedá
skutočnosti tvrdenie navrhovateľky v podanom opravnom prostriedku, že nie je pravdou, že pozemok
bol vyvlastnený ešte za života jej otca P. G., ktorý zomrel XX.XX.XXXX.

Krajský súd za nedôvodnú považoval tiež námietku navrhovateľky, že predmetné vyvlastňovacie
rozhodnutie nie je právoplatné, nakoľko pečiatka právoplatnosti je rozpore so zdokumentovanou
skutočnosťou - neexistujú doručenky od jednotlivých subjektov, ktorým rozhodnutie malo byť
doručené. Uviedol, že z citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia je preukázané, že je opatrené

doložkou právoplatnosti, majúc za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia odporcu č. OU-
KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016 nebolo povinnosťou odporcu skúmať, či vyvlastňovacie
rozhodnutie zo dňa 30.11.1978 bolo doručované všetkým účastníkom, keďže bolo opatrené doložkou
právoplatnosti. Krajský súd poukázal na to, že odporca pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ani nemal
vedomosť o tom, že navrhovateľka spochybňuje právoplatnosť tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia,
pretože sama si v správnom konaní uplatnila reštitučný nárok titulom vyvlastnenia. Poukázal tiež na to,

že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie odporcu
č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016 a nie vyvlastňovacie rozhodnutie Okresného
národného výboru Košice - vidiek, odboru výstavby a územného plánovania zo dňa 30.11.1978.

K námietke navrhovateľky, že pre prípad právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, nemal vyvlastniteľ,

resp. VSŽ dôvod takú bagateľnú náhradu neposkytnúť, krajský súd uviedol, že odporca po preskúmaní
podkladovksprávnemukonaniunezistil,žebypôvodnémuvlastníkovibolaposkytnutáfinančnánáhrada
za vyvlastnený pozemok, pričom aj samotná navrhovateľka v písomnom prehlásení zo dňa 02.06.2015,
ktorý sa nachádza v administratívnom spise, čestne prehlásila, že za vyvlastnené pozemky nebola
poskytnutá náhrada jej, ani jej právnym predchodcom. Krajský súd aj túto námietku považoval za

neopodstatnenú. Uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pozemok pôvodne zapísaný
ako parc. č. XX/XX v pozemno-knižnej vložke č. XXX, v k. ú. B., bol pôvodným majiteľom vyvlastnený
bez poskytnutia náhrady, čím boli splnené podmienky v ust. § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z. z..

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa nevyvlastnenia pozemku krajský súd ďalej uviedol, že

neopodstatnenosť tejto námietky je preukázaná aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
administratívnom spise odporcu, a to najmä z písomnej identifikácie č. K2: 209/2015 vypracovanej
Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom zo dňa 25.06.2015, ako aj písomnej
identifikácie zo dňa 10.06.2005, ktorú navrhovateľka predložila odporcovi dňa 03.06.2015, z ktorej
vyplýva, že parcela č. XX/XX, druh pozemku lúka, pôvodne zapísaná v pzkn. vl. č. XXX, v k. ú.

B., v súčasnosti vedená na LV XX ako CKN parcela č. XX/XX, druh pozemku vodné plochy, je vo
vlastníctve U.S.Steel Košice s.r.o.. Uvedené preukazuje, že pochybnosti navrhovateľky o právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 30.11.1978, ako aj o samotnom vyvlastnení predmetného
pozemku sú neopodstatnené, keďže na základe uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia došlo k
zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje aj na ust. § 70 ods. 1

Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

K tvrdeniu navrhovateľky, že dôvodom uplatnenia nároku podľa zák. č. 503/2003 Z. z. bola skutočnosť,

že pozemok je v súčasnosti vodnou plochou (po zaplavení) a nie je ho možné vydať, krajský súd uviedol,
že reštitučný nárok si podľa zákona mohli uplatniť oprávnené osoby podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z. z.,
ktorých pozemok v zmysle § 3 zákona prešiel na štát alebo právnickú osobu aspoň jedným z taxatívne
vymedzenýchdôvodovv§3ods.1,resp.zdôvodovuvedenýchv§3ods.2a3.Skutočnosť,žepozemok
je v súčasnosti vodnou plochou by nezakladal reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.,

pričom takýto dôvod ani nebol uplatnený navrhovateľkou, nakoľko navrhovateľka ako dôvod uplatnenia
reštitučného nároku uviedla vyvlastnenie.

K námietke navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie odporcu nerešpektuje rozhodnutie Okresného

súdu Košice - vidiek D 1391/92 zo dňa 29.09.1995, nakoľko po nebohom P. G. nehnuteľnosť v pkn.
vl. č. XXX dedila navrhovateľka v podiele 1/2 k celku, t.j. dedila celý otcov podiel a zvyšný podiel
1/2 predmetnej parcely patrila P. G., a preto nebol dôvod krátiť podiel, ktorý postup správny orgán
vo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil, krajský súd uviedol nasledovné. Pôvodná parcela č. XX/XX bola na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3160/76 zo dňa 30.11.1978 vyvlastnená vo
výmere 773 m2 a v súčasnosti je vo vlastníctve právnickej osoby. Dedičské rozhodnutie, o ktoré sa
navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku opiera, bolo vydané dňa 29.09.1995, teda po tom, čo

bolo vydané citované vyvlastňovacie rozhodnutie. Z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Košice -
vidiek zo dňa 29.09.1995 vyplýva, že navrhovateľka dedí podiel P. G. 1/2 k pozemku parcely č. XX/XX
- lúka vo výmere 773 m2 zapísanej v pkn. vl. č. XXX, v k. ú. B.. Pozemok, ktorý mal byť predmetom
dedenia bol už zapísaný na liste vlastníctva a nie v pozemno-knižnej vložke, pričom uvedené dedičské
rozhodnutie nevychádzalo z aktuálneho zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, čo preukazuje

aj tá skutočnosť, že v katastri nehnuteľnosti takýto zápis vykonaný nebol. V čase vydania dedičského
rozhodnutia bol vyššie uvedený pozemok vo vlastníctve VSŽ. V tomto smere súd opätovne poukazuje na
ustanovenie § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd aj túto námietku navrhovateľky
za neopodstatnenú.

K námietke navrhovateľky, že odporca v napadnutom rozhodnutí jej nepriznal právo na náhradu v
podiele 1/2 po P. G., pričom tento postup neodôvodnil, krajský súd uviedol, že odporca v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že na parcelu č. XX/XX, pôvodne zapísanú v pkn. vl. č. XXX, v k.
ú. B. bol uplatnený nárok aj inou oprávnenou osobou podľa zákona č. 229/1991 Zb., a to na podiel
pod B1/ v 1/2 po P. G.. Odporca túto skutočnosť zistil na základe oznámenia Okresného úradu Košice,

pozemkového a lesného odboru č. OU-KS-PLO-2016/000224/22 zo dňa 30.09.2015, ktoré sa nachádza
v administratívnom spise odporcu. Z uvedených dôvodov preto nemohol byť navrhovateľke priznaný
celkový podiel po P. G., nakoľko by odporca týmto porušil ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003
Z. z., ktorý v tomto ustanovení špecifikuje oprávnené osoby. Z uvedených dôvodov krajský súd aj túto
námietku navrhovateľky považoval za neopodstatnenú.

Krajský súd ďalej konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že parcela č.
XX/XX, pôvodne zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX, v k. ú. B., bola na základe listinných
dôkazov predložených Štátnym archívom v Košiciach, písomných identifikácií a listinných dôkazov
predložených Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom, ale aj dôkazmi predloženými

samotnou navrhovateľkou, pôvodným vlastníkom vyvlastnená, pričom pôvodným vlastníkom nebola
poskytnutá za vyvlastnený pozemok náhrada, čím bola splnená podmienka v ust. § 3 ods. 1 písm. m/
zákona č. 503/2003 Z. z. vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. Navrhovateľka v konaní preukázala, že je
oprávnenouosobouvzmysle§2ods.2písm.c/,e/zákonač.503/2003Z.z.popôvodnýchvlastníkochP.
G. a P. G.. Odporca mal preukázané listom Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru zo

dňa 30.09.2015, že na parcelu č. XX/XX bol uplatnený nárok aj inou oprávnenou osobou podľa zákona
č. 229/1991 Zb., a preto navrhovateľke nemohol byť priznaný podiel po P. G. v celosti. Na podiel P. G.
odporca neevidoval ďalší uplatnený nárok, preto tento podiel bol navrhovateľke priznaný v celosti po P.
G. v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z. z.. Podľa písomnej identifikácie č. K2: 209/2015 vypracovanej
Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom zo dňa 25.06.2015, pozemok v súčasnosti

tvorí vodnú plochu a zároveň pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je povinnou osobou
v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., a preto podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č.
503/2003 Z. z. k pozemku nie je možné navrátiť vlastníctvo. Z uvedeného dôvodu bolo navrhovateľke
priznané právo na náhradný pozemok alebo finančnú náhradu podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003
Z. z..

Krajský súd po preskúmaní veci v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2
O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu zo dňa 17.02.2016 ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal a odporcovi
podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

II.

Odvolanie navrhovateľkyProti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka.
Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/11/2016-30 zo
dňa 14. októbra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Náhradu trov konania si neuplatnila.

Navrhovateľka v dôvodoch odvolania namietala, že krajský súd nesprávne aplikoval právny predpis
a nevyporiadal sa so všetkými jej námietkami uvedenými v opravnom prostriedku. Nesúhlasila s
argumentáciou krajského súdu vo vzťahu k vyvlastneniu žiadaného pozemku.

Navrhovateľka tvrdila, že podstatnou námietkou bola jej námietka, že rozhodnutie odporcu je predčasné
z dôvodu, že vyvlastňovacie rozhodnutie ONV Košice - vidiek č. Výst. Č. 31/60/76 zo dňa 30.11.1978 nie
právoplatné. Mala za to, že jej argumentácia proti tvrdeniu o nadobudnutí vlastníckeho práva právnickou
osobou na LV č. XX . k C KN parc. č. XX/XX vo výmere 773 m2 (U.S.Steel/ je opodstatnená, pričom
krajský súd neuviedol svoje hodnotenie tohto dôkazu. Ďalej uviedla, že jej otec s vyvlastňovacou
náhradou nesúhlasil, a preto nebol ochotný nijako prispieť k nadobudnutiu jednotlivých prevádzok

vyvlastniteľa a ani žiadna finančná náhrada mu vyplatená nebola. Tiež uviedla, že k prejednaniu
dedičstva, resp. k rozhodnutiu o dedičstve rozhodnutím Okresného súdu Košice - vidiek D 1391/92
zo dňa 29.09.1995 mohlo dôjsť len preto, že v zmysle úpravy danej bývalým štátnym notárstvam a
vedeniu bývalých PK vložiek, takáto skutočnosť, t.j. vyvlastnenie na obale PK vl. 125 vyznačené nebolo.
Poukázala na to, že skutočnosť zistenia v Štátnom archíve ohľadne doručeniek a skutočnosť uvedená

právnymzástupcomzistenávinomkonanípredtýmistýmodboromvýstavbyONVKošice-okolieč.Výst.
č. 2649/197-Cš zo dňa 06.03.1975 dokonca potvrdzuje namietanú nezákonnú prax sedemdesiatych
rokoch minulého storočia. Uvedené námietky umocňuje zistenie totožných nedostatkov v prípade tiež
už neb. P. G.. Dôvodila, že listina LV č. XX kat. úz. B. potvrdzuje pravdivosť toho, čo v nich osvedčuje,
ak nie je dokázaný opak, avšak súd prvého stupňa náležite nevyhodnotil dôkazy vyvracajúce akt

vyvlastnenia, teda nehodnotil jej dôkazy preukazujúce opak. Mala za to, že v prípade takéhoto sledu
právne relevantných skutočností bolo možné s účinkami pre účastníkov rozhodnúť o dedičstve po neb. P.
G., nakoľko právoplatný doklad o vyvlastnení k uvedenému obdobiu neexistoval. Namietala, že krajský
súd ani túto jej námietku nehodnotil. Tiež uviedla, správnosť svojho postupu potvrdila predložením
rozhodnutia o dedičstve D 1391/92.

Ďalej tvrdila, že v prípade sledu udalostí ako ich uviedla, jej reštitučná žiadosť bola nedôvodná a o tejto
bolo treba inak rozhodnúť. Tvrdené skutočnosti preukazujú opak nadobudnutia vlastníctva k parcele
č. XX/XX právnym predchodcom U.S. Steel a ani formálne náležitosti vyvlastňovacieho rozhodnutia
- klauzula právoplatnosti a následný zápis vlastníctva v prospech vyvlastniteľa nerobí z tejto jej

námietky takú, ktorou sa súd vôbec nemusí zaoberať. Vlastníctvo sa nenadobúda zápisom do evidencie
nehnuteľností, ale ako v tomto prípade po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a následnom zverení
do správy, resp. po zriadení vlastníckeho práva, preto nemožnosť zápisu rozhodnutia Okresného súdu
Košice - vidiek o dedičstve po P. G. nie je vysvetlením na jej podstatné námietky. Námietku nevyplatenia
vyvlastňovacej náhrady robila preto, aby preukázala príčinu takéhoto nevyplatenia. Tiež tvrdila, že k

vyplateniu finančnej náhrady už nemohlo dôjsť pre zmenu v osobách účastníkov z roku 1976.

Navrhovateľka nesúhlasila ani s tvrdením odporcu, že o jej námietkach sa dozvedel až v odvolacom
konaní. Mala za to, že ani nevyužitie postupu podľa § 33 správneho poriadku jej nebráni v tom,
aby voči rozhodnutiu správneho orgánu nemohla podať odvolanie. K veci ďalej tvrdila, že na

svoju argumentáciu predložila relevantné rozhodnutie Okresného súdu Košice - vidiek D 1391/92
a vyvlastňovacie rozhodnutie. Namietala, že odporca neuviedol, že ten istý nárok bol predmetom
dvoch jej uplatnených nárokov, pričom o jednom z nárokov bolo konanie zastavené. Tvrdila, že aj v
uvedenom konaní sa vyjadrovala a predkladala dôkazy. Rozhodnutie o vyvlastnení predložila odporcovi
za účelom preukázania nevyplatenia finančnej náhrady a dedičské rozhodnutie za účelom spochybnenia

správnosti postupu v reštitučnom konaní. Vyslovila názor, že krajský súd mal v súlade s § 32 správneho
poriadku rozhodnúť, či námietka voči právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia je námietka dôvodná,
preto predmetom rozhodnutia súdu malo byť, či správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods.
1 správneho poriadku, t. j. či zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstaral
potrebné podklady pre rozhodnutie, keďže správny orgán v zmysle uvedeného ustanovenia mal priestor

pre vlastný iniciatívny postup, čo ale tiež nevyužil. Vytýkala krajskému súdu, že napriek uvedeným
nedostatkom v postupe správneho orgánu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, ale
nezodpovedal na jej namietané skutočnosti uvedené v odvolaní, v dôsledku čoho bola poškodená nasvojich právach, nakoľko jej vlastníctvo k C KN parc. č. XX/XX je aj neporovnateľné s finančnou
náhradou z administratívneho konania.

III.

Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky

Na odvolanie navrhovateľky sa vyjadril odporca tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sp/11/2016-30 potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia odporca nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľky uvedenou v jej v odvolaní.
Uviedol, že námietku navrhovateľky, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nie je právoplatné,
považuje rovnako ako krajský súd za irelevantné. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Vyst. 3160/76 zo
dňa 30.11.1978 zreteľne vyplýva, že je opatrené doložkou právoplatnosti dňa 18.07.1979. Pri vydávaní

napadnutého rozhodnutia OU-KS-PLO- 2016/000346-28 zo dňa 17.02.2016 nebolo povinnosťou
odporcu skúmať, či vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 30.11.1978 bolo doručované všetkým
účastníkom, keďže bolo opatrené doložkou právoplatnosti. Trval na tom, že v čase rozhodovania nemal
vedomosť o spochybňovaní právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia navrhovateľkou, keďže sama
v správnom konaní si uplatnila reštitučný nárok titulom vyvlastnenia. Poukazom na listinné podklady

tvoriace súčasť administratívneho spisu odporca ďalej uviedol, že tieto preukazujú, že na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia došlo k zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti a tieto v zmysle
§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon/ sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

K námietke navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie odporcu nerešpektuje rozhodnutie Okresného
súdu Košice - vidiek D 1391/92 zo dňa 29.09.1995, odporca uviedol, že pôvodná parcela č. XX/XX
bola na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3160/72 zo dňa 30.11.1978 vyvlastnená vo
výmere 773 m2 a v súčasnosti je vo vlastníctve právnickej osoby. Dedičské rozhodnutie, o ktoré sa
navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku opiera bolo vydané dňa 29.09.1995, teda potom,

čo bolo vydané citované vyvlastňovacie rozhodnutie. Odporca zdôraznil, že pozemok, ktorý mal byť
predmetom dedenia bol zapísaný na liste vlastníctva a nie v pozemkovoknižnej vložke, pričom uvedené
dedičské rozhodnutie nevychádzalo z aktuálneho zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti, keď
v čase vydania dedičského rozhodnutia bol tento pozemok vo vlastníctve VSŽ.

Odporca záverom vyslovil názor, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že vlastnícke právo k
pozemkuzaniklovrozhodnomobdobíažesúsplnenépodmienky§3ods.1písm.m/zákonač.503/2003
Z.z.. Uviedol, že ak navrhovateľka skutočne zmenila svoj názor, mala možnosť svoju požiadavku
uplatniť ešte pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu, poukazom na to, že v samotnom odvolaní
navrhovateľka spochybňuje dôvod uplatnenia vlastného reštitučného nároku.

IV.

Konanie pred odvolacím súdom

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania navrhovateľky (§ 246c ods. 1
prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súduSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že jej odvolaniu nie
je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
9Sp/11/2016-30 zo dňa 14. októbra 2016, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil
rozhodnutie odporcu č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu prechádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v
opravnom prostriedku navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľky.

Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie odporcu č. OU-KS-
PLO-2016/000346/28 zo dňa 17.02.2016, ktorým podľa § 5 zákona NR SR č. 503/2003 Z. z. v súlade
s ust. § 9 zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov rozhodol tak, že navrhovateľka ako oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené v
ust. § 3 ods. 1 písm. m/ zákona. Ako oprávnenej osobe jej priznal právo na náhradu v zmysle ust. § 6

ods. 2 zákona za pozemok pôvodne zapísaný v k. ú. B. v pozemno-knižnej vložke č. XXX, ako parcela
č. XX/XX, druh pozemku lúka v pôvodnej výmere 773 m2, z vyvlastnenej výmery 773 m2, v podiele 1/1,
z dôvodu, že pozemok tvorí vodnú plochu a zároveň pozemok je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá
nie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona, a teda podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona
k pozemku nie je možné navrátiť vlastníctvo. Z rozhodnutia súčasne vyplýva, že oprávnenej osobe sa

prevedie do vlastníctva náhradný pozemok, alebo sa jej poskytne finančná náhrada v zmysle ust. § 6
ods. 2 zákona za pozemok pôvodne zapísaný v pzkn. vl. č. XXX ako parcela č. XX/XX v podiele 3/4.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 492 ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa

v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so
správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti, na zdôraznenie
skutkovej a právnej správnosti záverov krajského súdu odvolací súd uvádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese
súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l

a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

V rámci preskúmavacieho súdneho konania súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§
250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia odporcu náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených

v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum
rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom vykonal v súlade s platnou právnou úpravou na
vec sa vzťahujúcou. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia
odporcu - Okresného úradu Košice- pozemkový a lesný odbor, č. OU-KS-PLO-2016/000346/28 zo dňa
17.02.2016, pri aplikácii zákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 503/2003 Z. z. dospel k zhodnému

záveru ako súd prvého stupňa, a to že námietky navrhovateľky uvedené v jej opravnom prostriedku
neboli dôvodné k vyhoveniu jej odvolacieho návrhu, keďže nespochybnili správnosť a zákonnosť
preskúmavaného správneho rozhodnutia a postupu mu predchádzajúceho.

V.

Právne posúdenie odvolacím súdom

Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.

To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,
ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho
a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v
právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené
princípy,akosúprávnaistotaaspravodlivosť(princípmateriálnehoprávnehoštátu),čomožnospoľahlivo

vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,
ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení
ÚstavnéhosúduSR1999,s.382, I.ÚS10/98)“.(I.ÚS54/02.Nálezz13.novembra2002.Zbierkanálezov

a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).

Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských
orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva,
že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.
Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov
zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú

aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve
tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,
mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc
svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2
ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných

zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky
do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi
Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle

čl.1ods.1ústavyvyžadujúceho,abyverejnásprávabolapodkontrolousúdnejmoci.Jezaloženéjednak
na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu
subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.
Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana právfyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo
jeneoddeliteľnýmatribútomprávnehoštátuzaručujúcimkaždejosobe,čiužideofyzickúaleboprávnickú
osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej

moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia
práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa
zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné

najmä z ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový
záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny
predpis.Zákonnosťpostupusprávnysúdskúmanazákladerovnakýchkritériíakozákonnosťrozhodnutí.

Účelom zákonodarcu tak ako zákonom č. 229/1991 Zb., tak aj zákonom č. 503/2003 Z.z. bolo zmierniť
následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného
majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú
pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade
so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného

prostredia. Zákon č 503/2003 Z.z. sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo
do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond.
Uvedený zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného
predpisu (zák. č. 229/1991 Zb., §§ 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb.). (ust. § 1 písm. a, b/ reštitučného
zákona/ .

V súlade so zákonnou úpravou ustanovenou v reštitučnom zákone predpokladom navrátenia vlastníctva
k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a

súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2,
ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú
právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie
vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1
(do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že

žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb. §§ 37 až 39 zákona
č. 330/1991Zb.).

Pre konanie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa §
3 ods. 1, 2 v spojení s § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. platia všeobecné predpisy o správnom

konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (správny poriadok)
v zmysle § 5 ods. 3 tohto zákona.

Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a
právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán v danej veci
postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, zo skutkových okolností vyvodil správny právny

záver, ktorý aj náležite odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie
treba považovať za vydané v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu súdom
prvého stupňa podľa § 250q ods. 3 O.s.p..

Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplýva, že predmetom reštitučného nároku bol pozemok,
ktorý prešiel na štát spôsobom zákonom predpokladaným v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z..
Navrhovateľka ako žiadateľka si uplatnila nárok na navrátenie vlastníckeho práva k žiadanému pozemku
písomnoužiadosťoupodanounaObvodnompozemkovomúradeKošice-okoliedňa31.decembra2004
a súčasne preukázala, že je oprávnenou osobou po pôvodných vlastníkoch P. a P. G.. Ako reštitučný titul
k uvedenému pozemku označila vyvlastnenie bez náhrady (§ 3 ods. 1, písm. m/ reštitučného zákona/.

Z rozhodnutia o vyvlastnení ONV Košice - vidiek č. Výst. 3160/76 z 30.11.1978 vyplýva, že predmetný
pozemok bol pôvodným vlastníkom vyvlastnený za náhradu v prospech Čs. štátu zastúpeného VSŽ,
n. p. Košice za účelom výstavby vodnej nádrže Sokoľany II. Navrhovateľka čestným prehlásením
preukazovala, že pôvodným vlastníkom za vyvlastnené pozemky nebola vyplatená náhrada.

Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne
s názorom krajského súdu potvrdzujú, že navrhovateľka splnila zákonné podmienky pre priznanie
vlastníckeho práva k žiadanému pozemku v zmysle § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona, avšak
v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a c/ tohto zákona vlastníctvo k týmto pozemkom jej nemožno navrátiť z
dôvodov, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4

ods. 1) a pozemok je súčasťou vodného toku, z ktorých dôvodov jej vzniklo právo na náhradu. Pokiaľ
žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím rozhodol tak, že navrhovateľka splnila zákonné
podmienky v zmysle § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z. a priznáva jej náhradu v zmysle §
6 ods. 6 tohto zákona, rozhodol na základe riadne zisteného skutočného stavu v súlade s § 32 ods. 1
správneho poriadku a v súlade so zákonom č. 503/2003 Z.z..

Odvolací súd námietky navrhovateľky vo vzťahu vyvlastnenia žiadaného pozemku vyhodnotil ako
nedôvodné. Navrhovateľka svojimi odvolacími námietkami v podstate popiera zmysel a účel ňou
uplatnenej žiadosti na navrátenie vlastníctva alebo priznania náhrady, ak navrátenie pozemku v zmysle
reštitučného zákona nie je možné (reštitučný nárok/. Reštitučné dôvody na navrátenie vlastníctva k

pozemku zákonodarca ustanovuje v právnej úprave § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona. V zmysle
§ 3 ods.1 písm. m/ tohto zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel
na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady. V reštitučnom
konaní začatom na základe žiadosti uplatnením uvedeného reštitučného nároku povinnosťou správneho
orgánu bolo v súčinnosti so žiadateľkou zistiť, či v rozhodnom období žiadaný pozemok prešiel na štát na

základe vyvlastnenia a náhrada za vyvlastnenie nebola vyplatená. Listinným dôkazom preukazujúcim
vyvlastnenie je rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení je
verejnou listinou, pri ktorej oboznamovaní odporca bol oprávnený len posudzovať, či táto bola vydaná
príslušným štátnym orgánom, má náležitosti zákonom predpokladané v čase jej vydania, nemal však
dostatok právomoci posudzovať jej obsahovú správnosť. Z uvedených dôvodov pokiaľ navrhovateľka

ako žiadateľka predložila ako dôkaz prechodu vlastníctva k žiadanému pozemku z pôvodných vlastníkov
na štát rozhodnutie o vyvlastnení a to toto bolo potvrdené doložkou právoplatnosti, žalovaný správny
orgán nemal právomoc posudzovať, či rozhodnutie nadobudlo alebo nenadobudlo právoplatnosť.
Dôkazom o tom, že rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť, preto ani nemôže svedčiť
predloženie dedičského rozhodnutia D 1391/92 z 29.09.1995 Okresného súdu Košice - vidiek. Uvedené

dedičské rozhodnutie nie je dôkazom o opaku nadobudnutia vlastníctva k žiadanému pozemku v zmysle
§ 70 katastrálneho zákona. Skutkové okolnosti potvrdzujú, že vlastníctvo k žiadanému pozemku prešlo
na štát v roku 1978 teda pred vydaním uvedeného dedičského rozhodnutia, a preto uvedené dedičské
rozhodnutie nemôže zakladať vlastníctvo k žiadanému pozemku, pretože poručiteľ P. G. v čase smrti už
nebol vlastníkom tohto pozemku. V zmysle právnej úpravy § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa

nadobúda smrťou poručiteľa, teda dedičia mohli nadobudnúť dedičstvom len to, čo ku dňu smrti poručiteľ
vlastnil.Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani námietkam navrhovateľky, že krajský súd nevenoval náležitú
pozornosť námietkam uvedených v jej opravnom prostriedku, považujúc za podstatnú námietku to, že
rozhodnutie o vyvlastnení žiadaného pozemku nenadobudlo právoplatnosť, ktorá skutočnosť má svoj

význam z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie jej priznáva podiel 3, pričom z uvedeného dedičského
rozhodnutia vyplýva dedenie po poručiteľovi jeho podielu k predmetnému pozemku v celosti. Touto
námietkou sa krajský súd ako aj odporca zaoberali a v odôvodnení rozhodnutí aj vyporiadali zákonným
spôsobom, keď konštatovali, že listom Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru zo dňa
30.09.2015 bolo preukázané, že na parcelu č. XX/XX bol uplatnený nárok aj inou oprávnenou osobou

podľa zákona č. 229/1991 Zb., a preto navrhovateľke nemohol byť priznaný podiel po P. G. v celosti.
Krajský súd preto správne vyhodnotil námietku navrhovateľky, vznesenú v jej opravnom prostriedku proti
preskúmavanému rozhodnutiu odporcu, ak nedôvodnú námietku proti priznaniu práva na náhradu za
žiadaný pozemok v podiele 3.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci bol náležite

zistený skutkový stav a odporca ako aj krajský súd z neho vyvodili správne skutkové a právne závery.
Navrhovateľka v odvolacom súdnom konaní nepredložila žiadne také relevantné dôkazy, ktoré by
správnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu ako aj odporcu vyvrátili. Najvyšší
súd z uvedených dôvodov nepovažoval odvolacie námietky vznesené navrhovateľkou v odvolaní proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jej odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 S.s.p. v
spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods.
1, 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 492 ods. 1 S.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní
nemala úspech vo veci. Zákonodarca náhradu trov konania žalovanému správnemu orgánu v správnom
súdnictve v zásade nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.