Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211669
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114211669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava 851 02, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Q.. X. J., K.. X.XX.XXXX, O. V. XXX XX, Q. K. XX,
o návrhu žalovanej na povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 10C/168/2014-187 zo dňa 24.1.2017, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh na obnovu konania a návrh na odklad vykonateľnosti
platobného rozkazu, z a m i e t a.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„I. Súd povoľuje obnovu konania vedeného na OS PO pod sp. zn. 14Ro/26/2011.

II.SúdnariaďujeodkladvykonateľnostiplatobnéhorozkazuOSPOz08.04.2011č.k.14Ro/26/2011-18.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% o výške, ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v pôvodnom rozkaznom konaní bol vydaný platobný
rozkaz voči žalobkyni bez toho, aby boli skúmané v súlade s § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“) zmluvné podmienky v zmluve, na základe ktorej terajší žalobca uplatnil nárok voči žalovanej
na súde. Bez ďalšieho dokazovania a možnosti nekalú zmluvnú podmienku vylúčiť, resp. neuplatniť
v spotrebiteľskej veci, bol vydaný platobný rozkaz, čím boli porušené práva žalobkyne, spotrebiteľky,

ktorá bola týmto rozhodnutím poškodená na svojich právach, a preto je naozaj na mieste povoliť
obnovu pôvodného konania, kde sa budú skúmať hlavne ustanovenia zmluvy o pripojení týkajúce sa
zmluvnej pokuty, a vydá sa nové rozhodnutie, ktoré bude rešpektovať právo žalobkyne - spotrebiteľky,
garantované vnútroštátnymi predpismi, ako aj právom európskych spoločenstiev, lebo jej môže privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s právnym názorom, že od žalovanej nie je možné spravodlivo
očakávať, aby sledovala celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych súdov, resp.

rozhodnutia všeobecných súdov. Vzhľadom na tvrdenie žalovanej, že sa o týchto rozhodnutiach
dozvedela mesiac pred samotným podaním návrhu na obnovu konania, súd prvej inštancie mal za to,
že subjektívna lehota na podanie tohto návrhu bola dodržaná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na fakt, že dôležitým časovým momentom je, kedy sa osoba dožadujúca obnovy konania mohladozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť (§ 403 ods. 1 CSP). Aby si osoba
dožadujúca obnovu konania mohla uplatniť dôvod obnovy, musí mať najprv o ňom vedomosť, čo
pri objeme produkovanej judikatúry ako na európskych, tak na všeobecných súdoch, nemožno od

priemerného spotrebiteľa spravodlivo očakávať.

3. Súd prvej inštancie rovnako prisvedčil aj záveru, na ktorý poukázal odvolací súd v zrušujúcom
uznesení v tejto veci, že v bode 26 rozsudku „Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor
rozhodol, že účel článku 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé

podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám
poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, v ktorých hodnota je často obmedzená,
môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý

charakter jemu predložených podmienok, nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu.“ (bod 61 rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C- 429/05 Rampion Godard).

4. Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať tak, že jej odporuje právna úprava členského štátu, ktorou je právna úprava dotknutá
vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu,
neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo, skúmať prípadnú nekalú povahu
podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13

sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83
legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov
a ďalších doplňujúcich zákonov zo dňa 16.11.2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade,
že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

Vo vzťahu k odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia - platobného rozkazu OS PO z 08. 04.
2011 č. k. 14Ro/26/2011-18, súd prvej inštancie uvádza, že nakoľko existuje zákonný dôvod povolenia
obnovy konania (rozhodnutia, ktorými súdy judikovali neprijateľnú zmluvnú pokutu v rovnakom znení
ako je znenie zmluvnej pokuty, ktorú je povinná zaplatiť v zmysle platobného rozkazu), vyvstal dôvod
na odklad vykonateľnosti vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia, všetko vo svetle síce len

fakultatívnej možnosti súdu (§ 412 ods. 1 CSP) odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, avšak
za predpokladu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie dodal, že v prípade
nepovolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, by uvedený postup znamenal značný
zásah do majetkových práv žalobkyne a pôvodný stav by následne bolo možné obnoviť len s obzvlášť
veľkými ťažkosťami. Preto tomuto návrhu na odklad vykonateľnosti súd prvej inštancie vyhovel.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní proti žalobcovi
plne úspešná, a preto neúspešnému žalobcovi súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému
v spore - žalovanej, trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobca sa nestotožňuje s
rozhodnutím súdu, nakoľko má za to, že nie sú dané dôvody na obnovu konania. V priebehu konania
nebolo preukázané, kedy a akým spôsobom sa žalovaná dozvedela o dôvode na obnovu konania.

Žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy, resp. neuviedla skutočnosti, ktoré nemohla použiť v
konaní vedenom pod sp. zn. 14Ro/26/2011 a za dôvod na obnovu nemožno považovať nečinnosť
žalovanej po vydaní a doručení platobného rozkazu. Žalovaná mohla v zákonnej 15-dňovej lehote podať
odpor, čím by došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu a súd by vykonal dokazovanie. Z návrhu
na obnovu konania nie je zrejmé, kedy a za akých okolností sa žalovaná dozvedela o dôvodoch na

obnovu konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XObdo/XX/
XXXX, v zmysle ktorého lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, sú lehoty zákonnými a nie je
možné ich ani predĺžiť, ani skrátiť. Preukázanie skutočností, že subjektívna lehota na podanie návrhu
na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Ďalej poukázal na rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp. zn. XSžr/XX/XXXX zo dňa 8.11.2011, v ktorom Najvyšší súd poukázal na
zásadu „práva patria len bdelým“, teda že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú a ochranu a
výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou

a predvídavosťou. Žalobca mal za to, že pasivita žalovanej v čase po doručení platobného rozkazu,
nemôže byť na ťarchu žalobcovi a má za následok obnovenie konania, ktoré bolo právoplatne skončené
ešte v roku 2011. Poukázal, že všetky rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sa zverejňujú na
internete, sú verejne dostupné, a možnosť podať návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e),
bola do O.s.p. zavedená od 15.10.2008, na základe čoho žalobca zastáva názor, že žalovaná podala

návrh na obnovu konania po uplynutí trojmesačnej lehoty podľa § 230 ods. 1 O.s.p.. Taktiež poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. V. Ú. XX/XXXX, v zmysle ktorého právna
úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré
zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám
alebo právnickým osobám) uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov, alebo iných prostriedkov
nápravy, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej

istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť
princípov právneho štátu zaručených prvou vetou čl. 1, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle
uvedeného mal žalobca za to, povolenie obnovy konania by bolo neakceptovateľné. Jednou zo záruk
právnej istoty je nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zásada
právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená zásade legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý

návrh na obnovu konania podal, pretože by sa tak dostala do rozporu aj so zásadou legitímneho
očakávania toho účastníka, ktorý bol v prvoinštančnom konaní na základe pôvodného rozhodnutia
súdu prvej inštancie úspešným účastníkom konania. Žalobca tak zastáva názor, že v zmysle vyššie
uvedeného, nie sú splnené podmienky na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p., resp. podľa § 397
CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmal a v zmysle ustanovení § 388 Civilného

sporového poriadku ho zmenil tak, že návrh žalovaného zamietne, resp. v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 CSP, rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy
právneho zastúpenia v prvoinštančnom, i odvolacom konaní.

7. K uvedenému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je potrebné zmeniť.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. V predmetnej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil
skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. V takomto
prípade nie je teda potrebné opakovať, ani doplniť dokazovanie, a odvolací súd je viazaný zisteným
skutkovým stavom. Odvolací súd súčasne konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil tým, že aplikoval
na zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky

realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej
inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania i prijatými skutkovými závermi.14. Odvolací súd ďalej poukazuje, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v
ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených

v príslušných ustanoveniach § 397 a § 408 CSP. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu
výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia, a vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania (strán sporu), je jeho
prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie § 397 písm. a) až f) CSP pripúšťa obnovu
konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z procesných vád, resp. z niektorého „expresis verbis“ vymieneného zákonného dôvodu, a výnimočne
prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy
vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval, a to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.
Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejme záujmom a snahou zákonodarcu
bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz
právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických

podmienok. Túto koncepciu nevyhnutne má na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký
dôvod, pre ktorý je na mieste povoliť obnovu konania. I pokiaľ by bola naplnená niektorá zo zákonných
materiálnych podmienok prípustnosti obnovy konania, je nevyhnutné vysporiadať sa ako s prvoradou,
a zásadnou otázkou včasnosti podania žaloby na obnovu konania, teda mať za nesporné a v konaní
preukázané, že bola žaloba podaná v lehote upravenej v ustanovení § 403 ods. 1 a 2 CSP. Zákon pritom

rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať žalobu na obnovu konania.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 23.4.2014 na Okresnom
súde Prešov, ktorým žalovaný (žalovaná) žiadala povoliť obnovu konania vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 14Ro/26/2011 a zároveň nariadiť odklad vykonateľnosti citovaného platobného

rozkazu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že platobný rozkaz sp. zn. 14Ro/26/2011-18 bol vydaný dňa
8.4.2011 a v zákonnej lehote proti nemu odpor žalovaná nepodala. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že
platobný rozkaz prevzala dňa 20.4.2011 a tento nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2011.

16. Prvá subjektívna podmienka prípustnosti obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku

spočívajúceho v tom, že ho podal subjekt legitimovaný na uplatnenie tohto opravného prostriedku,
splnená je, pretože navrhovateľ obnovy bol účastníkom konania v procesnom postavení žalovaného v
konaní, ktorého obnovy sa domáha. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie však nerieši otázku
včasnosti podania opravného prostriedku v nadväznosti na plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty,
odvádzanej od vedomosti o dôvode obnovy konania tak, ako je upravená v § 230 ods. 1 O.s.p., (zákon

platný do 30.6.2016, t. j. platný a účinný v čase podania návrhu na obnovu konania, z ktorého odvolací
súd vychádzal) v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Dodržanie tejto lehoty nie je skutkovo
zdôvodnené ani samotnou žalovanou v podanom návrhu na obnovu konania. Navrhovateľka obnovy
sa „mobilizovala“ pred súdom prvej inštancie, a napokon i v podanom odvolaní na zdôvodňovanie
existencie skutkových dôvodov povolenia obnovy konania. Tieto prvoinštančný súd vo svojom v poradí

prvom, t. j. rozhodnutí aj posudzoval, a z nich vyvodil záver o zamietnutí návrhu. Pri v poradí druhom
svojom rozhodnutí prijal opačný názor a obnovu konania povolil. Pri viazanosti dôvodmi podaného
odvolania odvolací súd preskúmaval správnosť týchto naposledy prijatých záverov, i postup súdu prvej
inštancie tomu predchádzajúci. Dôvodom obnovy konania uvedeným v ustanovení § 228 ods. 1 písm.
a) O.s.p. je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať jednak

podmienku, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny
použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného
hľadiska, a to napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali,
účastníkzprocesnéhohľadiskanezavinil,žesasúdsniminemoholoboznámiť(spravidlapôjdeoprípad,
keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel) a podmienku, že tieto sú spôsobilé pre

účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17. Dôvodom na obnovu konania z hľadiska ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. je existencia
právneho rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, resp.
iného orgánu Európskych spoločenstiev. Navrhovateľka obnovy konania, t.j. žalovaná, v konaní podľa

názoru odvolacieho súdu nepreukázala ani jednu zo skutočností zakladajúci dôvod obnovy konania
z hľadiska ustanovení § 228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p., a preto prvoinštančný súd postupoval vecne
správne, keď návrh na povolenie obnovy konania ako nedôvodný, zamietol. Obnova konania nie je
opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorámá pôvod v nesprávnom postupe súdu, ale je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (s
výnimkou § 228 ods. 1 písm. c), e) O.s.p.). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch
slúžiodvolanie,akoriadnyopravnýprostriedokprotineprávoplatnémurozhodnutiu,vtomtoprípadeideo

odpor proti platobnému rozkazu, alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému
rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v
nedostatkochvskutkovomzistení,ktoréniesúspôsobenénesprávnoučinnosťousúdu,aleokolnosťami,
ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom
konaní, alebo nemožnosti vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru

žalovaná na obnovu konania neuvádza. V pôvodnom konaní mala možnosť podať odpor proti
platobnému rozkazu, v rámci ktorého mala možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy,
ktorými spochybňuje nárok žalobcu. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že
účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej
viny, čo zakladá dôvod obnovy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., nemožno hovoriť tam, kde odpor
podaný nebol. Navrhovateľka obnovy konania uvádza na zdôvodnenie svojho návrhu viacero rozhodnutí

Súdneho dvora EÚ, i všeobecných súdov. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že tieto rozhodnutia
satýkajúpovinnostičlenskýchštátovEurópskejúniedosiahnuť,abypovinnostiuloženéSmernicouRady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, boli plnené. Nevyplýva však z nich,
že by právoplatný platobný rozkaz vydaný v pôvodnom konaní, bol s nimi v rozpore. Z takého dôvodu
tu nie je ani predpoklad pre povolenie obnovy konania z hľadiska ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e)

O.s.p.. Odvolací súd dodáva, že ani predložené rozsudky všeobecných súdov, nie sú právne významné
pre danú vec, keďže sudcovia Slovenskej republiky rozhodujú nezávisle v súlade s článkom 144 Ústavy
Slovenskej republiky, sú viazaní Ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7
ods.2,5azákonom.Ztýchtodôvodovodvolacienámietkyžalovanejposúdilkrajskýsúdakonedôvodné.

18. Ďalej pre úplnosť odvolací súd poukazuje, že v dôvodovej správe, aj v Civilnom sporovom poriadku
(CSP, platnom od 1.7.2016), je doslova uvedené, že pôvodné dôvody obnovy zostávajú zachované,
rozhodnutím podľa písm. e) je napr. rozhodnutie Rady Európskej únie, či rozhodnutie Európskej komisie
o štátnej pomoci, a podobne. Vecne sa dôvody obnovy ponechávajú v doterajšom režime. Právny
poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v súčasnosti za účinnosti Civilného sporového poriadku

(CSP), a neumožňoval ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), obnoviť konanie pre
rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím, ale len s takým, u ktorého existovalo vecné a personálne prepojenie,
ktoré malo byť obnovené. Pokiaľ potreba vecného a personálneho prepojenia nebola spochybňovaná v
dôvodoch obnovy konania podľa ustanovení § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p., je nelogické, aby výnimkou
malo byť písm. e) ods. 1 ustanovenia § 228 O.s.p.. Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil

dôležitosť zásady „res iudicata“ tak v právnom poriadku Európskej únie, ako aj vo vnútroštátnych
poriadkoch (C-234/4), majúca za to, že zásada právnej istoty patrí medzi všeobecné zásady uznané
právom spoločenstva (c-453/00). Podľa názoru odvolacieho súdu, teda i ustanovenie § 228 ods. 1 písm.
e) O.s.p. vyžadovalo vecné a personálne prepojenie bez ohľadu na to, či ide o spornú vec týkajúcu sa
spotrebiteľa, alebo inú vec. Iný, ako tento výklad, vedie k ohrozeniu právnej istoty, ktorá patrí atribútom

právneho štátu.

19. Ďalej odvolací súd poukazuje na zásadu legitímneho očakávania, ktorá nemôže byť nadradená
zásade právnej istoty strán sporu. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 18.12.2008 (Unedic
proti Francúzsku č. 20153/04, § 74) zdôraznil princíp, podľa ktorého požiadavky právnej istoty a ochrany

legitímnej dôvery, nezahrňujú právo na ustálenú judikatúru. Európsky súd pre ľudské práva postupnú
zmenu judikatúry súdov na určitú otázku, čo vedie k tomu, že dochádza k odlišnému posudzovaniu
veci, nepovažuje ani za diskrimináciu. Argument o legitímnom očakávaní len s prihliadnutím na skoršiu
rozhodovaciu líniu je porušením povinností súdu posudzovať veci, ktoré sú predmetom konania, bez
ohľadu na konkrétne špecifiká, zmena rozhodovacej praxe je nevyhnutná, ak je zrejmé, že skoršia

interpretácia právnej normy nebola aplikovaná správne.

20. Odvolací súd súčasne poukazuje, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, je závislý na posúdení výroku o zamietnutí návrhu na
obnovu konania. Ak odvolací súd poukazuje na neexistenciu dôvodov na povolenie obnovy konania,

niet právneho záujmu ani na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu. Výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie o vyhovení požiadavky na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, tak nie je správny, a
preto bolo potrebné zmeniť aj v tejto časti.21. Čo sa týka náhrady trov konania v súvislosti s náhradou trov na obnovu konania, je potrebné
poukázať, že v odvolacom konaní žalovaná bola neúspešná. Žalobca ako úspešný v odvolacom konaní
si uplatnil nárok na náhradu trov (celého konania), a preto mu súd náhradu trov prvoinštančného a aj

odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 2 CSP priznal v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP.
O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).