Decision was made at the court Okresný súd Malacky
Judgement was issued by JUDr. Katarína Ondrejáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/520/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203226
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615203226.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Vladimírom Kánom, AK so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: K., o zaplatenie
70,70 Eur takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 31.03.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 70,70 Eur. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva mestskú hromadnú
dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave. Žalovaný sa dňa 24.11.2014 na linke MHD č. 202 nepreukázal platným cestovným
lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto žalobcovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol
nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,70 Eur a úhradu 70,- Eur.
2.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom
ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzal 14.06.2016. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta
prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo
so žalovaným.
3.
Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4.V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219
CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a
webovej stránke súdu dňa 18.04.2018.
5.
Súd sa oboznámil so žalobou a priloženými listinnými dôkazmi, a to hlásením o porušení tarifných a
prepravných podmienok, pokusom o zmier, podacím hárkom a ďalšími listinnými dôkazmi.
6.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. A1435053, zo dňa 24.11.2014 súd zistil, že
žalovaný dňa 24.11.2014 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku žalobcu, linkou č. 202, o 14,50
hod., číslo vozňa 6606/10, kedy bol kontrolovaný revízorom žalobcu.
7.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas.
8.
Podľa § 772 prvá veta Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
9.
Podľa § 1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (platnom v čase cestovania žalovaného), v
znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje: a) podmienky poskytovania dopravných služieb na
dráhach dráhovými podnikmi, b) práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej
osobnej doprave, c) práva a povinnosti dopravcov a odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej
doprave, d) certifikáciu rušňovodičov, e) verejnú správu v doprave na dráhach.
10.
Podľa § 2 ods.1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, dopravou na dráhe sa rozumie
železničnádoprava,mestskáelektričkovádopravaatrolejbusovádoprava(ďalejlen"mestskádoprava"),
doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.
11.
Podľa § 8 ods.1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, tarifa cestovného obsahuje cestovné
za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny
cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu
batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav,
ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.
12.
Podľa § 8 ods.2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ak z tarify cestovného alebo z
prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením
prepravy.
13.
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom
vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným
dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k
základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky
do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti
na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci
neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke.
Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej
bol vylúčený z prepravy.
14.
Podľa § 8 ods.6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, prirážka je v železničnej
doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v
mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
15.Podľa čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, pravidelnej
autobusovej prímestskej a medzinárodnej dopravy, vydaný Dopravným podnikom Bratislava a.s.,
cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za
cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou
platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad
totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu,
zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/prirážky a
manipulačného poplatku je stanovená v tarife.
16.
Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly bola
výška cestovného za jednotlivú jazdu 0,70 Eur.
17.
Nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku žalobcu došlo medzi účastníkmi k vzniku zmluvy
o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovanej bolo za
prepravu zaplatiť určené cestovné. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal na
zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona,
prepravného poriadku a tarify môže predstavovať až stonásobok základného cestovného. Základné
cestovné bolo v čase prepravy 0,70 Eur, stonásobok predstavuje sumu 70,- Eur, a teda základná sadzba
sankčných úhrad za cestovanie bez platného cestovného lístka môže dosahovať výšku až
70,- Eur. Žalobca si uplatňoval sadzbu sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka
vo výške 70,- Eur. Súd teda priznal žalobcovi uplatnenú sumu 70,70 Eur.
18.
Na základe uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O lehote na splnenie
povinnosti žalovaného súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP
19.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci bol plne
úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.
20.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov a to
vo výške 50%. Použil pritom ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že jedná sa o konanie, kde
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje) sú
neprimerané voči pohľadávke. Zo žaloby vyplýva, že žalobcom v prípade úspechu
v konaní pred súdom prvej inštancie uplatňovaná náhrada trov konania, spočívajúca v zaplatenom
súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to 1 - prevzatie a príprava
zastúpenia, 2 - zaslanie Pokusu o zmier, ďalšia porada s klientom, 3 - písomné podanie na súd spolu v
sume 89,96 Eur. Podľa súdu sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, t.j.
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže trovy konania prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči
nej neprimerané. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012,
podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia
niejeposkytovanieprávnejpomoci,aleparazitovanienadrobnýchpohľadávkachvočiobčanom,ktorésú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať v požadovanej výške, hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa
názoru vyššieho stupňa aj daný prípad. Preto súd právnemu zástupcovi žalobcu sčasti 50% náhradu
trov konania nepriznal.
Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.