Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716201394
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7716201394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu N. zastúpená JUDr.

Juraj Kus, Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému I. o 3914,76 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 914,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 320 € od 5.1.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 320 € od 5.2.2014 do
zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 320 € od 5.3.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 320 € od 5.4.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 320 € od 5.5.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 320 € od 5.6.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 320 €

od 5.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 320 € od 5.8.2014 do zaplatenia, vo výške
5,25%ročnezosumy320€od5.9.2014dozaplatenia,všetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaného s
tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 3.2.2016 bola na súd doručená žaloba, v ktorej žalobkyňa žiada od žalovaného zaplatenie sumy
3 914,76 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným dňa 1.3.2013 Zmluvu o
nájme bytu, a na jej základe bol žalovanému prenajatý byt č. 22, na 7. poschodí bytového domu na ul.

D., ktorý je zapísaný na LV č. 13894- čiastočný, vedený správou katastra Košice s tým, že žalobkyňa je
vlastníčkou tohto bytu (ďalej len predmetný byt). V tejto zmluve bol prenájom bytu dojednaný na dobu
určitú od 1.3.2013 do 31.8.2013 za nájomné vo výške 320 €. Neskôr bola uzavretá aj ústna dohoda
medzi stranami sporu, ktorou došlo k predlženiu doby nájmu, a to od 1.9.2013 do 31.10.2014. V zmluve
tiež bolo dojednané, že žalovaný bude platiť nájomné mesačne vopred, v cene nájmu boli zahrnuté aj
zálohové platby za energie a služby spojené s užívaním bytu, pričom v zmysle ustanovenia článku 4
ods. 6 Zmluvy bol žalovaný povinný aj na úhradu všetkých nedoplatkov za služby súvisiace s užívaním

bytu. V žalobe je ďalej uvedené, že žalovaný uhradil nájomné za mesiac marec a apríl 2013, a rovnako
tak finančný depozit vo výške 320 € v zmysle článku 4 ods. 4 Zmluvy dojednaný ako zábezpeka na
úhradu škôd a nedoplatkov, ktoré vzniknú žalobkyni v súvislosti s nájomným vzťahom. Nájomné hradil
žalovaný aj za ďalšie mesiace, za ktoré byt užíval, a to za obdobie mesiacov 3/2013-12/2013, kedy
zaplatil žalobkyni dohodnuté nájomné 320 € s tým, že za január 2014 mu bola započítaná kaucia 320 €
na úhradu už dlžného nájomného, a za obdobie 2/2014-10/2014 nedošlo k žiadnej platbe nájomného zo
strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalovaný je podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe v omeškaní

s plnením svojho peňažného záväzku, a to od 5.12.2013, kedy bolo splatné nájomné za mesiac január
2014. Dlžné nájomné za obdobie január 2014-október 2014 predstavuje 3200 €, z ktorej žalobkyňa
odpočítala sumu 320 €, titulom započítania kaucie za mesiac január 2014, a preto sa dlh žalovaného
za neuhradené nájomné znížil na sumu 2880 €. Žalovaný je však dlžný aj pokiaľ ide o platby za službyspojené s užívaním bytu, a to za obdobie od 1/2013 do 31.12.2013, kedy je nedoplatok vo výške 284,23
€, za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, kedy je nedoplatok vo výške 750,53 €, čiže za obdobie od
1.1.2013 do 31.12.2014 je celkovo nedoplatok žalovaného za služby spojené s užívaním bytu v sume

1 034,76 €. Žalobkyňa poukázala v žalobe na to, že žalovaný byt preukázateľne užíval v období od
1.3.2013 do 31.10.2014, pričom v období od 1.1.2013 do 28.2.2013 a od 1.11.2014 do 31.2.2014 bol byt
neobývaný, a teda už k ďalšiemu odberu energií za uvedené mesiace nedošlo. Pokiaľ ide o povinnosť
žalovaného na úhradu nákladov a poplatkov za služby spojené s užívaním bytu, sú dohodnuté platby v
zmluve v článku 4 ods. 6 tak, že bude platiť zálohové platby, ktoré sú súčasťou dojednaného nájomného,

a ktoré bol povinný platiť do 7 dní od ich predloženia žalobkyňou. Žalobkyňa sa pokúšala viackrát aj
mimosúdne dohodnúť so žalovaným ohľadne zaplatenia dlžného nájomného a nedoplatkov spojených
s užívaním bytu zo strany žalovaného, avšak k takejto dohode medzi nimi nedošlo, preto sa domáha
zaplatenia uvedenej sumy súdnou cestou.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že uzavrel so žalobkyňou dňa 1.3.2013 Zmluvu o nájme bytu

na dobu určitú od 1.3.2013 do 31.8.2013, a predmetný byt užíval, a to byt č. 22 na 7. po7. poschodí
bytového domu na ul. D.. Vo vyjadrení tvrdil, že po uplynutí zmluvy o nájme bytu, ktorý bol dohodnutý na
dobu určitú, už nedošlo ku konkrétnej ústnej dohode o predlžení nájmu predmetného bytu za obdobie od
1.9.2013 do 31.10.2014. Uviedol, že so žalobkyňou mal aj intímny vzťah, čo ho stálo pokrytie výdavkov
na žalobkyňu, na jej osobné výdavky, a to asi 700 € mesačne. Pokiaľ ide o vzniknuté nedoplatky za

energie a služby spojené s užívaním bytu, je nutné poukázať na to, že išlo o rekonštruovaný byt, a bola
nesprávna inštalácia teplovodného potrubia, čo sa prejavovalo tým, že teplá voda začínala tiecť až 10
minút od zapnutia kohútika teplej vody, a to zvyšovalo odber. O tejto skutočnosti vedela aj žalobkyňa,
ktorá sa snažila túto záležitosť aj riešiť s technikmi a so spoločnosťou SUBOP plus s.r.o.. Žalovaný tiež
poukázal vo vyjadrení na to, že počas doby kedy trval nájomný vzťah, využívala byt aj žalobkyňa.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného žalobkyňa reagovala svojím písomným vyjadrením, v ktorom uviedla,
že pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetný byt užívala spolu s ním, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde,
keďže má obvyklé bydlisko a výkon každodennej práce v Bratislave, a má v starostlivosti maloletého
syna. Uviedla tiež, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že mal výdavky na žalobkyňu v období, kedy trval nájom

predmetného bytu, tak vykonávala a aj doposiaľ vykonáva advokátsku prax, a nie je odkázaná na
finančnú podporu žalovaného, ani nebola odkázaná na takúto finančnú podporu. Práve naopak, uviedla,
že žalovaný si od nej požičiaval v danom období peniaze pod rôznymi zámienkami, a tieto žalobkyni
nikdy nevrátil, a rovnako v prípade neplatenia nájomného od januára 2014 dôvodil, že nemá finančné
prostriedky, ale keď si nájde stále zamestnanie, tak jej celý nájom a celý dlh doplatí a vyrovná. Žalovaný

však ani len čiastočne svoj dlh neuhrádzal, a preto ho žalobkyňa v októbri 2014 vyzvala na opustenie
a odovzdanie bytu, aby mohla ponúknuť tento na prenájom ďalším osobám, čo aj žalovaný ku koncu
októbra 2014 urobil, a uznal dlh, aj to, že ho uhradí. Koncom roka 2014 si žalovaný našiel prácu v
Bratislave, nasťahoval sa k žalobkyni do jej domu, kde sa nachádzal od začiatku januára 2015 do konca
februára 2015. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že mesačne vynaložil sumu 700 € na žalobkyňu, uvedené

tvrdenie nie je pravdivé, aj vzhľadom na to, že žalobkyňa sa stretla so žalovaným v roku 2013-2014
maximálne 2 krát mesačne, resp. maximálne 3 dni sumárne. Poukázala aj na písomný návrh urovnania
celého sporu, kde navrhla, že celkový dlh vo výške 3914,76 € žalovaný uhradí v 3 splátkach, a to prvú
splátku vo výške 1000 € do 17.12.2015, druhú splátku vo výške 1332,38 € do 15.1.2016 a tretiu splátku
vo výške 1332,38 € do 15.2.2016. Tiež navrhla žalovanému, že ak dôjde k včasnému zaplateniu prvej

splátky do 17.12.2015 bude mu odpustený dlh vo výške 250 €, avšak žalovaný napriek tomu predmetný
dlh ani sčasti neuhradil, a odmietol uhradiť aj náklady súvisiace s užívaním bytu, ktorý preukázateľne
užíval do 31.10.2014. Ani napriek ústnej dohode svoj dlh nezaplatil. Poukázala na to, že pokiaľ žalovaný
byt užíval ako nájomca aj po 31.8.2013, a ona nepodala proti tomu návrh na vypratanie nehnuteľnosti,
došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok za akých bola dojednaná pôvodne, a preto

neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie.
Námietka žalovaného, že bola v byte nesprávna inštalácia teplovodného potrubia, a že preto boli vysoké
nedoplatky, uviedla, že podala reklamáciu vyúčtovania TUV za rok 1/12/2014, a spoločnosť SUBOP
plus s.r.o., dala žalobkyni odpoveď na reklamáciu kde je uvedené, že problematika väčšej spotreby TUV
spočíva v tom, že v roku 2013, keď sa robili odpočty TUV a teplej, studenej vody, nebol sprístupnený byt

žalobkyne k odpočtu stavu z určených meradiel, a z tohto dôvodu boli vo vyúčtovaní za rok 2013 použité
priemery teplej vody vo výške 10 m3 a studenej vody 4 m3, a v roku 2014 bol pri odpočtoch z určených
meradiel byt sprístupnený so stavmi teplej vody 56 m3 a studenej vody 17 m3. Z uvedeného vyplýva,
že odhad v roku 2013 bol veľmi nízky, čo sa prejavilo vo vyúčtovaní rozdielom až 46 m3, a preto ajreklamácia žalobkyne bola spoločnosťou SUBOP plus s.r.o., zamietnutá ako nedôvodná. Poukázala na
to, že vzhľadom na to neobstojí tvrdenie žalovaného, že nesprávnou inštaláciou teplovodného potrubia
v byte mal byť spôsobený väčší odber teplej vody.

4. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.3.2013 bolo zistené, že ju uzavrela ako prenajímateľ žalobkyňa,
ako nájomca žalovaný s tým, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka bytu č. 22 na 7. Poschodí bytového
domu na ul. D. na LV č. 13894 - čiastočný výpis vedený správou katastra Košice, prenajíma tento byt
pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, kuchyne, WC, kúpeľne a chodby, nájomcovi do dočasného

užívania spolu s vybavením a zariadením, príslušenstvom s tým, že nájomca nie je oprávnený prenechať
predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu tretej osobe. Tiež nájomca prehlásil v článku 2 Zmluvy,
že skutočný technický stav predmetu nájmu mu je známy, a to z jeho fyzickej obhliadky, a je oprávnený
užívať predmet nájmu na účel, na ktorý je určený na dobu určitú od 1.3.2013 do 31.8.2013 s tým, že dobu
trvania nájmu je možné predlžiť na základe písomnej dohody zmluvných strán. Dohodnuté nájomné
je v článku 4 zmluvy, a to tak, že je stanovené na sumu 320 € mesačne, pričom nájomné je splatné

najneskôr do 5. Dňa kalendárneho mesiac, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý nájomca platí nájomné,
teda mesačne vopred, s tým, že nájomca bude nájomné platiť na účet prenajímateľa okrem prvého
nájomného splatného dňom začatia nájmu podľa článku 4 ods. 3 zmluvy. V cene nájmu sú zahrnuté aj
zálohové platby za energie a služby, resp. za plnenia, poskytované v súvislosti s užívaním bytu, okrem
nákladov za KTV pevnú telefonickú linku a internetové pripojenie, a zmluvné strany sa dohodli, že v deň

uzavretia zmluvy bude zaplatené nájomné za prvé dva mesiace nájmu za mesiac marec, apríl 2013 vo
výške 640 €, a tiež bude vyplatený v prospech prenajímateľa finančný depozit vo výške 1 mesačného
nájmu 320 €, najneskôr ku dňu podpisu Zmluvy, ktorá kaucia slúži ako zábezpeka najmä na úhradu škôd
a nedoplatkov, ktoré vzniknú prenajímateľovi, prípadne tretím osobám v súvislosti s nájomným vzťahom
upraveným zmluvou. Je tiež dohodnuté, že v prípade omeškania s platením nájomného uvedeným v

zmluve je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy
za každý deň omeškania. Nájomca sa v článku 4 bode 6 zaviazal uhradiť aj všetky náklady a poplatky
za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ktorých zálohové platby sú súčasťou dojednaného
nájomného, a nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi aj nedoplatky za služby súvisiace s užívaním
bytu, ktoré budú prípadne doúčtované po skončenej dobe nájmu, a ktorých výšku mu prenajímateľ

oznámi v lehote najneskôr do 7 dní od vyúčtovania poskytovateľmi médií. Tieto nedoplatky je nájomca
povinný uhradiť v lehote do 7 dní od ich predloženia prenajímateľom. Tiež je v zmluve dohodnuté v
článku5,ženájomcasazaväzujevyprataťbytavrátiťprenajímateľovikľúčeodbytu,príslušenstvabytua
spoločných priestorov a spoločných častí bytového domu, ktoré od prenajímateľa prevzal, najneskôr do
18.tej hodiny v deň skončenia nájmu, a ak nájomca ku dňu skončenia nájmu predmet nájmu nevypratal

alebo nevrátil prenajímateľom kľúče od bytu, jeho príslušenstva, zaväzuje sa zaplatiť prenajímateľovi
zmluvnúpokutuvovýškezábezpeky,ktorájedohodnutávčlánku4ods.4Zmluvyaposkončenínájmuje
povinný byt odovzdať prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na bežné opotrebenie.

5. Žalovaný vypovedal, že so žalobkyňou neuzavrel ústnu dohodu o nájme aj za rok 2014. Ústna dohoda

medzi nimi bola taká, že po 31.8.2013 bude využívať predmetný byt aj žalobkyňa, v čase keď bude
žalobkyňa v Košiciach, a aj byt užívala. Uviedol, že v období od 1.9.2013 do 31.10.2014 užíval síce
predmetný byt ale iba sporadicky, bol v byte iba z času na čas, a aj to spolu so žalobkyňou. Z výpovede
žalovaného ďalej bolo zistené, že aj keď sa po skončení doby nájmu v roku 2013 do bytu naďalej
chodieval, mal ešte kľúče od bytu, a stretával sa tam aj so žalobkyňou. Poukázal na to, že byt bol

zrekonštruovaný, už keď prišiel do bytu ako nájomca, a sťažoval sa aj domovníčke, že nie je správne
ukončené potrubie na 7. Poschodí. Hlavne v zimnom období bola spustená teplá voda a bolo potrebné
čakať aspoň 10 minút, aby sa voda nahriala. Preto aj žiadal žalobkyňu, aby tento technický nedostatok
riešila. Predložil list, resp. písomnosť, na ktorej je, podľa jeho tvrdenia, rukou žalobkyne písaný text: „za
byt od 3-10/2014 po 200 mesačne, krát 8 mesiacov = 1600 €, a je tu napísané číslo účtu XXXXXXXXX/

XXXX“. Žalovaný uviedol, že je to dôkaz o tom, že žalobkyňa chcela riešiť užívanie bytu za rok 2014 s
ním dohodou. Z jeho výpovede bolo zistené, že za obdobie kedy už neplatila písomná zmluva o nájme,
neplatil žiadne nájomné, a ani za služby a poplatky za užívanie bytu.

6. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným mala uzavretú nájomnú zmluvu, a to na dobu

určitú od 1.3.2013 do 31.8.2013, a po uplynutí tejto doby nájmu jej žalovaný povedal, že ostáva ďalej
v byte v Košiciach, bude ho užívať, a keďže predtým stále platil nájomné za byt, tak bola v tom, že
aj naďalej, pokiaľ bude byt užívať, dôjde k predlženiu nájomnej zmluvy, k tzv. prolongácii, čo aj došlo,
keďže žalovaný byt užíval aj po uplynutí doby nájmu po 31.8.2013. Po uvedenej dobe platil nájomné,a to aj za mesiac september, október, november 2013, a tiež za december 2013. Avšak prestal platiť
nájomné za mesiac január 2014, preto na tento mesiac mu žalobkyňa započítala ním zloženú kauciu
ako 320 €, ako úhradu na dlžné nájomné za uvedený mesiac. Za mesiace od februára 2014 až do

októbra 2014 však z jeho strany už nájomné platené nebolo, až koncom októbra 2014 došlo k situácii,
že žalovaný opustil predmetný byt, a žalobkyňa si našla iných nájomcov, ktorí sú v byte doposiaľ, a ktorí
riadne platia nájomné. Uviedla, že v dobe, keď žalovaný byt užíval, občas išla z Bratislavy, kde býva, aj
s maloletým dieťaťom, ktoré je školopovinné, navštíviť matku, ktorá býva v Košiciach, a poprela tvrdenie
žalovaného, že by spolu s ním užívala byt, alebo, že by uzavreli dohodu o tom, že s ním spolu bude

predmetný byt užívať. Uviedla, že žalovaný byt opustil a odovzdal jej až začiatkom novembra 2014, kedy
začala robiť prvé kroky ohľadne prenajatia bytu novým nájomcom. Predložila aj doklad o tom, že už v
decembri 2014 cez realitnú kanceláriu dala pokyn, aby bol hľadaný nový nájomca pre predmetný byt.
Novú nájomnú zmluvu s novými nájomcami uzavrela s tým, že títo od 1.1.2015 začali predmetný byt
užívať ako noví nájomcovia. Pokiaľ ide o nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu, ktoré vznikli v
dobe, kedy byt užíval žalovaný uviedla, že riešila tento nedoplatok, ktorý bol vyúčtovaný v roku 2014,

a v prípade, že sa byt neužíva tak je vyúčtovanie všetkých zákonných poplatkov minimálne, ale prišlo
vyúčtovanie z 30.6.2014 na sumu 377,43 €, a za obdobie roka 2014, 30.6.2015 prišiel nedoplatok 703,93
€. Tiež vypovedala, že sa snažila predložiť žalovanému písomnú dohodu o splátkovom kalendári, avšak
tento ju nepodpísal, a nepristúpil na žiadne mimosúdne jednanie ohľadne dlžného nájomného a platieb
za užívanie predmetného bytu.

7. Z výpovede svedkyne I. bolo zistené, že táto býva v byte, ktorý sa nachádza v susedstve predmetného
bytu, a v roku 2013 na jar, tiež v lete a jeseni 2014 stretávala žalovaného, keď chodieval do predmetného
bytu. Uviedla, že občas z predmetného bytu vychádzal hluk, krik, preto aj žalovaného jej matka
upozornila na to, že by mali byť v byte ticho, za čo sa žalovaný jej matke ospravedlnil. Uviedla, že

väčšinou chodili za žalovaným ženské návštevy, a naposledy ho videla v byte niekedy v jeseni 2014.
Vyjadrila sa aj k situácii ohľadne teplej vody v predmetnom bytovom dome a to s tým, že teplá voda ide
normálne, nie sú s tým žiadne väčšie problémy.

8. Z vyúčtovania dodávky tepla, teplej vody a ostatných služieb za rok 2013 bolo zistené, že dlh za rok

2013 je vo výške 377,43 €, a za rok 2014 je to suma 703,93 €. V predloženej odpovedi na reklamáciu
ohľadne vyúčtovania tepla, spotreby teplej vody za rok 2014, uviedla spoločnosť SUBOP plus s.r.o., dňa
3.6.2015, že všetky hodnoty, ktoré boli použité vo vyúčtovaní boli namerané, čo je potvrdené podpisom
bývajúceho v byte, avšak problematika väčšej spotreby teplej vody spočíva v tom, že v roku 2013, keď
boli robené odpočty teplej a studenej vody, nebol byt sprístupnený k odpočtu stavov z určených meradiel

na teplú a studenú vodu, a z tohto dôvodu boli vo vyúčtovaní za rok 2013 použité priemery teplej vody vo
výške 10 m3, a studenej vody 4 m3. V roku 2014 bol pri odpočtoch z určených meradiel byt sprístupnený
so stavmi teplej vody 56 m3, a studenej vody 17 m3, a z uvedeného vyplýva, že odhad v roku 2013 bol
veľmi nízky, čo sa prejavilo vo vyúčtovaní rozdielu 46 m3, a to nie je indikovaný údaj odpočet, ale je to
rozdiel medzi počiatočným a konečným stavom. Vzhľadom na uvedené spoločnosť SUBOP plus s.r.o.,

považuje reklamáciu žalobkyne ohľadne vyúčtovania teplej vody za rok 2014 za nedôvodnú.

9. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

10. Podľa § 685 ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

11. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa ods. 2, úhrada za plnenia
poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú

alebo právny predpis neustanovuje inak.12. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

13. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. V tomto konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 1.3.2013
Zmluvu o nájme bytu č. 22, na na 7. poschodí bytového domu na ul. D., s tým, že bol dojednaný nájom
na dobu určitú od 1.3.2013 do 31.8.2013, a dojednané nájomné vo výške 320 €. Tiež bolo dohodnuté, že
v cene nájmu sú zahrnuté zálohové platby za energie a služby, resp. za plnenia poskytované v súvislosti

s užívaním bytu, a uvedené je dojednané v článku 4 bode 2 predmetnej zmluvy. Za obdobie od 1.1.2013
do 31.8.2013 žalovaný zaplatil nájomné tak, ako bolo dohodnuté, a pokiaľ ide o platby za služby spojené
s užívaním bytu, tieto boli za predmetné obdobie platené, Za rok 2013 bol nedoplatok vo výške 284,23 €,
a tento žalovaný nezaplatil, čo nebolo v konaní sporné. Pokiaľ ide o obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2014,
žalovaný riadne platil nájomné po 320 € mesačne za mesiace 9/13, 10/13, 11/13 a 12/13. Neplatil

nájomné od januára 2014, kedy až do októbra 2014 predmetný byt žalovaný užíval. Za január 2014
mu započítala žalobkyňa sumu 320 €, ktorú zaplatil ešte pri podpise nájomnej zmluvy ako kauciu. Za
mesiace február až október 2014, dlžné nájomné vyčíslila žalobkyňa v sume 2880 €. Žalovaný nepoprel,
že aj po 31.8.2013 až do 31.10.2014, mal kľúče od predmetného bytu, a sporadicky ho aj užíval, avšak
poukazoval na to, že užíval ho v tom čase spolu so žalobkyňou, a preto považoval nárok žalobkyne

za neopodstatnený pokiaľ žiada od neho nájomné aj za obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2014. Na svoju
obranu, pokiaľ ide o nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, či už za rok 2013, ako aj za rok 2014
poukazoval na to, že nebolo správne urobené potrubie do bytu, a z tohto dôvodu bola teplá voda, za
ktorú bol nedoplatok účtovaný, spôsobená práve touto vadou v byte. Súd mal za preukázané z výpovede
svedkyne I., že táto bývala v byte susediacom s predmetným bytom, aj v roku 2013, ako aj v roku 2014,

registrovala, že žalovaný predmetný byt užíval ešte aj v jeseni 2014. Vzhľadom na takto preukázaný
skutkový stav, súd uzavrel, že v dobe od 1.9.2013 do 31.10.2014, kedy žalovaný byt užíval bez právneho
dôvodu, patrí žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške bežného nájomného 320
€ mesačne, teda za predmetnú dobu od 1.9.2013 do 31.10.2014, tak, ako bolo vyčíslené z jej strany, vo
výške 2880 € (keďže od 1.9.2013 do 31.12.2013 žalovaný za užívanie bytu platil po 320 € a za január

2014 bola vypočítaná kaucia 320 €), a túto dlžnú sumu žalobkyni priznal v zmysle vyššie citovaného §
450 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a § 456 Občianskeho zákonníka. Taktiež bol priznaný žalobkyni
nárok na nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu, za obdobie roku 2013, 1.1.2013- 31.10.2014
v sume 1034,76 €, a to za obdobie do 9/2013 v zmysle predmetnej Nájomnej zmluvy, a za obdobie
od 1.9.2013 do 31.10.2014 bol tento nárok žalobkyni priznaný v zmysle vyššie citovaného zákonného

ust. § 450 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný predmetný byt v danom období užíval bez
právneho dôvodu, a teda aj služby s tým spojené, a vznikla mu preto povinnosť nahradiť za zužitkované
teplo, teplú vodu, studenú vodu, žalobkyni uvedenú dlžnú sumu, ktorá bola na predmetný byt v danom
období vyúčtovaná zo strany spoločnosti SUBOP plus s.r.o.. Tvrdenie žalovaného, že takéto nedoplatky
vznikli za teplú vodu z dôvodu vady v byte, neboli z jeho strany preukázané. Naopak z odpovede na

reklamáciu zo dňa 3.6.2015 zo strany SUBOP plus s.r.o., ohľadne vyúčtovania teplej vody za rok 2014
mal súd za preukázané, že problém väčšej spotreby teplej vody za rok 2014 spočíva v tom, že v roku
2013, keď sa robili odpočty teplej a studenej vody, nebol byt sprístupnený k odpočtu stavov, a to stavov
z určených meradiel na teplú a studenú vodu, a preto boli použité za rok 2013 priemery teplej vody,avšak v roku 2014 bol pri odpočtoch už byt sprístupnený, a so stavmi teplej vody 56 m3 a studenej vody
17 m3, oproti roku 2013, kedy to bolo vo výške 10 m3 za teplú vodu, a za studenú vodu 4 m3. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že v spornom období predmetný byt užíval spolu so žalobkyňou, táto skutočnosť nebola

v konaní preukázaná. Zo strany žalobkyne bolo preukázané, že od decembra 2014 už byt bol prenajatý
iným nájomcom, predmetný byt už neužíval žalovaný, a tento sa vysťahoval z predmetného bytu až
začiatkom novembra 2014. Pritom v Zmluve o nájme bytu sa dohodli strany, a to v zmysle článku 5 bodu
11, že nájomca vypratá byt a vráti prenajímateľovi kľúče od bytu, ktoré od prenajímateľa prevzal, ku dňu
skončenia nájmu. Súd vzhľadom na uvedené priznal žalobkyni celkovo sumu za obdobie, kedy žalovaný

predmetný byt užíval až do doby, keď sa z bytu vysťahoval a odovzdal žalobkyni byt, teda za obdobie
od 1.1.2013 do 31.10.2014 vo výške 2880 €, a pokiaľ ide o nedoplatky za služby spojené s užívaním
bytu za dobu od 1.1.2013 do 31.10.2014, v celkovej výške 1 034,76 €, čiže spolu 3 914,76 €. Žalobkyňa
si v konaní uplatnila z jednotlivých dlžných súm aj nárok na úroky z omeškania, ktoré jej súd priznal v
zmysle vyššie cit. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nar. vl. č. 87/95 Z.z..

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni súd
priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaného s tým, že o výške
tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.