Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 16, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/263/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201316
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418201316.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
X. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX B., a otec - E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 2, XXX XX B., zastúpený Mgr. Erikou

Martiškovou, advokátkou so sídlom Dona Sandtnera 13, 902 01 Pezinok, IČO: 42412926, v konaní o
návrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatrenia,naodvolanieotcaprotirozhodnutiuOkresnéhosúdu
Bratislava IV č.k. 13P/57/2018-41 zo dňa 21.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 13P/57/2018-41 zo dňa 21.05.2018, zamietol návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým X. G., nar. XX.XX.XXXX, v
každom párnom kalendárnom týždni v stredu od 13.00 hod. do 17.00 hod. a vo štvrtok od 09.00 hod. do
13.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v pondelok od 13.00 hod. do 17.00 hod., v piatok
od 09.00 hod. do 13.00 hod a v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod. O trovách konania rozhodol tak, že

žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, s vyjadrením matky, ako aj so všetkými listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a po dôkladnom zvážení všetkých zistených skutočností dospel k záveru o nedôvodnosti
návrh otca. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady

odôvodňujúce okamžitý zásah do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia v otcom
požadovanom smere, keďže styk otca s maloletým sa pravidelne realizuje aj keď nie v rozsahu
podľa predstáv otca, čím nehrozí ujma maloletému spočívajúca v pretrhnutí citových väzieb. Zdôraznil,
že v danom prípade vzhľadom na útly vek maloletého, jeho denný režim a nepravidelnú pracovnú
dobu otca, autoritatívna úprava styku nie je vhodná a ani možná. Konštatoval, že na Okresnom
súde Bratislava IV v súčasnosti prebieha konanie vedené pod sp.zn. 25P/57/2018 o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené a v ktorom bude
súd vykonávať dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, na základe ktorého bude
možnérozhodnúťakáformaúpravystykubudenajvhodnejšiaavzáujmemaloletého.Vecprávneposúdil
podľa § 2, C.m.p., § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p., o trovách konania rozhodol
podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec
maloletého. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol zmeniť a rozhodnúť v zmysle jeho návrhu. Vyjadrilnázor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho podaným návrhom a v ňom uvedenými
skutočnosťami, keď doposiaľ ním realizovaný styk s maloletým nemožno považovať za dostačujúci.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z hľadiska správneho posúdenia skutkového

stavu veci, ako aj nedostatočného odôvodnenia daného rozhodnutia. Poukázal na nedodržanie lehoty
na rozhodnutie súdom prvej inštancie a jeho vydanie iba 3 dni po doručení vyjadrenia od matky, ktoré
bolo podľa jeho názoru pre súd smerodajné. Nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia, že nehrozí
ujma pretrhnutia citovej väzby medzi ním a maloletým, nakoľko aktuálne realizovaný styk s maloletým
1x týždenne nemožno považovať za dostatočný. Tvrdil, že v dôsledku rozhodnutia súdu je vydaný na

milosť matky, ktorá rozhoduje, kedy sa bude môcť so synom stretávať a či vôbec. Tento stav je však
neudržateľný a je v záujme maloletého, aby vyrastal v prostredí, kde mu bude poskytnutý aj priestor
a čas, ktorý bude tráviť so svojím otcom. Vyjadril názor, že matka podniká všetky zaujaté kroky proti
nemu s cieľom vylúčiť alebo čo najviac eliminovať jeho osobu zo života maloletého. Mal za to, že trvanie
súčasného stavu spôsobuje bezprostredne hroziacu ujmu vo forme vážneho narušenia jeho práva na
vzťah k synovi, ako aj práva maloletého na riadnu výchovu od oboch rodičov. Zdôraznil, že pre neho

nie je problém zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, pričom predloženie jednej fotografie
zo strany matky, ktoré má údajne preukázať jeho nespôsobilosť v tomto smere považoval za účelové.
Ak matka namietala vo svojom vyjadrení, že absolvuje v navrhovanom čase styku kurzy plávania
s maloletým, tieto bude rešpektovať, avšak len táto skutočnosť sama o sebe nemôže obmedzovať
jeho styk s maloletým. Uviedol, že matka požaduje plnenie výživného vo väčšej výške, no zároveň

nechce umožňovať jeho styk s maloletým. Jej vyjadrenia k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
považuje za účelové a nepravdivé. Vyjadril ľútosť nad tým, že musel pristúpiť k tomuto kroku, ktorý
považuje za jediné možné riešenie. Poukázal na judikatúru ESĽP, Ústavného súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako
správne potvrdiť. Mala za to, že pre úpravu styku otca s maloletým, nie sú splnené zákonné podmienky,
keďotcovivrealizáciistykusmaloletýmnebráni,stykotcasmaloletýmsarealizujepravidelne.Namietala
tvrdenia otca, že by mala snahu o jeho vylúčenie so života maloletého. Zdôraznila, že maloletý vo svojom
útlom veku vyžaduje dodržiavanie jeho zabehnutého režimu, aktuálne mu idú zúbky, je preto nevrlý a

vyžaduje si o to viac jej prítomnosť. Napriek tomu sa snaží otcovi vyjsť v ústrety tak, aby ich vzájomné
stretnutia prebiehali. Poukázala však na rozhodnutie otca, ktorý na výživu a potreby maloleté k jej rukám
poukazuje sumu XX eur mesačne, ktorá nepostačuje na pokrytie reálnych a nevyhnutných výdavkov na
maloletého. Je podľa jej názoru zarážajúci postoj otca, ktorý podmieňuje výšku sumy, ktorou prispieva
na výživu maloletého množstvom času, ktorý s ním strávi.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák.č.161/15Z.z.Civilnýmimosporovýpriadok(ďalejC.m.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania

podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru,
že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej
aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako
aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov
účastníkov bez vykonania náležitého dokazovania v rozsahu otcom podaného návrhu splnené neboli,
za situácie, že maloletý je vo veku 6 mesiacov a styk otca s maloletým sa pravidelne realizuje.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
dopĺňa, že je predovšetkým potrebné vysporiadať sa s otázkou funkcie a účelu procesného inštitútu
neodkladného opatrenia a konanie o návrhu na jeho nariadenie striktne odlišovať od meritórneho
konania. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sastarostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv
dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy

pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov
maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré,
ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje
okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému
poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.

10. V danom prejednávanom prípade odvolací súd vychádzajúc z predpokladu vyplývajúceho z obsahu
podanírodičov,žestykotcasmaloletýmdieťaťomsarealizuje,matkavykonávajúcaosobnústarostlivosť
o maloletého styk otca s maloletým umožňuje, zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že záujem maloletého na zabezpečení styku s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti si
nevyžaduje urgentný zásah zo strany súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odvolací súd

súhlasí s argumentáciou otca, že jeho posilňovanie a budovanie vzájomných väzieb s maloletým by
si vyžadovalo častejšiu frekvenciu kontaktov, avšak v danom prípade je nevyhnutné zohľadniť fyzický
vek maloletého ( aktuálne 8 mesiacov ), jeho denný a spánkový režim, ktorý nie je pravidelný a odvíja
sa výlučne od denných potrieb a aktuálneho stavu maloletého, ktorý je vo svojom veku prirodzene
svojimi potrebami primárne naviazaný na matku. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade

v tomto období veku maloletého je potrebné uprednostniť jeho záujem na nerušenom psychickom
a fyzickom vývoji nad záujmom otca na uplatňovaní svojich rodičovských práv v ním navrhovanom
rozsahu. Nie je v záujme maloletého narúšať jeho životný biorytmus a ovplyvňovať jeho denný režim
presne vymedzeným časovým harmonogramom upraveným súdnym rozhodnutím, ktorého jednotlivé
časové rámce predpokladajú jeho odňatie zo starostlivosti matky. Uvedené podľa názoru odvolacieho

súdu môže u maloletého vyvolať naopak stav nepohody a neistoty, ktorý v konečnom dôsledku môže
mať opačný efekt pri budovaní si vzájomných vzťahov s otcom. Dieťa vo veku maloletého X. má
mať zabezpečené zo strany rodičov pre svoj vývoj kľudné, harmonické a podnetné prostredie na čom
sú rodičia povinní sa dohodnúť a pri jeho vytváraní spolupracovať. Pokiaľ ide o dôvody odvolania
otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak otec namietal, že súd prvej

inštancie pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy aj vyjadrenie matky, odvolací súd považuje postup súdu
prvej inštancie za správny, keď nie je v danom prípade možné vzhľadom na vek maloletého prijať
zodpovedné rozhodnutie iba na základe tvrdení jedného z rodičov. Uvedený postup tak v záujme
maloletého zabezpečil objektivizáciu posudzovaných rodinných pomerov.

11.Odvolacísúdneprihliadalnanámietkyotcavzťahujúcesaknedostatočnémuodôvodneniuuznesenia
súdu prvej inštancie. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce,
súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na námietky otca odvolací súd doplnil
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p..

12. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že obaja rodičia sú povinní v záujme maloletého
dieťaťa spolu dostatočne komunikovať a dohodnúť sa na podstatných náležitostiach týkajúcich sa
maloletého. Otec je povinný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému plniť riadne tak, aby boli
pokryté náklady na odôvodnené potreby maloletého v dostatočnom rozsahu, matka ako primárny

rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti je povinná umožniť otcovi kontakt s maloletým v takom
rozsahu, aby si otec s maloletým a opačne mohli budovať a upevňovať svoje vzájomné citové väzby,
ktoré sú a budú nevyhnutné pre ďalší zdravý duševný a psychický vývoj maloletého. Odvolací súd
dôveruje obom rodičom, že ako zodpovední a milujúci rodičia, dospejú pre tento moment k dohode na
pravidelnom a aj častejšom stretávaní sa otca s maloletým, ktorá bude v záujme maloletého a nebude si

vyžadovať nevyhnutný a bezodkladný zásah súdu do ich rodinných pomerov, bez vykonania potrebného
dokazovania. Odvolací súd má za to, že vhodným riešením v tomto období veku maloletého by bolo
po vzájomnej dohode rodičov realizovať styk otca s maloletým v domácom prostredí maloletého, za
prítomnosti matky v kratších časových úsekoch aspoň 2krát v kalendárnom týždni. Ako zodpovedne
bude každý z rodičov pristupovať k svojim právam a povinnostiam vyplývajúcim z ich rodičovskej role a

ako bude rešpektovať postavenie druhého rodiča v živote maloletého, bude vyhodnocovať a posudzovať
v konaní vo veci samej súd prvej inštancie. Aktuálny záver odvolacieho súdu, ktorý musel primárne
prihliadať na útly vek maloletého však nevylučuje ( pokiaľ rodičia nedospejú k potrebnému konsenzu vzáujme maloletého ), že neskôr nenastane situácia, ktorá si bude vyžadovať dočasnú úpravu pomerov
súdnym rozhodnutím až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami
upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní
starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia úpravou jeho styku s maloletým, ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery
súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).