Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/561/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608207828
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1608207828.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa: Z. proti

odporkyni: K., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že prikazuje :

- do výlučného vlastníctva navrhovateľa nehnuteľnosť na adrese T., nachádzajúca sa v okrese Z.,
a to 3 izbový byt č. 46 na 7 poschodí bytového domu XXBJ č. súp. XXXX postavený na parc.č.
XXXX/XX, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. registra C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere

565 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX k celku, všetko zapísané Okresným úradom Malacky, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Malacky,

- do výlučného vlastníctva navrhovateľa hnuteľné veci :
šatníkové skrine - masív smrek 2 ks s komodou a posteľou vrátane matraca, nočný stolík 2 ks, všetko
masív smrek zn. M- VARIANT s.r.o., rok výroby 1999,
obývacia stena, komoda so šiestimi šuflíkmi, dve dvierka, konferenčný stolík dvojzložkový, všetko

masív smrek výrobca M-VARIANT s.r.o. rok výroby 1999, zelená sedacia súprava pozostávajúca 3+2+1
mikroplyš, rok výroby 1999.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi titulom vyrovnania jej podielu sumu 9.528,24 € do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Účastníci sú p o v i n n í v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť spoločne a
nerozdielne na účet Okresného súdu Malacky 3,82 € titulom náhrady trov znaleckého dokazovania a

spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 3.338,85 €, pričom plnením jedného z účastníkov
zaniká povinnosť druhého účastníka v rozsahu poskytnutého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 15.10.2008, doručeným súdu 20.10.2008 sa navrhovateľ voči
odporkyni domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku rozvodom
manželstva účastníkov. V návrhu uviedol že, navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa

11.09.1999 a rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/6/2008 zo dňa 07.04.2008 bolo toto
manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.04.2008. Navrhovateľ a odporkyňa pred
uzatvorením manželstva uzavreli zmluvu o prevode členských práv v družstve, na základe ktorej
nadobudli právo nájmu 3 izbového družstevného bytu č. 46 v bytovom dome súpisné číslo XXXX naadrese Záhorácka XXXX, . Z., zapísaný na LV XXXX, parcela číslo XXXX/XX, katastrálne územie
Z.. Podľa zmluvy o prevode členských práv navrhovateľ zaplatil sumu 650.000 Sk (21.576,05 €)
pri podpise zmluvy ako zálohu za prevod členských práv. Zvyšných 650.000 Sk (21.576,05 €) ako

zostatok kúpnej ceny zaplatili navrhovateľ a odporkyňa počas trvania manželstva tak, že navrhovateľ
použil 200.000 Sk (6.638,78 €) ako sumu našetrenú na stavebnom sporení a odporkyňa zaplatila
250.000 Sk (8.298,48 €) ako vlastné úspory nadobudnuté pred uzavretím manželstva. Zvyšnú sumu
200.000 Sk (6.638,78 €) ako pôžičku zo stavebného sporenia splácali manželia spoločne počas trvania
manželstva. Odporkyňa počas manželstva nadobudla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, parcela

číslo XXXX/X a. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, záhrady a rodinný dom na súpisnom čísle
XXX v katastrálnom území M., formálne sériou darovacích zmlúv medzi darcami M., P., B., K., Z. a
odporkyňou ako obdarovanou, išlo o fiktívnu darovaciu zmluvu nakoľko obdarovaná dňa 15.06.2006
previedla sumy zodpovedajúce kúpnym cenám podielov na nehnuteľnosti darcom : M. Odporkyňa tak
vynaložila zo spoločného majetku manželov na svoj osobný majetok sumu 274.632 Sk (9.116,11 €) ako
kúpnu cenu nehnuteľnosti, následne počas trvania manželstva vynaložila zo spoločného majetku na

rekonštrukčné práce sumu cca 600.000 Sk (19.916,35 €) spôsobom poukázania financií na účet svojej
matky bez vedomia navrhovateľa. Odporkyňa celkovo vynaložila zo spoločného majetku na svoj osobný
majetok sumu 890.000 Sk (29.542,59 €). Finančný majetok navrhovateľa a odporkyne bol počas trvania
manželstva tvorený platmi navrhovateľa a odporkyne, navrhovateľ mal priemerný plat zamestnanca v
colnej správe v sume 20.000 Sk (663,88 €), odporkyňa mala pred odchodom do S. u zamestnávateľa

K. s.r.o. plat v sume 75.000 Sk (2.489,54 €), potom ako zamestnanec P. spol. s r.o. mala plat v sume
cca 100.000 Sk (3.319,39 €). Ku dňu zániku manželstva mal navrhovateľ finančný majetok v sume
10.000 Sk (331,94 €) a odporkyňa v sume 200.000 Sk (6.638,78 €). Počas trvania manželstva nadobudli
manželia motorové vozidlo Peugeot 307 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za nadobúdaciu
cenu 350.000 Sk (11.617,87 €), avšak na kúpu sa použili aj finančné prostriedky v sume 135.000 Sk

(4.481,18 €) z predaja motorového vozidla navrhovateľa Škoda Felícia, ktoré nadobudol pred uzavretím
manželstva. Zostatková hodnota motorového vozidla je cca 90.000 Sk (2.987,45 €).

V podaní doručenom súdu 02.03.2011 navrhovateľ uviedol, že motorové vozidlo Peugeot 307 bolo
medzičasom predané za kúpnu cenu 4.000 €, ktorú navrhol ponechať navrhovateľovi. V návrhu uviedol

nesprávnu menu 600.000 Sk, však ide o CZK, teda o 751.200 Sk (24.935,27 €). Ďalej predložil súdu
výpisy z účtov odporkyne, podľa ktorých odporkyňa vynaložila na svoj majetok 1.737.187 Sk (57.664 €),
pričom z výpisu z Českej spořitelny vyplýva, že vynaložila na svoj majetok bez vedomia navrhovateľa
89.424 €, následne v podaní doručenom súdu 25.03.2013 uviedol, že ide o sumu 129.740,24 €.

Navrhovateľ v priebehu konania menil návrh na začatie konania a po poslednej ním navrhnutej zmene
návrhu na začatie konania, ktorú súd Uznesením dňa 23.09.2015 a 03.02.2016 (v časti vyporiadania
hnuteľných vecí) pripustil, sa v merite veci domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov tak, že prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa byt na T. ul. v Z., šatníkové skrine
- masív smrek 2 ks s komodou a posteľou vrátane matraca, nočný stolík 2 ks, všetko masív smrek

zn. M- VARIANT s.r.o., rok výroby 1999, navrhol, aby súd prikázal do vlastníctva odporkyne hnuteľné
veci : obývacia stena, komoda so šiestimi šuflíkmi, dve dvierka, konferenčný stolík dvojzložkový, všetko
masív smrek výrobca M-VARIANT s.r.o. rok výroby 1999, zelená sedacia súprava pozostávajúca 3+2+1
mikroplyš, rok výroby 1999 a zároveň zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 20.000 € titulom vyrovnania
podielov.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu 22.11.2010, uviedla, že byt č. XX zapísaný
na LV č. XXXX pre k.ú. Z. s.č. XXXX parcela registra „C“ č. XXXX/X. na adrese Z., T. nadobudli
účastníci spôsobom opísaným navrhovateľom, avšak zálohu 650.000 Sk zaplatili zo spoločných úspor,
ktoré nadobudli počas spolužitia pred uzavretím manželstva. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 650.000

Sk hradili tak, ako je uvedené v návrhu. Odporkyňa súhlasí so zostatkovou cenou motorového vozidla
zn. Peugeot, ktoré tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zodpovedá skutočnosti,
že na zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla sa použili aj výlučné prostriedky navrhovateľa vo
výške 135.000 Sk, ktoré získal predajom motorového vozidla zn. Škoda Felícia tvoriace jeho výlučné
vlastníctvo. Príbuzným skutočne odporkyňa poukázala v mesiaci jún 2006 celkom 274.632 Sk a v

roku 2007 vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti. Z rozvodového spisu účastníkov konania je zrejmé,
že dva roky pred rozvodom už žili oddelene, neviedli spoločnú domácnosť, odporkyňa sa zdržiavala
v zahraničí. Navrhovateľ bol počas trvania manželstva bol 7 rokov nezamestnaný. Po zapojení sa do
pracovného procesu jeho mesačný príjem predstavoval 20.000 Sk a mesačný príjem odporkyne bolv rozpätí 75.000 Sk - 100.000 Sk. Znenie § 150 Obč. zák. nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť
podielov manželov pri vyporiadaní spoločných vecí, súd prihliadne na to, ako sa každý z manželov
zaslúžilonadobudnutievecí.Podľaodporkynemožnomaťzajednoznačné,ženajmenejofinancie,ktoré

vynaložila na rekonštrukciu nehnuteľnosti a poukázala súrodencom v rokoch 2006 - 2007 sa zaslúžila
výlučne sama. Zákon neupravuje explicitne spôsob nerovného vyporiadania, odporkyňa navrhuje sumu
celkom vo výške 29.032,46 € (874 632 Sk) prikázať odporkyni bez toho, aby bola zaviazaná na finančné
vyporiadanie so navrhovateľom, pričom súhlasila, aby nehnuteľnosť aj motorové vozidlo súd prikázal
súd do výlučného vlastníctva navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporkyne titulom úplného

finančnéhovyporiadanianeuvedenúsumu,ktorúupresnilanapojednávanídňa23.09.2015tak,žežiada,
aby sú zaviazal navrhovateľa zaplatiť jej na dorovnanie podielov sumu 30.000 €.

V podaní doručenom súdu 09.02.2015 odporkyňa uviedla, že ohľadne sumy 650.000 Sk spochybňuje
tvrdenie navrhovateľa, že tvorí jeho výlučné vlastníctvo, ktoré bolo vynaložené na obstaranie bytu, s
navrhovateľom žili spoločnej domácnosti už od roku 1995-1999, z tohto dôvodu spoločne hospodárili a v

rámci spoločného hospodárenia šetrili a nasporenú sumu použili na zabezpečenie spoločného bývania.
Neuznáva, že túto čiastku navrhovateľovi poskytli darom rodičia. Pokiaľ ide o výbery z účtov vedených
v peňažnom ústave N., a.s. a U., a.s., na tieto bola poukazovaná mzda odporkyne za prácu a vzhľadom
k tomu, že s navrhovateľom už po dobu 2 rokov pred rozvodom manželstva, t.j. od roku 2006, nežili v
spoločnej domácnosti a nehospodárili spoločne, odporkyňa má za to, že tieto netvoria predmet BSM.

V podaní doručenom 01.04.2016 uviedla, že pokiaľ má vedomosť, navrhovateľ mal ešte jeden účet, o
ktorom tvrdil, že sú na ňom prostriedky pre deti.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov a vykonal dokazovanie ich výsluchom
a výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, nariadil vo veci

znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom, pričom počas celého priebehu konania viedol
účastníkovkzmiernemuriešeniusporu,avšakbezúspešne.Nazákladevykonanéhodokazovaniapotom
ustálil nasledovný skutkový stav:

Z Rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/6/2008-26 vyplýva, manželstvo účastníkov uzatvorené

dňa 11.09.1999 bolo dňa 07.04.2008 rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.04.2008.

ZoZmluvyoprevodečlenskýchprávzodňa15.04.1999uzatvorenejmedzinavrhovateľomaodporkyňou
ako nadobúdateľmi a P. a D. ako prevodcami súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli na
uzatvorení zmluvy o prevode členských práv vyplývajúcich z členstva v Okresnom stavebnom bytovom

družstve S., vrátane práva užívať 3 izbový družstevný byt č. XX. na T. ul. v Z. súp.č. XXXX. Podľa čl.
II. nadobúdatelia uhradia zálohu za prevod členských práv vo výške 650.000 Sk v deň podpisu tejto
zmluvy, zostatok vo výške 650.000 Sk do 30.09.1999. ( č.l. 7-8 spisu)

Zo Zmluvy zo dňa 30.09.1999 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou ako nadobúdateľmi a P.

a D. ako prevodcami súd zistil, že predmetom zmluvy bol prevod členských práv a povinností spojených
s členstvom v družstve a nájom 3 izbového družstevného bytu č. XX/VII na 7. posch. v bloku G. na T. v
Z., pričom majetkoprávne vysporiadanie zostatkovej hodnoty členského podielu je predmetom osobitnej
dohody podpísanej zmluvnými stranami pred podpisom tejto zmluvy. ( č.l. 21-22)

Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z. vyplýva, že účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností : bytu č. XX na X. posch. vo vchode č. XX bytového domu XX BJ . č. súp. XXXX,
postaveného na parcele registra C č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 565 m2,
ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
na pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Nehnuteľnosť nadobudli účastníci v podiele 1/1 Zmluvou o

prevode družstevného bytu a Zmluvou o prevode vlastníctva pozemku, ktorých vklad bol povolený pod
č. N.a N. dňa 03.04.2008. ( č.l. 69) Nadobudnutie vlastníctva k bytu vyplýva aj z predloženej Zmluvy o
prevode družstevného bytu zo dňa 05.11.2007, ktorej vklad bol povolený pod č. N. zo dňa 08.09.2003
( č.l. 70-75 ).

Z bankových výpisov z účtov vedených na odporkyňu vyplýva, že dňa 13.01.2007 bola z účtu v U.,
a.s. XXXXXXXXXX/XXXX realizovaná platba kartou E. nábytek N. v sume 9.168 CZK, dňa 27.11.2007
zahraničný príkaz na úhradu v sume 100.000 CZK príjemcovi B., dňa 11.04.2007 výber z bankomatu
v sume 14.423,14 CZK, dňa 17.04.2007 výber z bankomatu v sume 12.781,68 CZK, dňa 03.09.2007zahraničný príkaz na úhradu v sume 200.000 CZK príjemcovi B., dňa 25.05.2007 výber z bankomatu v
sume 15.000 CZK, dňa 29.05.2007 výber z bankomatu v sume 14.321,62 CZK, dňa 22.05.2007 výber
z bankomatu v sume 12.701,02 CZK, dňa 16.09.2007 výber z bankomatu S. v sume 9.758,70 CZK,

dňa 25.09.2007 výber z bankomatu v sume 12.310,07 CZK, dňa 30.09.2007 výber z bankomatu v sume
12.348,74 CZK, dňa 13.11.2007 výber z bankomatu v sume 10.685,66 CZK, dňa 02.10.2007 výber z
bankomatu v sume 12.421,44 CZK, dňa 30.10.2007 výber z bankomatu v sume 12.345,12 CZK, dňa
29.12.2007 výber z bankomatu v sume 13.718,46 CZK ( č.l. 9-15), dňa 09.01.2007 výber z bankomatu v
sume 9.739,67 CZK, dňa 27.03.2007 výber z bankomatu v sume 14.394,71 CZK, dňa 19.02.2008 bola

realizovaná platba 56.000 CZK, dňa 19.02.2008 platba P. v sume 15.000 CZK, dňa 26.02.2008 výber
z bankomatu 13.213,89 CZK a 13.213,89 CZK, dňa 28.02.2008 realizovaná platba kartou D. v sume
8.170 CZK (č.l.17-19).

Z bankového výpisu N., a.s. vedeného na odporkyňu vyplýva, že dňa 28.05.2007 bola realizovaná
úhrada v sume 80.000 Sk (č.l. 16), dňa 18.04.2006 bol realizovaný prevod na účet odporkyne v Ľudovej

banke v sume 30.000 Sk. ( č.l. 84), dňa 15.06.2006 prevod na účet odporkyne v R. vo výške 30.000
Sk ( č.l. 85), dňa 03.03.2006 prevod na účet odporkyne v R. vo výške 80.000 Sk ( č.l. 86), 15.03.2006
prevod na účet odporkyne v R. vo výške 30.000 Sk ( č.l. 86).

Z bankového výpisu R. č.ú. XXXXXXXXXX vedeného na odporkyňu vyplýva, že dňa 15.06.2006 boli

realizované výber hotovosti vo výške 25.000 Sk a prevody v prospech účtov druhej strany, a to : M. v
sume 45.772 Sk, P. v sume 45.772 Sk, B. sume 50.772 Sk, K. v sume 50.772 Sk, Z. v sume 81.544
Sk, ( č.l.20) dňa 19.04.2006 bol realizovaný prevod z účtu odporkyne vedený vo N. a.s. v sume 30.000
Sk. ( č.l. 83)

Z Výpisu z účtu S. vedeného na navrhovateľa za rok 2007, že účet navrhovateľa bol zrušený 10.07.2007,
doteraz pripísaná štátna prémia predstavovala 23.037,80 Sk, splátky navrhovateľa predstavovali
14.553,60 Sk, cieľová suma 400.000 Sk, úrok 6 %. ( č.l. 23)

Z e-mailovej korešpondencie medzi účastníkmi vyplýva, že dňa 29.03.2008 odporkyňa doručila

navrhovateľovi správu s predmetom „bsm“, v ktorej uvádza: “Čo sa týka investícií do bytu, vyzeralo to
takto : 650.000 Q. počiatočná investícia, 200.000 Q., 250.000 K., 200.000 K., splátky Q., 100.000 úroky
zo stavebného. To je dohromady asi 1.400.000, z čoho ty si do bytu vložil 850.000 a ja 550.000 (čo je
takmer 40 %)“. ( č.l. 24)

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2004 na kúpu motorového vozidla zn. Škoda Felícia, č. motora XXXXXXX
vyplýva, že navrhovateľ ako predávajúci scudzil motorové vozidlo za kúpnu cenu 135.000 Sk. (č.l. 25)

Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2006 súd zistil, že spoločnosť Q. spol. s r.o., IČO : XXXXXXXX
vyúčtovala navrhovateľovi kúpnu cenu motorového vozidla zn. Peugeot 307 Mistral 1,4e vo výške

358.000 Sk. ( č.l.26)

Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi B. a.s. a navrhovateľom zo dňa 21.09.2009 vyplýva, že navrhovateľ
previedol vlastníctvo motorového vozidla zn. Peugeot 307 Mistral 1,4e za kúpnu cenu vo výške 4.000
€. ( č.l. 79-81 )

Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. M. súd zistil, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc.
registra C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, parc. registra C č. XXXX/X,
záhrady o výmere 821 m2 , rodinného domu č. súp. XXX na parcele XXXX/X, pričom nehnuteľnosť
nadobudla Osvedčením o dedičstve N 54/2006 a darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č.

V 2623/6 zo dňa 19.07.2006.( č.l. 97)

Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 08.06.2006 medzi K. ako darcami a K. ako obdarovanou, súd zistil,
že predmetom tejto zmluvy je darovanie nehnuteľnosti v k.ú. M., zapísanej na LV č. XXXX ako rodinný
dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, pričom bol darovaný podiel predstavuje 2/16 od K., 2/8 od B.j,

2/16 od P., 2/8 od Z., 2/16 od B., 2/16 od M.. ( č.l. 106-109)

Zo znaleckého posudku č.5/2012 zo dňa 18.01.2012 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom Ing.
S. znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnotabytu č. XX na 7. posch. vo vchode č. XX bytového domu XX BJ č. súp. XXXX, postaveného na parcele
registra C č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 565 m2, ako aj podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti XXXX/

XXXXXX, predstavuje sumu vo výške 83.800 €. ( č.l. 136-159)

Zo znaleckého posudku č.6/2012 zo dňa 23.01.2012 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom Ing.
S., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľností k.ú. M., parc. registra C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, parc.

registra C č. XXXX/X, záhrady o výmere 821 m2, rodinného domu č. súp. XXX na parcele XXXX/X,
predstavuje 22.100 €. (č.l. 162-190)

Zo znaleckého posudku č. 2/2013 vyhotoveného súdom ustanovenou znalkyňou Dipl.tech.Z., znalkyňou
z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok a bytové doplnky vyplýva, že všeobecná hodnota nábytku
a doplnkov, ktoré sa nachádzali s byte na T. v Z., a to šatníkové skrine 2 ks s komodou a posteľou vrátane

matraca, nočný stolík 2 ks, obývacia stena, komoda so šiestimi šuflíkmi, dve dvierka, konferenčný stolík
dvojzložkový, zelená sedacia súprava pozostávajúca 3+2+1, je 837,46 €.(č.l. 231-239)

Zo zhodného tvrdenia účastníkov vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností k.ú. Z. a k.ú. M. ku
dňu rozhodnutia súdu je oproti času vyhotovenia posudkov nezmenená a účastníci netrvajú na doplnení

znaleckého posudku. ( pojednávanie dňa 16.03.2016)

Z výsluchu navrhovateľa ako účastníka konania vyplynulo, že odporkyňa nadobudla titulom dedenia
podiel na rodinnom dome v M. a zvyšnú časť tohto domu nadobudla nie darovaním, ale kúpou.
S odporkyňou nežili v spoločnej domácnosti asi 2 roky pred rozvodom, kedy opustila spoločnú

domácnosť, odvtedy býva a užíva hnuteľné veci v byte sám (pojednávanie dňa 07.03.2011). Sumu
650.000 Sk darovali navrhovateľovi jeho rodičia pred uzatvorením manželstva, túto sumu zaplatil
priamo predávajúcim pri podpise zmluvy ako zálohu za prevod členských práv. Prostriedky použité
odporkyňou na rekonštrukciu domu v M. preukazuje predloženými bankovými výpismi, len sa domnieva,
že ním označené výbery boli použité na rekonštrukciu domu, alternatívne žiada, aby súd vychádzal zo

znaleckého posudku. ( pojednávanie 02.12.2014)

Z výsluchu odporkyne ako účastníčky konania vyplynulo, že s navrhovateľom žili v spoločnej domácnosti
od roku 1995. O nadobudnutie bytu na T. ulici sa zaujímali ešte pred uzavretím manželstva, zaplatili
zálohu zo spoločných peňazí. Po septembri 1999, teda po uzavretí manželstva sa sťahovali do bytu na

T., a v tom čase zakúpili aj zariadenie bytu, nábytok, vybavenie do kuchyne, nábytok do obývačky tvorila
stena, komoda, stolík, sedačka, v spálni to boli šatníkové skrine, komoda, posteľ, všetky tieto veci ešte
existujú v byte. Príjem odporkyne počas trvania manželstva bol od roku 1999 do r. 2003 asi 24.000 Sk,
končila s príjmom 40.000 Sk, v rokoch 2003 - 2006 vo výške 75.000 Sk a od roku 2006 asi 120.000 Kč.
Odporkyňa sa domáha vyššieho podielu na vyporiadaní BSM preto, že počas trvania manželstva mala

vyššie príjmy, väčšou mierou sa podieľala na financovaní chodu domácnosti. Keď nastúpil navrhovateľ
do práce v 1997, jeho príjem bol asi 10.000 Sk. Počas manželstva sa staral o domácnosť, bol vzorný
manžel, podieľal sa na prácach a chode domácnosti. Financie mali spoločné, pričom navrhovateľ šetril
na byt a odporkyňa uhrádzala pôžičky, platila tiež nájom. V roku 2006 teda v čase, keď už fakticky
spolu ako manželia nežili, nadobudla rodinný dom s pozemkami v M.. Nehnuteľnosť bola vo veľmi zlom

stave, pozostalí sa rozhodli, že túto nehnuteľnosť odporkyni darujú, ona s tým nemohla úplne súhlasiť
a preto im 15.06.2006 poukázala finančné prostriedky. Navrhovateľ vedel o tom, že jej rodičia chcú
bývať v rodinnom dome, vedel o tom, že nehnuteľnosť v M. dostane do daru, on pripravoval darovacie
zmluvy. Príbuzným poskytla uvedené sumy peňazí, navrhovateľ o tom vedel, bolo to s jeho súhlasom.
Rekonštrukcia domu v Dulovciach sa realizovala na prelome roku 2006 - 2007 a odporkyňa investovala

do nej 300.000 Sk, v tomto období už žila v S. a navrhovateľ na Slovensku. Na vyrovnanie BSM požaduje
výplatu 26.700 €. ( pojednávanie 13.04.2011)

Z výsluchu svedkyne B. matky odporkyne vyplýva, že nehnuteľnosť v M. je vlastne rodičovským domom,
kde svedkyňa so svojimi sestrami vyrastala. Jedna zo sestier zomrela na chorobu a sľúbila jej, že sa

postará o jej deti, ďalšia zomrela pri autohavárii, jej manžel bol v nemocnici, tak bola súdom určená za
poručníčku detí. Pri výchove mi pomáhala aj dcéra K., teda odporkyňa. Približne rok a pol po matkinej
smrti bola nehnuteľnosť neobývaná, v zlom stave, oslovila preto rodinných príslušníkov, ako naložiť s
nehnuteľnosťou. Títo neprejavili záujem, preto sa dohodli, že nehnuteľnosť si ponechá svedkyňa s tým,že ju zrekonštruuje. Napokon to urobili formou darovacej zmluvy odporkyni. Darovaciu zmluvu pripravil
a napísal navrhovateľ. K. bola vždy tá svedomitejšia, vždy bola pracovitá, pomáhala aj pri starostlivosti o
deti po nebohých sestrách. Druhá dcéra K. bola dlhodobo nezamestnaná, dlhšiu dobu bola mimo územia

SR, potom sa chorá vrátila domov. Svedkyňa odporkyni navrhla, že nehnuteľnosť darujeme jej, ona
však povedala, že deťom po sestrách niečo dá. Do nehnuteľnosti svedkyňa investovala svoje úspory,
na rekonštrukciu prispela aj dcéra K. a tiež aj odporkyňa. Svedkyňa s manželom dali na rekonštrukciu
250.000 Sk na začiatku, neskôr predali za 500.000 Sk byt a peniaze investovali do rekonštrukcie a
zobrali si malú pôžičku. Dcéra K. dala 120.000 Sk a dcéra K.(odporkyňa) 300.000 Sk. Svedkyňa dopĺňa,

že nejedná sa o úplne presné čísla, pretože to nemá presne zosumarizované. ( pojednávanie dňa
13.06.2011) Účastníci bývali pred manželstvom na S. asi 3 roky, navrhovateľ mal vlastné auto, ktoré
mu ukradli, potom zachytila prevod na dcérinom účte na navrhovateľa v sume 3.500 Sk, odporkyňa
jej uviedla, že spláca auto pre navrhovateľa nakoľko chodia spolu domov. Čo sa týka bytu v Z., prvú
splátku zaplatil navrhovateľ, bolo to vo výške 650.000 Sk, keď sa ho pýtala, odkiaľ má peniaze, povedal,
že aby nemala starosti, nepovedal že mu tieto peniaze darovali rodičia. Na ďalšiu splátku si brali obaja

pôžičku, keďže išlo o družstevný byt, nemohli ho založiť, odporkyňa poprosila sestru, a tá jej previedla
1/3 svojho bytu, dcéra dostala pôžičku 250.000 Sk a po splatení úveru previedla podiel naspäť cca v
roku 2008. Navrhovateľ mal tiež pôžičku, vybavovali to pred svadbou, 500.000 Sk investoval ich do bytu,
od odporkyne má informáciu, že sa splácal z jej účtu. Navrhovateľ svedkyni povedal, že má úspory v
sume 500.000 Sk pre deti a odporkyňa deti nechce, povedal to ako výčitku. (pojednávanie 25.11.2015)

Z výsluchu svedkyne M. sestrenice odporkyne vyplynulo, že ona ani brat P.n o nehnuteľnosť v M. nemali
záujem, nezdalo sa im čudné, aby bola nehnuteľnosť darovaná sestrenici K., ona mala záujem dom
prerobiť pre svojich rodičov s tým, že sa tam po čase budú stretávať aj deti. Svedkyňa mala v tom
čase čerstvo 18 rokov a veci ohľadom domu ju nezaujímali, dom bol už starý, v zlom stave, pomaly sa

rozpadal. Suma bola poukázaná neskôr, ani nevedela, že to má nejaký súvis so zmluvou, možno to malo
byť ako určitý revanš, že odporkyni darovali podiel na nehnuteľnosti, ona im darovala určitú symbolickú
sumu. (pojednávanie 13.06.2011)

SvedokP.,bratranecodporkyneuviedol,žehoasestruM.oslovilamatkaodporkynestým,žeodporkyňa

má záujem dom v M. zrekonštruovať a užívať a preto navrhla, aby sme jej darovali podiel na
nehnuteľnosti. S odporkyňou vôbec nekomunikovali, len s jej matkou. Až potom dostali peniaze na účet,
nebolo to však dohodnuté. Matka odporkyne si pýtala číslo účtu s tým, že K. sa rozhodla poskytnúť nám
nejaké finančné prostriedky, zrejme sa malo jednať o poďakovanie. (pojednávanie 13.06.2011)

Svedok K., bratranec odporkyne uviedol, že keď zomrela jeho stará matka v lete roku 2005, dom v M.
chátral, preto v rodine rozmýšľali čo s tým. Napokon B. prišla s iniciatívou, či ten dom niekto z mladých,
teda synovcov a neterí nechce, nikto z nás však nemal záujem investovať tam finančné prostriedky,
preto sme naopak my navrhli jej, či dom nechce ona. Presne si nepamätá, kto prišiel s iniciatívou darovať
dom odporkyni. Nedohodli sa, že odporkyňa svojim príbuzným vyplatí nejakú peniaze, on od odporkyne

žiadne peniaze nedostal. ( pojednávanie 13.06.2011)

Z Čestného prehlásenia zo dňa 23.04.2011 vyplýva, že podpísaný O. a Z. darovali svojmu synovi
na začiatku roka 1999 sumu 650.000 Sk za účelom kúpy bytu. ( č.l. 128) Uvedené vyplýva aj zo
spoločnej písomnosti rodičov navrhovateľa O. a Z. - vyjadrenie sa k darovaniu finančnej hotovosti zo

dňa 18.03.2015. ( č.l. 307)

Z výsluchu svedka O., otca navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľovi ako rodičia dali pred sobášom
650 000 Sk, tieto peniaze boli zo spoločných úspor, manželka mala dve zamestnania, svedok popri
zamestnaní poberal invalidný dôchodok a ešte z čias bývalého ČSSR vykupovali zeleninu a aj pestovali

vo fóliovníkoch, z čoho mali príjem, peniaze mali uložené v banke, N., K. a tiež v hotovosti doma.
Navrhovateľ prišiel, že potrebuje vyplatiť zálohu na byt, peniaze dali navrhovateľovi ako dar, nebolo
dohodnuté vrátenie, pri odovzdávaní bol s manželkou. Zmluva medzi nimi nebola, nemali vo zvyku
spisovať s deťmi zmluvy, to čo dostal syn, dostali aj dve dcéry. Svedok má ešte vedomosť, že si účastníci
vytancovali na svadbe peniaze, za ktoré si kúpili nábytok, iné vedomostí ako hospodárili a čo si za

peniaze kúpili nemá. ( pojednávanie 25.11.2015)

Z potvrdenia K. a.s. vyplýva, že na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu zrušenia účtu 22.07.2005 bol
zostatok 8.121,54 €. ( č.l. 373)Z potvrdenia K., a.s. vyplýva, že neviedla žiaden účet pre navrhovateľa. ( č.l. 393)

Z potvrdenia N., a.s. vyplýva, že ku dňu zániku manželstva boli zostatky finančných prostriedkov na
účte navrhovateľa XXXXXXXXXX v sume 52.064,21 Sk a na účte odporkyne XXXXXXXXXX v sume
1.467,53 Sk. ( č.l. 394)

Z potvrdenia R. a.s. vyplýva, že ku dňu zániku manželstva neviedla na navrhovateľa žiaden bankový

účet. ( č.l. 395)

Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo po rozvode
manželstva k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto toto vyporiadanie
na návrh navrhovateľa vykonal podľa § 149 Občianskeho zákonníka súd. Predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo
v čase jeho zániku. Zároveň s poukazom na dispozičnú zásadu súd vyporiadal len tie veci ( majetok),

ktoré účastníci urobili predmetom konania. ( analog. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 684/2004)

Súd po vykonanom dokazovaní ustálil majetok podliehajúci vyporiadaniu, a to nehnuteľnosť - 3
izbový byt č. XX. na 7. poschodí bytového domu XXBJ č. súp. XXXX postavený na parc.č. XXXX/
XX, spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. registra C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
565 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX k celku, všetko zapísané Okresným úradom Malacky, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. a hnuteľné veci tvoriace zariadenie
a vybavenie bytu, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia, ktoré účastníci nadobudli počas trvania
manželstva.

Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, súd vychádzal
z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a
čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava, ktorá bola určená znaleckým
posudkom vo výške 83.800 €. Rovnako tak pri zisťovaní ceny hnuteľných veci, ktorá cena bola určená

znaleckým posudkom na sumu 837,46 €.

Súd prikázal predmetný byt na základe zhodných tvrdení účastníkov do výlučného vlastníctva
navrhovateľovi, ktorý byt výlučne sám užíva, vrátane hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie tohto bytu,ktoré rovnako od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vyporiadania užíva výlučne
navrhovateľ a na jeho ťarchu preto ide aj ich obvyklé opotrebenie. Odporkyňa o hnuteľné veci
neprejavila záujem, navrhovala, aby hnuteľné veci nadobudol navrhovateľ a nežiadala výplatu polovice

ich protihodnoty.

Súd vychádzal pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zásady
rovnosti podielov s tým, že zohľadnil podiel účastníkov na nadobudnutí bytu na T. ul. v Z. z dôvodu,
že k jeho financovaniu prišlo sčasti z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve účastníkov, ďalej zohľadnil s

poukazom na § 150 OZ a povinnosť odporkyne nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej
ostatný majetok, preto započítal na podiel odporkyne hodnotu rodinného domu v M..

Súd sa nestotožnil s návrhom odporkyne, ktorá sa dožadovala vyššieho podielu na vyporiadaní z
dôvodu jej nepomerne vyššieho príjmu, a teda podľa jej názoru sa z tohto dôvodu zaslúžila vo väčšej
miere o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Ako vyplynulo z výsluchu odporkyne na pojednávaní

dňa 13.04.2011, navrhovateľ bol dobrým manželom a o spoločné veci sa riadne staral, a teda súd
nezistil žiadne skutkové okolnosti ( napr. že by sa navrhovateľ práci vyhýbal, počínal si voči rodine
nezodpovedne a pod.), ktoré by ho mohli viesť k záveru o vyššej zásluhovosti odporkyne. Samotná
skutočnosť, že jeden z manželov má vyšší príjmy neodôvodňuje bez ďalšieho priznanie disparity
podielu na majetku v jeho prospech, takýto výklad by bol v rozpore so základnými zásadami zákona

o rodine, keď manželia majú povinnosť o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom ( teda
aj majetkových potrieb) sa starať obidvaja podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
( zákon neupravuje túto povinnosť v rozsahu každý rovným dielom, keď by potom bolo možné snáď
uvažovať o disparite pri rozdielnej výške príjmu).

Súd potom na základe posúdenia všetkých dôkazov a okolností, týkajúcich sa obstarania spoločných
vecí, ktoré v konaní vyšli najavo vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov
nasledovnou právnou úvahou :

Hodnota bytu na T.l. v Z. predstavuje ku dňu vyporiadania sumu vo výške 83.800 €. Súd vychádzal

zo všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a
čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava, ktorá bola určená znaleckým
posudkom. Podiel účastníkov na nadobudnutí bytu ako vyplynulo z e-mailovej korešpondencie
účastníkov predloženej súdu navrhovateľom bol suma 850.000 Sk uhradená navrhovateľom z ceny
členského podielu 1.300.000 Sk t.j. 65,38 % podiel navrhovateľa na obstaraní členského podielu k bytu

na T. ( potom podiel odporkyne predstavuje 34,62 %).

Súd mal za preukázané, že z kúpnej ceny bytu ( resp. ceny podielu v družstve) 1.300.000 Sk,
navrhovateľ pred uzatvorením manželstva zaplatil z vlastných prostriedkov sumu 650.000 Sk zálohu
za prevod členského podielu a sumu 200.000 Sk z vlastných prostriedkov, čo vyplynulo zo zhodných

tvrdení účastníkov aj predloženej e-mailovej komunikácie. Súd sa nestotožnil s prezentovaným tvrdením
odporkyne, že záloha 650.000 Sk bola hradená zo spoločných peňazí, nakoľko už pred uzatvorením
manželstva účastníci spolu žili a spoločne hospodárili. Odporkyňa nepreukázala, že záloha na
prevod členských práv bola hradená zo spoločných prostriedkov. Skutočnosť, že aj pred uzatvorením
manželstva žili účastníci spoločne v domove mládeže a ani prípadné spoločné uhrádzanie nákladov

na bývanie nepreukazuje bez ďalšieho aj tvorbu spoločných úspor. Napokon aj z výsluchu svedkov
(otec navrhovateľa, čestné prehlásenie matky navrhovateľa a výsluch matky odporkyne) vyplynulo
jednoznačne, že zálohu na prevod členského podielu v bytovom družstve hradil navrhovateľ zo svojich
finančných prostriedkov získaných darom rodičov.

Súd nezohľadnil na podiel účastníkov sumu 100.000 Sk ako úroky „navrhovateľovho úveru“ uvádzanú
odporkyňouvemailovejkomunikáciivjejprospech keďžeidenáklady,ktorébolivynaloženénaspoločný
majetok už zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva, aj keď by sa týkali stavebného úveru
navrhovateľa, tento však bol použitý rovnako ako stavebné sporenie odporkyne na kúpu spoločného
bytu, preto interpretáciu odporkyne súd neprijal, zároveň odporkyňa tiež nepreukázala, že úroky z

úverov by splácala výlučne z vlastných zdrojov.Pri hodnote bytu na T. ulici ku dňu vyporiadania potom so zohľadnením pričinenia účastníkov na
jeho obstaraní v pomere navrhovateľ 65,38 %, odporkyňa 34,62 %, započítal na podiel navrhovateľa
zodpovedajúcu sumu 54.665 € a odporkyne sumu 29.135 €.

Pri zisťovaní ceny hnuteľných veci, ktorá cena bola určená znaleckým posudkom na sumu 837,46 €,
pričom na podiel navrhovateľa započítal sumu 418,73 €, keďže odporkyňa nežiadala zariadenie bytu
prikázať do svojho vlastníctva a ani neuplatnila výplatu protihodnoty za toto zariadenie.

Ďalej súd s poukazom na § 150 Občianskeho zákonníka a povinnosť odporkyne nahradiť, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na jej ostatný majetok, započítal na podiel odporkyne hodnotu
rodinného domu v Dulovciach. Napriek skutočnosti, že formálne bola medzi odporkyňou a jej príbuznými
uzatvorená darovacia zmluva, ktoré veci získané darom by nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa zjavne v súvislosti s týmto
prevodom domu práve obdarovanými príbuznými do jej vlastníctva poukázala dar týmto príbuzným (iný

právny ani skutkový dôvod nebol v konaní preukázaný a ani tvrdený tak účastníkmi, ako aj svedkami).

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dom bol schátraný a vyžadoval kompletnú rekonštrukciu,
preto súd pri ustálení hodnoty toho, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na ostatný majetok
odporkyne, vychádzal z plnej výšky hodnoty nehnuteľnosti (teda už po rekonštrukcii) v M. v sume 22.100

€, tak ako vyplýva zo znaleckého posudku, ktorú sumu započítal na podiel odporkyne na spoločnom
majetku, keď investície zo spoločného majetku (BSM) do oddeleného majetku bezpodielového
spoluvlastníka (manžela) sa hradia vo výške (hodnote), v akej boli vynaložené ( teda nezohľadnil len
sumu, ktorá bola vyplatená v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti odporkyňou príbuzným).

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že odporkyňa vynaložila zo spoločných prostriedkov
na svoj majetok sumu vyše 100.000 €, a toto nevyplýva ani z vykonaného znaleckého dokazovania.
Nesporné bolo vynaloženie prostriedkov nad rámec bežného hospodárenia, a to na nadobudnutie a
rekonštrukciu domu v M. v období 2006 a 2007, čomu korešpondujú aj údaje z výpisov z banky,
navrhovateľvšaknepreukázal,ževšetkynímoznačenévýberybolipráveinvestíciedorodinnéhodomuv

M. a neboli realizované za účelom inej bežnej spotreby. Ako vyplynulo zo zhodného tvrdenia účastníkov,
títo dva roky pre rozvodom spolu nežili a nehospodárili, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento
stav vznikol a pretrvával po vzájomnej dohode, žiaden z účastníkov nenamietal spôsob spolužitia ani
skutočnosť oddeleného hospodárenia. Uvedené skutkové zistenie nemá vplyv na režim bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ako zákonného majetkového spoločenstva manželov, má však jednoznačne

vplyv na možnosť účastníkov samostatne hospodáriť, pokiaľ sa tak dohodnú. Ak by teda malo ísť o
nakladanie s majetkom nad rámec bežného hospodárenia s príjmami z pracovnej činnosti, realizácia
výberu z banky, ešte takýto úkonom sama o sebe neznamená (rovnako tak navrhovateľ hospodáril so
svojím príjmom bez súhlasu odporkyne v období pred rozvodom po ukončení spolužitia).Navrhovateľ
nenapadol platnosť žiadneho z úkonov v rozhodnom období a nedomáhal sa jeho neplatnosti. Má teda

nárok v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva iba na to, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na ostatný majetok odporkyne, za ktorý nie je možné považovať akékoľvek spotrebované
finančnéprostriedkypočasmanželstvajednýmzmanželov. Navrhovateľnepreukázal,žeten-ktorývýber
zúčtovvedenýchnamenoodporkynebolpoužitéinak,akonarekonštrukciudomuvM.,aninepreukázal,
že by tieto prostriedky neboli počas trvania manželstva spotrebované inak, ako na bežnú spotrebu.

Čo sa týka tvrdeného finančného majetku účastníkov ku dňu zániku manželstva (prostriedky na
bankových účtoch), odporkyňa v konaní tvrdila, že navrhovateľ disponuje bankovým účtom, na ktorom
bymalibyťuloženéfinančnéprostriedky„nadeti“.ZvýsluchusvedkyneB.sícevyplynulo,ženavrhovateľ
jej povedal, že sporil takéto finančné prostriedky, avšak ani z tejto výpovede nevyplynulo, kde by mali

byť uložené, v akej výške a nevyplynulo, či existovali aj v čase zániku manželstva alebo boli počas
trvania manželstva spotrebované a na aký účel. Odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení
o existencii takéhoto účtu, ktorý by mal byť vedený na navrhovateľa a existencii na ňom uložených
finančných prostriedkov. Odporkyňa predložila súdu výpis z účtu vedeného na meno navrhovateľa v R.,
a.s. č.ú. XXXXXXXXX so zostatkom ku dňu 03.09.2004 vo výške 8.736,16 Sk, čo však nepreukazuje

že prostriedky existovali aj ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo minimálne
ku dňu ukončenia spolužitia účastníkov a boli spotrebované výlučne navrhovateľom nad rámec bežnej
spotreby alebo bežného hospodárenia. ( č.l. 300)Súd mal z potvrdení doručených bankami za preukázané, že ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (15.04.2008) účastníci mali finančné prostriedky na účtoch vo N., a.s.
vedenom pre navrhovateľa suma vo výške 52.064,21 Sk ( 1.728,22 €) a vedenom pre odporkyňu suma

vo výške 1.467,53 Sk (48,71 €). Iné zostatky na bankových účtoch tvrdené odporkyňou neboli v konaní
preukázané.

Čo sa týka vyporiadania motorového vozidla Peugeot 307 Mistral 1,4e, vozidlo bolo nadobudnuté počas
trvania manželstva nepochybne patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom na jeho

kúpu (358.000 Sk) boli čiastočne použité prostriedky navrhovateľa získané predajom vozidla zn. Škoda
Felícia (135.000 Sk), vozidlo bolo v čase rozhodnutia súdu navrhovateľom scudzené, pričom výťažok z
predaja v sume 4.000 € si ponechal navrhovateľ. Súd preto vyporiadal výťažok z predaja vozidla tak, že
tento prikázal navrhovateľovi poukazujúc na zhodné prejavy účastníkov, keď navrhovateľ žiadal prikázať
vozidlo do jeho vlastníctva, s čím odporkyňa súhlasila.

Súd uložil potom navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni na dorovnanie podielov sumu 9.528,24
€ (podiel navrhovateľa na majetku 60.811,95 € predstavuje súčet 52.665 € byt+4000 € výťažok z
predaja vozidla+418,73 € polovica hodnoty nábytku+1728,22 € zostatok na účte N., podiel odporkyne
51.283,71 € predstavuje súčet 29.135 € byt+48,71 € zostatok na účet VÚB + 22.100 € hodnota domu
po rekonštrukcii v M.).

S ohľadom na uvedené súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti,
ktoré majú pre rozhodnutie vo veci podstatný význam, dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.(II.

ÚS 251/04 a sp. zn. III. ÚS 209/04) Súd uložil navrhovateľovi na vyplatenie dorovnania podielov lehotu
jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota sa javí súdu primeraná s ohľadom na
účel vyporiadania.

Čosatýkaďalšíchnávrhovnavykonaniedokazovania,súdupustilodvykonaniadokazovaniavýsluchom

odporkyňou navrhnutej svedkyne Z., keď z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu svedkyne by
táto nebola schopná vypovedať pred súdom, čo vyplynulo aj z predloženej lekárskej správy. Súd
nepripustil vykonanie dokazovania vyžiadaním z archívu daňového úradu daňových priznaní svedkov
O. a Z. za roky 1995 až 2005 a informácie o stave individuálneho účtu poistenca menovaných
svedkov k 31.12.2003 ako nesúvisiacich s predmetom sporu, nakoľko mal za to, že plnenie daňových

povinností svedkov nemuselo mať žiadny vplyv na existenciu a výšku ich úspor. Výpoveď svedka O.
ohľadom poskytnutia sumy 650.000 Sk navrhovateľovi považoval súd za hodnovernú, nakoľko táto
okolnosť (zaplatenie zálohy na prevod členských práv z vlastných prostriedkov navrhovateľa) bola v
konaní potvrdená aj výpoveďou matky odporkyne svedkyne B.. Rovnako súd nepripustil vykonanie
dokazovania vyžiadaním informácie od ďalších bánk, PX., S., X., V., U., Q. o tom, či viedli účet

navrhovateľa a informácie o pohyboch na účtoch od 15.04.2007 do 15.04.2008 nad 500 €, nakoľko z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ mal účet v niektorej z uvedených bánk počas
trvania manželstva a zisťovanie samotných pohybov na takomto účte pre rozhodnutie v merite nie je
opodstatnené.

Súd ďalej uložil účastníkom zaplatiť pohľadávku štátu v sume 3,82 € titulom náhrady trov znaleckého
dokazovania, ktorá suma bola poukázaná znalcovi z rozpočtových prostriedkov, nebola pokrytá
zloženými preddavkami účastníkov na trovy znaleckého dokazovania ustanoveným znalcom Ing. S. na
zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností k.ú. Z. a k.ú. M., keď účastníci zložili titulom preddavku spolu
sumu 500 €, pričom náklady na toto dokazovanie predstavovali sumu vo výške 503,82 € (200,34 € +

303,48 €, priznané Uznesením č.k. 4C/561/2008-192 zo dňa 27.02.2012 a č.k. 4C/561/2008-193 zo dňa
27.02.2012)

Súd uložil účastníkom spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 3.338,85 €, vyrubeným podľa
pol. 6 písm. b) Sadzobníka zák.č. 71/1992 Zb., keď súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov predstavuje 3 % z predmetu konania, ak sa skončilo konanie rozsudkom,
za základ poplatku súd považoval hodnotu predmetu konania v sume 111.295,66 € (vyčíslená hodnota
majetku prikázaná do vlastníctva navrhovateľa 60.411,95 + vyčíslená hodnota majetku prikázaná do
vlastníctva odporkyne 50.883,71), potom 3 % predstavujú sumu vo výške 3.338,85 €. Podľa § 2ods. 1 písm. b) zákona poplatníkom sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. Nakoľko obaja účastníci
nadobudlivrámcivyporiadaniapodielnamajetkuvychádzajúcprimárnezozásadyrovnostipodielov,súd

poplatkovú povinnosť uložil obom účastníkom, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká povinnosť
druhého účastníka v rozsahu poskytnutého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. Nakoľko každý z účastníkov bol v konaní úspešný len čiastočne, súd s poukazom
na citované ustanovenie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).