Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217334
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114217334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. -
B. T., X. XX, právne zastúpená H. kanceláriou JUDr. J. X., s.r.o., so sídlom v O., L. XX, proti žalovanej: H.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J., L. U. 7, právne zastúpená advokátskou kanceláriou S. J. D., s.r.o., so
sídlom v O., ul. Z. XX, o zaplatenie 6.075,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. decembra 2016, č.k. 17C/300/2014-171, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaná je p o v
i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.667,08 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.667,08 eur
od 12.06.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,2 %.
III. Vo výroku IV. o náhrade trov konania štátu rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že p r i z n á v
a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v konaní, ktoré sú mu povinné nahradiť žalovaná v
rozsahu 43,9 % a žalobkyňa v rozsahu 56,1 % z ich celkovej výšky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 4.367,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 12.06.2012 do

zaplatenia a výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. žalobkyni priznal náhradu trov
konania v rozsahu 43,76 % a výrokom IV. priznal štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v tomto
konaní, ktoré sú mu povinné nahradiť žalobkyňa v rozsahu 28,12 % a žalovaná v rozsahu 71,88 % z
ich celkovej výšky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou proti žalovanej domáhala
splnenia povinnosti zaplatiť jej sumu 6.075,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z tejto sumy od 06.06.2012 do zaplatenia titulom záväzku žalovanej z dedičskej dohody. Na základe
podanej žaloby súd dňa 15.01.2015 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. V ňom

uviedla, že žalobou vyčíslený nárok je nedôvodný a bez právneho základu a keďže členský podiel k bytu
bol prevedený za sumu 16 000 eur, po ponížení o dlhy z dedičstva má žalobkyňa nárok iba na sumu 2
667,10 eur s prísl. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 35 ods. 2, § 488, § 489 § 494 ,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z., § 153 ods. 1 - 3
CSP. Uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 25.11.2011 vydala notárka ako
súdna komisárka v dedičskom konaní po poručiteľke X. (matke strán sporu) osvedčenie o dedičstve,

v ktorom osvedčila, že dedičia (medzi nimi aj sporové strany) uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej
sa nadobúdateľkou členského podielu k družstevnému bytu č.9, ktorý sa nachádza v bytovom dome
súp. č. XXX na ul. Y. W. v B. J., stala žalovaná. Táto sa zároveň zaviazala, že v prípade odpredajasa zaväzuje vyplatiť ustupujúcich spoludedičov, každého sumou rovnajúcou sa 1/5 -ine z prijatej kúpnej
ceny zodpovedajúcej trhovej cene v čase a mieste obvyklej predaja obdobnej nehnuteľnosti, v lehote 5
dní odo dňa získania kúpnej ceny, poníženú o sumu pohľadávok, nadobudnutých H. K.. Dňa 06.06.2012

uzatvorila žalovaná ako prevodca s I. W. ako nadobúdateľom dohodu o prevode členských práv
a povinností. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že k predaju žalovanou zdedeného členského
podielu došlo dňa 06.06.2012, a to prevodom na nadobúdateľku I. W.. Obrana žalovanej spočívala v
tom, že byt, resp. členské práva k tomuto družstevnému bytu previedla za kúpnu cenu 16.000 eur, ktorá
zodpovedala trhovej cene obdobných členských podielov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že trhová cena predmetného bytu, resp. členských práv k nemu v čase jeho predaja, bola v sume 24.500
eur. Súd pritom zistil hodnotu konkrétneho bytu, ku ktorému sa vzťahoval členský podiel, ktorý žalovaná
odplatnepreviedla.Predmetnýčlenskýpodieltedapredala„pod“trhovúcenu.Záväzokžalovanejvyplatiť
ustupujúcich dedičov podľa dedičskej dohody bol viazaný na kúpnu cenu „zodpovedajúcu trhovej cene v
čase a mieste obvyklej predaja obdobnej nehnuteľnosti". Táto bola určená znalcom v sume 24.500 eur.
Jej záväzok bolo preto potrebné vypočítať z tejto sumy. Po odrátaní výšky dlhov po poručiteľke, ktoré

podľa dedičskej dohody prevzala na seba žalovaná, bolo potrebné vypočítať výšku výplaty ustupujúcich
dedičov zo sumy 21.835,43 eur /24.500 eur - (1.380,06 eur + 1.284,51 eur)/. Jedna pätina pripadajúca
na žalobkyňu potom predstavovala sumu 4.367,09 eur, k zaplateniu ktorej súd žalovanú zaviazal. Žalobu
v časti prevyšujúcej tento nárok, súd zamietol. Zároveň súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania
z priznanej sumy. Uviedol, podľa dedičskej dohody mala žalovaná vyplatiť ostatných dedičov do 5

dní odo dňa získania kúpnej ceny. Žalovaná ju získala dňa 06.06.2012. Posledným dňom riadneho
plnenia bol deň 11.06.2012. Nasledujúcim dňom sa teda dostala žalovaná do omeškania so splnením
tohto peňažného dlhu, pričom v deň omeškania bola zákonná výška úrokov z omeškania 9 % ročne.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalobkyni tak patrí náhrada trov konania vo výške 43,76 % z celkových trov konania. V

priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových prostriedkov v sume 135,33 eur, ktoré boli použité
na vyplatenie znalečného. Súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom
rozsahu s tým, že tieto výdavky sú povinné zaplatiť sporové strany podľa miery ich úspechu v spore
( žalobkyňa v rozsahu 28,12% a žalovaná v rozsahu 71,88%).

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaná. Namietla, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
pretože súd nechcel zistiť skutočný stav veci, a to najmä odmietnutím vykonania dôkazu predloženého
jej právnym zástupcom, čím porušil základné právo na spravodlivé prejednanie veci a na spravodlivé
rozhodnutie. Ďalej, že pri rozhodovaní v merite veci vychádzal z neúplného a nesprávneho zistenia

skutkového stavu. Neúplný a nesprávny skutkový stav nesprávne právne posúdil aj tým, že si sám
právne vyložil klauzulu z dedičského rozhodnutia bez opory vo vykonanom dokazovaní výsluchom
strán a výsluchom súdneho komisára, ktorý klauzulu naformuloval, teda nevychádzal zo skutkových
zistení vo vykonanom dokazovaní, ale z vlastných myšlienkových konštrukcií nemajúcich oporu v
dokazovaní, ktoré si vytvoril, čím súd sám seba zbavil zisťovania objektívnej reality a skutkového

stavu. Z odmietnutého dôkazu a ďalších nevykonaných dôkazov mohla vyplynúť potreba vykonania
ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo ďalších prostriedkov procesného útoku, ktoré tým pádom
nemohli byť v súdnom konaní uplatnené. Ďalej uviedla, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, čo je dôsledok nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a následne nesprávneho
hodnotenia dôkazov, čo sa prejavilo aj v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, v nezrozumiteľnosti

a v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôkazov. Súd preto nevykonaním dôkazov zmaril
zistenie skutkového stavu veci a hodnotil nie dôkazy, resp. skutkové zistenia vyplývajúce z dôkazov, ale
vlastné myšlienkové konštrukcie. Pre vyššie uvedené žiadala odvolací súd, aby žalobu v celom rozsahu
zamietol a priznal jej náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá
konštatovala, že súhlasí v celom rozsahu so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Uviedla, že sa so žiadnym z bodov odvolania žalovanej nestotožňuje, nakoľko tvrdenia žalovanej sú
zavádzajúce a nedôvodné. Žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, pričom uviedla, že v celom rozsahu nesúhlasí so
skutkovou a právnou argumentáciou žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu a v ostatnom zotrvala na
podanom odvolaní.5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná napadla odvolaním výrok I. a naň nadväzujúce
výroky o trovách konania a trovách štátu ( III. a IV), preto odvolací súd preskúmaval rozsudok v týchto
odvolaním napadnutých častiach a vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (nad
sumu 4367,09 eur s prísl. do sumy 6 075,57 eur s prísl.), je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný

a týmto rozhodnutím nedotknutý ( § 367 ods. 2 CSP)

7. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

8.Priadresovanomprávnomúkonejepotrebnébraťdoúvahyajto,akoprejavuvôlekonajúcehorozumie
samotný adresát. Ani tu sa však neprihliada na subjektívne vnímanie konkrétneho adresáta, ale prejav
vôlesaposudzujepodľatoho,akobymurozumelpriemernerozumnýjednotlivecvobdobnompostavení.
Adresát sám sa však tiež nemôže dovolávať toho, ako on prejav vôle subjektívne pochopil, ale snažiť
sa o porozumenie prejavu vôle v súlade s bežnou praxou.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Žalovaná v prejednávanej veci namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než, ktorý mal použiť alebo použil správny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.

11. Ako je zrejmé z dedičskej dohody dedičov zo dňa 25.11.2011, záväzok žalovanej bol vyjadrený týmito
slovami: „H. K. sa v prípade odpredaja zaväzuje vyplatiť ustupujúcich spoludedičov Z. K., X. K., G. K.
a T. L., každého sumou rovnajúcou sa 1/5-ine z prijatej kúpnej ceny zodpovedajúcej trhovej cene v
čase a mieste obvyklej predaja obdobnej nehnuteľnosti v lehote do 5 dní odo dňa získania kúpnej ceny,
poníženú o sumu z pohľadávok nadobúdaných H. K. v konaní XXD/XXXX/XXXX,Dnot XXX/XXXX...“

Žalovaná v spore uviedla, že členský podiel „predala“ za sumu 16.000 eur.

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolacej námietky žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil ohľadom záväzku z predmetnej dedičskej dohody. Súd prvej inštancie
založil svoj záver na tom, že „prijatá kúpna cena zodpovedajúca trhovej cene v čase a mieste obvyklej

predaja obdobnej nehnuteľnosti“ musí zodpovedať v tomto prípade znaleckému posudku v sume 24.500
eur. Tento záver však nie je podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľný.

13. „Trhová“ kúpna cena podľa odvolacieho súdu, ktorou operoval vo svojom rozhodnutí súd prvej
inštancie, je vykonštruovaným pojmom (pojmom vytvoreným na vyabstrahovanej konštrukcii), pričom

odvodzovať ju pri povinnosti výplaty zo znaleckého posudku, nie je správne. Žalovaná totiž, nakoľko v
záväzku stanovenom dedičskou dohodou nemala povinnosť obstarať si pri predaji znalecký posudok,
nemohla mať vedomosť o presnej trhovej cene, a preto by bola vždy vystavená riziku, že členský podiel
prevedie mimo presnej trhovej ceny. Jednalo by sa na základe uvedeného o nesplniteľný dlh, pretože
žalovaná by ani pri čestnom konaní nevedela zistiť, či svoj záväzok splnila (ergo či cena, za ktorú

previedla predmetný členský podiel, je skutočne presnou cenou trhovou).

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že „trhová“ kúpna cena je sama o sebe ťažko zistiteľná.
Žalovanásimohlapristarostlivomkonaníspraviťprieskumnapr.zdostupnýchinzerátovalebodopytovať
sa realitných kancelárií na to, aká je predmetná „trhová“ kúpna cena členského podielu. To by však

nemuselo obstáť pri pripustení záveru súdu prvej inštancie, že „trhová“ kúpna cena má v tomto prípade
vychádzať zo znaleckého posudku, lebo nie je predsa vylúčené, že cena členského podielu obdobná
inzerátom alebo mienke realitných kancelárií by sa nezhodovala zo sumou, plynúcou zo znaleckého
posudku. A preto i pri starostlivom a zodpovednom konaní žalovanej by bola vystavená hrozbe, že jejzáväzoknebudesplnený(nebolobytookreminéhovsúladesprincípomprávnejistoty,nakoľkobymohla
byť zažalovanou i neskôr po takto „starostlivo“ vykonanom prevode). Súd by ani nemohol rozhodnúť
racionálne v prípade, že by si žalovaná obstarala inzeráty vzťahujúce sa na obdobné členské podiely a

bol by v konaní zároveň predložený znalecký posudok protistranou alebo by boli predložené iné inzeráty
vzťahujúce sa na obdobné členské podiely. Následne by bolo otázne, koľko informácií by mohlo tvoriť
objektívnu„trhovú“cenu(čibytoboljedeninzerátalebodesať,čibynebolopotrebnéivyjadrenierealitnej
kancelárie, či by ich nebolo potrebných viac, či by takéto vyjadrenie stačilo iba jedno, alebo či bol tiež
relevantný údaj vzťahujúci sa k nehnuteľnosti o niečo vzdialenej od predmetnej nehnuteľnosti a pod.).

Trebaďalejpodotknúť,žepovinnosťvýplatyviažucasakhodnotezistenejznaleckýmposudkom,akbysi
ho i bola žalovaná obstarala, by viedlo k nezmyselnému záveru, a síce ak by žalovaná previedla členský
podiel nad cenu plynúcu zo znaleckého posudku, nebolo by v súlade s účelom dohody, aby vyplatila
ustupujúcich dedičov zo sumy odvodenej iba zo znaleckého posudku, a nie zo sumy skutočne získanej.

15. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné zmeniť výrok I.

rozsudku (vyhovujúci) z dôvodu, že povinnosť žalovanej vyplatiť ustupujúcich dedičov musí vychádzať
zo skutočne získanej a nie „trhovej“ kúpnej ceny. Žalovaná predala členský podiel za sumu 16.000 eur s
tým, že podľa dedičskej dohody je potrebné z tejto sumy odpočítať dlhy po poručiteľke vo výške 1.380,06
eur a 1.284,51 eur, čo predstavuje po ich odpočítaní sumu 13.335,43 eur. Z uvedenej sumy potom
predstavuje jedna pätina v zmysle dedičskej dohody, ktorá pripadá na každého dediča, sumu 2.667,08

eur, a preto odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku tak, že žalovaná má povinnosť vyplatiť žalobkyni
sumu 2.667,08 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.667,08 eur odo dňa 12.06.2012 do
zaplatenia, pričom zaplatenie uvedenej sumy je viazané na zákonnú 3 dňovú lehotu od právoplatnosti
rozsudku. Úroky z omeškania, určené súdom prvej inštancie na základe skutočnosti, že podľa uvedenej
dedičskej dohody mala žalovaná vyplatiť ustupujúcich dedičov do 5 dní odo dňa získania kúpnej ceny,

považoval odvolací súd za určené správne. Žalovaná získala sumu 16 000 eur dňa 06.06.2012, pričom
táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Posledným dňom riadneho plnenia preto bol
deň 11.06.2012 a dňom nasledujúcim sa žalovaná dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu,
pričom v deň omeškania zákonná výška úrokov predstavovala 9 % ročne. Vo zvyšnej časti ( nad sumu
2 667,08 eur s prísl. do sumy 4 367,09 eur s prísl.) súd žalobu zamietol.

16. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého rozsudku, bolo potrebné rozhodnúť
aj o náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje

prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadny rozumný
dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa
prekrýva, sa odpočíta. Zásadne platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až
keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech
bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

20.Vdanejvecijezrejmé,žežalobkyňasapodanoužaloboupôvodnedomáhalaodžalovanejzaplatenia
sumy 6.075,57 eur a odvolací súd zmenil vyhovujúci výrok sumy a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu jej 2.667,08 eur s prísl. V zmysle § 255 ods. 2 CSP bolo preto potrebné náhradu trov
konania pomerne rozdeliť.

21. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. Nakoľko žalobkyňa pôvodne žiadala priznať sumu 6.075,57 eur a suma priznaná odvolacím
súdom predstavuje 2.667,08 eur, úspech žalobkyne predstavoval 43,9 % a jej neúspech predstavoval
56,1 %. V spore bola teda úspešnejšia žalovaná, ktorej úspech predstavoval 56,1% a neúspech 43,9%.

Žalobkyňa v danom prípade má povinnosť zaplatiť čiastočne úspešnej žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 12,2 % (56,1 % - 43,9 % = 12,2 %). V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude
rozhodovať súd prvej inštancie.22. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie čo do právneho posúdenia
náhrady trov konania štátu. Vychádzajúc z celkového výsledku úspechu strán sporu potom odvolací súd
zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku a štátu priznal právo na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom

rozsahu, voči žalovanej v rozsahu 43,9 % a žalobkyni v rozsahu 56,1 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o
výške tejto náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).