Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215509
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Mužilová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1317215509.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, W., toho času O. XX, W., zastúpené Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov matky: N. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, W., toho času O. XX, W., a otca: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. XX, Š., toho času Ž. XX/A, W., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý W. X., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Obidvaja rodičia budú maloletého W. zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým W. každý párny kalendárny týždeň od piatku od

18.00 hod. do nedele do 20.00 hod.

IV. Miestom prevzatia a odovzdania mal. dieťaťa je miesto bydliska matky.

V. Súd styk otca s maloletým W. počas školských prázdnin a sviatkov na žiadosť rodičov neupravuje.

VI. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého W. výživným vo výške 200,- eur mesačne, vždy

do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.07.2017.
VII. Zročné výživné na maloletého W. X., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 28.07.2017 do 30.06.2018
vo výške 1.925,80 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky, počínajúc mesiacom júl 2018.
VIII. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 28.07.2017, postúpeným
tunajšiemu súdu dňa 09.11.2017 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

W.. Navrhla, aby súd zveril maloletého W. do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi povinnosť prispievať
na syna výživným vo výške 250,- eur mesačne. Podaním doručeným súdu dňa 09.01.2018 matka
doplnila svoj návrh, kedy žiadala upraviť styk otca so synom na každý párny týždeň v roku od piatku od
18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Súčasne navrhla upraviť styk otca so synom každý párny rok počas
Vianočných, Veľkonočných sviatkov, počas Silvestra a Nového roka, ako aj počas letných prázdnin v
rozsahu prvých dvoch týždňov v mesiaci júl a prvých dvoch týždňoch v mesiaci august.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. W. nežijú v spoločnej domácnosti od 01.05.2017. Ona žije
spolu so synom na adrese O. XX, W.. Všetky náklady na syna uhrádza ona, otec na syna neprispieva. V
kontakte so synom mu žiadnym spôsobom nebráni, otec však o trávenie času so synom nejaví záujem.
S otcom mal. W. sa spoznala v roku 2004, v tom čase bola vdova s malým dieťaťom, on bol v tom časeženatý. Neskôr sa rozviedol a po cca. roku a pol sa im narodil spoločný syn W.. Po celý čas vzájomného
spolužitia na ňu partner vyvíjal psychický nátlak a manipuloval ňou. Viedol nezodpovedný život, mal
milenky, laxne pristupoval k povinnostiam, ktoré vyplývajú z rodičovstva a partnerského spolužitia.

Neustále klamal, veľa peňazí minul na hazard, zábavy, výlety do zahraničia kamarátmi, kým ona sa
starala o deti a domácnosť. Taktiež negatívne reagoval na jej syna z prvého manželstva Y.. Urážal ho,
odstrkoval a robil všetko preto, aby ho od nej odtrhol. Matka uviedla, že jej priemerný mesačný príjem
je vo výške 1.529,50 eur a pozostáva z priemernej mesačnej mzdy vo výške 1.079,36 eur, z rodinných
prídavkov vo výške 47,04 eur, vdovského príspevku 245,50 eur a sirotského príspevku na syna Y. 157,70

eur. Priemerné náklady na základný chod domácnosti sú 1.357,30 eur. V nákladoch nie sú zarátané
jednorazové výdavky na výlety, kultúru, rekreáciu a školské pomôcky. Syn W. je športovo nadaný, hrá
hokej v klube M. X. W.. Náklady na obstaranie športovej výstroje sú vo výške 734,- eur, niektoré časti
výstroje ako napr. hokejky je potrebné neustále meniť. Poplatky za letné sústredenie v hokejovom kempe
sú vo výške 269,- až 379,-eur, poplatky za účasť na turnajoch sú v rozmedzí od 30,- eur do 150,- eur.
Otec sa na uvedených nákladoch nepodieľa vôbec.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme matky a otca,
s ich mesačnými výdavkami ako aj s ostatným obsahom spisu.

4. Matka v konaní pred súdom uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu, navrhuje aby súd zveril mal.

W. do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca so synom každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod.
do nedele do 20.00 hod. Styk otca so synom počas prázdnin a sviatkov zatiaľ nepožaduje upraviť, keďže
ohľadom prázdnin sa s otcom vedia dohodnúť. Prázdniny by mali mať rozdelené rovnomerne , pokiaľ
to otec nebude dodržiavať, podá návrh na úpravu styku aj cez prázdniny. V časti výživného na mal. W.
navrhla určiť výživné 250,- eur mesačne a to od 01.05.2017, t.j. odo dňa kedy nežijú s otcom v spoločnej

domácnosti. Otec začal prispievať na výživné až od apríla 2018 sumou 100,- eur mesačne. V máji 2018
prispel sumou 100,- eur a v júni 2018 sumou 100,- eur. Matka uviedla, že pracuje ako administratívny
pracovník s príjmom cca. 740,- eur netto. Okrem toho poberá vdovský a sirotský dôchodok ( na staršieho
syna Y.) spolu vo výške 419,- eur. Okrem W. má ešte vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi Y., ktorý
má17rokov. Ksvojímmajetkovýmpomerommatkauviedla,ževlastnímotorovévozidloHyundaii30,r.v.

2009,jevýlučnouvlastníčkou3-izbovéhobytunaO.J.,nakúpubolčerpaný100%úver,splátkahypotéky
je 426,- eur. Za bývanie platí poplatky 191,- eur nájomné, 20,- eur elektrika, 28,- eur TV a internet, 9,-
eur plyn (kvartálny poplatok), 13,- eur RTVS (kvartálny poplatok). Nie je spoločníčkou ani konateľkou
v obchodných spoločnostiach. Okrem bytu iné nehnuteľnosti nevlastní. Okrem hypotekárneho úveru
čerpala ešte jeden spotrebný úver vo výške 10.000,- eur, splátka je cca. 180,- eur. Úver bol čerpaný

ešte v čase keď žila s otcom W., spláca ho však iba ona. Náklady na mal. W. sú primerané jeho veku,
toho času je žiakom 5.ročníka základnej školy. Matka mu platí stravu v škole vo výške cca. 34,- eur,
električenku 13,- eur, oblečenie 50-70,- eur. Syn chodí na hokej, kde platí ročný poplatok 500,- eur, tento
rok postúpil už z prípravky a musela mu zakúpiť aj vlastnú hokejovú výstroj, ktorá stála cca.500-600,-
eur. Syn nemá zdravotné problémy. Pár krát s ním navštívila na Kramároch T.. Š., aby dokázal lepšie

prekonať rozchod rodičov, s uvedenými návštevami neboli spojené žiadne poplatky. Syn navštevuje
ortopéda, má ploché nohy. Lekára navštevuje každého pol roka, za objednanie platí matka 10,- eur.
Doplatok za vložky je minimálny.

5. Otec v konaní pred súdom súhlasil s návrhom matky v časti zverenia mal. W. do jej osobnej

starostlivosti. Uviedol, že je pravdou, že o W. je u matky riadne postarané, a matka je dobrou matkou.
Otec rovnako súhlasil s návrhom matky týkajúcou sa úpravy jeho styku so synom, t.j. každý párny
týždeň od piatku do nedele, ako aj s tým, aby styk cez prázdniny a sviatky nebol upravený, nakoľko
sa vedia s matkou dohodnúť. Nesúhlasil s návrhom matky v časti požadovaného výživného, navrhol
určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne, a to z dôvodu, že toho času nie je riadne zamestnaný. Na

úrade práce nie je evidovaný, z dôvodu, že má ešte aktívnu živnosť. Musel by živnosť zrušiť a až potom
by sa mohol zahlásiť na úrade. Dňa 31.08.2017 vyhlásil osobný bankrot, bolo to z dôvodu viacerých
dlhov a exekúcii, ktoré vznikli z jeho podnikania ako SZČO. Mal vtedy pohostinské služby a taxislužbu,
prevádzky neboli rentabilné. Fungovali do roku 2012. Jeho príjem v súčasnosti pozostáva z brigád,
mesačne zarobí cca. 400-500,- eur. Tento príjem má asi 3-4 mesiace. Toho času žije so svojou priateľkou

v prenájme na ulici Ž. Q. W.. Náklady na bývanie sú vo výške 400,- eur, tieto náklady hradí priateľka, keď
však má možnosť hradí ich aj on. Otec uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelania s maturitou
(gymnázium), okrem alergie sa nelieči na žiadne ochorenie. Jeho náklady predstavujú náklady na jedlo a
ošatenie vo výške 150,- eur, telefón 20,- eur, splátka leasingu auta 190,- eur. Ide o splátku na auto, ktoréje písané na matku mal. W. a uvedené auto mu bolo pred 3 mesiacmi odcudzené, uvedenú skutočnosť
práve rieši s leasingovou spoločnosťou. So všetkými platbami mu pomáha priateľka. Otec poukázal
na to, že o syna sa stará, doteraz s ním bol každý víkend. Žiadny hnuteľný majetok vyššej hodnoty

ani nehnuteľný majetok nevlastní, nie je spoločníkom ani konateľom žiadnej obchodnej spoločnosti. K
otázke trvalého pracovného pomeru otec uviedol, že v súčasnosti nemá význam niekde sa zamestnať,
keďže aj napriek vyhlásenému bankrotu prebiehajú voči nemu exekučné konania. Okrem syna W. má
ešte jednu vyživovaciu povinnosť na dcéru vo výške 90,- eur, výživné bolo určené v roku 2004, dcéra
už má 19 rokov, toho času žije v X. Í.. Ani toto výživné už nedokáže platiť.

6. Kolízny opatrovník nesúhlasil s výživným vo výške 100,-eur, navrhol určiť výživné v rozpätí 180-200,-
eur.

7. Z dokladov doložených matkou súd zistil nasledovné:
- podľa daňového priznania matky ako fyzickej osoby za rok 2017 predstavoval jej príjem zo živnosti

10.405,96 eur, po odpočítaní výdavkov prestavoval základ dane sumu 2.596,13 eur.
- okrem uvedeného má príjem zo Sociálnej poisťovne vo výške 419,- eur, čo predstavuje vdovský
dôchodok a sirotský dôchodok na staršieho syna Y..
- výdavky na mal. W. matka preukázala výpismi z účtu, ide o výdavky na školu ZRPŠ - 50,- eur ročný
poplatok, škola v prírode 155,- eur, električenka 13,45 eur mesačne, strava v škole 34,20 eur mesačne,

poplatky za hokej - 500,- eur ročný poplatok, hokejová výbava v roku 2017 vo výške 388,24 eur, letný
hokejový kemp 259,- eur, sezónne oblečenie a obuv 259,- eur, potraviny a drogéria pre domácnosť
predstavuje cca 230,- eur mesačne.
- náklady matky na platby za bývanie a ostatné služby predstavujú 191,- eur nájomné, 20,- eur elektrika,
28,- eur TV a internet, 9,- eur plyn (kvartálny poplatok), 13,- eur RTVS (kvartálny poplatok).

8. Dopytom na Daňový úrad Nitra bola súdom zistené, že otec daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2017 ku dňu 01.06.2018 nepodal. Podľa Daňového priznania otca ako
fyzickej osoby za rok 2016 predstavoval príjem otca 0,- eur, otec uviedol, že v roku 2016 nemal žiadne
príjmy.

9. PodľalustrácievSociálnejpoisťovni,otcoviniesúvyplácanédávkyzdôchodkového,nemocenského,
úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.

10. Podľa lustrácie katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

nie je otec vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území Slovenskej republiky.

11.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžesakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14.Podľa§28ods.1,2Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vzhľadom na potrebu upraviť rodičovské práva a
povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré je čochvíľa vo veku 12 rokov, pochádza z mimomanželského
vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, dospel súd k záveru, že návrh
matky je sčasti opodstatnený. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo

veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa.
Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z
rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor,
vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa
stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Vzhľadom na

to, že matka od počiatku fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloletého W., ako aj s ohľadom, na to že
matka a otec zhodne navrhli zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matke, súd rozhodol tak, ako
to navrhli obidvaja rodičia. Súčasne rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, pretože žiaden z nich nebol obmedzený alebo pozbavený svojich rodičovských práv a
povinností. Rovnako nebola medzi rodičmi sporná otázka úpravy styku otca so synom, obaja rodičia

súhlasili s tým, že otec sa bude stretávať so synom každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00
hod. do nedele do 20.00 hod. a styk počas školských prázdnin a sviatkov nie je potrebné rozhodnutím
súdu upraviť, keďže na tomto sa vedia dohodnúť.

25. Spornou medzi rodičmi bola výška výživného, kedy matka požadovala určiť sumu výživného na

maloletého W. vo výške 250,- eur mesačne od 01.05.2017 a otec požadoval určiť výživné vo výške
100,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti
oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden znajzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy
je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na
ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných

potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb
než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské
potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy
nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby
dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých
druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia
§ 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej

životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,

prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na
trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi
faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a
ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či
výška hypotekárnych úverov. V tomto smere sa súd nestotožnil s vyjadrením otca, že na maloleté

dieťa môže prispievať sumou maximálne 100,-eur. Súd bol toho názoru, že otec veľmi ľahkovážne
pristupuje k plneniu svojich rodičovských povinností. Sám otec na pojednávaní potvrdil, že syn má
talent na hokej a chce, aby hral hokej, avšak bremeno všetkých úhrad ponecháva výlučne na matku.
Je zarážajúce, keď otec tvrdí, že nemôže prispievať na syna viac ako 100,- eur mesačne, avšak na
jedlo a ošatenie pre seba minie 150,- eur. Plnenie výživného pre maloleté dieťa preňho nepredstavuje

prvoradý výdavok ,ale len suma ktorú zaplatí ak mu zvýšia finančné prostriedky. Od odsťahovania sa zo
spoločnej domácnosti na maloleté dieťa neprispieval vôbec, prvýkrát prispel na syna sumou 100,- eur
až v apríli 2018. Otcom deklarované brigády z ktorých má príjem cca 400,- až 500,- eur, nie sú žiadnym
spôsobom preukázateľné. Je nepredstaviteľné, aby mladý človek od roku 2012 (rok, ktorý otec udáva
ako rok kedy zrušil nerentabilné prevádzky) stagnoval, svoje majetkové a zárobkové pomery žiadnym

spôsobom neriešil a od uvedeného času oficiálne nevykazoval žiadny príjem. To, že otec zobral na
seba neprimerané riziká a dňa 31.08.2017 vyhlásil osobný bankrot, nemôže ísť na úkor vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa. Jeho prístup k otázke zabezpečenia príjmu považoval súd za ľahkovážny,
vzhľadom na pracovné príležitosti, ktoré ponúka región v ktorom žije ( W.) ako aj na jeho vzdelanie.
Otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy je teda jeho povinnosťou sa zamestnať

a zabezpečiť si príjem, ktorým zvýši svoju životnú úroveň nielen sebe, ale aj maloletému dieťaťu.
Je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu
povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje okrem iného aj osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor a je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu

nebolo ohrozené. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnúc na odôvodnené
potreby 12 ročného dieťaťa, pri ktorom má matka zvýšené náklady v súvislosti s finančne nákladným
športom, ktoré mal. dieťa vykonáva, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca
je platiť výživné vo výške 200,- eur. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

26. Súd priznal výživného odo dňa podania návrhu, nakoľko pred týmto dátumom matka nepreukázala
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Od podania návrhu od 28.07.2017 do 30.06.2018 vzniklo
otcovi zročné výživné na mal. W. vo výške 1.928,80,- eur (po odpočítaní výživného ktoré otec doposiaľ
platil). Za 11 mesiacov ( 08/2017 - 06/2018) predstavuje teda zročné výživné 2.200,- eur (11x200,-

eur), k čomu súd pripočítal pomernú časť výživného za 4 dni v mesiaci júl 2017 ( 200/ 31 dní - 6,45
eur na jeden deň x 4 dni) vo výške 25,80 eur ,čo predstavuje celkové zročné výživné 2.225,80 eur
( 2.200,- eur + 25,80 eur). Od uvedenej sumy súd odpočítal výživné ktoré otec zaplatil za obdobie od
04/2018-06/2018 v celkovej výške 300,- eur. Zročné výživné za obdobie od 28.07.2017 do 30.06.2017tak predstavuje sumu 1.925,70 eur. Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach
po 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2018, nakoľko mal za to, že vzhľadom na
súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery otca ako i s ohľadom na sumu zročného výživného kedy

by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť k neúmernému finančnému
zaťaženiu otca, je v predmetnej veci povolenie splátok plne dôvodné, pričom výživné by malo byť
zaplatené v čo najkratšom čase.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.