Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216046
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713216046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému W.
U., F.. XX.XX.XXXX, T. E. H., XXX XX H., za účasti intervenienta na strane žalovaného Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343
828, právne zastúpený advokátom JUDr. Monika Marjanovič, so sídlom Urbánkova 1526/6, 040 01
Košice, o zaplatenie 2.632,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.

7C/145/2014-121 zo dňa 14. septembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaný a Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ m á voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.632,- Eur, úrokov z omeškania zo splátok

za obdobie 21.11.2010 do 06.08.2011 vo výške 10,08 Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 2.632,- Eur od 07.08.2011 do zaplatenia.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„Súd žalobu zamieta.

Žalovaný a intervenient má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%“.

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého právny predchodca žalovaného Slovenská
sporiteľňa, a.s., uzatvoril so žalovaným dňa 18.07.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0493216490,
na základe ktorej mu právny predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 2.157,60,- Eur. Žalovaný sa
zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,90,- Eur, pričom dátum prvej

splátky bol 20.08.2007 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.06.2017. Zmluvné strany si
dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,99,- Eur. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý
úver bola poskytnutá vo výške 11,75% ročne, RPMN vo výške 15,14%. Žalovaný sa dostal splácaním do
omeškania a právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla pohľadávka. Následne Slovenská sporiteľňa,a.s., teda právny predchodca žalobcu postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru
v celom rozsahu Advokátskej kancelárii Havel & Holásek spol. s.r.o.. Ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatný celý úver, nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého súd prvej inštancie posúdil zmluvu o
postúpení pohľadávky ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže ku dňu splatnosti pohľadávky nebol splatný celý úver,
a teda Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z

neho v celosti inému subjektu. Keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. v rozpore so zásadou, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv než má, posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok z 01.12.2010 ako neplatnú,
v dôsledku čoho konštatoval, že žalobcovi v predmetnom spore chýba aktívna vecná legitimácia. Taktiež
súd konštatoval, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo
vlastnej réžii ani spravovať, v dôsledku čoho nie je oprávnený ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Súd prvej inštancie právne uzavrel, že na platné postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt

sa v zmysle § 98 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o bankách“) vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to spôsobilý predmet, ktorým sú
iba splatné splátky a druhá podmienka spočíva vo vyhotovení predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,
čo bol klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, pričom žalobca nepreukázal, že
jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaného na plnenie dlžných splátok, ako ani nepredložil

dôkaz o tom, že žalovaná suma predstavuje splátky úveru, ktoré sú splatné. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie právne uzavrel, že žalobcovi v predmetnom spore chýba aktívna vecná legitimácia a
preto žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalovanému a intervenientovi priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100% podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

6. Aplikoval ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a § 39 Občianskeho zákonníka.

Obsah odvolania

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s.,

previedla pohľadávku z úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010
Advokátskej kancelárii Havel & Holásek spol. s.r.o., ktorá bola následne zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 01.12.2010 postúpená ďalej na žalobcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
už v žalobe tvrdil predloženými dôkazmi aj preukázal, že pohľadávku z úveru nadobudol zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou

Slovenská sporiteľňa, a.s.. Následne namietal, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní
nepreukázal, že žalovaná sumy predstavuje splátky úveru, ktoré sú splatné, pričom v rámci dokazovania
na pojednávaní vykonal dôkaz čítaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, z čoho je
zrejmé, že žalovaná pohľadávka bola splatná. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je svojvoľné a nerešpektuje skutkový stav veci, čím odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom a porušil žalobcove právo na súdnu a inú právnu ochranu.

8. V súvislosti s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v predmetnom spore nemá aktívnu
vecnú legitimáciu, žalobca uviedol, že v predmetnom spore predložil relevantné oznámenie postupcu
žalovaného o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tohto podania

žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/248/2016 zo
dňa 09.08.2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016,

uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 z 30.11.2015, uznesenie Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27.06.2014. Žalobca taktiež poukázal na bod 18.14 Všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorého žalovaný súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách, v zmysle ktoréhobanka alebo pobočka zahraničnej banky si môže so svojím klientom zmluvne upraviť páva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Na základe

uvedeného má žalobca za to, že ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov
medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách nevylučuje odchýlnu právnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 18.14 Všeobecných obchodných
podmienok. Na podporu uvedených tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.

10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11Co/206/2015 zo
dňa 05.10.2016 a sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016.

9. V odvolaní žalobca taktiež namietal, že zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca

rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Uviedol,
že pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou
je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý
aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že
ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované

v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom
postúpenia. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
16Co/73/2016 zo dňa 25.01.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/511/2015
zo dňa 09.12.2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/540/2015 zo dňa 04.11.2015.

10. Vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobcom uviedol, že postúpením pohľadávky sa stal
žalobca sám veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho
zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkovoprávneho vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Zosplatnenie dlhu znamená,
že dlh nie je možné zo strany dlžníka splatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom

sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť nemá však žiaden vplyv na
výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V
nadväznosti na uvedené preto zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

11. Odvolateľ zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je
zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom

ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o
bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť

banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1.

12. V ďalšom odvolateľ upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1195 dní,
teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku

voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a poukazom na
to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva odvolateľ názor, že mu vznikol
nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej splátky.

13. Žalobca v ďalšom nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov intervenientovi. Namietal, že súd
môže priznať nárok na náhradu trov konania len stranám sporu, pričom v zmysle § 60 C.s.p. sú stranami
sporu len žalobca a žalovaný. Ustanovenia C.s.p. nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti C.s.p. aplikovaliný režim než ten, ktorý je upravený v § 251 - § 264 C.s.p.. Združenie nebolo v predmetnom spore
stranou, a preto nemá podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, a to bez ohľadu na to,
že právne účinky všetkých úkonov, ktoré boli združením v konaní vykonané zostávajú zachované.

Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

15. Odvolací súd mal za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. a žalovaným bola dňa

18.07.2007 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0493216490, na základe ktorej spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 2.157,60,- Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
zaplatiť v 119 mesačných splátkach po 32,90,- Eur, vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.08.2007 a posledná splátka úveru mala byť zaplatená
20.06.2017. Predmetný úver bol žalovanému poskytnutý v zmysle zmluvných dojednaní s premenlivou

úrokovou sadzbou vo výške 11,75% ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 15,14%.
Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 66,39,- Eur a poplatok
za správu úveru vo výške 1,99,- Eur mesačne. V zmysle čl. II bodu 3 predmetnej zmluvy sa všetky
právne vzťahy výslovne neupravené v úverovej zmluve budú riadiť príslušnými ustanoveniam úverových
podmienok, Všeobecných obchodných podmienok, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi

predpismi, a to v tomto poradí. V zmysle bodu 18.14 Všeobecných obchodných podmienok žalovaný
výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a
to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na
právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto
pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek

svoje záväzky na tretiu osobu. Následne uvedenú skutočnosť oznámila žalovanému listom zo dňa
18.07.2011 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
Žalobcapredložilajpoštovýpodacíhárokz19.07.2011,zktoréhojezrejmé,žežalobcaoznámiluvedenú
skutočnosť žalovanému.

16. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní s
výnimkou označenia zmluvy, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky. Uvedenú skutočnosť
však odvolací súd posúdil ako zrejmú nesprávnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorá
nemala vplyv na právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku v súvislosti s odvolacími dôvodmi

dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru
o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu. Teda zásadnou otázkou odvolacieho súdu,

ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na
postúpenie tzv. bankovej pohľadávky.

18. Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý čo sa týka
inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V súvislosti s

odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom ustanovenia
§ 92, ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd má za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1)
splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol
klient banky (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky.19. Ak odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje na odlišné názory vyslovené v rozhodnutiach iných
krajských súdov, odvolací súd poznamenáva, že nie je viazaný názorom vyslovenom v inom rozhodnutí,
pričom tieto rozhodnutia nemusia byť založené ani na rovnakých skutkových základoch. Odvolací

súd je povinný prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pričom krajské
súdy nepredstavujú najvyššie súdne autority a taktiež rozhodnutia, na ktoré odvolateľ poukázal
nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Skutočnosti uvedené v odseku 8 § 92 Zákona o bankách
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky (obdobný právny názor vyslovený aj v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. 6Co/119/2013, 19 Co/194/2015 a 4Co/145/2014). Splnenie uvedených osobitných zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky
rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej
banky.

20. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo

podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon
zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené
neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v
týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky,

ktorá na postupníka prechádza pre neplatnosť zmluvy.

21. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna
podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky
doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky
doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku
inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je
základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť. Že žalobca nepreukázal už prvú

obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Písomné oznámenia postupcu o
postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011 adresované žalovanému, ktoré priložil žalobca k žalobe a na
ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

22. Po splnení tejto podmienky môže banka pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda

pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách totiž vyplýva,
že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho
peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju „pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. V rozpore s uvedeným tvrdením odvolacieho súdu
žalobca vo svojom odvolaní namieta, že pri kvalifikovanom omeškaní klienta banky s časťou svojho

peňažného záväzku (nesplatených niekoľko splátok) má banka v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok oprávnenie postúpiť inému subjektu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, pohľadávku z celého
úveru. Takýto výklad žalobcu však nezodpovedá účelu, zmyslu a logickému posudzovaniu § 92 ods. 8
Zákona o bankách.

23. Odvolací súd nijako nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového
vzťahu, avšak to by musela Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu
(vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru). Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na
finančnom trhu.

24. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane
druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy-
preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.07.2011.

25. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodneišlo o § 92 ods. 7 Zákona o bankách) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila zmluvou z 28.06.2011 predmetnú pohľadávku z úveru

v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Keďže ku
dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný, celý úver(nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti),
Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z
neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28.06.2011 je z uvedených dôvodov
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi v spore chýba aktívna

vecná legitimácia. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s právnym názorom vyjadreným súdom prvej
inštancie, v zmysle ktorého žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže
vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno
podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený mimoriadnu
splatnosť predmetného úveru vyhlásiť.

26. K námietke žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou
vecnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky, keďže uvedené ustanovenie je o úprave výnimiek z
bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky, odvolací súd takýto výklad považuje
za účelový. Žalobca predmetnou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané
podmienky v predmetnom ustanovení, ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho platne

postúpila pohľadávku. Ak by súd prijal takúto argumentáciu, banka ako inštitúcia prísne regulovaná
štátomprostredníctvomNárodnejbankySlovenska,ktorávykonávasvojučinnosťnazákladebankového
povoleniabymohlaneobmedzenepostúpiťpohľadávkuzbankovéhoúverunebankovejinštitúcii(zväčša
inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom takéhoto bankového povolenia. Uvedený výklad
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách odvolací súd považuje za neprípustný a nesprávny, pretože

obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom na túto činnosť nie sú
oprávnené.

27. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie
pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods.

8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splanenévčasepostúpeniapohľadávky.Zdôvodu,žetietoskutočnostivprejednávanejvecipreukázané
neboli súd prvej inštancie správne dospel k záveru že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby.

28. K námietke žalobcu, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nie je intervenienta že
má iba postavenie osobitného subjektu podľa ust. § 95 ods. 1 C.s.p., a preto nemá nárok na náhradu
trov konania, odvolací súd udáva, že v predmetnom prípade došlo na strane súdu prvej inštancie
k nesprávnemu označeniu iného subjektu konania, keď pôvodného vedľajšieho účastníka, ktorý do
konania vstúpil za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v napadnutom rozhodnutí označil ako

intervenienta,pričomsprávnemalbyťoznačenýakoinýsubjektvzmysleust.§95ods.1C.s.p..Uvedené
označenie však nič nemení na nároku, ktorý bol predmetnému Združeniu priznaný bez ohľadu na jeho
označenie.

29. Podľa ust. § 93 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ako

vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba,
ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu.Dokonaniavstúpibuďzvlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

30. Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016, trovy konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové

výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.31. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p. už v režime
C.s.p.. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a
samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní pod 01.07.2016 (keďže C.s.p. s takýmto

subjektom neráta), tu je potrebné brať na zreteľ na procesnú úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. O.s.p.,
keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej
istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil
pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ut. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva
zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

33. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS“, odvolací súd uvádza, že procesná aktivita združenia evidentne súvisí s
ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.

34. Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016.
Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne v čl. 47 ods. 2.
Občianske združenie ako právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa mu malo toto
ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie musí vo dvojej podstate samo o

sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho
zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia.
Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

35. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie - Pomoc a

ochrana spotrebiteľa „POS“ poskytlo žalovanému kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v
tomtokonanízostranyzdruženiabolaúčinná,keďžepovstupedokonaniasavoveci vyjadriloavznieslo
námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, čo bol úkon nepochybne v prospech spotrebiteľa.
Činnosť združenia bola účelná, pretože viedla k sledovaniu cieľu za použitia primeraných prostriedkov
a nie je možné ju hodnotiť ako neúčelnú.

36. V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným
úkonom,ktoréhoúčinky-vznikvedľajšiehoúčastníctva-zostávajúvzmysle§470ods.2vetaprváC.s.p.

zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C.s.p. bez
ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho
očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu.“

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,

tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, pričom o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).