Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222178
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117222178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne V. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10, Svidník,
proti žalovanému A., s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava 2, zastúpenému De
minimis, spol. s r.o. so sídlom Lovinského 22, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.03.2018 č.k. 9Csp 253/2017
- 84 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti .

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanémuuložilpovinnosťvydaťžalobkynibezdôvodné
obohatenie vo výške 864,32 Eur s 5 % -ným ročným úrokom z tejto sumy od 09.12.2017 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere z 12.01.2015 je v časti týkajúcej sa poplatku za garantovanú službu pre svoju
neprijateľnosť neplatná. Určil, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o poskytnutí služby
Komfort, je pre svoju neprijateľnosť neplatná a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté

samostatným uznesením.
2. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd prvej inštancie poukázal na to, že
najpodstatnejším údajom pri spotrebiteľských úverových vzťahoch je uvedenie RPMN. Skutočná
hodnota úveru závisí od všetkých poplatkov, ktoré sa budú od spotrebiteľa v úverovom vzťahu
vyžadovať. RPMN nemožno stotožňovať s úrokovou sadzbou, pretože úroková sadzba o skutočnej
hodnote úveru nevypovedá. Súd prvej inštancie zastáva názor, že odmena za preberanie splátok úveru
jednoznačne patrí do základu výpočtu pre RPMN a na základe uvedeného platí, že pri nezahrnutí

suma za hotovostný výber splátok do základu pre RPMN je táto určená nižšie a teda v neprospech
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, táto je v úverovej zmluve vyjadrená tak, že ide o 7.
deň60-tehotýždňapodniuzavretiazmluvy.Takétovyjadreniekonečnejsplatnostiúveruvposudzovanej
zmluveniejedostatočné.Vzhľadomnaspomínanéobsahovénedostatkypodstatnýchnáležitostízmluvy
o úvere a z dôvodu nepredloženia dokladov týkajúcich sa skúmania bonity žalobcu ako dlžníka,
súd prvej inštancie urobil záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. K namietanej neprijateľnosti
zmluvných podmienok prvoinštančný súd k poplatku za garantovanú službu uviedol, že neprijateľnosť

tohto poplatku spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto
prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia, ale
aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od
spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať právnu povahu darovania, to znamená, že zazaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje záväzky, čo je paradoxné, žiadne plnenie
neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov nemôže v právnom štáte obstáť. Súd
je presvedčený že priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienka a možnosti jej

odmietnutia k jej uzavretiu nikdy nepristúpil. K neprijateľnosti poplatku za službu Komfort, ktorá nahradila
službu zabezpečenia splátok úveru uviedol, že jej výška nie je určená podľa vzdialenosti miesta výberu,
ale určuje sa podielom zo sumy poskytnutého úveru. Z úradnej činnosti súdu je známe, že napriek
deklarácii o dobrovoľnosti podpisu zmluvy o vedľajšej službe tak tomu nie je a spotrebiteľovi sa táto
zmluva dáva vždy na podpis so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

dáva do pozornosti tendenciu dodávateľov poplatky ustanovovať formou samostatných zmlúv s cieľom
rozložiť plnenia, ktoré zaťažujú spotrebiteľa do viacerých formálne oddelených právnych úkonov a tak
sťažiť identifikovanie skutočnej odplaty za poskytnutie hlavnej služby. Táto tendencia dodávateľov je
spojená s vykonštruovaním rôznych doplnkových služieb, ktoré si má spotrebiteľ dobrovoľne objednať
a ktoré sú samostatne spoplatňované. Z aplikačnej praxe súdu vyplýva, že dodávatelia vo väčšine
prípadov nútia spotrebiteľov, aby spolu s hlavnou službou prijali aj vedľajšiu službu, ktorej odplata

predstavuje nemorálne spoplatňovanie poskytnutej služby a rozloženie ceny plnenia do vedľajších
záväzkov.Podstatadoplnkovejslužbyjelenprostriedkomobchádzaniazákona,keďžedoplnkováslužba
predstavuje najčastejšie činnosť dodávateľa, ktoré by bol aj tak povinný poskytnúť spotrebiteľovi v
intenciách odbornej starostlivosti alebo iných zákonných povinností. Rovnako tak doplnkové služby
spravidla nesledujú záujmy spotrebiteľa, ak mu aj majú v istom zmysle zlepšiť a zjednodušiť plnenie,

nesmú cenu plnenia predražovať. Spôsob splácania úveru je bežnou zmluvnou podmienkou zmluvy o
poskytnutí úveru a oddelením týchto dvoch skutočností - úverovej zmluvy a spôsobu splácania úveru
do navonok osobitných zmlúv, nemožno znížiť ochranu spotrebiteľa, ktorá mu patrí podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že podľa § 567
ods. 1 OZ peňažný dlh má charakter odnosný. Zákon nehovorí nič o tom, že by pri výbere splátok

veriteľom mali byť zo strany dlžníka platené nejaké poplatky, a preto ich dojednanie je zároveň v rozpore
s § 54 ods. 1 OZ. Súd túto podmienku vyhlásil za neprijateľnú a teda neplatnú z dôvodu, že umožňuje
výber splátok aj z iného miesta ako bydliska dlžníka, pričom však aj iné miesto výberu musí byť v
meste alebo obci, kde má dlžník bydlisko. Žalovaný sa svojou argumentáciou snaží vyvolať dojem
poskytnutia služieb nad rámec zákonom stanovených povinností. Súd považuje zmluvnú podmienku

odplaty za hotovostný výber splátok za neprijateľnú vzhľadom na ustanovenia OZ, ktoré by sa aplikovali
pri jej neexistencii a z ktorých žiadna povinnosť platby pre spotrebiteľa nevyplýva. Vyhovel žalobe o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia po zistení, že žalobcovi bola poskytnutá reálne suma 1.260 Eur a
tento vrátil sumu 2.124,32 Eur, bezdôvodné obohatenie tak prestavuje sumu 864,32 Eur. Príslušenstvo
pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 OZ. Splatnosť bezdôvodného

obohatenia zákonom stanovená nie je, nastáva na výzvu podľa § 563 OZ. V prejednávanej veci bola
takouto výzvou žaloba, ktorá bola žalovanému doručená 07.12.2017. Žalovaný mal plniť 08.12.2017,
ak tak neurobil ,dňom 09.12.2017 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola základná sadzba ECB
0,0 % ročne, a preto výška úrokov z omeškania je 5 % ročne. O trovách konania strán bolo rozhodnuté
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %, keďže súd upravil iba znenie navrhovanej neprijateľnej podmienky tak, aby tvoril
významový celok.
3. Proti tomuto rozsudku okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné zdôvodnenie

vydaného rozhodnutia. Poukazuje tiež na nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Má za
to, že v Zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu je uvedený termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, dokonca až na troch miestach. Rozsudok je tak nesprávny, pretože
vychádza z tohto nesprávneho skutkového zistenia. Taktiež ani skutkové zistenie, že bola uzatvorená
aj doplnková služba o zabezpečení splátok úveru, nemá žiaden vplyv na otázku nákladov úveru. K

vyhodnoteniu nákladov na túto službu pristúpil súd prvej inštancie arbitrárne. Táto služba bola využívaná
dobrovoľne zo strany žalobcu, čo mal žalovaný v ambícii preukázať výsluchom svedkyne, ktorej výsluch
navrhol. Napriek tomu súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. K otázke odplaty spotrebiteľského
úveru žalovaný poukazuje na to, že rozsudok je vo výroku II. v rozpore s judikatúrou Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 446/2013. Tento výrok nie je vyjadrený vo výrokovej časti rozsudku tak, aby

ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logicky uzavretý celok. Vytýka súdu prvej
inštancie, že zrejme nepochopil výpočet a podstatu RPMN, keď tvrdí, že poplatok za doplnkovú službu
obchádza skutočnú výšku RPMN, čo nie je pravdou. Poplatok do RPMN nemôže byť podľa legislatívy
platnej v rozhodnom čase započítaný, teda nemôže RPMN obchádzať niečo, čo nemôže byť podľaplatnej právnej úpravy započítané do jeho výpočtu. Žalovanému ďalej uniklo, že by právna úprava
ako pojmový znak neprijateľnej zmluvnej podmienky v § 53 ods. 1 OZ upravovala netransparentnosť
a neprimeranú výšku. Súd nezohľadnil, že ako pojmový znak obsahuje neprijateľná podmienka len

existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Nič
také súd nekonštatuje, konštatuje niečo iné, čo však podľa zákona nemá vplyv na otázku neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Okrem toho sa vylučuje, aby ak žalobca považuje Zmluvu o zabezpečení splátok
úveru za neplatnú, bol náklad z takto neplatnej zmluvy započítaný do RPMN. Nie je zrejmé, z čoho
ďalej súd odvodzuje, že k poplatkom by mali kolerovať nie výrazne odlišné náklady na plnenie, tu sa

opäť javí, že ide len o iluzórnu predstavu súdu ako by veci mali byť, nie ako to zodpovedá zákonnej
úprave. Pokiaľ ide o neprijateľné vymedzenie zmluvy v článku I. bod 1.2, žalovaný zdôrazňuje, že tento
typ doplnkových služieb nepodlieha pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., ani pod inú zákonnú reguláciu,
preto takáto požiadavka ne nesplniteľná. Podľa žalovaného je pre platnosť inomonátnej spotrebiteľskej
zmluvy postačujúce, ak sa v zmluve pre spotrebiteľa zrozumiteľne a určito uvedie, aké sú vzájomné
peňažné alebo nepeňažné záväzky, resp. práva a povinnosti oboch zmluvných strán, tak ako to bolo

v danom prípade. Odmena za doplnkovú službu je v zmluve o zabezpečení splátok úveru hlavným
zmluvným dojednaním, nejde len o vedľajšie zmluvné dojednania, ako sa bez opory v ktorejkoľvek
listine nachádzajúcej sa v spise domnieva súd prvej inštancie. Podľa žalovaného je pojmovo vylúčené,
aby uzatvorením zmluvy o zabezpečení splátok úveru došlo k nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa.
Dôvodnou je skutočnosť, že uzatvorenie tejto zmluvy je dobrovoľné a zákazník návrhu na uzavretie

zmluvy nemusí akceptovať . Je teda zrejmé, že k žiadnej nerovnováhe dôjsť nemôže. V skratke záver
súdu prvej inštancie o zjavnej nerovnováhe práv a povinností je v rozpore so skutkovými a právnymi
okolnosťami, za ktorých bola zmluva o zabezpečení splátok úveru uzatvorená. V zmysle týchto dôvodov
žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a
nasl. Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 12.01.2015 uzatvorená zmluva

o spotrebiteľskom úvere č. 611635097, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 1.260 Eur. Podľa tejto zmluvy úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 % ročne zo sumy úveru
a administratívny poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 126,63 Eur. RPMN bola vyjadrená
rozsahom 31,91 % a celková čiastka pri predpoklade riadneho a včasného plnenia predstavovala
sumu podľa tejto zmluvy 1.475,42 Eur. Priemerná RPMN vzťahujúca sa na úver na základe zmluvy

predstavovala 36,30 %. V zmluve je ďalej uvedené, že zákazník splatí Providentu dlžnú sumu v 60-tich
týždenných splátkach, pričom výška každej splátky je 24,60 Eur a výška poslednej splátky je určená
sumou 24,02 Eur. Úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je v zmluve určený ako 7. deň 60 -teho týždňa po dni uzavretia
zmluvy.

7. V rovnaký deň sporové strany uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort.
8. Súd prvej inštancie postupoval správnym spôsobom keď predmetné zmluvy vyhodnotil ako
spotrebiteľské v zmysle predpokladov ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu
o spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné zároveň posudzovať v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

9. K uplatneným odvolacím námietkam žalovaného poukazuje odvolací súd na znenie § 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch kladúce dôraz na uvedenie doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Rešpektujúc potrebu
informovanosti spotrebiteľa o obsahu jeho práv a povinností považuje odvolací súd vymedzenie termínu
konečnej splatnosti 7. dňom 60 -teho týždňa za nedostatočné pre naplnenie predmetnej zákonnej

požiadavky. Termín konečnej splatnosti úveru nemožno nahrádzať matematickým výpočtom osobitne
pri početných týždenných splátkach. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy, akú dlhú dobu
a dokedy má úver splácať. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym
mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný. Zákonodarca
explicitne rozlišuje medzi uvedením počtu a termínov splátok a uvedením termínu konečnej splatnosti,

preto by nemalo dochádzať k ich stotožňovaniu.
10. Účelom právnej úpravy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov je bez akýchkoľvek pochybností aj
poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o termíne konečnej splatnostiúveru tak, ako je uvedené vyššie. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere uviesť všetky údaje uvedené v citovanom ustanovení pod následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských

úveroch).
11. V zmluve o úvere je tiež uvedený poplatok za garantovanú službu v pevnej výške, a to v sume 126,63
Eur. Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému za bližšie neurčené služby neprimerane vysoký poplatok
aj za stavu, že jej žiadna služba poskytnutá nebude. Navyše stanovením paušálnej výšky poplatku
sa žalovaný snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady vzniknuté s poskytnutím tej-

ktorej služby, napr. zaslaním upomienky, vyhotovením duplikátov zmluvných dokumentov a podobne.
Predmetné ustanovenie zmluvy o poplatku za garantovanú službu tak vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa, a to s ohľadom na jeho koncepciu a samotnú výšku poplatku. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia, pričom cieľom zákonodarcu nebolo
vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s

ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným
zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový
prospech od spotrebiteľov.
12. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu,
ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné

prijať záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú
zmluvu nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej obsahom je len spôsob splácania
dohodnutého úveru. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať zmluvu o poskytnutí služby Komfort, keďže bez
poskytnutia úveru by neexistovala povinnosť žalobkyne plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach.

13. Nepochybne aj Zmluva o poskytnutí služby Komfort podlieha prieskumu súdu podľa už spomínaného
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Tak zmluva o poskytnutí služby Komfort, ako aj úverová
zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť. Nie
je možné považovať ich za individuálne dojednané. Odmena za poskytnutú službu vo výške 648,90 Eur
predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok. Ide o zmluvnú

podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť.
14. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov vyslovených v rozsudku Krajského súdu v
Prešove č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, cit: „Podľa záverov odvolacieho súdu je právne
bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru
(odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom

svojich zástupcov hotovostné inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o
platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti
poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného
na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok
bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok

sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých
prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore
s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje,
ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky
doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany

žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť
vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov
formálne uvedených v zmluve.“
15. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď úver poskytnutý žalobkyni Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.01.2015

považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky vo výške 1.260 Eur, pričom žalobkyňa uhradila celkovo
žalovanému sumu 2.124,32 Eur. Z toho dôvodu na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia vo výške 864,32 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou žalobkyni
a sumou uhradenou žalovanému. Bezdôvodné obohatenie prijaté bez právneho dôvodu je žalovaný

povinný vydať žalobkyni v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Vecne správnemu výroku o povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie, o určení neprijateľných zmluvných podmienok zodpovedá aj vecne
správny výrok o trovách konania. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. V odvolacom konaní bola úspešnou žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov voči
neúspešnému žalovanému. Keďže žalobkyni vo vzťahu k tomuto konaniu trovy nevznikli, ich náhrada

stranám priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).