Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207773
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116207773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. G., H.. XX.XX.XXXX, C. S. B. XX,
XXX XX E.Š., o zaplatenie 428,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 428,72 eur z titulu žalovaným nepovoleného
prečerpania jeho osobného účtu. Vyslovil, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 3.5.2005 Zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca pre žalovaného
zriadil a viedol osobný účet žalovaného. Súčasťou zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú boli
Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. . Zmluvou boli dojednané aj podmienky
o vydaní a používaní platobnej karty a podmienky o zriadení a poskytovaní služieb elektronického

bankovníctva. Z výpisu z účtu na meno žalovaného za obdobie 1.1.2013 do 30.4.2013 súd prvej
inštancie zistil, že na účte boli vykonané operácie, a to poplatok za nezrealizovanú platbu vo výške 8
x 1 euro, poplatok za osobný účet 4 x 3,90 eur, poplatok za účet OPTIM p. 4 x 3,98 eur, poplatok za
zistenie zostatku ATM inej banky v SR vo výške 1 x 0,30 eur, poplatok za zrušenie trvalého príkazu
vo výške 2 x 2 eurá, úroky vo výške 35,01 eur. Žalobca dňa 30.4.2013 vykonal vyrovnanie zostatku
zatvoreného účtu, v dôsledku čoho previedol dlh žalovaného prostredníctvom internej účtovej transakcie
na svoj pohľadávkový účet, účet žalovaného zatvoril s nulovým zostatkom, o čom žalovaného informoval

výpisom z účtu za uvedené obdobie. Debetný zostatok na účte žalovaného predstavoval sumu 428,72
eur k 30.4.2013, čo pozostávalo zo zostatku na účte k 31.12.2012 vo výške 349,89 eur, úrokov v sume
35,01eur,poplatkuzanezrealizovanúplatbuvovýške8eur,poplatkuzaosobnýúčet15,60eur,poplatku
za účet OPTIM p. vo výške 15,92 eur, poplatku za zistenie zostatku ATM inej banky v SR vo výške 0,30
eur a poplatku za zrušenie trvalého príkazu 4 eurá.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 269 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d/, § 708 ods. 1, 2, §

710, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 3 ods. 1, 2, § 2 písm. b/, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisovúčinných v čase uzavretia zmluvy, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Dospel k záveru, že zmluvný vzťah uzavretý medzi
žalobcom a žalovaným má spotrebiteľský charakter, v dôsledku čoho predmetný právny vzťah posúdil

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré boli pre spotrebiteľa výhodnejšie. Z predloženého
výpisu z účtu žalovaného mal preukázané, že žalovaný neuskutočnil na tomto účte žiadne transakcie,
teda výbery či platby a žalovanú sumu 428,72 eur tvoria len poplatky a úroky. Mal za to, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodnosti svojho nároku, vychádzajúc z toho, že na
ťarchu žalovaného boli zaúčtované len poplatky a úroky, ktoré neboli predmetom zmluvy. Uzavrel, že

všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú zmluvným dojednaním účastníkov a
taktiež sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.
Zdôraznil, že poplatky boli účtované na účte žalovaného bez poskytnutého protiplnenia žalobcom, čo je
neprijateľné. K týmto neprijateľným poplatkom si žalobca naviac účtoval aj úroky zo zostatku na účte,
akoby predstavovali odplatu za poskytnutie úveru, či pôžičky, k čomu však reálne nedošlo. Uplatňovanie
takéhoto príslušenstva zo strany žalobcu tak predstavuje aj výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a

zákonom, preto nemôže byť súdom priznané. Poplatky za výzvy, resp. upomienky považoval taktiež za
neprijateľné podmienky, čo už bolo súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné, preto ani tento nárok
žalobcovi nepriznal.

3. O náhrade trov konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie poukazom na ustanovenie § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Citáciou § 31 ods. 2, 4

zákonaoplatobnýchslužbáchzdôraznil,žeplatobnéslužbysaposkytujúnazákladezmluvyoposkytnutí
jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy, pričom neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy
sú obchodné podmienky a teda aj informácia o poplatkoch a úrokoch. Zdôraznil, že zákon o platobných
službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. Vyslovil právny názor, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť
z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Mal za to, že povinnosť podpísať všeobecné obchodné podmienky alebo obchodné
podmienky by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nestačí, ak tak ustáli súd
vo svojom rozhodnutí. K úrokom uplatneným v predmetnom konaní žalobca poukázal na bod 3.4, 3.8,

3.12 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu
bežného účtu, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte, avšak toto prečerpanie musí majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania je povinný platiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu

počíta tak Obchodný zákonník, ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojom § 18 ods. 1. Ak
vznikne na účte debetný zostatok, má banka právo uplatniť úročenie debetu, resp. nepovoleného
prečerpaniaanáslednetakýtoúrokzúčtovaťnaťarchuúčtu,prípadneúčtovaťsankčnýpoplatok.Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, vrátane trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378
a nasl. CSP a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na
úradnej tabuli súdu a príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. X
L. X/XXXX).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 3.5.2005 Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadil a viesť účet pre žalovaného. Súd prvej inštancie správne

ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah.

12. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na
ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako
aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ ide o nárok, ktorý v
prevyšujúcej časti zamietol, teda nepriznal žalobcovi sumu 428,72 eur, ktorá pozostáva z poplatkov za
nezrealizované platby, za zrušenie trvalých príkazov a za vedenie účtu. V tomto smere je rozhodnutie
súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná

zmluva neupravuje konkrétne, aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok žalovaný povinný
platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani
VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj
poplatkyzaposkytovanieslužieb(okreminého)asadzby,ktorýmibolonepovolenéprečerpanieúročené.
Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako

neprijateľné.

14. V súvislosti s uplatnenými poplatkami spolu s úrokmi žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné
články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou
a klientom a tvoria časť ich obsahu.

15. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

16. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej
pohľadávky odkazuje na VOP a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima
banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so
spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods.

2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom
zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca)
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s
ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky

(§ 53 ods. 4 písm. a/ OZ) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ). Teda
v tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že VOP, na
ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť.
Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobníkpoplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli
nikým podpísané ani odátumované. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh žalobcu
zamietol.

17. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

18. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013

uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

19. Treba súhlasiť s odvolacími námietkami žalobcu spočívajúcimi v tom, že predmetom tohto konania
je aj úrok z úveru, ktorý vyplynul z prečerpania finančných prostriedkov žalovaným v dôsledku toho, že
žalovaný sa dostal do tzv. debetného stavu. Nejde teda v prejednávanej veci o úroky z omeškania, ktoré
vlastne žalobca v tomto konaní ani nepožadoval. Ide o úroky z úveru, ktorých výška by mala dosiahnuť
28 % práve z dôvodu tzv. nepovoleného prečerpania.

20. Podstata právneho posúdenia i skutkových zistení v prejednávanej veci však spočíva v tom, že výšku
požadovaného úroku z nepovoleného prečerpania úverového limitu žalobca v tomto konaní náležite
nepreukázal. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nejde o nedostatočnú reakciu súdu prvej inštancie
na tzv. vadu žaloby, ktorú by bolo potrebné odstrániť postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. (platného a

účinného v čase podania žaloby - 6.6.2016), prípadne postupom podľa § 129 ods. 1 CSP (platného a
účinného od 1.7.2016), pretože ide o nepredloženie dôkazu, čo bolo povinnosťou žalobcu ako sporovej
strany, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie rozhodujúcich okolností.

21. Týmto dôkazom by malo byť jednoznačné preukázanie (vo forme listinného dôkazu) výšky úrokovej

sadzby vzťahujúcej sa na nepovolené prečerpanie úveru, ktorý však žalobca nepredložil, a takýmto
spôsobom rozhodujúce okolnosti nepreukázal.

22. Žalobca sa síce odvoláva na bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok obchodnej spoločnosti
Prima banka Slovensko, a.s., avšak do spisu predložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od

1.4.2016, hoci k nepovolenému prečerpaniu došlo podľa zistení súdu prvej inštancie v roku 2013.
Naviac zo samotného bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu vyplýva, že po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby - „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia odseku 8.8 (ustanovenia
upravujúce úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane.

23. Z bodu 8.8 týchto Všeobecných obchodných podmienok predložených žalobcom (s výhradou, že
vlastne nie sú aktuálne ku dňu vzniku predmetného dlhu na účte žalovaného) len pre ilustráciu vyplýva,
že z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky. Úroky sa vypočítavajú zo sumy
aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Výška úroku sa počíta podľa počtu skutočne uplynutých dní a

roka v trvaní 360 dní. Úroková sadzba sa určuje ako variabilná ročná percentuálna úroková sadzba (per
annum), ktorá je naviazaná na referenčnú úrokovú sadzbu „Úroková sadzba povolené prečerpanie na
účte“, a to zvlášť pre klientov v segmente obyvatelia a zvlášť pre klientov v segmente komerčné subjekty.
Referenčná úroková sadzba je stanovená bankou v súlade s jej vnútornými pravidlami pre riadenie
úrokových sadzieb. Pravidlá banky pre riadenie úrokových sadzieb pripúšťajú zmenu výšky referenčnej

úrokovej sadzby, a to najmä v závislosti od
- zmeny podmienok na finančných a devízových trhoch,
- zmeny kvality makroekonomických ukazovateľov, ktoré môžu naznačovať zhoršenie/zlepšenie
kreditného rizika na úrovni portfólia obchodov oceňovaných touto sadzbou a
- zmeny strategického prístupu banky k podpore produktov naviazaných na referenčnú úrokovú sadzbu.

Referenčná úroková sadzba je predmetom zverejnenia. Nová výška referenčnej úrokovej sadzby
nadobúda platnosť dňom uvedeným v zverejnení. Vyhlásená výška príslušnej referenčnej úrokovej
sadzby je platná až do dňa predchádzajúceho prvému dňu platnosti novej výšky tejto sadzby (vrátane).Úroky sa platia za obdobie kalendárneho mesiaca vždy v posledný deň mesiaca odpísaním splatnej
čiastky úrokov z bežného účtu klienta.

24. Z uvedeného vyplýva, že ide o pomerne komplikovaný spôsob úročenia tzv. nepovoleného
prečerpania, na ktorý by sa mal vzťahovať bod 3.12 a 8.8 Všeobecných obchodných podmienok
(pri uvedených pochybnostiach o ich platnosti vôbec na daný právny vzťah), avšak doklad o
konkrétnej úrokovej sadzbe platnej v čase vzniku predmetného debetného zostatku vzťahujúceho sa na
žalovaného, ktorý by mal vyplynúť z eventuálnej aplikácie týchto článkov však žalobca nepredložil. Ako

bolo vyššie zdôraznené, v takomto prípade nejde o vadu žaloby, ale neunesenie dôkazného bremena
spočívajúce v nepredložení rozhodujúcich dôkazov potrebných pre rozhodnutie súdu. Ak by odvolací
súd aj pripustil, že obchodné podmienky sú súčasťou úverovej zmluvy, treba poukázať na významnú
judikatúru, ktorá sa touto problematikou zaoberá (závery Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. I.ÚS
3512/11), z ktorej vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel napríklad
od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do
nich, v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme, skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj
napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať

právnu ochranu.

25. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne pokiaľ zamietol žalobu v celom
rozsahu.

26. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má nárok

na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku
týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).