Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217202
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2215217202.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej

veci žalobcu: B. O. &. O., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. G.. X. XX, XXX XX R., právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01
Piešťany, proti žalovanej : F. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. A. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 3.155,66 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 3155,66 € s úrokom z omeškania 8% ročne
zo sumy 2.493,36 € od 26.09.2014 až do zaplatenia.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Súd povoľuje žalovanej zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50,-€ vždy do 25. dňa toho ktorého
mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným
celý dlh.

IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2015 domáhal zaplatenia pohľadávky
3155,66 euro s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2493,36€ od 26.09.2014 až do zaplatenia a
nahradiť trovy konania na tom právnom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou a.s. a žalovanou bola dňa 11.05.2005 uzavretá zmluva o splátkovom úvere pod číslom

XXXXXXXXXX na sumu 3983,27€,s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 12,10 %, ktorý dlh sa
zaviazal splácať v mesačných splátka po 59,48,-€ počnúc od čerpania úveru 10.06.2005 . Žalovaná
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení dňa11.05.2006, keď sa zaviazala , že na
písomnúvýzvuveriteľa,obsahujúceajvyhláseniedlžníka,žepohľadávkuneuhradilriadneavčas,uhradí
túto pohľadávku lehote určenej veriteľom, ak vo výzve určená nie je v lehote 10 dní. Výzvou dňa
15.08.2014 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlhu v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, na ktorú
žalovaná nereagovala. Následne veriteľ postupujúc v zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných

podmienok, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 09.09.2014.

2. Žalovaná žiadala povolenie splátok na úhradu dlhu po 50,00€ mesačne, odvolávajúc sa na svoj nízky
príjem na hranici životného minima3. Podľa § 183 ods.1,2 a 4 Civilného sporového poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z

dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

4. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom
dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

5. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania.

6. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, ktorá požiadala o zrušenie termín pojednávania a
v ďalšom o písomnú korešpondenciu. Nakoľko súd nevzhliadol dôvod na odročenie pojednávania,
prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, ktorej pre nedodanie kontaktných údajov nemohol upovedomiť
o neakceptovaní jej žiadosti, pričom o tejto povinnosti bola riadne poučená..

7. Podľa§ 524 ods.1 a 2 Obč.zák. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

8.S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9.Podľa § 526 ods.1 a 2 Obč.zák. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

10. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

11. Z predloženého písomného oznámenia postupcu zo dňa 07.10.2014, doručené žalovanej dňom
16.09.2014, podľa pripojenej návratky, bola upovedomená o postúpení pohľadávky, čím bola splnená
povinnosť v zmysle vyššie citovaných ustanovení o oznámení postúpenia pohľadávky dlžníkovi, a

povinnosť dlžníka platiť dlh postupníkovi. Uvedená skutočnosť preukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu
v tomto konaní, keď súčasne bol dodržaný aj postup podľa § 565 Obč. zákonníka v spojitosti s ust.§
53 ods.9 Obč. zákonníka pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu, doložením predžalobnej výzvy dňa
15.08.2014, oznámenia o zosplatnení úveru dňom 10.09.2014, návratky 16.09.2014.

12.Podľa § 546 Obč. zák. ,dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

13.Podľa § 548 ods.1 a 2 Obč. zák., ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to

veriteľ písomne vyzval.

14. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

15. Podľa § 550 Obč. zák. , ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za

plnenie poskytnuté veriteľovi.

16.Zúčeluručeniavyplýva,žejehopredmetomjenajčastejšiezáväzokzaplatiťpeňažnýdlh.Nepeňažné
pohľadávky možno zabezpečiť ručením len v prípade, keď ich predmetom je zastupiteľné plnenie.
Ručiteľský záväzok sa viaže na pohľadávku, a nie na dlžníka. Smrťou dlžníka ručiteľský záväzok

nezaniká. Ručiteľ aj po smrti dlžníka naďalej ručí za záväzok dlžníka v rozsahu, v akom sa na to zaviazal.
Ručenie, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, ako to bolo aj v tomto prípade, vzniká dohodou
veriteľa a ručiteľa, v ktorej ručiteľ písomne zoberie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku,
ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručenie teda vzniká dohodou účastníkov, a nie jednostranným vyhlásenímručiteľa.Pretojenepochybné,ženavznikručiteľskéhovzťahujepotrebnýsúhlasveriteľa.Súhlasdlžníka
sa nevyžaduje.

17. Z predložených dokladov žalobcom mal súd za preukázané, a táto skutočnosť nebola spochybnená
žalovanou, že dňom 11.05.2005 bolo uzavretá dohoda o ručení, kde sa žalovaná zaviazala v bode. II.,
uspokojí pohľadávku veriteľa z úverovej zmluvy poskytnutej dlžníkovi v sume 120 000,00,-€/3983,27€/.
Žalovaný mal porušiť podmienky zmluvy, keď na to vyzval veriteľ dlžníka a súčasne upozornil na
túto skutočnosť aj žalovanú, o čom svedčia výzva a oznámenie o zosplatnení dlhu. Skutočnosť, že

pohľadávka nebola hradená dlžníkom svedčí i právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Nitra v konaní
vedenom pod sp.zn.XXCbZm/XX/XXXX, kde súd zaviazal dlžníka na úhradu dlhu z predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § § 52 ods.1 až 3 Obč. zákona, s účinnosťou od 01.04.2004 do 01.01.2008, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

19. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20.Spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21.Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

22. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršili svoje zmluvné postavenie.

24. Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 4 ods.1 až 5 zákona č.258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej

inšpekcii - stav k 30. 6.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

27. Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

28. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

29. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

30. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto

faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

31. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku ,
a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú

nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,
návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
častí zmluvy.

32. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom v sume 3155,66€ s
príslušenstvom, úrokov do zosplatnenia úveru, a úrokov z omeškania aj po zospaltnení úveru., keď v
čase uzavretia zmluvy táto spĺňala náležitosti požadované zákonom, keď v rozhodnom čase zákon o
spotrebiteľských úveroch neumožňoval určenie , že je zmluva bezúročná a bez poplatkov pre nesplnenie

niektorej z náležitostí § 4 ods.2 písm. a/ až i/, keď spotrebiteľ úver začal čerpať.

33. Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia dohodnutého úroku 12,10 % ročne aj po zosplatnení, a to až do
úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento záver vyplýva predovšetkýmz ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že
veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o úvere, za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy
užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote
splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie
upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť
(modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol

k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka)
oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa §
517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a
tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno
sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu

omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.
Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú
dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do
konečnej splatnosti 15.03.2017.( porovnaj obdobné rozhodnutie KS Trnava č.sp.zn.XXCo/XXX/XXXX
M. D. XX.XX.XXXX)

34. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny spolu v sume 3155,66€ s príslušenstvom, úrokov do
zosplatnenia úveru, a úrokov z omeškania aj po zosplatnení úveru., keď v čase uzavretia zmluvy táto
spĺňala náležitosti požadované zákonom, keď v rozhodnom čase zákon o spotrebiteľských úveroch
neumožňoval určenie , že je zmluva bezúročná a bez poplatkov pre nesplnenie niektorej z náležitostí §

4 ods.2 písm. a/ až i/, keď spotrebiteľ úver začal čerpať.

35. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
stanovených zákonom v zmysle § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 586/2008
Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o

8percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1.
dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil len dohodnutý úrok z omeškania 8,00%,
v ktorej výške priznal príslušenstvo pohľadávky.

36. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

37. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na pomer jeho úspechu náhradu trov 100%, nakoľko jeho
neúspech spočíval v nepatrnej výške uplatnenej pohľadávky, pri porovnaní priznaného nároku na úroky
z omeškania , oproti nároku na riadny úrok z úveru od 26.09.2014 do rozhodnutia vo veci 29.06.2018..

38.Lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

39. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť

týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. S poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP súd umožnil žalovanej splácať dlh v mesačných
splátkach po 50,00€, prihliadnuc na jej tvrdenia o príjme na úrovni životného minima. Výška povolených

splátok zabezpečí návratnosť dlhu, spolu so záväzkom dlžníka aspoň v určitom primeranom čase, tak,
aby sa neprimerane nezvyšovali úroky z omeškania z úveru. Splátky je povinná platiť vždy k 25. dňu
toho, ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým že v prípade omeškania sa žalovaného,
hoci aj s jednou splátkou sa stáva zročným celý dlh, žalobca môže požadovať od žalovaného zaplatenie
nedoplatku naraz.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)