Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/318/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516208576
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516208576.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: N. R., nar. X.X.XXXX, bytom
C. J. XX, proti žalovanému: G. R., nar. 4.3.1960, bytom Moldava nad Bodvou, Československej armády
730/33, o vydanie bezdôvodného obohatenia sa, o odvolaní žalovaného proti platobnému rozkazu č.k.
15C/571/2016-5 z 2.8.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e platobný rozkaz vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vydaným platobným rozkazom
uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi 3.500,00 eur

alebo v tej istej lehote podať vecne odôvodnený odpor na súde, uložil mu povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 210,00 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku alebo v tej istej
lehote podať odvolanie proti výroku o trovách konania.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol v
napadnutej časti platobný rozkaz zmeniť a žalobcovi náhradu trov nepriznať. Uviedol, že nepopiera,
že od žalobcu prevzal čiastku, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný, popieral však skutočnosti uvedené v
žalobnomnávrhupoukazujúcnato,žežalobcamuneposkytolžiadnusúčinnosť,abyzáväzok-odovzdať
ovce, mohol riadne splniť, preto sa nemohol nikdy s plnením dostať do omeškania. Za prvú výzvu
na plnenie považoval až predmetné rozhodnutie súdu, preto proti jeho výroku odpor nepodal a zaplatil

sumu, na ktorú bol zaviazaný. Nesúhlasil s povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania poukazujúc
na ust. § 517 ods. 1 OZ. Konštatoval, že žalobcom mu nebola poskytnutá žiadna súčinnosť, žiadnym
spôsobom nebol vyzvaný, preto nemohol vedieť, že nastal čas plnenia a preto nie je možné zaviazať
ho na náhradu toho, čo vlastným pričinením ani nemohol spôsobiť. Žalobca mu poskytol iba telefonický
kontakt na mobilné telefónne číslo, ktoré je dlhodobo nedostupné a teda nebolo možné sa so žalobcom
spojiť a dohodnúť ďalší postup. Zdôrazňoval, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne

hospodáriaci roľník má poskytované dotácie zo strany štátu, nikdy sa nevyhýbal plneniam a ako je aj
zrejmé z jeho konania teraz, tiež po tom, čo už mal k dispozícii relevantnú výzvu, za ktorú považuje
doručený platobný rozkaz, peniaze vrátil, čo aj súdu preukázal, keďže žalobca netrvá na poskytnutí
oviec. Po citácii § 520 OZ konštatoval, že v predmetnom prípade bolo na jeho ťarchu a škodu, že musel
sa o ovce starať, tieto musel poskytnúť inému kupcovi, nakoľko si ich žalobca neprevzal a nežiadal o
vrátenie peňazí. S ohľadom na vyššie uvedené podľa neho nevzniká na jeho strane dôvod na náhradu

trov konania, preto by ich súd žalobcovi priznať nemal. Keďže žalobca si neuplatňuje príslušenstvo, je
zjavné, že do omeškania sa ešte nedostal.4. Opis odvolania žalovaného bol žalobcovi doručený 21.7.2017. Žalobca bol v odvolacom konaní
nečinný.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a
§ 380 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného

nie je možné vyhovieť.

6. Výrok o trovách konania je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

7.Podľa§265ods.1C.s.p.,akjemožnévovecisamejaleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil jej trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konaniach sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

8. V platobnom rozkaze rozhoduje súd okrem samotného nároku uplatneného v žalobe aj o trovách
konania, ktoré vznikli žalobcovi účasťou v konaní do vydania platobného rozkazu. Ak platobný rozkaz
vydá sudca, v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto
nároku.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Povinnosť hradiť trovy konania je založená na zásade úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť
trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania k náhrade druhej strane konania,
buď celkom alebo sčasti. Trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Zásada

úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je
povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech
sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci

samej, teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

11. V danom prípade je zrejmé, že žalobca bol v konaní plne úspešný, pretože podanou žalobou
sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 3.500,00 eur. V tejto časti platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť. Je teda zrejmé, že žalobca bol v konaní plne úspešný. Preto boli splnené

podmienky pre priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu, pričom tieto trovy konania pozostávali
iba zo zaplateného súdneho poplatku. Keďže trovy konania pozostávali iba zo zaplateného súdneho
poplatku, tieto trovy je potrebné považovať za trovy účelne vynaložené.

12. Za takýchto okolností je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách

konania za vecne správne.

13. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný nesúhlas s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania,
odôvodňuje skutočnosťou, že sa nedostal do omeškania s plnením dlhu, pretože nebol vyzvaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedená okolnosť však nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady

trov konania, pretože podmienkou pre priznanie náhrady trov konania je neúspech vo veci samej. V
danom prípade žalobca bol v konaní plne úspešný, ako už bolo vyššie uvedené. Úhradu trov konania
nemožno považovať za sankciu za omeškanie, pretože sankciou za omeškanie je oprávnenie žalobcu
požadovať úrok alebo poplatok z omeškania. Je teda zrejmé, že skutočnosť, či žalovaný sa dostal alebo
nedostal do omeškania sama o sebe nemá vplyv na posúdenie, či boli alebo neboli splnené podmienky

pre priznanie náhrady trov konania. Jediným rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či nárok žalobcu a
v akom rozsahu je dôvodný, je posúdenie úspechu vo veci vyplývajúce z cit. § 255 ods. 1 C.s.p. Preto
nebolo možné prihliadnuť na odvolacie námietky žalovaného.14. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku, resp. odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. V
prípade, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
k určitej procesnej situácii, ale aj z aspektov sociálnych. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď

spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

16. Okolnosti prejednávanej veci ako na ne poukazuje žalovaný vzhľadom na to, že zostali iba v rovine
tvrdení nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady trov
konania a ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia neboli
preukázané.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd platobný rozkaz vo výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 255 ods. 1 C.s.p.

19. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu preukázateľne
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).