Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203013
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516203013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanému: G.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX L., pr. zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, AK, so sídlom
Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 4.400 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 04.05.2017, č. k. 5Csp/8/2016 - 103 takto

r o z h o d o l :

I. Súd pripúšťa zmenu účastníka tak, že na strane žalobcu vystúpi z konania spoločnosť Poštová banka,

a.s., so sídlom Dvořakovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a na jej miesto do konania
vstúpi spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
47 967 692.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a IV.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I.
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.040,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne z tejto sumy od 27.06.2014 do zaplatenia všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, vo výroku II. zamietol žalobu v časti istiny prevyšujúcej sumu 1 040,96 eur s 5,25 % úrokom
z omeškania od 10.6.2014 do zaplatenia, v časti 5,25 % úroku z omeškania zo sumy 1 040,96 eur od
10.6.2014 do 26.6.2014 a v časti 0,10 % úroku z omeškania zo sumy 1 040,96 eur od 27.6.2014 do

zaplatenia a v časti zaplatenia úrokov vo výške 856,73 eur (vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania
do vyhlásenia predčasnej splatnosti), vo výroku III. konanie v prevyšujúcej časti zastavil a vo výroku
IV. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 73 %, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie aplikoval čl. 3 ods. 1,2,3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenie § 263 ods.

3 písm. d) Obchodného zákonníka, ustanovenia § 39, § 41 § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm.
a),h),k),5,6, v znení účinnom ku 14.05.2009 a 03.12.2012, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom ku 14.05.2009 a 03.12.2012, ustanovenia § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z. ospotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 4 ods. 1, § 9 ods. 2, 3, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že uzavreli dňa
03.12.2012 zmluvu o úvere konsolidácia ako typovú zmluvu na predtlačenom formulárovom tlačive
žalobcu (úverová zmluva č. 1). Konštatoval, že úverová zmluva č. 2 uzavretá dňa 03.12.2012 medzi
stranami sporu nie je klasickou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, ale touto zmluvou o úvere došlo
ku konsolidácii predchádzajúceho úveru poskytnutého žalobcom žalovanému na základe úverovej

zmluvy uzavretej dňa 14.05.2009. Súd posúdil obidve úverové zmluvy ako spotrebiteľské, keďže
žalobca ich uzatváral ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom. Vychádzal z názoru, že súd je v
zmysle § 298 C.s.p. je povinný preskúmavať spotrebiteľské úverové zmluvy, či neobsahujú ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva, ktorou veriteľ dlžníkovi poskytuje úver (pôžičku)
na refinancovanie jeho skorších záväzkov u toho istého veriteľa, je síce platná, nejde však zmluvu o

úvere alebo pôžičku v pravom slova zmysle. Takáto zmluva je svojím obsahom v skutočnosti dohodou
o zmene záväzku v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza
záväzkom novým z titulu úveru alebo pôžičky. Podmienkou platnosti dohody o novácii je existencia
pôvodného záväzku, ktorý sa má novým úverom resp. pôžičkou nahradiť. V prejednávanej veci je
takou podmienkou platnosti zmluvy zo dňa 03.12.2012, podľa ktorej sa má poskytnutým úverom uhradiť

(nahrádzať) skorší záväzok žalovaného voči žalobcovi v časti 2853,96 eur, existencia takéhoto záväzku
žalovaného voči žalobcovi. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi v čase uzavretia zmluvy, ktorou sa mal konsolidovať
predchádzajúci nesplatený úver vo výške 2583,96 eur, preto je táto úverová zmluva- konsolidácie v
tejto časti neplatná. Konštatoval, že úverová zmluva č. 1 zo dňa 14.05.2009 neobsahuje obligatórne

náležitosti spotrebiteľskej zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. d/, a to adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a písm. i/ výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej zmluve o úvere je uvedená len suma jednej splátky
vo výške 70,27 eur, ale z úverovej zmluvy nevyplýva, koľko z tejto splátky je splátka istiny, splátka
úroku, splátka poistenia, resp. iných poplatkov. Na základe uvedeného poskytnutý úver sa považoval

pre absenciu obligatórnych náležitostí stanovených v § 4 odseku 2 písm. a, b, d až j, k a l za bezúročný
a bez poplatkov a tiež v zmysle § 4 ods. 4 cit. zákona žalobca nemôže od žalovaného požadovať
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Považoval úverovú zmluvu č. 1
za neplatnú v časti dojednaného poistenia z dôvodu, že nepreukázal, aby táto časť zmluvy ohľadom
poistenia bola individuálne dohodnutou podmienkou zmluvy a nepreukázal ani, že skutočne došlo k

uzatvoreniu poistnej zmluvy. Konštatoval, že s poukazom na to, že úver poskytnutý z úverovej zmluvy
č. 1 je bezúročný a bezodplatný, má žalobca nárok na vrátenie istiny úveru 2.000 eur, avšak na základe
dokazovania bolo zistenie, že žalovaný celkom uhradil žalobcovi 29 splátok po 70,27 eur, čo je suma
2.037,83 eur. V dôsledku čoho v čase uzavretia novej úverovej zmluvy č. 2 dňa 3.12.2012 záväzok
žalovaného voči žalobcovi z predchádzajúceho úveru vo výške 2.853,69 eur neexistoval a v tejto časti

je táto zmluva absolútne neplatná, preto súd prvej inštancie v časti zaplatenia sumy 2853,96 eur ktorou
mal byť splatený predchádzajúci úver, žalobu aj s príslušenstvom zamietol. Podľa úverovej zmluvy
č. 2 uzavretej dňa 03.12.2012 žalobca poskytol úver vo výške 1 500 eur - nový objem úveru, výška
úrokovejsadzbybola19%ročne, dátum1.splátky15.01.2013,každáďalšiasplátkak15.dňuvmesiaci,
RPMN Banky 20,73 % a priemerná RPMN 19,37 %.Z úverovej zmluvy č. 2 zistil, že tá neobsahuje

obligatórne údaje uvedené v § 9 ods. 2 písm. c), k), l), m),n) a o) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva
neobsahovala amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z, keďže išlo o zmluvu na
dobu určitú, v ktorej mali byť uvedené splátky, ktoré sa mali zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Na základe uvedeného poskytnutý úver

vzmysle§11ods.1písm.a/sapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,keďžezmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahovala obligatórne náležitosti. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi to, čo dostal, t.j.
sumu 2000 eur. Z tejto sumy žalovaný uhradil žalobcovi sumu 459,04 eur, a rozdiel medzi poskytnutou
sumou a uhradenou sumou je suma 1040,96 eur, ktorú súd zaviazal uhradiť žalovaného so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 27.06.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k priznanej sume s príslušenstvom predĺžil lehotu na plnenie
na 30 dní s prihliadnutím na sociálne, rodinné a majetkové pomery žalovaného. Považoval úverovú
zmluvu č. 2 v časti dojednaného poistného z dôvodu, že poistenie tak, ako bolo v úverovej zmluve
dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. OZ a žalobca nepreukázal, že bolo individuálnedojednané. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalovanému pri uzavretí úverovej zmluvy neodovzdal
amortizačnú tabuľku, ale ho nepoučil a ani v zmluve nikde neuviedol, že túto amortizačnú tabuľku
môže od žalobcu kedykoľvek počas úverového vzťahu vyžiadať žalobca. Žalobca nepreukázal, aby pred

uzavretím úverovej zmluvy žalovaného oboznámil a aj mu skutočne odovzdal písomnosti, ktoré mali
byť súčasťou úverovej zmluvy - VOP, OP pre úver, Sadzobník poplatkov, oznámenie o poistení podľa
zákona č. 186/2009 Z.z., VPP, oznámenie o úrokových sadzbách, Formulár pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere- dostupná pôžička, preto ich žalovaný nemal k dispozícii a nemohol sa vopred
a ani počas úverového vzťahu oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. A taktiež žalobca pred

uzavretím úverovej zmluvy č. 2 nesplnil povinnosti uvedené v § 4 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, a to žalobca v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere neposkytol žalovanému
ako spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami
spotrebiteľa informácie v zmysle tohto ustanovenia.

4. O trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol úspešný v rozsahu 13,5 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 86,5 %. Po odpočítaní úspechu
žalobcu, trovy konania z dôvodu úspechu žalovaného a z dôvodu nároku na trovy konania v dôsledku
zavinenia žalobcom späťvzatím žaloby, úspech žalovaného je 73 % a v tejto časti má žalovaný nárok
na náhradu trov konania.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku II a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Súd nedostatočným odôvodnením

súdneho rozhodnutia porušil práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. K otázke
neunesenia dôkazného bremena tykajúceho sa predchádzajúceho záväzku poukázal na postup pri
uzatváraní úverovej zmluvy. Uviedol, že súd sa nijakým spôsobom nevyrovnal s tým, že žalovaný,
sám uviedol, že má dlh voči žalobcovi vo výške 2.853.96 eur z titulu predchádzajúceho úveru, ktorý
sa má vyplatiť týmto novým úverom, pričom to potvrdil svojím podpisom na žiadosti o poskytnutie

úveru ako aj na zmluve o úvere, pričom však na pojednávaní tvrdil, že žiaden záväzok voči žalobcovi
nemá. Žalovaný čerpal úver vo výške 4.400 eur. Pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s
podmienkami poskytnutia úveru (sám v žiadosti uviedol vyplatenie predchádzajúceho úveru), čiže
akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok, žalovaný do podania žaloby nikdy nespochybnil
svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie zmluvných podmienok.

Mal za to, že v predmetnom konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej vôle
žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere (ktorej žiadosť
vypĺňal žalovaný) v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach
na strane žalovaného. Na základe mal za to, že súd svojím konaním odňal strane sporu možnosť konať

pred súdom a vydal tak rozhodnutie, ktoré je arbitrárne a prekvapivé. Dal do pozornosti skutočnosť,
že nie je pravdivým tvrdením, že žalovaný nemal k dispozícii obchodné podmienky ako aj všeobecné
obchodné podmienky pre požadovaný úver. Obchodné podmienky pre úver sú priamo predtlačené na
druhej strane Zmluvy (na rube Zmluvy). Uvedené Obchodné podmienky nie sú tzv. pevne spojené so
zmluvou, ale sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sú priamo vytlačené na druhej strane zmluvy. Kompletná

úverová dokumentácia pozostávajúca zo zmluvy o úvere a jej súčastí - Obchodných podmienok a
Všeobecných obchodných podmienok bola žalobcovi riadne odovzdaná, prevzatie ktorých žalobca
potvrdil aj podpisom zmluvy. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že
súd akceptuje rozhodnutie Súdneho dvora, že v zmluve o úvere nemusí byť presne určená výška,
počet a termíny splátok, tzn. splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, ale je postačujúce,

ak zmluva o úvere umožňuje spotrebiteľovi túto informáciu identifikovať na základe zmluvy o úvere.
Žalobca mal za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (108,85 Eur), počte
(72 mesačných splátok) a termíne (k 15. dňu v mesiaca, počnúc dňom 15.01.2013 do 15.12.2018)
jednotlivýchsplátok.Nazáverdodal,žesúdysúpovinnéskúmaťkonkrétneokolnostiuzatvoreniazmluvy
a| ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho

ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súdžalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatností rozsudku.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a
správny. Podľa názoru žalobu, súd v predmetnej veci zistil náležite skutkový stav a správne a zákonne
rozhodol, pričom svoj rozsudok aj náležíte odôvodnil. V súvislosti s postúpením žalovanej pohľadávky
na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., uviedol, že oprávneným subjektom na podanie odvolania
bola spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., pretože v čase keď bolo podané odvolanie, bola

zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 účinná. Navyše Poštová banka a.s. a BENCONT
COLLECTION, a.s. nepreukázali tú skutočnosť, že postúpenie oznámili žalovanému. S poukazom na
uvedené skutočnosti navrhol, aby súd odvolanie odmietol z dôvodu, že ho podal neoprávnený subjekt.
Ak pripusti zmenu na strane žalobcu, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že žalobu zamieta v dôsledku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods.1C.s.p.)preskúmalrozhodnutievnapadnutejčasti,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. Po podaní odvolania bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu, v ktorom žalobca žiadal,
aby súd rozhodol, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a.s. Svoju žiadosť odôvodnil skutočnosťou, že doterajší žalobca Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 postúpil pohľadávku voči žalovanému spoločnosti BENCONT
COLLECTION, a.s. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. ako vstupujúca strana sporu vyjadrila
súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu a zároveň doložila plnomocenstvo pre právneho
zástupcu: Advokátsku kanceláriu JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.

9. Podľa § 80 ods. 1 C.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

10. Podľa § 80 ods. 2 C.s.p. súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností Krajský súd v Prešove
(ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) rozhodol v rámci odvolacieho
konaniatak,žepripustilzmenuúčastníkatak,ženastranežalobcuvystúpizkonaniaspoločnosťPoštová
banka, a.s., so sídlom Dvořakovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a na jej miesto do
konaniavstúpispoločnosťBENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,

IČO: 47 967 692.

12. Vo vzťahu k namietanému výroku o zamietnutí žaloby v časti istiny prevyšujúcej sumu 1040,96
eur s príslušenstvom odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností bol prijatý správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho

konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v
súvislosti s odvolacími námietkami uvádza:

13. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ako aj to, že súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše považoval odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné.14. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 4.400 eur s príslušenstvom
titulom zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 03.12.2012 so žalovaným podľa
ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

15. Z dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že strany sporu uzatvorili dňa 03.12.2012 zmluvu
o úvere konsolidácia č. 4XXXXXXXXX, keď táto zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 4.400 eur na splatenie úveru vo výške 2.853,96 eur a novým objemom úveru
vo výške 1.500 eur. V zmluve bola uvedená RPMN banky 20,73 %, úroková sadzba 19 % ročne, počet

splátok 72 s tým, že výška mesačnej splátky bola určená na 108,85 eur, dátum prvej splátky 15.01.2013,
následné každý mesiac k 15-tému dňu, a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 15.12.2018.

16. Z dokazovania je taktiež zrejme, že už skôr, t.j. dňa 14.05.2009 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere
- dostupná pôžička č. 5264464309, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2000
eur s úrokovou sadzbou 24 %, RPMN banky 26,82 %, výškou mesačnej splátky 70,27 eur, počtom

mesačných splátok 50, dátumom prvej platby do 14.06.2009, každej ďalšej do 14-tého dňa mesiaca a
konečná splatnosť bola stanovená dňom 14.07.2013.

17. Je nepochybné, že zmluvy o úvere zo dňa 14.05.2009 a 03.12.2012 uzatvorené medzi žalobcom
a žalovaným, sú štandardné formulárové spotrebiteľské zmluvy, keďže žalobca vystupoval v postavení

dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetné zmluvy je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Predmetné zmluvy sú zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona č. 258/2001 Z.z. , resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

18. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

19. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie

vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

20. Súd prvej inštancie podrobil skúmaniu obidve úverové zmluvy, teda aj skôr uzavretú zmluvu o

úvere - dostupná pôžička zo dňa 14.05.2009 z hľadiska existencie neprijateľných podmienok ako
aj obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že zmluvou o úvere zo dňa
03.12.2012 bol poskytnutý úver žalovanému na splatenie úveru vo výške 2853,96 eur poskytnutého
zmluvou o úvere - dostupná pôžička zo dňa 14.05.2009, teda išlo o súvisiace zmluvy. Z dôvodu, že ide
spotrebiteľské úverové zmluvy, súd vyslovil záver, že je povinný skúmať preskúmavať spotrebiteľské

úverové zmluvy, či neobsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.10.2017,
č.k. 6Co/192/2016. V danej veci išlo podobnú situáciu, keď banka svojmu klientovi poskytla úvery za

účelom úhrady záväzkov klienta voči banke na základe skorších úverových zmlúv. Krajský súd v ňom
konštatoval cit.: ..,,Zdá sa, že skutočnú výšku dlhov zo skorších úverov neposudzoval žiadny súd ale
samotná banka a na preplatenie všetkého, čo stanovila ako dlh, vykontrahovala nový úver, teda bez
objektívneho posúdenia skutočnej výšky pohľadávky a jej príslušenstva. A banka to robila opakovane.
Vygradovanie úverovania bolo len logickým zavŕšením procesu poskytovania úverov a zdá sa, že bez

adekvátneho posúdenia bonity dlžníkov. Poskytnutie nového úveru a navyše bez zachovania kontinuity
ochrany normami predpisov o spotrebiteľských úverov je spojené so spoločensky nežiaducimi rizikami.Po prvé ide o riziko, že neskorším úverom si banka preplatí aj plnenie z nečestných klauzúl. Okrem
iného môže ísť napríklad o úroky (zmluvné ) aj po splatnosti a úročenie nad zákonom stanovený
administratívny limit úrokov z omeškania, a teda v rozpore s § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením

vlády č. 87/1995 Z. z., príp. o neprijateľné poplatky alebo plnenie úrokov napriek bezúročnosti úveru.

Po druhé ide o riziko, že neskorším úverom banka prekryje iné neprijateľné podmienky dojednané
v skoršom úvere, napríklad neprijateľnú zmluvnú podmienku o predčasnom splatení (de fault) a iné.
Tým, že novším úverom si banka doslova vytvorí stav na úhradu pohľadávky zo skoršieho úveru,

môže sa spoliehať na to, že nikto nikdy sa už nebude zaoberať zmluvnými podmienkami skoršieho
už ,,splateného“ úveru.

Po tretie môže ísť o riziko, že sa dlžníci dostanú mimo úroveň ochrany pravidiel, ktoré dopadajú
na spotrebiteľské úvery. Ide o typický prípad, keď na úhradu viacerých spotrebiteľských úverov sa
poskytne nový vyšší úver, a to vo výške, ktorá je mimo rámec spotrebiteľských úverov. Spotrebitelia sa

tak dostavajú do nepriaznivejšej sféry úverovania mimo pravidiel pre spotrebiteľské úvery, teda sa
im zhoršuje právna situácia, hoci plnia účelom výplaty skorších úverových záväzkov, ktoré plynú zo
spotrebiteľských úverov. Rizikom je aj preplatenie plnení z premlčaných práv a ii.

Odvolací súd je vzhľadom na vyššie uvedené riziká toho názoru, že ak sa spotrebiteľovi poskytol

úver za takých okolností, že sa ním obišli pravidlá spotrebiteľských úverov, najmä údaj o celkových
nákladov na úver (RPMN), potom treba spotrebiteľom poskytnúť ochranu v spornom úverovom vzťahu,
a to rovnakú ako pri spotrebiteľských úveroch. A o taký prípad ide aj za stavu, že sa novým
úverom, ktorý formálne pre jeho výšku je nad hranicou pre spotrebiteľské úvery reštrukturalizujú
skoršie spotrebiteľské úvery. Nič nebránilo banke poskytnúť separátne prípadne viaceré nové úvery

tak, že by spotrebitelia zostali kontinuálne v režime ochrany určenej pre spotrebiteľské úvery, no
žalovaná banka to tak zjavne neurobila a pri formalistickom posudzovaní veci dostala žalobcov mimo
dôležitej sféry kontrolovanej v rámci spotrebiteľských úverov, a to za stavu, že pri kontrahovaní
mala plnú vedomosť o tom, že rozhodujúca časť úveru sa použije na úhradu záväzkov plynúcich zo
skôr dojednaných spotrebiteľských úverov. V tomto kontexte je povinnosťou odvolacieho súdu ako

plnohodnotného orgánu sústavy orgánov súdnej ochrany práv spotrebiteľov na jednotnom trhu EÚ
naplniť príkaz plynúci z čl. 14 smernice Rady 87/102/EHS a konanie žalovaného, odvolávajúceho sa
formálne na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., posúdiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi využívajúce potrebu konsolidácie úverov spotrebiteľov a poškodzujúce spotrebiteľov
kontrahovaním úveru, ktorý formálne, bez kauzálneho skúmania, nejaví znaky spotrebiteľského úveru.

S uvedeným formalistickým záverom sa však súd ako orgán ochrany práva nemôže stotožniť už len z
dôvodu, že spotrebiteľské záväzky vykazujú za každých okolností obligatórnu kauzalitu. Práve kauzalita
kontrahovaného úverového záväzku núti skúmať nielen formálne znaky úverového kontraktu, ale aj
jeho účel, ktorý v okolnostiach rozhodovanej veci smeruje nepochybne k výplate skôr poskytnutých
spotrebiteľských úverových záväzkov. Preto znaky, ktoré inak vylučujú úverový kontrakt z pôsobnosti

zákona č. 258/2001 Z. z., nemožno skúmať izolovane a uspokojiť sa iba s formalistickým náhľadom na
vec. Práve naopak, akonáhle súd zistí kauzálnu súvislosť úverového kontraktu formálne sa javiaceho
ako nie spotrebiteľského úveru so skoršími spotrebiteľskými úvermi a identifikuje konanie dodávateľa
popísané v čl. 14 Smernice 87/102/EHS, nesmie odoprieť spotrebiteľovi ochranu, ktorú mu garantujú
normy komunitárneho práva prostredníctvom zásahu orgánu štátu. V opačnom prípade by dochádzalo k

súdom tolerovanému poškodzovaniu práv spotrebiteľov, čo je v okolnostiach významu agendy ochrany
spotrebiteľa pre bezporuchové fungovanie jednotného trhu tovarov a služieb v podmienkach EÚ
neprípustné.“

22. Za tohto stavu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie skúmať okrem zmluvy o

úvere zo dňa 03.12.2012 aj predchádzajúcu úverovú zmluvu zo dňa 14.05.2009 z hľadiska ustanovení
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzavretia zmluvy úvere zo dňa 14.05.2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

24. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy úvere zo dňa 14.05.2009 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskomúvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho
začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

25. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa 14.05.2009 neobsahuje údaje
v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z , t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V danom prípade zmluva o úvere, obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej

splátky, a to v sume 70,27 eur v počte 50 splátok. Neuvedenie týchto náležitosti v zmluve zákon o
spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.
3 zákona č. 258/2001 Z. z.).

26. Podľa § 9 odsek 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zo
dňa 03.12.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa

03.12.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

28. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a rozsudkom
Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová odvolací súd poukazuje
na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka
vymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormuprávaÚnieaplikovaťpriamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

29. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja

proti sebe výhradne jednotlivci.

30. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

31. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkýchaplikačnýchmetódaustanoveníceléhoprávnehoporiadku,nonadruhejstrane existujúobavy,
aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contralegem a

navyše aj proti princípom súkromného práva akými je aj princíp právnej istoty.

32. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok

úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

33. Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať

zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude
úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.
Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie
je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochranyspotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru
ochrany spotrebiteľovi.

34. SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová judikoval, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tak explicitne
presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. však cez prizmu eurokonformného
výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké
následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania
napadnutého rozsudku platný a účinný.

35. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných

(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) v zmysle znenia účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere 03.12.2012 sa uvádza, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v
každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet

a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere zo dňa 03.12.2012, ktorá bola uzatvorená medzi
stranami sporu obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume 108,85 eur v počte
72 splátok.

36. Keďže zmluva o úvere zo dňa 03.12. 2012 neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č.129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

37. Pokiaľ ide o vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 03.12.2012 v časti záväzku žalovaného
vo výške 2.853,96 eur z predchádzajúceho úveru a preukázania dôkazného bremena žalobcu k tomuto

záväzku súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva, ktorou veriteľ dlžníkovi poskytuje úver
(pôžičku) na refinancovanie jeho skorších záväzkov u toho istého veriteľa, je síce platná, nejde však
zmluvu o úvere alebo pôžičku v pravom slova zmysle. Takáto zmluva je svojím obsahom v skutočnosti
dohodou o zmene záväzku (privatívnou nováciou) v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, ktorým
sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým z titulu úveru alebo pôžičky. Podmienkou platnosti

dohody o novácii je ale existencia pôvodného záväzku, ktorý sa má novým úverom resp. pôžičkou
nahradiť. V predmetnej veci bolo podmienkou platnosti zmluvy o úvere z 03.12.2012, podľa ktorej sa má
poskytnutým úverom uhradiť (nahrádzať) skorší záväzok žalovaného voči žalobcovi, existencia takéhoto
záväzku žalovaného voči žalobcovi. Pokiaľ by takýto záväzok neexistoval, bola by zmluva z 12.03.2012
v tejto časti neplatná a žalobca by tak z nej nemohol od žalovaného záväzok z predchádzajúcej úverovej

zmluvy požadovať.

38. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto záväzku žalovaného z
predchádzajúcej úverovej zmluvy.

39. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom

konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá sícenavrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
takýchprípadoch,keďurčitáskutočnosťvýznamnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutieoveci,nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý
tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto
tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.

40. Súd prvej inštancie vyzval opakovane žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na
predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, platobnú históriu tejto zmluvy od

začiatku úverového vzťahu až do ukončenia, aby podal informácie v akej výške bol poskytnutý úver
žalovanému, akú sumu uhradil do 03.12.2012, na čo boli splátky započítané, aká sumu bola započítaná
na istinu, aká na úroky, aká na poplatky a aký bol zostatok na tomto úverovom účte do 03.12.2012 a
z čoho pozostáva. Žalobca reagoval vyjadreniami zo dňa 15.11.2016 a 11.04.2017, ku ktorým predložil
len Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016. Požadovanú zmluvu o úvere a iné dokumenty obsahujúce

požadované informácie nepredložil. Vo vyjadrení zo dňa 11.04.2017 žalobca uviedol, že nemá jasne
na základe čoho žiada súd od žalobcu špecifikáciu aká suma bola k dátumu 03.12.2012 uhradená zo
strany žalovaného ako aj to, že k uvedenému dátumu žalovaný neuhradil žiadnu sumu, nakoľko dňa
03.12.2012 došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere. Vo vyjadrení zo dňa 03.05.2017 žalobca
uviedol, že vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere zo dňa 14.05.2009, ktorá so prejednávaným zmluvným

vzťahom absolútne nesúvisí, nemôžu byť v tomto konaní prejudiciálne preskúmavané.

41. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, na základe ktorých by mu vznikol nárok na zaplatenie nároku
o zaplatenie sumy 2.853,96 eur žalobou zo zmluvy o úvere z 03.12.2013 uzatvorenej medzi žalobcom

a žalovaným. Ak existencia záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý sa mal uvedenou zmluvou o
spotrebiteľskom úvere nahradiť nie je dokázaná, nemožno prijať záver, že existoval. Z obsahu zmluvy o
úvere zo dňa 03.12.2012 vyplýva, že finančné prostriedky ňou poskytnuté sa mali použiť aj na úhradu
predchádzajúcehoposkytnutéhoúveruzúverovejzmluvy,ktorývšakbližšiešpecifikovanývžalobenebol
a žalobca popiera akúkoľvek súvislosť zmluvy o úvere zo dňa 14.05.2009 s prejednávanou vecou.

42. Podľa § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa
03.12.2012 ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú
splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o

nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie
sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, §
8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.

43. V zmysle citovaného § 1 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z.z. je predpokladom uzatvorenia novej zmluvy
skutočnosť, aby podmienky splácania úveru vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli
pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania úveru vyplývajúce z pôvodnej zmluvy. K zhoršeniu
podmienok splácania uzatvorením novej zmluvy by mohlo dôjsť napríklad v prípade, ak predchádzajúce
záväzky boli premlčané, alebo boli dojednané neprimerane vysoké úroky, úver poskytnutý zmluvou

mohol byť posúdený pre absenciu náležitostí zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov a pod. Takýmto
spôsobom by si uzatvorením novej zmluvy veriteľ mohol zabezpečiť vymoženie pohľadávok, na ktoré
by inak nemal nárok.

44. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu záväzku žalovaného o zaplatenie 2.853,96 eur z

pôvodnej úverovej zmluvy a bolo na žalobcovi preukázať, že k vyššie uvedenému zhoršeniu podmienok
splácania spotrebiteľom uzatvorením novej zmluvy nedošlo, neuniesol dôkazné bremeno a v spore v
časti o zaplatenie záväzku vo výške 2583,6 eur nemohol byť úspešný.45.Vzhľadomnavyššiezistenéskutočnostinaodvolaciunámietkužalobcuohľadnenepreskúmateľnosti
napadnutéhorozhodnutiaodvolacísúduvádza,žepožiadavkanariadneúplnéodôvodnenierozhodnutia
predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre
rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje
na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria
A, č. 303-A; Hiro Balani c./Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Súd prvej inštancie vysvetlil, z
akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré

sú upravené v § 220 ods. 2 C.s.p. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo
k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za
odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné
považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

46. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

47. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1
a 2 rozsudok vo výroku II. a IV. ako vecne správny potvrdil.

48. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že

úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalobca nebol v
odvolacom konaní úspešný.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).