Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200238
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718200238.2

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Cirkevný zbor Evanjelickej
cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Slovenské Pravno, IČO: 31 925 278, 038 22 Slovenské
Pravno 310, právne zastúpený JUDr. Milan Štúrik, advokát so sídlom ul. Holubyho 51/9, 036 01 Martin
proti žalovanému: Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky štátny podnik so sídlom Námestie
SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený HMG Legal s.r.o. so sídlom

Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 31 885 459, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu zo dňa 22.01.2018 o určenie vlastníckeho práva sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 23.01.2018, žalobca žiadal, aby súd určil, že žalobca je podielovým

spoluvlastníkom v rozsahu 4/8-ín k pozemku parcela registra „E“ Č. XXX/XX o výmere 2535 m2 -
ostatné plochy, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Budiš a na Okresnom úrade v Turčianskych
Tepliciach je zapísaný na liste vlastníctva č. 19. Žalobca uviedol, že sporný pozemok vlastnil do roku
1958, kedy prešiel pod správu Okresného národného výboru v Turčianskych Tepliciach. Uviedol, že
sporný pozemok mu žalovaný vydal v roku 1994. Tieto skutočnosti však nepreukázal. Žalobca tvrdil,
že k zápisu vlastníckeho práva na základe dohody o vydaní nehnuteľností v evidencii nehnuteľnosti

nedošlo, pretože podpis zástupcu žalovaného na dohode nebol úradne osvedčený. Žalobca uviedol, že
je dobromyseľným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorú užíva od roku 1942. Z týchto dôvodov žiadal,
aby súd podľa § 134 Občianskeho zákonníka určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporného
pozemku. Žalobca k žalobe pripojil ako dôkaz fotokópiu Dohody o vydaní majetku zo dňa 10.10.2002
a návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 23.05.1995. Pripojil aj čiastočný výpis z listu vlastníctva č.
19 a predložil aj vyhlásenia viacerých občanov obce Budiš, ktorí prehlásili, že žalobca sporný pozemok

užíva minimálne 30 rokov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.03.2018, v ktorom uviedol, že žalobu vzhľadom na
protichodné tvrdenia považuje za nezrozumiteľnú a z tohto dôvodu nie je možné sa k žalobe relevantne
vyjadriť. Žalobca poukázal na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka o vydržaní, podľa ktorého
základnou podmienkou vydržania, ktorá musí byť splnená po celý čas plynutia vydržacej doby, je

existencia oprávnenej držby. Podľa žalobcu dobromyseľnosť držby spočíva v presvedčení držiteľa, že
je vlastníkom veci, pričom dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne a nie na základe subjektívneho
hľadiska držiteľa. Pri posudzovaní dobromyseľnosti je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri
bežnej opatrnosti, ktorú vzhľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno od každého
spravodlivo požadovať, mal, alebo mohol mať pochybnosti o tom, či mu vec patrí. Podľa žalovaného
žalobca nemohol byť pri držbe nehnuteľnosti dobromyseľný, pretože dobre vedel, že k návrhu na vklad

vlastníckeho práva k pozemku nedošlo. To znamená, že žalobca nemohol byť v mylnom presvedčení,
že mu pozemok vlastnícky patrí.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, listinami
založenými v spise a zistil:

Žalovaný je spoluvlastníkom pozemku parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu,
parcela č. XXX/XX o výmere 2535 m2 - ostatné plochy v rozsahu 4/8-iny. Tento pozemok je zapísaný
na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach pre katastrálne územie Budiš na liste vlastníctva č. 19.
Spoluvlastníkmi tohto pozemku je ďalších 9 osôb. Žalobca tvrdil, že od roku 1942 až do roku 1958 bol

vlastníkom sporného pozemku. V roku 1958 prešiel tento pozemok pod správu Okresného národného
výboru v Turčianskych Tepliciach. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal. Žalobca tvrdil, že v roku 1994
bola uzatvorená dohoda o vydaní sporného pozemku, ale nedošlo k zmene vlastníckeho práva, pretože
nebolo rozhodnuté o návrhu na vklad vlastníckeho práva katastrom nehnuteľností. Dohodu o vydaní
nehnuteľnosti z roku 1994 žalobca nepredložil. Žalobca predložil fotokópiu Dohody o vydaní majetku
zo dňa 10.10.2002. Žalobca predložil aj návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý sa týka sporného

pozemku, ktorý bol však vyhotovený dňa 23.05.1995, teda 7 rokov pred podpísaním dohody o vydaní
majetku.

4. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Zákonným predpokladom vydržania vlastníckeho práva k pozemku je, že nadobúdateľ je
oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, teda po dobu 10 rokov. Žalobca nepreukázal svoje

tvrdenie o tom, že sporný pozemok, alebo spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku vlastnil od roku
1942. Žalobca preukázal len vydanie spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 4/8-ín a to Dohodou o vydaní
majetkuzodňa10.10.2002.Tátodohodavšaknebolarealizovanávkatastrinehnuteľnostíavsúčasnosti
je ako spoluvlastník 4/8-ín zapísaný žalovaný. Ako spoluvlastníci sú na liste vlastníctva zapísané aj
ďalšie osoby. Vyjadrenie týchto osôb žalobca nepredložil.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvom vkladom do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti práva k nehnuteľnostiam vznikajú,
menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá,

že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť žalobcu v otázkach držby sporných nehnuteľností sa musí
posudzovať objektívne a nie zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo
svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom
presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Vzhľadom na to, že na liste vlastníctva č. 19, na ktorom je sporný
pozemok zapísaný, je uvedený žalovaný a nie žalobca a navyše na liste vlastníctva je uvedených ďalších

deväť spoluvlastníkov, nie je možné považovať držbu žalobcu k spornému pozemku za dobromyseľnú.
Žalobca vedel, že pokiaľ nebolo rozhodnuté o návrhu na vklad vlastníckeho práva k spornému pozemku,
nemohol sa stať vlastníkom tohto pozemku a nemohol tento pozemok užívať s vedomím, že mu
patrí. Oprávnenosť držby je stav, keď je žalobca so zreteľom na všetky okolnosti presvedčený, že mu
vlastnícke právo k nehnuteľnosti patrí.

Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť svojej držby vo vzťahu k spomínanému
pozemku, súd žalobu žalobcu zo dňa 23.01.2018 o určenie vlastníckeho práva zamietol.

Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Aj v dôsledku nesplnenia týchto procesných povinností musel súd žalobu žalobcu zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že sporný pozemok užíval od roku 1942
a že po roku 1958 prešiel pozemok pod správu ONV v Turčianskych Tepliciach. Podstatné je však to, že
nebolopreukázané,žespoluvlastníckypodielžalobkyňaužívalavdobrejviere,žejejpatrí,pretožedobre

vedela, že o návrhu na vklad vlastníckeho práva vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu k pozemku
rozhodnuté nebolo.

Súd návrh na dokazovanie výsluchom občanov, ktorí podali písomné vyhlásenie o tom, že žalobca
sporný pozemok užíva minimálne 30 rokov, zamietol, pretože rozhodnutie vo veci záviselo nie od
toho, či pozemok žalobca užíva, ale od skutočnosti, či toto užívanie bolo dobromyseľné. Ani jeden z

navrhovaných svedkov však nie je spoluvlastníkom sporného pozemku. Žalobca deväť spoluvlastníkov
sporného pozemku ako svedkov vypočuť nenavrhol. Svedecké výpovede deväť spoluvlastníkov spornej
nehnuteľnostibymohlibyťohľadnepreukázaniadobromyseľnostižalobcupriužívaníspornéhopozemku
relevantnejšie. Aj v prípade výpovedí spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti ohľadne dobromyseľnosti
pri užívaní pozemku, je nepravdepodobné, aby ich tvrdenia vyvrátili fakt, že o návrhu na vklad vo vzťahu

k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 4/8-ín, ktorý patril žalovanému, nebolo rozhodnuté a tento podiel
je v evidencii nehnuteľnosti aj naďalej zapísaný na meno žalovaného.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.