Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815205676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - I. Y., rod. D.,
nar. X.X.K., bytom A. E. č. XX, proti žalovanému - E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E. č. XX, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému G., nar. X.XX.XXXX,
v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, soc. vecí a rodiny, Námestovo, na základe odvolania
žalovaného (ďalej „otec") proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/100/2015-44 zo dňa 28.
januára 2016 do výroku o určenie výživného na maloleté dieťa na čas po právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III o určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého
G., nar. X.XX.XXXX tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého G. Y., nar. X.XX.XXXX počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sumou 85 eur mesačne, vždy do každého 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

Ďalších výrokov rozsudku (výrok I, II, IV) sa nedotýka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa
11.7.1992 v Rímskokatolíckom kostole v Rabči, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu
Námestovo, Matrika Rabča, vo zväzku 4, ročník 1992, str. 169, por. č. 26 (výrok I). Na čas po
právoplatnosti rozsudku o rozvode zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky s právom
obidvoch rodičov zastupovať maloletého, spravovať jeho majetok (výrok II). Otcovi maloletého uložil
povinnosť platiť výživné na maloletého G. počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva
sumou 100 eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred na konkrétne špecifikovaný účet

matky (výrok III). Konanie vo vzťahu k D. Y., nar. X.XX.XXXX súd zastavil (výrok IV). Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok V).

2. Súd prvej inštancie konštatoval splnenie hmotno-právnych podmienok ust. § 23 ods. 1,2,3 Zákona o
rodine pre rozvod manželstva. Následne postupujúc podľa § 24 ods. 1, 2,3 Zákona o rodine upravil výkon
práv a povinností rodičov k maloletému G. na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
ktorého zveril do osobnej starostlivosti matky s právom obidvoch rodičov zastupovať dieťa, spravovať

jeho majetok. Pri určení vyživovacej povinnosti otca aplikoval súd ust. § 62 ods. 1,2,4, § 65 ods. 1, §
75 ods. 1 Zákona o rodine a uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu
maloletého adekvátnym výživným v sume 100 eur mesačne, s úhradou ktorej sumy aj samotný žalovaný
súhlasil. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o § 144 veta prvá O.s.p.3. Proti rozsudku čo do výroku o určenie vyživovacej povinnosti na maloletého G. podal odvolanie otec.
Argumentoval najmä tým, že jeho majetkové pomery a príjem platbu výživného v sume 100 eur mesačne

nedovoľujú. Zvýšili sa jeho výdavky, keďže už s matkou dieťaťa nebýva v spoločnej domácnosti a znáša
náklady na platbu elektrickej energie vo výške 80 až 100 eur, nájom 50 eur a dokonca má aj exekučné
zrážky.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec dieťaťa bol 5 rokov vo väzení, ďalšie 2

roky bol doma nezamestnaný, 7 rokov neprispieval ani do domácnosti ani na deti žiadnou sumou. Ona
sa zadĺžila, doteraz spláca dlhy a má tiež výdavky na domácnosť. Za nadštandardné označila výdavok
uvádzaný odvolateľom v sume 80 až 100 eur mesačne na úhradu elektriny, podobne i náhradu nákladov
za odber. Otec dieťaťa je zamestnaný vo firme MBM - invest, pracuje za minimálnu mzdu, vedľajší príjem
ale neuvádza. Žiadala potvrdenie rozsudku v odvolaním napadnutom výroku.

5. Úrad práce, soc. vecí a rodiny Námestovo žiada tiež potvrdenie rozsudku v odvolaním napadnutom
výroku. Zvýraznil, že maloletý je vo veku blízkom veku plnoletosti, náklady na jeho ošatenie a stravu
sú vyššie ako u dieťaťa mladšieho veku, je študentom strednej odbornej školy do ktorej denne cestuje
autobusom a matka má zvýšené výdavky aj na zabezpečenie pracovného ošatenia maloletému synovi.
Kolízny opatrovník žiada prihliadnuť aj na to, že otec maloletého sa dlhodobo nepodieľal žiadnym

spôsobom na zabezpečovaní starostlivosti o maloletého syna.

6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že príjem má jedine z pracovného pomeru,
žiadne vedľajšie príjmy nepoberá. Je pravda, že bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, avšak
bol pracovne zaradený. Z príjmu, čo dosahoval vo výkone trestu odňatia slobody finančné prostriedky

domov posielal. Aktuálne u zamestnávateľa MBM - invest je jeho mesačný príjem 355 eur, pracuje na
pracovnú zmluvu a napokon dlhy má aj on, nielen matka maloletého, musí totiž splácať zo svojej mzdy
dlh Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín.

7.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuzák.č.160/2015Z.z.vznení

účinnom od 1.7.2016) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník, v zákonom stanovenej
lehote, bez nariadenia odvolacieho pojednávania aplikáciou ust. § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods.
1 CSP, vykonal odvolací prieskum po vecnej stránke v rozsahu a z dôvodov podľa § 65 a 66 Civilného
mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016) a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku zmenil podľa § 388 CSP. Výrokov nenapadnutých odvolaním

( výrok o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky o zastavení konania
voči dospelému synovi účastníkov - Michalovi) sa nedotýkal.

8. Krajský súd vyhodnotil odvolanie otca za čiastočne dôvodné.

9. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je povinnosť zákonná. Aj v konkrétnej súdenej
veci je preukázané, že vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov (matky aj otca) k maloletému G. trvá aj po
právoplatnostirozsudkuorozvodeichmanželstva.PodľaZákonaorodinevyživovaciapovinnosťrodičov
k deťom trvá do tej doby, pokiaľ deti nenadobudli schopnosť samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť
rodičov voči maloletým deťom je pritom vyživovacia povinnosť prioritná a predchádza akejkoľvek inej

vyživovacej povinnosti.

10. Bezpochyby v osobe maloletého G. ide o dospievajúceho mladého človeka študujúceho na strednej
škole a odvolací súd nepochybuje o tom, že v súvislosti tak s jeho dospievaním ako aj s návštevou
strednej školy súvisia zvýšené náklady. Krajský súd nepochybuje ani o tom, že matka okrem osobnej

starostlivosti podporuje maloletého syna v rámci plnenia vyživovacej povinnosti aj materiálnou formou.
Krajskýsúd všakzdôrazňuje,žeajvýškaurčenéhovýživnéhojelimitovanámožnosťamiaschopnosťami
povinného rodiča. U otca nadštandardný príjem zistený nebol. Preukázateľne je v pracovnom pomere a
u svojho zamestnávateľa dosahuje hrubý mesačný príjem 355 eur. Matka síce tvrdí, že otec má i vedľajší
príjem, neoznačila, neuviedla žiadne relevantné okolnosti ( ani dôkazy ), ktoré by zamestnávateľom

pre účely súdneho konania predložené potvrdenie o príjme otca spochybňovali. Z hrubého mesačného
príjmu dosahovaného otcom v sume 355 eur mesačne je namieste určiť výživné, ktorého výška bude
znamenať reálnu záruku toho, že otec v súdom stanovenej výške svoju vyživovaciu povinnosť na syna
k rukám matky bude reálne spôsobilý plniť. Otec nedisponuje majetkom väčšieho rozsahu. Okrempríjmu z pracovnej činnosti nebolo preukázané, že by mal nejaký iný „vedľajší“ príjem. Otec zo svojho
príjmu musí plniť nielen vyživovaciu povinnosť na syna, ale musí uhradzovať aj svoje životné náklady
(náklady bývania, stravovania a pod.), aby prácu mohol vykonávať a poberať mzdu, jeho životné náklady

pri tom nadštandardné nie sú. Vzhľadom na výsledok dokazovania krajský súd dospel k záveru, že
reálna situácia a možnosti otca dovoľujú prispievať na výživu maloletého G. počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode sumou 85 eur mesačne, takto určená suma zodpovedá aj reálnemu príjmu otca
a primerane jeho príjmu vyjadruje aj jeho účasť na zabezpečení primeraných odôvodnených potrieb
maloletého. V súdenej veci rozhodným obdobím pre určenie výživného na maloletého je obdobie na čas

po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov, preto už v danom štádiu rozhodovania nebolo
možné zohľadniť ( spätne ) či a vôbec a v akom rozsahu plnil v minulosti otec vyživovaciu povinnosť
na svojho maloletého syna.

11. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol krajský súd o náhrade trov celého konania (prvoinštančné ako i
odvolacie) a to tak, že podľa § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané

včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.