Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219121
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114219121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcov: 1/ W. Z., bytom O. K.
XX, M., 2/ W. Z., bytom O. K. XX, M., 3/ Y. M., bytom O. O. XXX, K. M., 4/ F. N., bytom V. XX, G., 5/ N. N.,
bytom V. XX, G., 6/ X. Z., bytom M. XX, G. M., všetci právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. X.
Z., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom B. XX, G. proti žalovaným: 1/ M. sporiteľňa, a.s., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom G. XX, Z., právne zastúpený AK JUDr. W. K., s.r.o., P. O. K. XXXXX/XXB, W. a 2/ Z. F.,
so sídlom W. nivy XX, Z., právne zastúpený JUDr. Ing. G. I., advokát, W. XX, Z., o určenie neplatnosti
zmluvy a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. októbra 2016, č.

k. 20C/200/2014-154, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/,
6/ v rozsahu 100%.

III. Žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/,

6/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou žalobcovia 1/ až 6/ žiadali
určiť neplatnosť úverovej zmluvy zo dňa 21.6.1996, určiť neplatnosť záložnej zmluvy, určiť neplatnosť
mandátnej zmluvy z 24.6.1996 a určiť, že záložné právo žalovaného 1/ zapísané na LV č. XXXX pre
k.ú G. nie je. Výrokom I. zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu
prekážky veci právoplatne rozhodnutej, pretože v konaní OS TN sp. zn. 16Cb 439/1998 bola žalobcom
právoplatne uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ na základe úverovej zmluvy, ktorej neplatnosti
sa domáhali v toto konaní. Čo sa týka určenia neplatnosti záložnej a mandátnej zmluvy, v tejto časti

žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s odôvodnením, že žalobcovia 1/, 2/,
3/, 6/ neboli účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobcovia 4/, 5/, ktorí ako záložcovia
túto zmluvu so žalovaným 1/ dňa 24.6.1996 uzavreli, nemajú naliehavý právny záujem na určení
jej neplatnosti, pretože pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra
nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto
situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach
žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva

bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej
neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. To súd prvej inštancie bližšie odôvodnil
vychádzajúc zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 89/2007. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo
neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo,tak ako to bolo žiadané v priebehu konania pripustenou zmenou žaloby. Ohľadom existencie záložného
práva v prospech žalovaného 1/ však z vykonaného dokazovania vyplynulo , že záložné právo na
nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX . pre k.ú. G. bolo pôvodne zriadené v prospech

žalovaného 1/, no ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo záložné právo zapísané v prospech žalovaného
1/, ale v prospech H. H. H., a.s., a to na základe postúpenia pohľadávky. Žalobcom z tohto dôvodu
chýba naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva žalovaného 1/ k predmetným
nehnuteľnostiam. Napokon súd prvej inštancie nemal preukázaný naliehavý právny záujem ani na
určení neplatnosti mandátnej zmluvy zo dňa 24.6.1996. V čl. I tejto zmluvy sa žalovaný 1/ ako mandatár

zaviazal predať v mene žalobcov 1/, 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. T., na ktoré bolo
zriadené záložné právo podľa záložnej zmluvy č. P XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Z článku V. mandátnej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že mandatár vykonáva činnosť podľa tejto zmluvy do doby predaja veci
alebo do doby splatenia pohľadávky mandatára. Pretože bolo v konaní preukázané, že na základe tejto
zmluvy boli na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 3.11.2006 predané uvedené nehnuteľnosti žalobcov 1/,
2/, oprávnenie mandatára postupovať podľa tejto zmluvy podľa článku V. tejto zmluvy zaniklo, a preto

nemožno hovoriť o existencii aktuálneho stavu objektívnej neistoty, ktorý ohrozuje právne postavenie
žalobcov, v dôsledku čoho absentuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto mandátnej
zmluvy. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a plne
úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcom 1/ až 6/ právo na plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v celom rozsahu odvolanie žalobcovia. Zamietnutie žaloby
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu považovali za formalistické a arbitrárne. Právna neistota,
ktorá by bola požadovaným určením odstránená tkvie v neistote o rozsahu plnenia, ktoré má vyplývať
z úverovej zmluvy. Odvolali sa na judikatúru ESD, podľa ktorej nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu
možno napraviť iba ochranou pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. Na

podporu názoru, že vyriešenie otázky výšky skutočného dlhu opodstatňuje prípustnosť určovacej žaloby
o neplatnosť úverovej zmluvy, citovali žalobcovia viaceré rozhodnutia súdov SR, vrátane rozsudku NS
SR 5 Obdo 47/2010 zo dňa 20.4.2011 a uznesenia NS SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, v ktorom
sa uvádza, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere má žalobca - spotrebiteľ,
pretože potrebuje mať vyriešenú otázku o výške skutočného dlhu nad rámec poskytnutej istiny. Podľa

žalobcov tak spotrebitelia ako slabšia strana v spore z úverových zmlúv a s nimi súvisiacich zmlúv o
záložnom práve majú vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv. V danom prípade
možno stav ohrozenia žalobcov odstrániť len určením, či tu je, alebo nie je záložné právo, ako sa toho
žalobcovia domáhali rozšírením žaloby zo dňa 7.10.2016. Napriek tomu, že súd prvej inštancie toto
rozšírenie žaloby pripustil, naďalej zastáva názor, že ani na tomto určení nie je naliehavý právny záujem.

3. V ďalšom obsahu odvolania sa žalobcovia zaoberali vecnou stránkou sporu, a to neprijateľnými
podmienkami predmetnej úverovej zmluvy, ako napríklad započítavanie splátok úveru na jednotlivé
zložky dlhu (istina, úrok, príslušenstvo), možnosť jednostrannej zmeny úrokovej sadzby, sankcionovanie
odstúpenia od zmluvy. Namietali neprimeranú hodnotu zálohu voči poskytnutému úveru (565 %),

možnosť brániť sa právom EÚ aj v prípade uzavretia zmluvy pred r. 2004, ako aj premlčanie záložného
práva. Napadnuté rozhodnutie žiadali zrušiť alebo zmeniť a žalobe vyhovieť.

4. Žalovaný 1/ považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Poukázal

na skutočnosť, že ohľadom určenia neplatnosti úverovej zmluvy bolo konanie zastavené a nedošlo k
zamietnutiu žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, na čom je založené odvolanie.

5. Žalovaný 2/ žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na právoplatné rozhodnutie OS TN vo
veci 16Cb/439/98, ktorým bola žalovanému 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť tam žalovanú sumu s

príslušenstvom, a to práve titulom úveru, ktorého neplatnosť je žalovaná v tomto konaní. Vzhľadom na
to je správny záver o danosti veci rozhodnutej vo vzťahu k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy a je tiež
úplne jasný rozsah povinnosti z úverovej zmluvy.

6. Žalobcovia v stanovisku na vyjadrenia žalovaných zotrvali na svojich tvrdeniach a dôvodoch

odvolania, z ktorých zdôraznili danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
neprijateľné zmluvné podmienky ako aj viac ako 20 ročnú ťaživú situáciu žalobcov.7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Odvolacie konanie je v zmysle § 379 a § 380 CSP ovládané zásadou viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi odvolania. To znamená, že odvolací súd skúma správnosť len tých záverov a
postupov súdu prvého stupňa, o ktorých odvolateľ tvrdí, že správne neboli. Pokiaľ teda aj napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávnych záverov a postupov, no ich nesprávnosť nie je v odvolaní

namietaná, odvolací súd nie je oprávnený tieto závery a postupy preskúmavať a nemôže na nich založiť
rozhodnutie o odvolaní. Prekročil by tým odvolanie účastníka a porušil zásadu dispozitívnosti sporového
konania. Výnimku zo zásady viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania predstavujú
len prípady uvedené v § 379 písm. a), b), c) a § 380 ods. 2 CSP, o ktoré sa však v tomto prípade
nejedná, a preto sa krajský súd v odvolacom konaní zoberal iba správnosťou záverov a postupov súdu
prvého stupňa, ktoré namietali žalobcovia v odvolaní.

9. Z hľadiska uvedeného je významné, že o žalobe v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy
bolo rozhodnuté zastavením konania pre prekážku veci rozhodnutej (ako je uvedené vyššie). Súd
prvej inštancie o tejto časti žaloby nerozhodol zamietnutím žaloby z dôvodov nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobcovia však v odvolaní nijako nereagovali na skutočný

obsah a dôvod rozhodnutia o neplatnosti úverovej zmluvy a opakovane aj do tejto časti rozhodnutia
namietali nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu. Na tom však napadnuté rozhodnutie v
uvedenej časti založené vôbec nebolo a argumentácia žalobcov o jeho nesprávnosti bola nepriliehavá
obsahu a dôvodom rozhodnutia. Z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov tak bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zastavení konania o určení neplatnosti úverovej zmluvy vecne správne.

10. Čo sa týka správnosti záveru súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení neplatnosti záložnej zmluvy, o ktorom vecne rozhodol zamietnutím žaloby,
odvolací súd tento záver považuje za správny. V prvom rade je v zásade vylúčený právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy na strane toho, kto nie je jej účastníkom, keďže takejto osobe z danej zmluvy

nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Preto žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 6/, ktorí neboli účastníkmi záložnej
zmluvy, nemohli mať naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti, ako to správne uviedol aj súd
prvej inštancie.

11. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení

neplatnosti záložnej zmluvy na strane žalobcov 4/ a 5/, ktorí boli jej účastníkmi. K otázke existencie
naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom za účinnosti OSP sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, kedy uviedol, že naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú

možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa
ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)
k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

12. Vzhľadom na prakticky totožnú právnu úpravu otázky naliehavého právneho záujmu pri určovacej
žalobe podľa OSP účinného do 30.6.2016 a CSP účinného od 1.7.2016 je preto možné aj v súčasnosti
vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej praxe vzťahujúcej sa k právnej úprave OSP. Odvolací súd

sa nestotožňuje s názorom žalobcov podporeným nimi citovanými rozhodnutiami, že naliehavý právny
záujem je u spotrebiteľa daný z povahy tohto jeho právneho postavenia. Aj v prípade spotrebiteľa je
potrebné považovať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za neefektívnu, ak je tu iný prostriedok ochrany
práva, ktorý so záverom o neplatnosti zmluvy spája lepšie právne postavenie ako prosté konštatovanie
neplatnosti zmluvy súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného

práva, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností (ako je tomu aj v tomto prípade), sa komplexnejšia
ochrana právneho postavenia môže dosiahnuť žalobou o určenie (ne)existencie záložného práva, než
žalobou o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Vyhovujúce rozhodnutie súdu o určení (ne)existencie
záložného práva je podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností spočívajúcu vo výmazetakto zapísaného záložného práva. Naproti tomu prosté konštatovanie neplatnosti záložnej zmluvy
nemusí byť spôsobilé privodiť výmaz záložného práva z KN. Vzhľadom na jednoznačne komplexnejšiu
ochranuspočívajúcuvurčení(ne)existenciezáložnéhoprávazapísanéhovKNoprotiurčeniuneplatnosti

záložnej zmluvy, tak nie je na určení samotnej neplatnosti daný naliehavý právny záujem, ako správne
uzavrel aj súd prvej inštancie. Napokon aj žalobcovia v priebehu konania zvolili rozšírením žaloby
účinnejšiu formu ochrany, keď sa aj oni domáhali určenia neexistencie záložného práva. Toto určenie aj
súd prvej inštancie vecne prejednal vychádzajúc z danosti naliehavého právneho záujme na ňom.

13. Vo vzťahu k uvedenému určeniu neexistencie záložného práva, o ktorý petit rozšírili žalobcovia
žalobu v priebehu konania, bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že žalobcovia žiadali určiť, že neexistuje
záložné právo v prospech žalovaného 1/, pričom z údajov KN mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žalovaný 1/ nie je zapísaný ako oprávnený zo záložného práva. Keďže neexistencia záložného
práva v prospech žalovaného 1/ vyplývala z údajov katastra, nebol skutočne dôvod ju určovať súdnym
rozhodnutím a zamietnutie žaloby bolo správne. Aj tu však žalobcom zjavne unikol skutočný dôvod

zamietnutia tejto časti žaloby (z hľadiska naliehavého právneho záujmu podanej správne), keď v
odvolaní výslovne tvrdia, že napriek pripusteniu rozšírenia žaloby súd prvej inštancie naďalej zastával
názor, že ani na určení neexistencie záložného práva nie je naliehavý právny záujem. Takýto záver
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neprijal. Ako je uvedené žalobu o určenie neexistencie
záložného práva v prospech žalovaného 1/ zamietol preto, že tvrdené záložné právo žalovanému 1/

nesvedčí. Tento záver súdu prvej inštancie však žalobcovia opäť nijako nespochybňujú, a preto je z
hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov tiež správny.

14. Ohľadom určenia neplatnosti mandátnej zmluvy sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie a v zmysle § 378 ods. 2 CSP ich považuje za správne a na ne odkazuje.

15. Ostatné námietky odvolania smerovali k otázkam, na ktorých nebolo napadnuté rozhodnutie
založené (najmä vecná stránka neplatnosti zmlúv a premlčanie záložného práva), preto sa nimi odvolací
súd nezaoberal a vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie potvrdil.

16. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Vzhľadom na plný
úspech žalovaných v odvolacom konaní, priznal odvolací súd každému z nich nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to voči všetkým žalobcom (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).