Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 8, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111232701
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3111232701.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu KupToHned.sk, s. r. o.,

so sídlom Gen. M. R. Štefánika 3177/32, Trenčín, IČO 46098101 proti žalovanej N. S., bytom N. XXXX/
XX, R., o zaplatenie 825,74 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 242,50
eur od 08.10.2011 do 13.01.2012, zo sumy 800 eur od 08.11.2011 do 13.01.2012 a zo sumy 298,50 eur
od 14.01.2012 do 09.04.2012, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatných uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 1 842,50 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 242,50 eur od 7.10.2011

do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 7.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 800 eur od 7.12.2011 do
zaplatenia. Počas konania upravil úroky z omeškania tak, že tieto žiadal vo výške 0,1 % denne zo

sumy 242,50 eur od 8.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 8.11.2011 do zaplatenia a zo sumy
800 eur od 8.12.2011 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o
nájme nebytových priestorov, na základe, ktorej prenajímal žalovanej nebytové priestory. Poznamenal,
že svoje služby priebežne žalovanej fakturoval, pričom táto po niekoľkých ústnych dohodách faktúru
č. 1100020 uhradila len čiastočne vo výške 757,50 eur a faktúry č. 1100021 a č. 1100043 doposiaľ
neuhradila. Žalobca ďalej podanú žalobu rozšíril a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
1 898,50 eur s príslušenstvom, pričom vzápätí žiadal konanie v časti zastaviť a žalovanú zaviazať na

zaplatenie sumy 825,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 242,50 eur
od 8.10.2011 do 13.1.2012, zo sumy 856 eur od 8.11.2011 do 13.1.2012, zo sumy 557,50 eur a 272,76
eur do 9.4.2012 a zo sumy 800 eur od 8.12.2011 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaná sa omeškala
so zaplatením nájomného, keď nájomné splatné 7.9.2011 zaplatila dňa 4.11.2011 a na základe toho
odstúpil od nájomnej zmluvy s trojmesačnou výpovednou lehotou, pričom zásielka obsahujúca výpoveď
bola žalovanej doručovaná poštou ako obyčajná zásielka v mesiaci október 2011 a výpovedná doba
začala plynúť dňa 1.11.2011. Táto uplynula 31.1.2012. Doručenie odstúpenia nevie preukázať. Pre

začiatok plynutia výpovednej doby vychádzal z toho, že žalovaná neuhradila nájomné za 10/2011, a
preto výpovednú dobu počítal od 01.11.2011. Žalobca ďalej špecifikoval žalovanú sumu vo výške 825,74
eur. Poznamenal, že uvedená suma pozostáva zo sumy 298,50 eur titulom neuhradeného zostatku
faktúry č. 1100021 (nájomné za december 2011), zo sumy 800 eur titulom nezaplatenej faktúry č.1100043 (nájomné za január 2012) a zo sumy 373,74 eur titulom neuhradenia faktúry č. 1200211,
ktorá predstavovala úhradu za opravu rampy, maľovanie prenajatých priestorov a TVScart. Ozrejmil,
že žalovaná faktúru č. 1100003 vo výške 1.000 eur, splatnú dňa 07.07.2011, uhradila dňa 18.07.2011,

faktúru č. 1100004 vo výške 1.000 eur, splatnú dňa 07.08.2011, uhradila dňa 06.09.2011. Faktúru č.
1100007 vo výške 1.042,50 eur, splatnú dňa 07.09.2011, čiastočne vo výške 1.000 eur uhradila dňa
04.11.2011 a zvyšok vo výške 42,50 eur bol uhradený dňa 12.12.2011 z prijatej platby vo výške 800
eur, pričom suma 42,50 eur pozostávala zo sumy úrokov z omeškania za platby v 8/2011 celkom 10
eur a v 9/2011, celkom 29 eur, a z upomienky vo výške 3,50 eur ako preúčtovanie nedodržania doby

splatnosti faktúry K.. Faktúru č. 1100020 vo výške 1.000 eur, splatnú dňa 07.10.2011 uhradila žalovaná
dňa 12.12.2011 zo zostatku platby v sume 800 eur po odpočítaní sumy 42,50 eur, t. j. v sume 757,50 eur
a zostatok faktúry vo výške 242,50 eur bol uhradený dňa 13.01.2012. Faktúru č. 1100021 vo výške 856
eur, splatnú dňa 07.11.2011, žalovaná uhradila čiastočne dňa 13.01.2012 vo výške 557,50 eur a zvyšok
v sume 298,50 eur bol uhradený dňa 26.07.2012 z preplatku podľa faktúry č. 1200211. Na pojednávaní
dňa 25.11.2013 žalobca uviedol, že preplatok vo výške 646,50 eur započítal na faktúru č. 1100043.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a uviedla, že celkovo žalobcovi zaplatila sumu 5 600 eur ako
nájomne za mesiace júl až november 2011. Poznamenala, že nájomná zmluva bola ukončená podľa čl.
7 bod 3 písm. b) zmluvy dňom 21.11.2011, kedy došlo k odovzdaniu prenajatých priestorov žalobcovi, a
preto nie je povinná na zaplatenie nájomného za mesiac 12/2011 a 1/2012. V mesiaci november bola

povinná

uhradiť len časť nájomného vo výške 559,97 eur, nakoľko k odovzdaniu priestorov došlo dňa 21.11.2011,
hoci jej žalobca už v októbri odobral kľúče a prenajaté priestory nemohla užívať. Žalobca mal predmetné
priestory voľné pre vlastné užívanie. Celkovo teda mala zaplatiť 4 359,97 eur, z čoho vyplýva preplatok 1

886,53 eur. Nesúhlasila so započítaním pohľadávok vykonaným žalobcom, nakoľko v minulosti sa stalo,
že vyúčtovanie nebolo správne a nevie preto preskúmať, z čoho pozostáva. Dodala, že odstúpenie,
resp. výpoveď jej nebola doručená. Žalovaná poznamenala, že neuznáva faktúru č. 1200211 vo výške
373,74 eur, a to najmä z dôvodu, že faktúra bola vystavená dňa 26.7.2012 a nájom bol ukončený dňa
21.11.2011. Podotkla, že dňa 21.11.2011 jej žalobca predložil dodatok č. 1 k zmluve o nájme, avšak

tento nepodpísala. Dodala, že žalobca jej dňa 11.1.2012 zaslal mail, v ktorom ju vyzval na zaplatenie
do určeného termínu s tým, že keď toto splní, zoberie žalobu späť, pričom termín dodržala s tým, že
bude mať už všetko vyrovnané.

3. Uznesením č. k. 39Cb/81/2012-40 zo dňa 6.9.2012 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je

povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.898,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo
sumy 242,50 eur od 08.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 856 eur od 08.11.2011 do zaplatenia a zo sumy
800 eur od 08.12.2011 do zaplatenia. Súčasne rozhodol aj o zastavení konania v časti o zaplatenie
sumy 1.072,76 eur.

4. Rozsudkom č. k. 39Cb/81/2012-127 zo dňa 12.12.2013 tunajší súd vo veci rozhodol tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť žalovanej nahradiť trovy konania. Na odvolanie
žalobcu odvolací súd rozsudkom č. k. 8Cob/83/2014-150 zo dňa 18.11.2015 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 373,74 eur zamietnutá a vo
zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom, pre ktorý odvolací

súd zrušil v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie, bolo nesprávne
vyhodnotenie absolútnej neplatnosti zmluvy o podnájme uzavretej medzi žalobcom a žalovanou.
Predmetom ďalšieho konania sa tak stal len nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o podnájme vo výške
452 eur s príslušenstvom.

5. Súd za účelom rozhodnutia o zvyšku nároku nariadil na deň 17.05.2018 pojednávanie, na ktoré sa
žalobcanedostavil,pričomsvojuneúčasťospravedlnilasúhlasilsprejednanímvecivjehoneprítomnosti.

6. Žalovaná zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku, keď mala za to, že žalobcovi uhradila celé
nájomné tak, ako mala a nič mu nedlhuje. Poznamenala, že odstúpenie od nájomnej zmluvy jej nebolo

doručené. Zaslal jej len e-mail v januári 2012 o tom, že jej zasiela výpoveď poštou, ale táto jej neprišla.
Poprela, že by žalobca s ňou chcel ukončiť nájomný vzťah, práve naopak, ona prišla za žalobcom, že
chce ukončiť nájomný vzťah, pretože sa na danom mieste nebude zdržiavať. Bolo to koncom októbra
alebo začiatkom novembra 2011. Priniesla mu zmluvu s tým, že ukončuje nájom, na čo jej žalobcapovedal,žejejtonepodpíše,kýmsaneporadísprávnikom.Počasejejpodpísanávýpoveďprišlamailom
a žalobca si uplatnil výpovednú dobu 2 mesiace. Ona mu však priestory odovzdala dňa 21.11., pričom
už asi 2 týždne predtým žalobca vymenil zámky a priestory užívať nemohla.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.6.2011,
protokolu o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov zo dňa 1.6.2011, faktúry č. 1100043 zo dňa
1.12.2011, faktúry č. 1100021 zo dňa 2.11.2011, faktúry č. 1100020 zo dňa 1.10.2011, odstúpenia od
zmluvy zo dňa 19.9.2011, príjmového pokladničného dokladu č. 1 zo dňa 10.06.2011, výpisov z účtu

žalovanej za obdobia od 1.7.2011 do 31.7.2011, od 1.9.2011 do 30.09.2011, od 1.11.2011 do 30.11.2011,
od 1.12.2011 do 31.12.2011, potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 13.1.2012, protokolu o odovzdaní
a prebratí nebytových priestorov zo dňa 21.11.2011, dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 21.11.2011,
oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 26.7.2012, faktúry č. 1200210 zo dňa 26.7.2012, mailovej
komunikácie zo dňa 11.01.2012, výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.10.2011
a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.6.2011 sa žalobca zaviazal prenechať určené
nebytové priestory do užívania žalovanej a táto sa za poskytnuté služby zaviazal platiť nájomné vo výške
800 eur mesačne a úhradu služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti vo výške 200 eur mesačne vždy
do 7. dňa príslušného mesiaca. Pre prípad omeškania s platením nájomného si zmluvné strany dohodli

poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, a to až do úplného zaplatenia. Zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú. Z čl. 1 bod 1 zmluvy vyplýva súhlas prenajímateľa P. N. Z. žalobcovi, že
nebytové priestory, ktoré sú predmetom zmluvy môže prenechať do užívania ďalším tretím osobám. V
čl. VII zmluvy si zmluvné strany dojednali ukončenie nájmu, a to jednostrannou výpoveďou bez udania
dôvodu s výpovednou lehotou 2 mesiace, odstúpením od zmluvy okrem iného aj v prípade, že nájomca

neuhradí splatnú splátku nájomného v celej výške v posledný deň lehoty stanovenej v čl. VI bod 1, ani
do 10 dní po jej uplynutí. V takom prípade začína plynúť výpovedná lehota 3 mesiace. Nájom sa končí
aj dohodou strán.

9. Z protokolu o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov zo dňa 1.6.2011, je zrejmé, že nebytové

priestory, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy žalobca odovzdal a žalovaná ich prevzala.

10. Faktúrou č. 1100043 zo dňa 1.12.2011, splatnou dňa 7.12.2011, vyfakturoval žalobca žalovanej
nájom za nebytové priestory za 1/2012 vo výške 800 eur, faktúrou č. 1100021 zo dňa 2.11.2011, splatnou
dňa 7.11.2011, vyfakturoval nájom za nebytové priestory za 12/2011 a úrok z omeškania za obdobie

10/2011 v celkovej výške 856 eur, faktúrou č. 1100020 zo dňa 1.10.2011, splatnou dňa 7.10.2011,
vyfakturoval nájom za nebytové priestory za 11/2011 a zálohu za energie 11/2011 v celkovej výške 1
000 eur.

11. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.9.2011 vyplýva, že žalobca z dôvodu neuhradenia faktúry č.

1100007 žalovanou, odstúpil od zmluvy o nájme uzavretej dňa 1.6.2011 a vyzval ju na úhradu sumy 1
042,50 eur. Súčasne uviedol, že výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po neuhradení splatnej splátky nájomného v celej výške.

12. Z príjmového pokladničného dokladu č. 1 zo dňa 10.6.2011 vyplýva, že žalovaná uhradila faktúru č.
1100001 vo výške 1 000 eur. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011 je zrejmé,
že žalovaná uhradila v prospech účtu žalobcu sumu 1.000 eur, z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od
1.9.2011 do 30.9.2011 je zrejmé, že žalovaná uhradila v prospech účtu žalobcu sumu 1.000 eur, z výpisu

z účtu žalovanej za obdobie od 1.11.2011 do 30.11.2011 je zrejmé, že žalovaná uhradila v prospech účtu
žalobcu sumu 1.000 eur, z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.12.2011 do 31.12.2011 je zrejmé,
že žalovaná uhradila v prospech účtu žalobcu sumu 800 eur, z vkladu v hotovosti vyplýva, že žalovaná
vložila dňa 13.1.2012 v prospech účtu žalobcu sumu 800 eur.

13. Z protokolu o odovzdaní a prebratí nebytových priestorov zo dňa 21.11.2011, je zrejmé, že nebytové
priestory,ktorébolipredmetomnájomnejzmluvyžalovanáodovzdalaažalobcaichprevzalbezuvedenia
závad.14. Zo započítania pohľadávok zo dňa 26.7.2012 vyplýva, že žalobca si pohľadávku žalovanej vo výške
646,50 eur započítal voči svojim splatným pohľadávkam.

15. Faktúrou č. 1200210 zo dňa 26.7.2012, splatnou dňa 26.7.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej
preplatok za energie vo výške 646,50 eur.

16. Z emailovej komunikácie vyplýva, že žalovaná dňa 11.01.2012 elektronicky zaslala žalobcovi
výpoveď zmluvy datovanú dňa 31.10.2011 s tým, že dvojmesačná výpovedná lehota začne plynúť dňa

01.11.2011 a uplynie dňa 31.12.2011. Žalobca dňa 11.01.2011 mailom žalovanej oznámil, že jej zasiela
podpísanú výpoveď zmluvy. Výpoveď je v časti podpisu prenajímateľa opatrená pečiatkou žalobcu s
poznámkou „prevzal dňa 11.01.2012 cez e-mail“. K poznámke je pripojený podpis žalobcu.

17. Keďže žalovaný záväzkový vzťah vznikol pri podnikateľskej činnosti účastníkov konania, posúdil súd
predmetnú vec podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

18. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

19.ZmluvaopodnájmenebytovýchpriestorovniejevObchodnomzákonníkuupravenáakozmluvnýtyp,
preto je možné ju z tohto hľadiska považovať za zmluvu nepomenovanú. Je však upravená osobitným
predpisom, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, a preto je
potrebné použiť pri posudzovaní zmluvných vzťahov i tento predpis.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len
„zákon“) nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu
len so súhlasom prenajímateľa.

21. Podľa § 10 zákona, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení

vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

22. Podľa § 12 zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. V
danomprípadeprávnymzákladomzmluvnéhovzťahustránsporubolanájomnázmluvazodňa1.6.2011.

Vychádzajúc z ustanovenia čl. 1 ods. 1 zmluvy, v ktorom prenajímateľ P. N. Z. udelil súhlas žalobcovi
na prenechanie nebytových priestorov ďalším tretím osobám, posúdil súd túto zmluvu ako zmluvu o
podnájme. Na základe tejto zmluvy prenechal žalobca ako nájomca žalovanej ako podnájomníkovi
do podnájmu nebytové priestory uvedené v čl. I zmluvy a žalovaná sa zaviazala platiť nájomné vo
výške 800 eur mesačne a náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti vo výške 200 eur mesačne

vždy do 7. dňa v mesiaci vopred. Začiatok podnájomného vzťahu bol stanovený na deň 01.06.2011
a dojednaný bol na dobu neurčitú. Medzi stranami vznik podnájomného vzťahu nebol sporný. Sporné
nebolo ani to, že podnájomný vzťah zanikol. Sporným zostal spôsob jeho ukončenia a v tej súvislosti
doba trvania podnájomného vzťahu. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nájomný
vzťah (analogicky tak aj podnájomný vzťah) je možné ukončiť výpoveďou písomne bez udania dôvodu,

ak si zmluvné strany nedohodli niečo iné. Jedná sa o ustanovenie dispozitívne, čo znamená, že
zákonné ustanovenie sa uplatní vtedy, ak si strany osobitný súbor pravidiel pre zánik podnájomného
vzťahu. V súdenej veci si strany pomerne podrobne upravili spôsob zániku dotknutého zmluvného
vzťahu, keď tento bolo možné ukončiť výpoveďou bez udania dôvodu s 2 mesačnou výpovednou
lehotou, odstúpením od zmluvy a dohodou strán. Žalobca tvrdil, že k ukončeniu zmluvného vzťahu so

žalovanou došlo odstúpením z dôvodu nezaplatenia nájomného. Pri tejto možnosti odstúpenia bola
dojednaná aj výpovedná lehota v trvaní 3 mesiace. Na tomto mieste súd konštatuje, že sa jedná o
nezrozumiteľné „hybridné“ ustanovenie, keď si strany síce dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy
pre prípad neplatenia nájomného, ale súčasne ho spojili s výpovednou lehotou, čo však nie je možné.Odstúpenie od zmluvy a výpoveď zo zmluvného vzťahu sú dva rozdielne právne inštitúty, s ktorými sa
spája predovšetkým iný okamih zániku zmluvného vzťahu. Kým pri odstúpení zmluvný vzťah zaniká
momentom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane (viď § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka), pri

výpovedi zmluvný vzťah zaniká uplynutím výpovednej lehoty. Je preto viac než nevyhnutné dôsledne
rozlišovať uvedené právne inštitúty. S poukazom na nezrozumiteľnosť tejto časti zmluvného ustanovenia
čl. VII zmluvy ako aj na tú skutočnosť, že v konaní nebolo možné zistiť úmysel žalobcu, či mienil takýmto
vyjadrením upraviť v zmluve odstúpenie alebo výpoveď (§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka), nakoľko
sa na pojednávanie nedostavil, uzavrel súd, že toto dojednanie je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka

v tejto časti neplatné. Potom odstúpenie od zmluvy žalobcu zo dňa 19.09.2011, ktoré vychádza z
neplatného zmluvného dojednania, je rovnako neplatné, v dôsledku čoho k zániku zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou z tohto dôvodu nedošlo. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by aj súd vyhodnotil
listinu žalobcu zo dňa 19.09.2011 či už ako odstúpenie alebo ako výpoveď, bolo by pre vyvolanie
zamýšľaných právnych následkov nevyhnutné jej doručenie žalovanej. Žalovaná však počas celého
konania tvrdila, že

takáto listina jej nebola doručená a jej doručenie žalovanej žalobca súdu nijak nepreukázal, a preto
možno mať za to, že listina nebola žalovanej riadne doručená. Z uvedeného vyplýva, že ani v tomto
prípade by nedošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami. Keďže žalovaná tvrdila, že to bola práve
ona, ktorá dala výpoveď z podnájomného vzťahu, zaoberal sa súd, či ňou tvrdená výpoveď spĺňa všetky

zákonom, prípadne zmluvou stanovené predpoklady. Ako už bolo vyššie uvedené, strany si v zmluve
dojednali aj výpoveď zmluvnej strany bez udania dôvodu s výpovednou lehotou v trvaní 2 mesiace. V
zmysle § 10 zákona sa vyžaduje písomná forma výpovede. Žalovaná síce súdu predložila výpoveď z
nájmu, ktorú datovalo dňom 31.10.2011, avšak v konaní nepreukázala, že by túto výpoveď v rozhodnom
čase, t. j. dňa 31.10.2011 aj žalobcovi riadne doručila. Z predloženej emailovej komunikácie totiž vyplýva,

že žalobcovi túto výpoveď doručila až dňa 11.01.2012 prostredníctvom e-mailu, čo potvrdil aj sám
žalobca poznámkou na doručovanej listine. Keďže v konaní nebolo preukázané doručenie výpovede
žalovanej žalobcovi v rozhodnom čase tak, aby mohli nastať jej účinky ku dňu 31.12.2011, ako bolo
v nej uvedené, možno konštatovať, že ani na základe výpovede nedošlo k zániku nájomného vzťahu.
Z emailovej komunikácie však vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanej, že výpoveď podpísal, z čoho

možno vyvodiť, že dodatočne súhlasil s ukončením nájomného vzťahu ku dňu 31.12.2011. Možno teda
uzavrieť, že nájomný vzťah sa skončil dohodou ku dňu 31.12.2011. Do tohto dňa tak žalobcovi patrí
nájomné. Žalovaná sa bránila v konaní tým, že prenajaté priestory odovzdala už dňa 21.11.2011 a
následne ich neužívala, preto je povinná uhradiť nájomné len do tohto dňa. S týmto názorom žalovanej
sa súd nestotožňuje a dáva do pozornosti, že podnájomník je povinný uhrádzať nájomné až do dňa

skončenia podnájomného vzťahu, ktorým v tomto prípade bol deň 31.12.2011. Skutočnosť, že žalovaná
odovzdala priestory skôr, bolo len jej slobodným rozhodnutím, ktoré nemožno pripísať na ťarchu žalobcu
ako prenajímajúceho nájomcu. Po tom, čo súd určil deň skončenia nájomného vzťahu, zaoberal sa
otázkou úhrady nájomného zo strany žalovanej, t. j., či žalovaná je povinná uhradiť zvyšok nájomného,
príp. či toto má už v celom rozsahu uhradené. S poukazom na vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo súdu

doručenédňa30.04.2013avktoromveľmipodrobnepopisujespôsobúhradytejktorejfaktúryžalovanou
(č. l. 113 spisu), dospel súd k záveru, že nájomné do 31.12.2011 bolo žalovanou v celom rozsahu
uhradené. Podľa vyjadrenia žalobcu faktúru č. 1100003 vo výške 1.000 eur, splatnú dňa 07.07.2011
(pozn.nájomnézaaugust2011),uhradiladňa18.07.2011,faktúruč.1100004vovýške1.000eur,splatnú
dňa 07.08.2011 (pozn. nájomné za september 2011), uhradila dňa 06.09.2011. Faktúru č. 1100007 vo

výške 1.042,50 eur, splatnú dňa 07.09.2011 (pozn. nájomné za október 2011), čiastočne vo výške 1.000
eur uhradila dňa 04.11.2011 a zvyšok vo výške 42,50 eur bol uhradený dňa 12.12.2011 z prijatej platby
vo výške 800 eur, pričom suma 42,50 eur pozostávala zo sumy úrokov z omeškania za platby v 8/2011
celkom 10 eur a v 9/2011, celkom 29 eur, a z upomienky vo výške 3,50 eur ako preúčtovanie nedodržania
doby splatnosti faktúry K. R.. Faktúru č. 1100020 vo výške 1.000 eur, splatnú dňa 07.10.2011 (pozn.

nájomné za november 2011) uhradila žalovaná dňa 12.12.2011 zo zostatku platby v sume 800 eur po
odpočítaní sumy 42,50 eur, t. j. v sume 757,50 eur a zostatok faktúry vo výške 242,50 eur bol uhradený
dňa 13.01.2012. Faktúru č. 1100021 vo výške 856 eur, splatnú dňa 07.11.2011 (pozn. nájomné za
december 2011), žalovaná uhradila čiastočne dňa 13.01.2012 vo výške 557,50 eur a zvyšok v sume
298,50 eur bol uhradený dňa 26.07.2012 z preplatku podľa faktúry č. 1200211.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná uhradila nájomné v celom rozsahu, a preto súd žalobu v tejto
časti zamietol. Pokiaľ sa žalovaná bránila nesúhlasom so započítaním vzájomných pohľadávok, v tejto
súvislosti súd poznamenáva, že žalovaná neuviedla žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by nemohlodôjsť k započítaniu pohľadávky na faktúru č. 1100021, pričom len všeobecné konštatovanie, že žalobca
vminulostiprirozpočítavanívyúčtovaniapochybil,niejedostačujúcepreprijatiezáveru,žetomubolotak
aj v tomto prípade. Za dôvodnú však možno považovať túto námietku vo vzťahu k započítaniu na platbu

nájomného za 1/2012 a na sumu vo výške 373,74 eur. Započítať totiž možno len pohľadávky existujúce.
V danom prípade však žalobcovi pohľadávka na nájomné za 1/2012 ani pohľadávka na sumu 373,74
eur nevznikla, a preto nebolo možné zvyšnú časť preplatku na tieto neexistujúce pohľadávky započítať.

25. Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dlžník je v omeškaní, ak

nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

26. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky

z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, keď žalobcovi v lehote splatnosti nájomné
neuhradila (toto uhradila po jeho splatnosti), dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle zákonného ustanovenia vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 242,50 eur od 08.10.2011 do 13.01.2012, zo sumy 800 eur od 08.11.2011 do 13.01.2012
a zo sumy 298,50 eur od 14.01.2012 do 09.04.2012 a vo zvyšku žalobu zamietol. Pokiaľ sa žalobca

domáhal úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z omeškanej sumy, na takýto úrok z omeškania mu
nárok nevznikol, nakoľko v zmluve bol dojednaný poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne. Úrok
z omeškania v tejto výške v zmluve dojednaný nebol. Preto súd postupoval podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení a priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná (okrem príslušenstva, ktoré v celom rozsahu nebolo
vypočítateľné, preto nebolo dobre možné určiť vzájomný pomer

úspechu a neúspechu strán), preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.

3 CSP..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

Strana, ktorá sa práva na podanie odvolania vzdala, nemôže proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.