Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209783
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714209783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu I. E. C., a.s., so sídlom J.
XX, XXX XX P., Q. XXXXXXXX, proti žalovanej G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX
XX I., štátna občianka SR, o zaplatenie 4.298,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 07. 12. 2016 č. k. 10C/165/2014-125, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/165/2014-125 zo dňa 07. 12. 2016 v napadnutom výroku,
v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vo výroku o povinnosti zaplatiť určenú sumu
v splátkach a v závislom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 3.388,02 €, úroky 228,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
4.298,70 € od 1.7.2014 do 6. 8. 2014, zo sumy 4.208,69 € od 7.8.2014 do 18.8.2014, zo sumy 4.118,68
€ od 19.8.2014 do 25.9.2014, zo sumy 4.028,67 € od 26.9.2014 do 23.10.2014, zo sumy 3.938,66
€ od 24.10.2014 do 4.12.2014, zo sumy 3.848,65 € od 5.12.2014 do 22.1.2015, zo
sumy 3.758,64 € od 23.1.2015 do 26.2.2015, zo sumy 3.668,63 € od 27.2.2015 do 26.3.2015, zo sumy

3.578,62 € od 27.3.2015 do 3.5.2015, zo sumy 3.483,32 € od 4.5.2015 do 25.5.2015, zo sumy 3.388,02
€ od 26.5.2015 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 90 € splatných vždy do 10-
teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom február 2017. V prípade, ak žalovaná
nezaplatíčoilenjednusplátkuriadneavčas,stávasasplatnýmcelýdlh. Vprevyšujúcejčastisúdžalobu
zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%
(tretí výrok), žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby vo výške 38,50 € po právoplatnosti rozhodnutia
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. (štvrtý výrok). Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie

považoval za preukázané, že medzi medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva
č.XXXXXX zo dňa 5.6.2013, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Vychádzal z
toho, že zmluva o úvere je v zmysle Obchodného zákonníka považovaná za tzv. „absolútny obchod“,
avšak vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovanej je potrebné na vzťah aplikovať aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, aj ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu a s ním predložených dôkazov, keď žalovaná

potvrdila tieto skutočnosti a nijakým spôsobom ich nerozporovala, a preto považoval nárok na zaplatenie
istiny úveru vo výške 3.388,02 € (po čiastočných späťvzatiach žaloby v priebehu konania) za nespornú a
túto sumu prisúdil žalobcovi, vychádzajúc z výpisu z hlavnej knihy ku dňu zosplatnenia úveru 22.5.2014,
kedy bola nezaplatená istina (zostatok úveru 4.393,94 €), táto suma bola znížená o úhradu zo stranyžalovanej vo výške 95,24 € ešte pred podaním žaloby, čo predstavuje pôvodne v žalobe uplatňovanú
sumu 4.298,70 € a následne bola táto suma ešte ponížená o úhrady vykonané žalovanou po podaní
žaloby v celkovej výške 910,68 €. Pokiaľ ide o riadny úrok z úveru, súd prisúdil žalobcovi sumu 228,66

€ z pôvodne vyčíslenej sumy 305,98 €, vychádzajúc opäť z výpisu z hlavnej knihy I. E.,
a.s. ku dňu 22.5.2014, podľa ktorého boli k tomuto dátumu nezaplatené úroky vo výške 228,66 €, a
teda nepriznal žalobcovi riadny úrok po termíne predčasného zosplatnenia úveru, teda nepriznal ani
žalobcom uplatnený nárok na úrok vo výške 15,9 % ročne uplatnený od 1.7.2014 zo súm a za príslušné
obdobia špecifikované v podaní žalobcu zo dňa 3.7.2015. V tejto časti žalobu zamietol, vychádzajúc z

toho, že záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový
záväzkový vzťah je vedľajším akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením
hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok úrokový. Preto
je dlžník povinný zaplatiť len dospelé úroky. Súd teda vysvetlil, že v prejednávanej veci má žalobca
nárok na riadny úrok len do mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do účinnosti odstúpenia od zmluvy do
dňa 22.5.2014, keďže žalobca nevyčíslil riadny úrok pevnou sumou od dátumu 23.5.2014 do 25.5.2018

(konečná splatnosť úveru) v sume zodpovedajúcej výške riadneho úroku pri rešpektovaní všetkých
ostatných zmluvných podmienok, pokiaľ ide o počet a výšku splátok úveru tak, aby celková suma
nepresiahlačiastku7.259,40€(celkováčiastkaspotrebiteľskéhoúveru,ktorúsazaviazaldlžníkzaplatiť).

2. K čl. 4. - Následky porušenia zmluvných povinností (konkrétne z bodu 4.3. zmluvy o úvere

vyplýva, že pokiaľ klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru je povinný uhradiť z nesplatenej časti
úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne,
a to až do zaplatenia, z čoho žalobca odvodzuje svoj nárok na riadny úrok aj po konečnej lehote
splatnosti úveru, resp. po predčasnom zosplatnení), opätovne zdôraznil spotrebiteľský charakter zmluvy
s nutnosťou posudzovať, či niektoré zmluvné dojednania nenapĺňajú znaky neprijateľnej podmienky.

Dojednanie o možnosti veriteľa žiadať od dlžníka platenie úroku z úveru z nezaplatenej istiny bez
časového obmedzenia až do zaplatenia istiny v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere, nie je podľa
súdu zmluvným dojednaním týkajúcim sa predmetu plnenia, resp. ceny plnenia; predmetom plnenia pri
zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo
vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre

prípad odstúpenia od zmluvy, už nemožno považovať za dojednania týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by
bolo vyňaté z posúdenia neprijateľnosti podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Posúdením znenia článku 4 bod 4.3. zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že ide zmluvné dojednania
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných
ako spotrebiteľov. Takéto zmluvné dojednanie označil za neprijateľné, a preto neplatné.

3. Súd zamietol žalobcu aj v časti uplatnených sankčných poplatkov vo výške 31,14 € a poplatkov za
upomienky vo výške 90 €, keď súd nemal preukázané, že by žalovanej nejaké upomienky boli zasielané
( s výnimkou výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 29. 4.2014), avšak súd poukázal na to, že
pokiaľ úverová zmluva odkazovala na sadzobník poplatkov, že tento nebol do súdneho spisu doložený,

žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške požadovaných poplatkov a ani naplnenia podmienok pre
ich uplatnenie. Tiež má za to, že v tomto smere nebola dodržaná vyžadovaná písomná forma zmluvy
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaná tiež nevyhlásila, že by
pred podpisom tejto zmluvy s obsahom sadzobníka poplatkov bola oboznámená, že s ním súhlasí a
zaväzuje sa ho dodržiavať., resp. že by jej bol odovzdaný pri podpise zmluvy. Vychádzal teda z toho, že v

zmysle § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže veriteľ požadovať, okrem iného, poplatky,
resp. akékoľvek iné plnenia, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
Obdobná situácia platí aj pre Všeobecné obchodné podmienky - I. E. C., a.s., ktoré podľa bodu 1.1.
úverovej zmluvy mali tvoriť jej neoddeliteľnú časť a to s poukazom na článok I. bod 7 citovaných VOP.

4. Úrok z omeškania súd priznal od 1.7.2014 do zaplatenia, čo zodpovedá dátumu, od ktorého si uplatnil
úrok z omeškania aj žalobca, a to vo výške 5 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba ECB bola
od 11.6.2014 vo výške 0,15 %, preto súd priznal žalobcovi uplatnenú výšku, ktorá bola nižšia, než
zákonná výška úroku z omeškania. Nestotožnil sa však s názorom žalobcu, pokiaľ ide o priznanie úroku
z omeškania aj z nezaplatených úrokov, teda zo sumy 305,98 € od 1.7.2014 majúc za to, že ide o

požadovanýúrokzomeškaniazpríslušenstva,ktorúaniObčiansky,aniObchodnýzákonníkneumožňuje
priznať ( podľa § 121 ods.3 OZ sú úroky považované za príslušenstvo pohľadávky).5. Súd umožnil žalovanej prisúdenú sumu, vrátane príslušenstva splácať v pravidelných mesačných
splátkach s poukazom na jej aktuálnu, finančnú a sociálnu situáciu, keď mal preukázanú jej snahu riešiť
situáciu prostredníctvom firmy Prvá oddlžovacia ešte pred zosplatnením úveru, zároveň mal za to, že

neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by spôsobilo žalovanej existenčné problémy.

6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 CSP, teda pomerom
úspechu strany.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to v
rozsahu zamietajúcej časti a v časti, v ktorej súd povolil žalovanému zaplatiť dlh v splátkach (okrem časti,
vktorejzamietol15,90%úrokročneznezaplatenejistiny,časti,vktorejzamietolpoplatkyzaupomienky).

8. K zamietnutiu riadneho úroku vyčísleného pevnou sumou vo výške 77,32 € (305,98 € - 228,66 €),
nakoľko súd vychádzal z výpisu z hlavnej knihy a žalobcovi prisúdil sumu 228,66 € uviedol, že úrok

vo výške 305,98 € bol vyčíslený pevnou sumou ku dňu zosplatnenia, t. j. k 22. 05. 2014 a predstavuje
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru.
Žalobca sa domnieva, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, t. j. nárok na poistné považoval
za nepreukázaný ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho
doplnenie v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p.. Tým, že súd nepostupoval odstránením neúplnosti návrhu,

porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. K názoru súdu, že veriteľ nemá nárok na úrok z omeškania
z nezaplatených úrokov, keďže právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, ani OZ, ani
ObZ mu nepriznávajú, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 03. 2008 sp.
zn. 4Cob/62/2007, v ktorom súd uviedol, že pri úrokoch z poskytnutého úveru možno pri omeškaní
požadovať aj z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. S poukazom na ústavný princíp právnej

istoty sa domnieva, že má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu nárok na úrok z omeškania zo
zmluvných úrokov. Poukázal na fakt, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok
naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia, tento sa ďalej nenavyšoval. Práve z tohto dôvodu nejde
podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu
nárokov veriteľov. Požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý

predpokladáajcitovanýjudikát,ktorývykladáust.§497Obchodnéhozákonníka,pričomžiadnezákonné
ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. V prípade aplikovania takej praxe, akú zvolil
súd prvej inštancie, by to znamenalo, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu pozostávajúceho
výlučne zo zmluvných úrokov, by veriteľ nemal nárok na žiadnu zákonnú sankciu.

9. K zamietnutiu žaloby v časti uplatnených sankčných poplatkov vo výške 31,14 € žalobca uviedol, že
nie je zrejmé, na základe čoho súd jeho nárok v tejto časti zamietol a poukázal na konštantnú judikatúru
vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí. Rozhodnutie považoval v
tomto rozsahu za nedostatočne odôvodnené, jasné a určité. Pokiaľ súd uviedol, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, nakoľko sadzobník poplatkov nebol v priebehu konania doložený do súdneho spisu

považoval návrh za neúplný, mal postupovať podľa § 43 ods. 1 O. s. p. a žalobcu vyzvať na jeho
doplnenie. V nedostatku písomnej formy, resp. nedodržania zákonom vyžadovanej písomnej formy
poukázal na čl. 3.4.4. zmluvy, kde sa uvádza, že klient sa pred uzatvorením úverovej zmluvy oboznámil s
jej súčasťami, so znením VOP časťou úveru pre obyvateľstvo a sadzobníkom poplatkov, súhlasí s nimi a
zaväzuje sa ich dodržiavať. V zmysle § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných

služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytovaní
jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Podľa § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou
rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. Podľa ods. 5 písm. d) tohto
zákonného ustanovenia rámcová zmluva obsahuje, okrem iného, informácie o poplatkoch a úrokoch.
Zákon o platobných službách teda výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných

služieb musia byť individuálne dojednané. Aj Súdny dvor v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/
ES-VEC-C-42/15 z 09. 11. 2016 uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne
alebo na inom trvalom nosiči. Ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patriaca do pôsobnosti

Smernice, ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane,
že táto požiadavka písomnosti sa vzťahuje na všetky náležitosti zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto
Smernice. V našich podmienkach to znamená, že zákonom možno túto povinnosť uložiť, neznamenáto však, že postačuje aby to ustálil súd vo svojom rozhodnutí. To znamená, že VOP/OP/Sadzobník sú
súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal.

10. K rozhodnutiu súdu, ktorým povolil žalovanému uhradiť dlh v splátkach žalobca uviedol, že súd
môže v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, podľa aktuálnej platnej úpravy ust. § 232
ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dní a plynie od právoplatnosti rozsudku s tým, že súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Pokiaľ ide o posúdenie samotných okolností prípadu ,

podľa odvolateľa súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú
pohľadávku. Nezaoberal sa majetkovými pomermi žalovanej a svoje zistenia obmedzil na jej tvrdenia
o mesačnom príjme 450 až 500 € a platením ešte ďalších úverov, čo by jej malo spôsobiť existenčné
problémy a zároveň konštatoval snahu žalovanej riešiť vzniknutú situáciu ešte pred zosplatnením úveru
bez ďalšieho preukazovania. Rozhodnutie v tomto smere označil za nepreskúmateľné. Podľa názoru
žalobcu, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, v tomto prípade však

nebola splnená podmienka odôvodnenosti a súd konal nad zákonom dovolený rozsah v priamom
rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a zaviazať žalovanú uhradiť dlžnú
sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

11.Žalovanávovyjadreníkpodanémuodvolaniuuviedla,žeodvolaniuveľminerozumela,avšakusúdila,
že chce od nej celú dlžnú uhradiť, a preto sa zaoberal jej majetkovými pomermi. Uviedla, že si je plne
vedomá svojej povinnosti a prvú splátku už zaslala tak, ako jej súd určil a bude tak robiť pravidelne
mesačne. Na súde vypovedala pravdivo o svojom mesačnom príjme, aj čo všetko spláca a domnieva
sa, že súd rozhodol správne. Potvrdila, že bude platiť mesačne tak, ako jej súd určil.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, rozsudku súdu prvej
inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP, odôvodnenie je
dostatočné, jasné a určité. Vzhľadom na rozsah odvolania žalobcu a jeho odvolacie dôvody odvolací
súd konštatuje, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa
s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti zamietol,

ako aj vo výroku o povinnosti zaplatiť určenú sumu v splátkach a v závislom výroku o trovách konania
považuje za správne, s jeho dôvodmi sa stotožnil, zároveň na ne poukazujúc. Odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok,
skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov a po preskúmaní
z hľadiska opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel súd k správnym skutkovým aj právnym záverom.

16. Žalobca v zmysle podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie „v rozsahu
zamietajúcej časti a v časti, v ktorej povolil súd žalovanému zaplatiť dlh v splátkach (okrem časti, v
ktorej zamietol 15,90 % úrok ročne z nezaplatenej istiny, časti, v ktorej zamietol poplatky za upomienky).
Rozsudok v napadnutej časti označil za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ďalej tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).17. Konkrétne k zamietnutiu riadneho úroku vyčísleného pevnou sumou vo výške 77,32 € (305,98 € -
228,66 €), čo odôvodnil súd tým, že vychádzal z výpisu z hlavnej knihy a prisúdil mu preto len 228,66
Eur, namietal žalovaný, že pokiaľ mal súd nárok za nepreukázaný, mal postupovať podľa ust. § 43

ods. 1 OSP platného a účinného v čase konania a rozhodovania okresného súdu. K tomu odvolací
súd uvádza, že žalobu podával žalobca, ktorý uplatnil okrem iného „nezaplatené úroky 305,98 €“. Ako
dôkazy na preukázanie dôvodnosti tohto nároku uviedol výzvu na predčasné splatenie úveru a výpis
z hlavnej knihy I. E. C., a. s. Nič iné k tomuto neuviedol. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo
dňa 29. 04. 2014 (č. l. 4) však nič konkrétne o uplatnenom nezaplatenom úroku 305,98 € nevyplýva.

Naopak, z výpisu z hlavnej knihy I. E. C., a. s. ku dňu 22. 05. 2014 (č. l. 6) odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie zistil, že k tomuto termínu žalobca uvádza nezaplatenú istinu dlžníka G.A. z
Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05. 06. 2013 nezaplatenú istiny (zostatok úveru)
4.393,94 €, nezaplatené úroky 228,66 € a nezaplatené sankčné poplatky 5,56 €. K tomu odo dňa 22.
05. 2014 sa uvádzajú úroky vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny, 5 % ročne sankčný poplatok
z nezaplatenej istiny a § 5 % ročne sankčný poplatok z nezaplatených úrokov. Pokiaľ súd prvej inštancie

z takto tvrdeného skutkového stavu žalobcu dospel k záveru, že „pokiaľ ide o riadny úrok z úveru, v
tejto časti súd prisúdil žalobcovi sumu 228,66 € so žalobcom pôvodne vyčíslenej sumy 305,98 €, pričom
súd vychádzal z výpisu z hlavnej knihy I. E. C., a. s. ku dňu dňa 22. 05. 2014, podľa ktorého k tomuto
dátumu boli nezaplatené úroky vo výške 228,66 €“ a priznal mu úrok v takejto výške, to znamená vo
výške 77,32 €, v tejto časti žalobu zamietol, považuje aj odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za

správne a vychádzajúce na jednej strane z tvrdenia žalobcu a preukázania tohto tvrdenia predloženým
konkrétnym dôkazným prostriedkom na druhej strane , to znamená výpisom z hlavnej knihy ku dňu 22.
05. 2014, z ktorého vyplýva, že k tomuto termínu bol nezaplatený úrok v takomto rozsahu (228,66 €) a
nie v uplatnenom rozsahu 305,98 €. Neobstojí názor žalobcu, že súd konal o neúplnom podaní a bol
teda povinný postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie, tak ako to dostatočne jasne

a zrozumiteľne vysvetlil v napadnutom rozsudku, vychádzal z uplatneného nároku a z jeho preukázania
zo strany žalobcu, z dôkazu, ktorý k tomuto nároku predložil samotný žalobca. Nešlo teda o prípad,
že by súd prvej inštancie konal o neúplnom alebo nejasnom nároku. Naviac, ani v podanom odvolaní
nekonkretizuje odvolateľ, čím dokladuje správnosť ním tvrdeného úroku vo výške 305,98 €. Odvolací
súd k tomu dodáva, že nie je úlohou súdu hľadať a zisťovať dôkazy na preukázanie dôvodnosti žalobcom

uplatneného nároku.

18. K druhej odvolacej námietke, kde odvolateľ nesúhlasí s právnym posúdením úroku z omeškania
z nezaplatených úrokov, s odkazom na rozsudok Krajského súdu Prešov odvolací súd len dodáva, že
rozhodnutie iného odvolacieho súdu nie je pre odvolací súd právne záväzné a iný spôsob rozhodnutia

nemožnopovažovaťzaporušenieprincípuprávnejistoty.Právnaistotajetotižstav,vktorommôžekaždý
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít. Odvolací súd naviac poukazuje na existujúcu platnú právnu úpravu, ustanovenie § 121,
keďpodľatohtoustanovenia-§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením. Podľa Občianskeho

zákonníka teda za príslušenstvom pohľadávky sa považujú zákonné úroky, sankčné úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, v zmysle
ustanovenia § § 517 OZ podľa ustálenej a doposiaľ uznávanej súdnej praxe právo požadovať od
dlžníka príslušenstvo z pohľadávky (to znamená úroky z omeškania z dohodnutých úrokov) veriteľ
nemá, pretože ani Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neupravuje majetkové sankcie pre

prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ teda nedošlo k osobitnej dohode medzi
sporovými stranami o tom, že by sa zmluvný úrok stal súčasťou istiny, platí, že veriteľ nemá právo na
úrok z omeškania zo zmluvných úrokov práve z dôvodu, že v zmysle § 121 ods. 3 sú zmluvné úroky len
príslušenstvom pohľadávky. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd aj túto odvolaciu námietku
žalobcu za nedôvodnú. K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa sankčného poplatku, resp. sankčných

poplatkov vo výške 31,14 €, odvolací súd poukazuje na dôvod odvolania, ktorým je nedostatočnosť
odôvodnenia napadnutého rozsudku, konkrétne odvolateľ vytýka, že mu nie je zrejmé, na základe čoho
súd zamietol nárok žalobcu v časti vyčíslených sankčných poplatkov. K tomu odvolací súd uvádza, že
žalobca v žalobe uviedol ako jeden z čiastkových nárokov aj „nezaplatené sankčné poplatky 31,14 €“.
Tiež v tomto smere odkázal na už uvádzaný dôkaz - výzvu na predčasné splatenie úveru a výpis z

hlavnej knihy I. E.. Ani z jedného z týchto dôkazov však nevyplýva žiadny sankčný poplatok 31,14 €.
Pokiaľ si sám žalobca bez ďalšieho uplatnil takýto nárok, ničím ho však nezdôvodnil, ani nepreukázal,
správne rozhodol súd prvej inštancie, keď mu takýto nárok nepriznal ako nepreukázaný so záverom, že
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky tohto sankčného poplatku a ani naplnenie podmienok najeho uplatnenie. Rovnako ako v predchádzajúcom platí, že nie je úlohou súdu hľadať dôvody a dôkazy
pre nárok uplatnený žalobcom v sporovom konaní.

19. Poslednou odvolacou námietkou je námietka voči priznaniu plnenia splátkach, resp. povolenia
uloženého plnenia v splátkach, keď odvolateľ vytýka súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu
v tomto smere. Odvolací súd s takýmto posúdením nesúhlasí, súd prvej inštancie aj v tomto smere
vykonal dokazovanie v dostatočnej miere, žalovaná predložila súdu v písomnom podaní potvrdenie o
svojich majetkových pomeroch, naviac odvolací súd poukazuje na doložku cross default, v zmysle ktorej

nezaplatenímjednejsplátkysastanesplatnýcelýdlh.Pokiaľsúdzmajetkových,finančnýchasociálnych
pomerov žalovanej zistil, že reálne nemá možnosť zaplatiť predmetnú uloženú sumu v celosti, je jeho
rozhodnutievtomtosmeresprávneaniejeaninaujmužalobcu,pretožejeväčšípredpokladuspokojenia
jeho pohľadávky ako v prípade uloženia nezrealizovateľnej povinnosti.

20. Odvolací súd zároveň preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, nakoľko

ide o závislý výrok k výrokom vo veci samej, konštatujúc jeho správnosť, a preto aj v tomto výroku
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a contrario
a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná (pretože odvolací súd

nevyhovel odvolaniu žalobcu), náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, a to vzhľadom na zistenie,
že v tomto štádiu konania jej ani žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli, ani vzniknúť nemohli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).