Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/579/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203935
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316203935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
B. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matka - W.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. pri
D. č. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Paulovič, s.r.o. so sídlom Štefániková
5, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 526, a otec - C. Q., na. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX
E., zastúpený JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou so sídlom Advokátska kancelária, Záhradná 58,
900 81 Šenkvice, o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravy styku, na odvolanie otca

proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/63/2016-214 zo dňa 06.10.2016, v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/63/2016-226 zo dňa 11.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k.
37P/63/2016-226 zo dňa 11.01.2017 vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletej B. Q., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným zo sumy XXX eur mesačne na sumu
XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc dňom 15.06.2016.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 28P/241/2011-41 zo dňa 23.01.2012 v časti o
výživnom na maloletú Lenku Chorvatíkovú.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú B., nar. XX.XX.XXXX zo

sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s
maloletou B.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§36ods.1,§24ods.1,§25ods.1,2,§26,§62ods.1,2,
3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a návrh otca na zníženie výživného a zmenu úpravy
styku s maloletou vyhodnotil ako neopodstatnený. Mal preukázané, že v čase predchádzajúcej úpravy
výživného a styku (rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.01.2012) otec maloletej pracoval v O.

a dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur netto, poberal prídavky na dieťa vo výške
XXX eur mesačne, vlastnil auto zn. E. V., nehnuteľnosť - rekreačnú chatu v B. a dom vo E., mal príjem
z prenájmu nehnuteľnosti. V tom čase maloletá B. bola vo veku dvoch rokov, jej priemerné výdavky
činili XXX eur, matka maloletej bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výškeXXX eur mesačne a rodinné prídavky. Rovnako mal preukázané, že matka mala zdravotné problémy
(koxatrózu) a ďalšie dieťa, syna vysokoškoláka, ktorý brigádoval. Pri posúdení podstatnej zmeny
pomerov konštatoval, že od posledného rozhodnutia uplynula doba štyri a pol roka, maloletá začala

navštevovať základnú školu a venuje sa krúžkom (balet, výtvarná a angličtina), má zdravotné problémy
súvisiace s imunitou a náklady na jej výchovu a výživu vzrástli. Rovnako mal preukázané, že k zmene
pomerov došlo aj na strane otca, ktorý zmenil zamestnanie, po vzájomnej dohode so zamestnávateľom
J. zrušil pracovný vzťah a následne pracoval od 09.04.2013 v Zielpunkt, odkiaľ bol z dôvodu konkurzu
spoločnosti, prepustený dňa 05.01.2016. Od 11.04.2016 do 11.10.2016 pracoval v D. u C. C. v O.,

kde dosahoval príjem X.XXX eur brutto a kde dňa 31.5.2016 podal výpoveď. Následne žil z úspor.
Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že otec pracuje v Q. I., kde dosahoval v júli 2016 príjem
vo výške XXX,XX eur a v auguste 2016 vo výške XXX,XX eur. Konštatoval, že majetkové pomery
otca sa nezmenili, avšak rodinný dom vo E. prenajíma za oveľa nižšiu sumu XXX . eur mesačne, čo
zdôvodnil tým, že ide o starý rodinný dom, ktorý napriek rekonštrukcii vlhne. Návrh otca na zníženie
výživného zamietol, keď prihliadal na skutočnosť, že k rozviazaniu pracovného pomeru otca s J. došlo na

základe vzájomnej dohody, pričom v dôsledku jeho dobrovoľného rozhodnutia sa dostal do nepríjemnej
zárobkovej pozície, kedy všetky nasledujúce zamestnania boli ukončené buď v dôsledku rozhodnutia
zamestnávateľa alebo samotného otca. Zníženie príjmu otca vyhodnotil ako dôsledok jeho rozhodnutia o
zmene zamestnania. Zároveň prihliadal na majetkové pomery otca a jeho rozhodnutie znížiť nájomného
z prenájmu nehnuteľnosti. Pri úprave styku s maloletou poukázal na posledné rozhodnutie o úprave

styku a zistenie, že styk sa realizuje nie podľa predstáv otca. Vzal v úvahu vyjadrený názor maloletej
B. prednesený prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ale aj zisťovaný súdom prvej inštancie, ktorá
uviedla, že sa nechce s otcom stretávať, bojí sa ho, nespomínala darčeky od otca, odmieta s ním ísť
aj do cukrárne. Konštatoval, že adaptačné problémy u maloletej neboli zistené ani v škole, ani v rámci
jej krúžkových aktivít. S prihliadnutím na vyjadrenie rodičov, že znalecké dokazovanie nepožadujú a po

zohľadnení lekárskych správ svedčiacich o úzkostno-fobickom ladení dieťaťa, dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky na zmenu úpravy styku otca s maloletou, vzhľadom na jej zásadné a odmietavé
stanovisko. Mal za to, že doposiaľ upravený styk je postačujúci a otcovi dal do pozornosti potrebu
prehodnotiť a zdokonaliť svoje rodičovské zručnosti do budúcna, snažiť sa získať priazeň dieťaťa, snažiť
sa jej viac porozumieť a viac s ňou komunikovať. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa

§ 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhol
napadnuté rozhodnutie zmeniť, výživné na maloletú znížiť zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur
mesačne a styk s maloletou upraviť na každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v

nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Mal za to, že rozhodnutie nie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania. Opis skutkových okolností a pomerov považoval za nepresný.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval pri predchádzajúcej
úprave výživného vo výške X.XXX eur mesačne, keď jeho príjem činil X.XXX eur. Rovnako namietal, že
súd konštatuje, že otec ukončil nájomné vzťahy, avšak nájomnou zmluvou preukázal prenájom za nižšiu

sumu XXX eur mesačne a dôvod zníženie prenájmu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri odôvodnení
rozhodnutia sa zaoberal len zmenou pomerov na jeho strane a na strane maloletej, nevenoval sa
pomerom na strane matky, nehodnotil celkové náklady na domácnosť matky vyčíslené v sume X.XXX
eur a jej celkový príjem pozostávajúci zo sumy XXX eur (XXX eur výživné, XX,XX eur prídavky na dieťa,
XXX až XXX eur príspevok neplnoletého syna, XXX až XXX eur mesačne finančná pomoc od rodičov).

Namietal, že súd nevyhodnotil dlhodobú nezamestnanosť matky, ktorá je vysokoškolsky vzdelaná s
dostatočnou odbornou praxou a neposúdil jej majetkové pomery. Za nereálne, nadštandardné a nie
nevyhnutné považoval matkou vyčíslené náklady na maloletú v sume XXX eur mesačne. Nesúhlasil
s názorom súdu prvej inštancie, že ku zmene jeho pomerov prišlo dobrovoľným ukončením práce
v spoločnosti Zielpunkt a následne spoločnosti D., kde pracoval ako predavač. Poukázal na to, že

v súčasnosti pracuje na Slovensku v obchodnom reťazci Q. I., jeho rozhodnutie žiť a pracovať na
Slovensku je trvalé, nikto mu ho nemôže upierať, nakoľko v O. sa podstatne zmenila situácia, pracoval tu
20 rokov, aktuálne dovŕšil XX rokov a rakúsky sociálny systém je nastavený tak, že čím je zamestnanec
starší, platí za neho zamestnávateľ vyššie odvody a preto je pre neho výhodnejšie zamestnať vekovo
mladšieho zamestnanca. Vyslovil názor, že toto jeho rozhodnutie nie je možné hodnotiť ako situáciu

predpokladanú ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, dobrovoľné vzdanie sa zamestnania. Poukázal na
výšku jeho príjmu, ktorá činí XXX eur mesačne netto a XXX eur príjem z prenájmu. Je v situácii, kedy
uvažuje nad čerpaním pôžičky za účelom platenia výživného. Mal za to, že výživné vo výške XXX eur
mesačne pre dieťa vo veku 7 rokov pokrýva ďaleko viac ako jej nevyhnutné a odôvodnené náklady.Nesúhlasil so zamietnutím jeho návrhu na zmenu úpravy styku s maloletou. Dal do pozornosti, že do
rozhodnutia súdu prvej inštancie nemal problém sa s dcérou stretávať každú druhú nedeľu od 15. do 19.
hodiny za prítomnosti matky, termíny stretnutí za posledné štyri roky nezrušil z jeho viny, dcéra ho začala

odmietať až po podaní návrhu. Podľa jeho názoru, manipuláciu dieťaťa matka odmieta, avšak takýmto
spôsobom postupovala aj pri staršom synovi. Uviedol, že od posledného pojednávania vo veci sa s
dcérou stretol dvakrát, vraj nemá záujem. Využil možnosť danú situáciu riešiť v spolupráci psychologičky
Mgr. Y. E., avšak pre krátkosť času nie je možné výsledky hodnotiť. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku
nie je presvedčivé. Poukázal na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

vyslovil názor, že jeho právo na spravodlivé prejednanie veci bolo porušené. Ďalším podaním založil
do spisu Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby uzavretú dňa 10.01.2017 na
čerpanie úveru vo výške 4.000 eur.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla potvrdiť
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne. Námietky otca týkajúce sa vyčíslenia jeho príjmu za

predchádzajúce obdobie a skončenie nájomných vzťahov považovala za irelevantné. Nesúhlasila s
tvrdenia, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené s poukazom na súdom vyhodnotenú zmenu
pomerov na strane a všetkých účastníkov konania. Poukázala na výraznú zmenu pomerov u maloletej,
ktorá nastúpila na základnú školu a má problémy s imunitou. Mala za to, že výživné nie je možné
určovať mechanickým výpočtom, ale prihliadať na potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Konštatovala,

že medzičasom sa výdavky na dieťa zvýšili a bola by odôvodnená potreba zvýšenia výživného, čo však
nežiadala. K výhradám ohľadne jej pomerom a zamestnania poukázala na potvrdenie z Úradu práce
o jej nezamestnanosti a listinné dôkazy preukazujúce hľadanie si práce. Dala do pozornosti zásadu
proporcionality príjmov povinnej osoby a preukázanú skutočnosť, že výška výživného zodpovedá
schopnostiam a možnostiam otca. Zároveň dala do pozornosti stanovisko kolízneho opatrovníka, že

zníženie výživného nie je v záujme maloletej. Za bezpredmetné považovala vyhlásenia otca a úvahy
o čerpaní pôžičky. K námietkam otca voči zamietnutiu návrhu na zmenu úpravy styku zdôraznila,
že znalecké dokazovanie účastníci nepožadovali z dôvodu obsahu lekárskych správ o zdravotnom
stave maloletej (úzkostno-fobické ladenie dieťaťa). Opísala priebeh stretávania maloletej s otcom od
posledného pojednávania, kedy dňa 06.11.2016 došlo ku konfliktu, otec kričal na ňu a na maloletú,

B. mu nerozumela, plakala, ona ju posielala do izby, na stretnutie dňa 26.11.2016 nechcela ísť a na
ďalšom stretnutí dňa 11.12.2016 pri páde na ľade na klzisku v Avione si zlomila ruku a na stretnutí dňa
25.11.2016 jej otec odovzdal darčeky. Potvrdila, že stretnutia dňa 21.01.2017, 22.01.2017, 04.02.2017
a 05.02.2017 sa nerealizovali, maloletá ich odmietla. K vyjadreniu matka pripojila správu MUDr. V. E.
zo dňa 17.10.2016 o zdravotnom stave dieťaťa, MUDr. P. L., imunológ a alergológ, zo dňa 19.10.2016,

potvrdenie o návšteve tanečného a výtvarného krúžku, potvrdenie ÚPSVaR Pezinok o nezamestnanosti
matky od 13.11.2015 a správu zo dňa 14.11.2016, spísaný záznam na úrade - informácia matky o
stretnutí dňa 06.11.2016.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
„C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie

otca je čiastočne dôvodné.

7. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1
Zák.orodine,t.j.posudzovalzmenupomerovnastranemaloletéhodieťaťaarodičov.Súdprvejinštancie

vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd sa domnieva, že odvolacie námietky otca
sú čiastočne dôvodné.

8. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák.
o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázané pomery na strane maloletej, ktorá v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie bola žiačkou I. stupňa základnej školy. Je potrebné konštatovať, že
posledné rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2012 a návrh
na zvýšenie výživného bol matkou podaný dňa 03.03.2016. Je nesporné, že od posledného rozhodnutia
o výživnom došlo ku zmene pomerov na strane maloletej, jednak jej nástupom do predškolskéhozariadeniaanásledne nástupomdoprvéhoročníkazákladnejškolyod01.09.2016azvýšenímvýdavkov
súvisiacich s prirodzeným rastom dieťaťa a nákladmi na školu, jej mimoškolské aktivity a zdravotný stav.
V konaní bolo preukázané, že výdavky na maloletú v predškolskom zariadení predstavovali poplatok za

plavecký výcvik vo výške XX eur, poplatok za školu v prírode vo výške XXX eur a výdavky na stravu
v škôlke. Nástupom na základnú školu vznikli na maloletú platby za úhradu kurzu baletu v sume XX
eur, anglický jazyk vo výške X,XX eur/hod., poplatok na výtvarný a tanečný krúžok, členský príspevok
RZ vo výške XX eur, príspevok na stravu v škole XX eur mesačne, poplatok za školský klub vo výške
XX eur mesačne. Rovnako je treba prihliadať na zvýšené náklady na dieťa súvisiace s jej zdravotnou

starostlivosťou. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou otca k vyčísleným nákladom na odôvodnené
potreby dieťaťa matkou vo výške XXX . eur mesačne, považujúc ich za nadhodnotené. Nemožno
zohľadniť ako pravidelný mesačný výdavok na dieťa napríklad náklady na osobné motorové vozidlo,
nákup diaľničnej známky a servis vozidla. Rovnako je potrebné konštatovať, že do výdavkov dieťaťa
patrí aj pomerný podiel nákladov na bývanie. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke

fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a

reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými
potrebami sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také
potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné,
kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od

reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností
a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť
len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa
náklady na maloletého priebežne zvyšujú. Pri zvýšení a rovnako pri znížení výživného na maloleté dieťa
je potrebné skúmať aj zmenu pomerov na strane rodičov. V danom prípade odvolací súd vyhodnotil a

prihliadal na zmenu pomerov na strane dieťaťa, avšak nevyhnutne musel zohľadniť aj zmeny pomerov
na strane rodičov, teda u otca dôvod zmeny výkonu práce a zníženie príjmu a u matky možnosť do
práce po ukončení materskej dovolenky nastúpiť.

9. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že matka v konaní vyčíslila a preukázala odôvodnené

potreby dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je však smerodajný príjem a životná
úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča, pričom životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkove lepšie
zabezpečený rodič. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
rodič v čase vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sú príjmy rodičov nízke,

odôvodnenými potrebami maloletého dieťa sú jeho základné potreby, ako je strava, bývanie, ošatenie,
náklady na štúdium. Pokiaľ to umožňujú príjmy rodičov, odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa
sú aj ďalšie, fyzickému a duševnému rozvoju prospešné potreby dieťaťa. S poukazom na uvedené,
odvolací súd zastáva názor, že výška výživného XXX eur mesačne zohľadňuje krytie potrieb maloletej
otcom, s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola matka na

materskej a rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol len rodičovský príspevok vo výške XXX eur
mesačne a prídavky na deti, pričom otec v tom čase dosahoval príjem vo výške X.XXX eur mesačne.
V konaní bolo nesporne preukázané, že otec pracoval už v čase podania návrhu v O., kde opakovane
so zamestnávateľom ukončil pracovný pomer a jeho príjem sa postupne znižoval. Po jeho rozhodnutí
vrátiť sa na Slovensko, uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Q. I. s obdobným pracovným

zaradením, avšak s dosahovaným príjmom vo výške cca XXX eur mesačne netto. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k ukončenia zamestnaneckých pomerov otca
a opakovane uzatvorených pracovných zmlúv v O.. V danom prípade však odvolací súd akceptoval
dôvody uvádzané otcom a jeho rozhodnutie ukončiť svoj pobyt v O. a vrátiť sa na územie Slovenskej
republiky a tu vykonávať prácu, nakoľko nemožno nútiť štátneho občana Slovenskej republiky žiť a

pracovaťvzahraničí.Rovnakojepotrebnézohľadniťnovouzatvorenúpracovnúzmluvuotcasnástupom
do práce od 15.06.2016, ktorý okamih odvolací súd premietol do momentu zníženia výživného na
maloletú zohľadňujúc túto zmenu pomerov na strane otca a vyhodnotiac ju ako podstatnú. Nemožno
však opomenúť ani príjem otca z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý dosahuje vo výške XXX eur mesačnes tým, že sa podieľa na úhrade polovici nákladov na túto nehnuteľnosť. Odvolací súd je toho názoru,
že výška nájomného bola otcom znížená účelovo, keď rodinný dom by mal možnosť prenajať za vyššiu
cenu. Táto okolnosť je zohľadnená aj do výšky výživného na maloletú v sume XXX eur mesačne,

ktorá výška je pre dieťa vo veku B. primeraná aj k príjmu, pomerom a možnostiam na strane otca.
S prihliadnutím na majetkové pomery otca a príjem z prenájmu nehnuteľnosti nebolo možné vyhovieť
návrhu otca na zníženie výživného v celom rozsahu. Je potrebné poukázať tiež na náklady každého z
rodičov na bývanie, skutočnosť, že v domácnosti matky žije aj plnoletý syn a možnosti matky zamestnať
sa. Povinnosťou každého rodiča je zabezpečiť si príjem, z ktorého bude hradiť náklady na potreby

svojho maloletého dieťaťa. Takúto povinnosť má nielen otec, ale aj matka, ktorá po ukončení materskej
dovolenky má možnosť zabezpečiť si príjem z práce, nakoľko maloletá už nie je odkázaná na jej
celodennú starostlivosť. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej zdravotný stav nedovoľoval
pracovať, je vysokoškolsky vzdelaná osoba. Odvolací súd súhlasí s námietkami otca o nepomere príjmu
matky pozostávajúceho z výživného, príspevku plnoletého syna a rodičov a jej vyčíslených výdavkov
na maloletú a domácnosť.

10. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na rozdiel od záverov
súdu prvej inštancie, určenú sumu výživného od 15.06.2016 považoval za sumu zodpovedajúcu
majetkovým a zárobkovým pomerom na strane otca a jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd
na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletej s poukazom na spotrebný

charakter výživného, ako i schopností a možností a majetkových pomerov na strane otca, výrok súdu
prvej inštancie vo výroku o znížení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené
vovýrokutohtorozhodnutia,ktorúsumupovažovalvdanomprípadezaprimeranúvovzťahukukritériám
rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti.

11. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na
zmenu úpravy styku s maloletou, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, z tohto vyvodil aj správny právny záver a v odvolaní otca neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Súd prvej inštancie správne ustálil pomery na strane dieťaťa, jeho vek a rast a potrebu úpravy
styku otca s maloletou a zohľadnil názor maloletej prednesený pred súdom i kolíznym opatrovníkom. Je
potrebné poukázať na to, že rodičia sú vo výkone svojich práv a povinností rovnoprávni a rodič, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti má právo tráviť rovnaký čas s dieťaťom, ako rodič,
ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. V danom prípade je však nevyhnutné prihliadať

na názor dieťaťa, ktoré jednoznačne stretnutia s otcom aktuálne odmieta, bez ochoty ísť s ním aj do
cukrárne. Z výsluchu dieťaťa je zrejmé, že maloletá nemá problém s adaptáciou v škole, v kontakte
so spolužiakmi a personálom školy, jej postoj k otcovi je však jednoznačný. Potvrdila, že u otca sama
neprespala, otec sa s ňou nevie hrať, nechce s ním tráviť čas, vôbec nie sama. Odvolací súd dáva do
pozornosti obom rodičom, že v prípade, ak budú spolu korektne komunikovať, matka dieťa na stretnutia

pripraví aj po psychickej stránke, porozpráva sa s ňou primeraným spôsobom, vysvetlí jej, že obaja
rodičia ju majú radi a bude nápomocná pri spoločných stretnutiach a v prípade, ak otec bude súčinný,
vymyslí a pripraví vhodný program pre maloletú a priblíži sa k nej prijateľným spôsobom, ich spoločné
dieťa bude spokojné obklopené láskou oboch rodičov, s očakávaním stretnutí s otcom s radosťou tak,
aby sa styk otca s maloletou mohol do budúcna rozširovať. Obaja rodičia musia mať na pamäti, že

dieťa potrebu ku svojmu zdravému psychickému a fyzickému vývinu matku aj otca. Ak sa nepričinia
na zlepšení tejto situácie, prípadne aj za pomoci odborného poradenstva, vývoj ich dieťaťa sa nebude
uberať správnym smerom a odzrkadlí sa do budúcna. Spokojnosť dieťaťa musí byť pre oboch rodičov
prvoradá. Maloletá potrebuje aj kontakt so svojim otcom, ktorý ju má rád a má záujem si budovať s
ňou pekný a blízky vzťah. Matka sa musí odosobniť od konfliktov, ktoré sa stali v minulosti s cieľom

pomôcť svojej dcére. Pokiaľ má otec o stretnutia záujem, treba ho podporovať. Za aktuálnej situácie je
však potrebné prihliadať aj na lekársku správu MUDr. P. E., všeobecného lekára maloletej, obsahujúcu
aj informácie o návšteve psychiatrickej ambulancie maloletej v minulosti a zohľadniť prežívanie dieťaťa
aj po tejto stránke. Za daných okolností by podľa názoru odvolacieho súdu, zmena úpravy styku otca
s maloletou bola kontraproduktívna. V prípade, ak rodičia dosiahnu v záujme maloletej pravidelnosť

stretávaní sa otca s maloletou, styk možno zmeniť dohodou rodičov alebo prípadne novým rozhodnutím
súdu. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a toto aj náležite vyhodnotil. Odvolací
súd apeluje na oboch rodičov, na potrebu vzájomnej tolerancie a nastavenia prijateľnej komunikácie
rešpektujúcej postavenie toho ktorého rodiča tak, aby nezhody medzi rodičmi nevnímalo dieťa vkontakte s nimi a aby rodičia vytvorili maloletej pohodu a pokojné prostredie pri stretnutiach s tým,
že matka musí byť len v pozícii pozorovateľa. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie a
ním vykonaného dokazovania ani odvolací súd nevidel dôvod na zmenu rozhodnutia o úprave styku.

V záujme dieťaťa je ponechať zaužívaný režim stretávania, ktorému sa rodičia musia prispôsobiť,
pričom je veľmi dôležité, aby sa stretnutia realizovali pravidelne. K námietkam otca o porušení jeho
práva nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné
dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.
ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky

(resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Súd prvej inštancie správne vo veci v časti zamietajúceho výroku o zmene úpravy styku rozhodol a
svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že námietka otca o porušení jeho práv
účastníka konania nie je dôvodná.

13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na zmenu úpravy

styku otca s maloletou ako správne potvrdil podľa § 387 C.s.p..

14. Odvolací súd vo zvyšku (zamietajúcej časti návrhu otca na zníženie výživného) rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).