Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203536
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614203536.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX X. S., toho času XXXB D. S.
V., N. N., Anglicko, v konaní o zaplatenie 306,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/137/2014-90 zo dňa 28.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/137/2014-90 zo dňa 28.4.2016 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na to, že žalobca sa proti žalovanému domáhal

splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 306,70 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne zo sumy 306,70 Eur od 19.07.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 306,70
Eur od 02.10.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,02 Eur spolu s náhradou trov konania.
Žalobca pohľadávku voči žalovanému uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavil žalovaný dňa 26.11.2008 na zmenkovú sumu 306,70 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19.07.2009. Zmenka bola vystavená dňa 26.11.2008
na sumu 306,70 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 19.07.2009.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina bola opatrená

doložkou „bez prostestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou
listinou.

2. Okresný súd uviedol, že prostredníctvom dožiadaného súdu na známu adresu v zahraničí (v Anglicku)
doručil žalovanému tlačivo C Nariadenia o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(tlačivo na odpoveď). Zásielka bola žalovanému doručená v súlade s platnými predpismi Veľkej Británie

dňa 25.07.2014. Do dnešného dňa žalovaný nedoručil okresnému súdu vyplnené tlačivo, ktoré mu bolo
doručené. Podľa čl. 4 ods. 4 predmetného Nariadenia okresný súd na tlačive B vyzval žalobcu na
doplnenie tohto tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, že v opise rozhodujúcich skutočností je potrebné
uviesť právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú
sumu uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj položiek, z ktorých pozostáva, pričom pri každej
položke je potrebné uviesť výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6

% ročného úroku zo zmenkovej sumy. Žalobca v podaní, doručenom okresnému súdu dňa 23.5.2014,
prostredníctvomprávnehozástupcu,uviedol,žeposkytolokresnémusúdudostatočnejasnéaprimeranéinformácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky. Žalobca predložil okresnému súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne
do žaloby na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Žalobca

zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.

3. Okresný súd v súvislosti s ďalším postupom uviedol, že v čl. 5 ods. 1 predmetného Nariadenia
nenariadil pojednávania, keďže predmetom konania je vec s nízkou hodnotou sporu a konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu je zásadne písomné. Okresný súd nenariadil ústne pojednávanie,
keďžetonepovažovalzapotrebnéaanižiadnazostránnepožiadalaonariadenieústnehopojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením zo dňa 11.4.2016, č.k.
5C/137/2014-85, vyveseným na úradnej tabuli okresného súdu dňa 12.4.2016, t.j. najmenej päť dní
pred vyhlásením rozsudku. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/438/2010 a zistil nasledovný skutkový

stav: Žalovaný dňa 26.11.2008 v Liptovskom Mikuláši vystavil zmenku na sumu 306,70 Eur (9.239,64
Sk). Žalovaný sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 306,70 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 19.7.2009. Údaj o zročnosti je na zmenke vyznačený nasledovne: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. zmenku previedol na žalobcu. V ľavej dolnej časti zmenky je uvedený údaj č. zmluvy 5580838.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/438/2010 bolo zistené, že
dňa 28.4.2010 bola doručená okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so
sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, proti povinnému A. K., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie sumy 306,70 Eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 19.7.2009 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6
% ročne z dlžnej sumy od 2.10.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Exekútorskému spisu bola
pridelená sp. zn. EX 1902/10. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol spísaný

pred súdnym exekútorom dňa 9.3.2010. Dňa 26.11.2008 bola uzavretá zmluva o úvere medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom A. K., nar. XX.X.XXXX, č. zmluvy 5580838. Podľa zmluvy o úvere
sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 199,16 Eur (6.000 Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 194,20 Eur (5.760,- Sk), t.j. celkovo zaplatí
čiastku 390,36 Eur (11.760,- Sk) v 12 mesačných splátkach po 32,53 Eur (980,- Sk) počnúc dňom

14.1.2009. Dlžník svojím vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v
zmluve dňa 26.11.2008. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru
vyhotovené ako formulár. Podľa čl. 17 všeobecných podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení
zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nebola vyplnená

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane
celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi

vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent
tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalovaný
úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnila
ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu 306,70 Eur a dátum začiatku úročenia od 19.7.2009.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 3.12.2010, č.k. 7Er/438/2010-16 okresný súd

zastavil exekúciu a zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2011.

4. Okresný súd poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 4 ods. 6 tohto zákona,

čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 Smernice 93/13/EHS v spojení s čl. 6 ods. 1 tejto smernice a dospel k záveru, že
žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Z listinných dôkazov vykonaných pred okresným súdom bolo
preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 26.11.2008
zmluvu o úvere, na základe ktorej sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanémuako dlžníkovi sumu 199,16 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 194,20 Eur, t.j. celkovú
sumu 390,36 Eur v mesačných splátkach vo výške 32,53 Eur, v počte splátok 12. Záväzkový vzťah bol
zabezpečený zmenkou, ktorú vystavil žalovaný podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytovania

úverov. Z výpisu z obchodného registra, ktorý bol súčasťou exekučného spisu okresný súd zistil, že
predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
V úverovej zmluve bolo uvedené, že žalovanému sa poskytol úver na výkon zamestnania. Žalobca,
ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že úver bol
skutočneposkytnutýnauvedenýúčel.Žalovanýbolvzmluveoznačenýakofyzickáosobarodnýmčíslom

a údajom o bydlisku. Uzavretý záväzkový vzťah preto spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Okresný súd zvýraznil, že žalovaný je spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí a plnení zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi
pôvodným veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským, a
pretonatentovzťahbolopotrebnéaplikovaťustanoveniaspotrebiteľskéhopráva.Čimedzispoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah, okresný súd skúmal v súlade s prijatým

stanoviskom Najvyššieho súdu SR.

5. Okresný súd zistil, že zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované v
ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, neobsahovala dohodu o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov,

priemernej hodnote RPMN, konečnú splatnosť úveru, preto podľa tohto zákona sa predmetný úver
považoval za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Indosovanie zmenky, ktoré malo za následok
zmenu veriteľa, nemenilo nič na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. V
prejednávanej veci zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.
Z európskych právnych noriem, ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa

vyplynulo, že súd bol povinný ex offo vykonávať súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa majú kogentnú povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred
ustanoveniami napríklad obchodného práva, či zákona o zmenkách a o šekoch a inými právnymi
normami. Podľa súdnych rozhodnutí preto nebolo možné izolovať zmenkový abstraktný vzťah od
vzťahu spotrebiteľského. Ich vzájomný vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ustanovení § 4 ods. 6. Citované zákonné ustanovenie
rieši nielen vzájomný vzťah zmenky a záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ale súčasne
vyjadruje limity, podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť zmenkou.
Z predložených dôkazov vyplynulo, že podmienky, pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené
zákonom, neboli splnené. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platný v čase vystavenia

zmenky v § 4 ods. 6, umožňoval zabezpečiť úver zmenkou, avšak za podmienok, že veriteľ mohol prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. V prejednávanej veci istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 199,16 Eur, zmenku bolo
možné vystaviť na sumu po zaokrúhlení 35,75 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 306,70
Eur. Okresný súd považoval zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení zmenky, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobovala značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Bolo zrejmé,
že primárnym cieľom uzatvorenia uvedenej dohody bolo obchádzať ustanovenia právnych predpisov

týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky bola v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky umožnila vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v
rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu bolo neprijateľné, a tým aj

neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto výkon práva zo strany žalobcu bol v rozpore
aj s ust. § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch. Z týchto záverov preto okresný súd žalobu
zamietol.

6.Otrováchsúdnehokonaniaokresnýsúdrozhodolpodľaust.§142ods.1O.s.p..Žalovanýsineuplatnil

náhradu trov, z obsahu spisu ich vznik nevyplýval, preto okresný súd náhradu trov konania žalovanému
nepriznal.7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako dôvody odvolania uviedol
ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. Primárne žalobca napádal postup okresného súdu, pokiaľ
tento vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na

základektorýchbolazmenkavystavená,nazákladeakéhoprávnehotitulu,nazákladeakýchskutkových
okolností vznikol žalovaný záväzok, ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou spolu so špecifikáciou
zmenkovej istiny s uvedením jej častí. Takýto postup okresného súdu nebol prípustný. Vyplýva to z
toho, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom
zmenky v tomto konaní žalovaným. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, má zmenku, ktorú

nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty žalobca k zmenke nemá a
v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto
cenným papierom spojené. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a
nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd
sa vôbec nezaoberal aplikáciou zákona č. 191/1950 Zb. a predmet sporu ignoroval. Pokiaľ okresný
súd uviedol, že bol oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej

povinnosti, či sa jedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah, tak žalobca zásadne s týmto nesúhlasil.
Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec
netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť o tom,
že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným mohol existovať iný záväzkový vzťah,
než aký je predmetom tohto sporu. Okresný súd sám vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal, aby žalobca

preukázal. V sporovom konaní môže súd zakladať svoje rozhodnutie len na takých tvrdeniach, ktoré sú
produkované sporovými stranami a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach
a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb..
Dôkazné bremeno v zmysle tohto zákonného ustanovenia spočívalo na žalovanom a nie na žalobcovi.
Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, tak je povinný zmenku plniť. Pri kauzálnych námietkach nie

je možné preniesť dôkazné bremeno zo žalovaného na žalobcu ako oprávneného. Okresný súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, keď prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože v tomto sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia nemali
byť bez návrhu vykonané. Žalovaný na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia mohol vzniesť námietky
voči zmenke, pokiaľtak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia

koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími
listinnými dôkazmi neboli navrhnuté žiadnou zo sporových strán. Vzhľadom k uvedenému preto okresný
súd mal rozhodnúť len o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva na základe predloženej

zmenky. Okresný súd sa k otázke vykonania iných ako navrhnutých dôkazov nevyjadril a svoj postup
vôbec nezdôvodnil. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo
1839/2000, z ktorého vyplýva, že zmenkový záväzok je úplne samostatný a oddelený od prípadného
záväzku, ktorý by bol pôvodom jeho vzniku. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný,
abstraktný. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej nemohol prihliadať

na neprimerane vysoké príslušenstvo, a to zmenkový úrok 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010 sp. zn. 5Co/16/2010,
v ktorom bolo vyslovené, že zmluvná pokuta vo výške 0,25% istiny za každý deň omeškania nie je
neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Žalobca
mal za to, že závery okresného súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo potvrdzuje

aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

8. Postupom okresného súdu bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému, ktorý nezaslal písomné
vyjadrenie.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa

ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a
podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.10. Primárne krajský súd v čase svojho konania a rozhodovania poukazuje na zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), keďže podľa ust. § 474 CSP, ak nadobudol účinnosť dňom 01.
júla 2016, tak v zmysle aj ust. § 470 ods. 1 CSP bolo nevyhnutné postupovať podľa tohto zákona,

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Uvedené znamená, že na posudzovanie rozsudku okresného súdu zo dňa 28.4.2016 v spojení
s odvolaním žalobcu zo dňa 21.6.2016 boli aplikované ustanovenia procesno-právneho predpisu, a to
Civilného sporového poriadku.

11. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka viažuca sa na postup konania pred okresným súdom,
pokiaľ tento ex offo a bez tvrdení, resp. námietok žalovaného prihliadol na skutočnosti a dôkazy z iných
konaní, na ktoré dôkazy okresný súd bral zreteľ bez toho, aby sa stali predmetom dokazovania pred
okresným súdom, ak naviac neboli označené ani jednou zo sporových strán. Podľa názoru žalobcu, ak
neboli označené iné dôkazy, než tie, ktoré vyjadril žalobca v podanom návrhu, a to doloženie zmenky,
tak potom mohlo byť konané len na základe Nariadenia a podľa zákona č. 191/1950 Zb., t.j. návrhu

žalobcu malo byť rozsudkom vyhovené.

12. Z dôvodu, že žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu v rovine vykonávaného,
resp. nevykonávaného dokazovania, sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred okresným
súdom od momentu doručenia žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 17.04.2014 a zistil,

že žalovaný na doručené Tlačivo C nereagoval. Vo veci bolo uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 5C/137/2014-85 zo dňa 11.04.2016 oznámené verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia
pojednávania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, Tomášikova 5, v pojednávacej miestnosti č. 143/
I. poschodie, dňa 28.04.2016 o 12,30 hod.. V spisovom materiáli je na č.l. 86 spisu žurnalizovaná
zápisnicaoverejnomvyhlásenírozsudku.Znapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu,zjehoodôvodnenia

vyplývalo, že okresný súd sa oboznamoval aj s dôkazmi vyplývajúcimi z pripojeného spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/438/2010. Výslovne okresný súd uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 7Er/438/2010. Dôkazy, na ktoré prihliadol okresný súd v rámci svojho rozhodovania, tak neboli
vykonávané na nariadenom pojednávaní, keďže vo veci bolo len verejné vyhlásenie rozsudku okresným

súdom. Z dôvodu takéhoto postupu okresného súdu, t.j. keď bolo prihliadané na dôkazy, ktoré neboli
vykonávané na nariadenom pojednávaní, bolo potrebné zo strany krajského súdu poukázať na to,
že účelom práva sporovej strany je vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita sporovej strany pri využívaní tohto práva
je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení,

ktorýchvyvodenieznichmožnoočakávaťamierypresvedčeniasúduovplyvetýchtozistenínaunesenie
dôkazného bremena danej sporovej strany. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil
výlučne sám s dôkazmi, ktoré vyplývali z exekučného spisu sp. zn. 7Er/438/2010 bez toho, aby tieto
dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom
bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadol na ochranu žalovaného
ako spotrebiteľa ex offo. V rámci nového konania pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie
bude preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného dokazovania a rovnako aj práva
žalovaného ako druhej sporovej strany.

13. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný v tejto sporovej právnej veci neuskutočnil námietky proti
žalobcovým nárokom a okresný súd ex offo sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke
žalovaným, tak tento postup, ktorý zvolil okresný súd, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. V zmysle tohto spoločného
stanoviska vyplýva ...„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek

okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesenýchnámietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú

v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

14. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných
pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v
kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy
stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať
z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje
prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

15. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila

spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať

o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť

všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré

mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

16. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17.Okresnýsúdvnovomkonaníbudepostupovaťvzmysleuvedenéhoprávnehonázorukrajskéhosúdu

a vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na nariadenom pojednávaní s tým, že bude
rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňavo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

18. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.