Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by Mgr. Michal Novotný

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202419
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216202419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, Košice, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler,
advokát v Banskej Bystrici, proti žalovanej: T. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom J. U. (X. H.), o 325,60 € s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 200 € s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 20. januára 2015.
II. V časti o zaplatenie 125,60 € a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 60,60 € od 20. januára
2015 sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej náhrada 22,8 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 24. februára 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou uzavrel 18. decembra 2014 rámcovú zmluvu a zároveň
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a poskytol žalovanej úver vo výške 200 €. Žalovaná mala
splatiť 260,60 € do 19. januára 2015, no neurobila tak, a žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z
omeškania. Okrem toho si žalobca uplatňuje dohodnutú náhradu nákladov.

2. Žalovanej bola žaloba doručená 3. júna 2016 do rúk opatrovníčky ustanovenej jej ako účastníkovi

neznámeho pobytu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 a
takéto doručenie si zachováva svoje účinky (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Žalovaná sa však k žalobe nevyjadrila.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania a bez
predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C. s. p.] vykonal
dokazovanie listinami, a to: rámcová zmluva z 18. decembra 2014 (č. l. 5 až 7), zmluva o poskytnutí

spotrebiteľského úveru (č. l. 8), výpis z účtu (č. l. 9), upomienky (č. l. 10 až 12), posledná výzva (č. l.
13) a výpis z obchodného registra (č. l. 3) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami
(§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z

vlastných zdrojov. Žalovaná v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonala na účely
podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.b) Žalobca zaslal pred 18. decembrom 2014 žalovanej, ktorá sa predtým registrovala na jeho
internetovom portáli, na ňou určenú e-mailovú adresu dva dokumenty, a to rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (č. l. 5 až 7) a zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru (č. l. 8). Na oboch bolo pripojené faksimile (sken) podpisu konateľa
žalobcu.

Rámcová zmluva obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:
„II. Definície pojmov...

4. Zmluvou je zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru...
III. Podmienky uzatvorenia zmluvy
1. Zmluvu uzatvára Veriteľ so Spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru... vo forme
formulára prístupného na adrese internetového sídla Veriteľa... Požiadať o úver je oprávnený výlučne
Spotrebiteľ zaregistrovaný u Veriteľa..., ktorému bol vytvorený užívateľský účet...
3.RámcovázmluvaaZmluvasapovažujúzauzavretémomentomprijatiapísomnéhosúhlasusnávrhom

Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh Klientom elektronickou poštou...
5. Rámcová zmluva a Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom... oboma
zmluvnými stranami.
6. Na základe uzatvorenej Zmluvy sa Veriteľ zaväzuje poskytnúť Klientovi úver na bankový účet Klienta
uvedený v Zmluve v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň...

IV. Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov
1. Klient sa zaväzuje zaplatiť Veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru..., ktorého
výška je určená individuálne v závislosti od výšky Úveru, doby splatnosti Úveru a je uvedená na
internetovej stránke Veriteľa a oznámená Spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosť... a pred uzatvorením
Zmluvy...

3. Úver poskytnutý Veriteľom je bezúročný...
5. V prípade omeškania Klienta so splátkami Úver je Klient povinný zaplatiť Veriteľovi skutočne
vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o personálne náklady, náklady za
prevádzkukancelárie,nákladyzatelefonickévýzvy,SMS,e-mailovésprávy,písomnévýzvy,akoajďalšie
náklady vynaložené Veriteľom z dôvodu omeškania Klienta... Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15 €
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výši ďalších 10 €
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové

náklady vo výši ďalších 10 €
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30 €...
V. Podmienky splácania Úveru
1. Úver... je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní...

2. Klient sa zaväzuje splatiť Veriteľovi Úver s Príslušenstvom v jednej splátke, v lehote a za podmienok
upravených v Zmluve...
4. Poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom splatnosti Úveru...
VII. Záverečné ustanovenia...
9. Zmluvné vzťahy medzi Veriteľom a Klientom, ktoré nie sú upravené v Rámcovej zmluve a Zmluve, sa

spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch...“.

Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:
„Veriteľ sa... zaväzuje poskytnúť Spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške
€ 200,00 EUR, s jednorázovým čerpaním... a Spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Úver s

Príslušenstvom v celkovej výške 260.60 EUR bezhotovostne na bankový účet Veriteľa.
Táto Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, so splatnosťou Úveru s Príslušenstvom dňa 19.01.2015...
Celkové náklady Spotrebiteľa... sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou
€ 60,60 EUR.“

Okrem toho táto listina obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN, ako aj celkovej čiastky splatnej
spotrebiteľom.c) Žalovanej bol spolu s týmito dokumentami na jej e-mailovú adresu zaslaný odkaz (link), na ktorý mala
kliknúť, ak so zmluvou prejavila súhlas. Žalovaná tak urobila 18. decembra 2014 o 7.43 hod. (akceptačné
údaje na č. l. 7 a 8/rub).

d) Žalobca previedol dohodnutú sumu 200 € na účet určený žalovanou 19. decembra 2014 (výpis č. l. 9).

e) Upomienkami z 26. januára, 2. februára a 9. februára žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie dlžnej
sumy (upomienky č. l. 10 až 12), pričom v prvej si zároveň vyúčtoval náklady 35 € a v druhej a tretej po

10 €. Poslednou výzvou z 16. februára 2015 (č. l. 13) ju znova vyzval na splatenie a vyúčtoval si ďalšie
náklady vymáhania 25 €. Žalovaná však dlh nezaplatila.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp.
vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu.

Právne vec súd posúdil takto:

6.Žalobcasadomáhasvojichnárokovzozmluvyospotrebiteľskomúverez18.decembra2014,ktorútak
sám označuje, v spojení s rámcovou zmluvou z toho istého dňa. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval
tútopôžičkuvrámcisvojhopodnikaniaažalovanájuneprijímalanatakétoúčely,spĺňajúdefiníciuveriteľa
a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľom v znení účinnom k 18. decembru 2014, a táto zmluva by bola

zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý by bol
spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č.
129/2010 Z. z. však spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri
mesiace. Zo znenia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou reprodukovaného vyššie vyplýva, že žalovaná
mala poskytnutý úver splatiť približne do jedného mesiaca od uzavretia zmluvy. Táto zmluva tak v zmysle

uvedeného nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

7.Žalobcasavšakpriposkytovanítakýchtokrátkodobýchúverovpovažujezatzv.inéhoveriteľavzmysle
§ 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. Ustanovenie § 24 zákona č. 129/2010 Z. z. potom rozširuje na
takéhoto veriteľa a zmluvy o úvere ním uzatvárané platnosť niektorých ustanovení uvedeného zákona

platných pre spotrebiteľské úvery, okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 o náležitostiach zmluvy.
Už vzhľadom na to je potrebné posúdiť rámcovú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska
týchto ustanovení.

8. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom úvere

uzavrela písomne, pričom odkazuje na § 40 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje v
podstate dve možnosti, ako písomnú formu zachovať - vlastnoručný podpis, ktorý možno v niektorých
prípadoch nahradiť mechanickými prostriedkami, (§ 40 ods. 2) a niektorými formami elektronickej
komunikácie, ak umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila (§ 40
ods. 3). V prerokúvanej veci bolo zistené, že podpis konateľa žalobcu je umiestnený na dokumente

zaslanomžalovanejelektronicky.Podľanázorusúduidevtomtoprípadeoprípustnénahradeniepodpisu
mechanickými prostriedkami. Keďže zákon pojem „mechanický prostriedok“ bližšie nevymedzuje, treba
uzavrieť, že ide o každú inú formu podpisu pripojenú inak než vlastnoručným napísaním na listinu (teda
napr. pripísanie počítačom, použitie podpisovej pečiatky, alebo aj pripojenie skenu - snímky podpisu
danej osoby). Pritom je zrejmé, že v dištančnej komunikácii väčších podnikateľských subjektov (napr.

finančné inštitúcie, dodávatelia energií a pod.) je používanie tejto formy mechanického podpisu obvyklé.
Žalovaná sa najskôr registrovala na jeho portáli, kde uviedla svoje osobné údaje a emailovú adresu, a
bolo jej pridelené heslo. Následne jej bola na túto emailovú adresu zaslaná rámcová zmluva a zmluva
o spotrebiteľskom úvere spolu s linkom (odkazom), na ktorý mala kliknúť na znak súhlasu. Podľa
názoru súdu tento mechanizmus treba považovať za urobenie úkonu elektronickými prostriedkami,

ktoré (prostredníctvom registrácie, hesla a určeného e-mailu) umožňujú zachytenie obsahu úkonu a
určenie osoby, ktorá ho urobila. Potvrdenie odkazu (linku) na určenej emailovej adrese je totiž pre
žalobcu signálom, že tento úkon urobila osoba, ktorá tento email udala pri registrácii a ktorej bolo pritom
poskytnuté heslo, a ktorej identita je mu teda známa.Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu zmluva vyhovuje požiadavkám písomnej formy v zmysle § 40
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

9. Z obsahu zmluvy z 18. decembra 2014 v spojení s čl. IV ods. 1 a čl. V ods. 1 a 2 rámcovej zmluvy
tejto zmluvy vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok dlžníka tieto
prostriedky splatiť v jedinej splátke. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca reálne prenechal
žalovanej peňažné prostriedky v dohodnutej sume 200 € a žalovaná ich v rozpore s čl. V ods. 1 rámcovej

zmluvy a zmluvou o spotrebiteľskom úvere v dohodnutej lehote nesplatila. V tejto časti je žaloba žalobcu
v každom prípade opodstatnená. Nárok na úrok z omeškania z tejto sumy vyplýva z § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára
2013.

10. Žalobca sa však okrem vrátenia istiny domáha aj zaplatenia poplatku za poskytnutie úveru 60,60 € a

paušalizovanýchnákladovpodľačl.IVods.5rámcovejzmluvy,jepotrebnéposúdiťtietonárokyosobitne.

11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. V
prerokúvanej veci však z čl. IV ods. 3 rámcovej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver je bezúročný (a
práve preto nemôže ísť o úver v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorého podstatným znakom je

úrok, od čoho sa podľa § 263 Obch. zák. nemožno odchýliť). Namiesto toho si zmluvné strany dohodli
zaplatenie tzv. poplatku za poskytnutie úveru. Takáto dohoda je samozrejme principiálne prípustná už
s odkazom na § 51 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je však poplatok v skutočnosti to isté,
resp. plní rovnaký účel ako úrok. To vyplýva najmä z čl. IV ods. 1 rámcovej zmluvy, z ktorého vyplýva,
že výška poplatku je stanovená individuálne a zohľadňuje výšku a dobu splatnosti úveru. Je tak zrejmé,

že poplatok za poskytnutie úveru má plniť rovnaký hospodársky účel ako úrok, a to odplatu veriteľovi za
to, že je pripravený dočasne uvoľniť dlžníkovi na jeho použitie peňažné prostriedky. Práve zo závislosti
poplatku od výšky a doby splatnosti úveru vyplýva, že sa ním nesleduje len cieľ odmeniť veriteľa za
pripravenosť poskytnúť úver (ako je tomu napr. pri odplate za poskytnutie úveru podľa § 499 Obch.
zák.). Podľa názoru súdu preto treba podrobiť dojednanú výšku poplatku kontrole z hľadiska jej súladu

s dobrými mravmi podľa rovnakých pravidiel ako úroky.
Dohodnutá suma poplatku 60,60 € predstavuje 30,3 % istiny pôžičky (200 €). Táto suma je však
dohodnutá na celé obdobie poskytnutia pôžičky, teda na obdobie niečo viac než jeden mesiac. Po
prepočítaní na ročnú bázu ide o úrokovú sadzbu približne 360 %. Podľa názoru súdu však takáto ročná
úroková sadzba odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého

úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že pôžička je poskytnutá v relatívne
nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr.
uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž
pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho

nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba vo výške takmer štvornásobku istiny je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka,
pretože predstavuje štvornásobné zhodnotenie poskytnutých peňažných prostriedkov. V relevantnom
čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na
jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Podľa názoru súdu takýto (svojou podstatou úžernícky) postup
nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že dohoda o

takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa
§ 39 v spojení s § 41a Občianskeho zákonníka neplatná.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pôsobí ex lege, a to bez ohľadu
na vôľu zmluvných strán. Meradlom rozporu s dobrými mravmi sú vonkajšie okolnosti; rozpor s dobrými
mravmi nie je vylúčený alebo zhojený už tým, že obe zmluvné strany chceli v rozpore s dobrými mravmi

postupovať. Ustanovenie § 39 Obč. zák., postihujúce sankciou neplatnosti právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom, totiž vyjadruje záujem zákonodarcu na ochrane určitých objektívnych hodnôt, a to
podľa potreby aj proti zhodnej vôli zmluvných strán. Dôvody tejto ochrany môžu byť rôzne, ich spoločným
menovateľomjevšakvýznamchránenýchhodnôt(napr.elementárnejspravodlivosti),ktorýopodstatňujeaj obmedzenie zmluvnej autonómie a neumožnenie zmluvným stranám proti týmto hodnotám prestúpiť.
Medzi takéto hodnoty patrí aj určitá elementárna ochrana slabšej strany pre extrémnymi negatívnymi
následkami tohto jej postavenia napr. v podobe úžery. Zodpovedá totiž každodennej skúsenosti,

že extrémny nepomer v právach a povinnostiach strán zmluvy je zriedkakedy dôsledkom férového
vyjednávania, ale spravidla dôsledkom výraznej nadradenosti jednej zmluvnej strany nad druhou.
Takáto nerovnováha je samozrejme do istej miery typická pre súkromnoprávne vzťahy, a preto nie
každá nevyváženosť práv a povinností strán právneho úkonu zakladá jeho nesúlad s dobrými mravmi.
Extrémna nevyváženosť vzájomných plnení však spravidla indikuje aj extrémnu nerovnosť v postavení

zmluvných strán, resp. prítomnosť faktorov negatívne zužujúcich jej vyjednávaciu pozíciu na strane
jednej z nich a teda aj slobodu (autonómiu) jej vôle (aj keď nie v takej miere, aby táto vôľa bola
neslobodná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.). Keďže autonómia vôle je okrem iného aj ústavne chránenou
hodnotou (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), treba v jej svetle vykladať aj generálne klauzuly občianskeho práva,
napríklad aj už citovaný § 39 Obč. zák. a v ňom obsiahnutý pojem dobré mravy (porov. v tomto zmysle
napr. nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012).

12. Podľa čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy bol dohodnutý nárok veriteľa na zaplatenie „skutočných
nákladov“ za vymáhanie pohľadávky. Podľa názoru súdu však takéto ustanovenie zmluvy neobstojí.
Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi ako príslušenstvo náklady spojené
s uplatnením pohľadávky. Pod uplatnením pohľadávky však treba rozumieť skutočné a účelné úkony,

ktoré reálne môžu viesť k tomu, že dlžník bude donútený pohľadávky splniť. Prakticky tak môže ísť
najmä o trovy rôznych konaní (súdnych či mimosúdnych). V prerokúvanej veci však tento zmysel
absentuje. Predovšetkým, podľa čl. V ods. 1 rámcovej zmluvy je úver splatný spravidla do 31 dní od
poskytnutia v jedinej splátke. Aj podľa výslovného znenia čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy sa s účtovaním
nákladov na upomienky začína až v momente, kedy je dlžník v omeškaní. Nie je však zrejmý zmysel

takýchto upomienok v prípade záväzku, ktorý je splatný v jedinej splátke. V prípade záväzkov splatných
splátkach má upomienka zmysel práve preto, aby sa upozornilo na možno zosplatnenia celého záväzku
(ak je zosplatnenie dohodnuté). Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takéto upozornenie
dokonca predpokladom zosplatnenia. Aj v ostatných záväzkoch však môže mať takáto upomienka za
cieľ upozorniť dlžníka na následky, ktoré mu môžu hroziť, napríklad na možnosť zosplatnenia celého

záväzku. V prípade omeškania so záväzkom splatným naraz však tento zmysel upomienka nemá, a nie
je identifikovateľný ani žiaden iný zmysel, ktorý by mala plniť. Aj z predložených upomienok je zrejmé,
že ním žalobca len opakovane upozorňuje na to isté. Za daných okolností podľa názoru súdu nemožno
náklady na tieto upomienky považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho však v čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy sú tzv. „skutočné

náklady“ paušalované, a to na sumách, ktoré celkom zjavne prekračujú náklady spojené s jednotlivými
upomienkami. Aj z prvej vety tohto ustanovenia vyplýva, že pri kalkulácii týchto nákladov žalobca vzal
do úvahy aj fixné náklady na svoju vlastnú prevádzku, ktoré majú s konkrétnou upomienkou len veľmi
vzdialený súvis.
Zovšetkýchtýchtodôvodovsúddospelkzáveru,ževprípadetýchtopoplatkovvskutočnostivôbecnejde

o náhradu skutočných nákladov na uplatnenie pohľadávky, pretože spoplatnené úkony sú vo vzťahu k
vymáhaniu neúčelné a nemajú ani žiaden praktický ani právny význam. Podľa názoru súdu aj z výšky
paušalovaných súm vyplýva, že ich skutočným cieľom je sankcia pre dlžníka pre prípad omeškania s
plnením jeho záväzku, a to vo forme paušálnej sumy. Ide teda svojím obsahom o ustanovenie, ktorého
skutočným cieľom je dojednanie zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. Ako už bolo uvedená, rámcová zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere sú spotrebiteľskými
zmluvami v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa /tzv. neprijateľné podmienky. Za neprijateľnú

podmienku sa považuje okrem iného ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, aby plnil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.] Takéto ustanovenia sú podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatné. Sankcie v danom prípade narastajú už len samotným zasielaním
bezúčelných upomienok a ich celková výšky (pri zaslaní troch upomienok) dosahuje 80 €, teda v
prerokúvanej veci 40 % istiny pri pôžičke poskytnutej na jeden mesiac. Po prepočítaní na ročnú bázu

ako úrok z omeškania by tak išlo o bezmála 500 %ný úrok, čo je celkom zjavne neprimerané, a spoločne
s bezmála 400 % percentnými úrokmi by tak zaťaženie istiny na ročnej báze dosiahlo takmer 900 %.
Preto súd považuje čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je v dôsledku toho podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.15. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny a úroku z omeškania z nej
odo dňa po splatnosti (výrok I). Vo zvyšnej časti, teda čo do poplatku za poskytnutie úveru a paušálnych

nákladov na upomienky, súd žalobu zamietol (výrok II).

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí
prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (200 : 125,60, t. j. 61,4 : 38,6 =) 22,8 % jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.