Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221817
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117221817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 6,
XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník proti žalovanému: POHOTOVSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500,-- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 20.02.2018 č.k. 16Csp 249/2017 - 30 takto jednohlasne rozhodol

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.10.2017

domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Žalobu
odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11 C 261/2015 rozsudkom
zo dňa 9.12.2015 bol úspešný v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pričom tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co
61/2016 dňa 10.4.2017. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, proti
čomu sa musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané zadosťučinenie má naplniť požiadavku
účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale

má mať aj funkciu relutárnu. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o absencii dôvodu a výšky zadosťučinenia. Uviedol,
že neexistuje žiaden dôvod na priznanie žalovanej sumy s tým, že žalobca neodôvodnil vznesený nárok.
Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. Žalobcovi žiadna ujma nevznikla, pričom mu nič
nebránilo podať návrh na doplnenie žaloby o zaplatenie primeraného zadosťučinenia už v pôvodnom
konaní, čím sa podľa názoru žalobcu sleduje len navyšovanie trov právneho zastúpenia. Namietol aj

premlčanie primeraného zadosťučinenia. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 11 C 261/2015-77 zo dňa 9.12.2015 v právnej veci žalobcu E. A.,F.. XX.X.XXXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd rozhodol, že úver zo zmluvy o úvere č.
806301215 zo dňa 31.4.2013 je bezúročný a bez poplatkov, určil neprijateľsnoť tam uvedenej zmluvnej
podmienky a žalobcovi zároveň priznal oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške

611,94 eur.

5. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. č. k. 20 Co 61/2016-107 zo dňa 23.2.2017 bol vyššie
uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a žalobcovi bol voči žalovanému priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že je nepochybné,
že vyššie uvedená úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s
poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o

ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo

osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

19. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovispočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.

neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20.Zuvedenéhotedanepochybnevyplýva,žežalovanýzneužilsvojepostavenietým,žezmluvanemala
podstatné náležitosti a do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku - administratívny poplatok
bez reálneho plnenia. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere s takouto neprijateľnou zmluvnou

podmienkou snažil od žalobcu získať financie bez protihodnoty.

21. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa §
3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa môže, ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá
spotrebiteľovi hrozila.

22.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku

na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné

zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

23. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považuje za primeranú
a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v

iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi
predpismi SR.

24. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi
uplatňoval finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť

podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 300 eur
a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Súd má za to, že aj
bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu

ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

25. Súd preto považoval, ako je uvedené vyššie, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu
300 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré
nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila.

26. Súd prvej inštancie akcentuje aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia

pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej
strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

27. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie konštatuje, že
právoplatnosť rozhodnutí, ktorými si žalobca uplatňoval v pôvodnom konaní svoje spotrebiteľské právanastala 10.4.2017, preto od tohto momentu plynie aj premlčacia doba, pričom žaloba bola na súde
podaná 4.10.2017, teda nie po uplynutí premlčacej lehoty.

29. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Poukázal ďalej na to, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa je
potrebné vykladať reštriktívne.

31. Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná finančné zadosťučinenie a v akej výške, je podľa názoru
odvolateľa potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú
vplyv na konkrétny prípad. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v
tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak.

32. Žalovaný má za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 261/2015-77 zo dňa
09.12.2015 (určenie, že Zmluva je bezúročná a bezpoplatková) má dostatočný sankčný charakter v
zmysle individuálnej a generálnej prevencie.

33. Podľa článku 5 C.s.p. „zjavné zneužitie práva neužíva právnu ochranu“. Žalobca uplatňuje svoje

domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne, nakoľko sám neoznačil podstatné skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci (neuviedol, že sám bol s plnením istiny dlhodobo v omeškaní).

34. Napokon žalovaný je toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto jeho priznanie by malo za následok

spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez
akéhokoľvek právneho dôvodu.

35. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379,§ 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

36. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

37. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

38. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť, že s týmito sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal súd prvej inštancie v celom rozsahu.

39. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností
je povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrániť spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik toho
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde.

40. Uvedené závery podrobne analyzoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.41. Ak odvolateľ namieta, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného
finančného zadosťučinenie nevznikla, súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto námietke dáva odpoveď v
ods. 21. a ods. 22. napadnutého rozhodnutia.

42. Neobstojí ani námietka, podľa ktorej žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného
prípadu primeranú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na
svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Podaním žaloby žalobca len využil svoje právo, ktoré mu
priznáva zákon č. 250/2007 Z.z. v ustanovení § 3 ods. 5.

43. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

44.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.

45. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).