Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613205226
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4613205226.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka
Topoľčany, proti povinnému: H. J., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX/X, F., o vymoženie sumy 562,50 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k.

8Er/510/2013-23 zo dňa 04. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/510/2013-23 zo dňa 04. 04. 2018 v časti
zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.
Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, ktorú určí súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a priznal súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Oprávnenému a povinnému súd nepriznal nárok na náhradu
trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 256, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok.
3.Súdprvejinštancieuviedol,žesúdnyexekútordoručiltunajšiemusúdupodnetnazastavenieexekúcie
zo dňa 02. 03. 2018, z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a
nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinného a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.
Súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je

podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr.
i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie
musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie
exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v
podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd

obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne
pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok
podrobne ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú

splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného v
exekučnom spise EX 2709/2013, súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal

súdpreukázanúnemajetnosťpovinného:povinnýniejepoberateľomžiadnej sociálnejdávky(dôchodok,
dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), nie je vlastníkom nehnuteľností, má
vedený účet v banke (mBank), avšak s mínusovým zostatkom, voči povinnému je vedených niekoľko
ďalších exekúcií.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na
náhradu trov exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd preto rozhodol,
žesúdnyexekútormáprávonanáhradutrovexekúcievočioprávnenému.Ovýškenáhradytrovexekúcie
súdneho exekútora rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
O trovách konania oprávneného a povinného súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a
262 ods. 1 CSP tak, že títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie

konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V predmetnom
odvolaní oprávnený namietal zastavenie exekúcie (I. výrok napadnutého rozhodnutia). Oprávnený bol

toho názoru, že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania a postupu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný je fyzická osoba v produktívnom veku a existuje reálny
predpoklad, že nadobudne majetok, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného
akoajsohľadomnavýškuvymáhanejpohľadávky.Malzato,ževexekučnomkonaníplatítzv.dispozičná
zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po takmer 5 rokoch vedenia
exekučného konania. Oprávnený dal do pozornosti ust. § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je možné predpokladať zmenu majetkových
pomerovpovinnéhopočas10ročnejlehotystanovenejzákonomnavykonanieexekučnéhotitulu,apreto
je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo

spôsobov vykonávania exekúcie.
Oprávnený navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie znejúce na sumu 562,50 eur. Poverením
súdu zo dňa 24. 07. 2013 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák,

so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra. Podaním zo dňa 28. 02. 2018 poverený súdny
exekútor navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa §243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto
s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
15. V predmetnej veci má súd za to, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinného, nakoľko

šetrením nebol zistený taký majetok povinného, z ktorého by bolo možné ukončiť predmetnú exekúciu
vymožením. Bolo zistené, že povinný nemá vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, nie je vlastníkom ani
držiteľom motorového vozidla, nemá žiadny príjem, nemá vedený bankový účet s kladným zostatkom.
Povinný má vedený bankový účet v H. s mínusovým zostatkom 59.932,12 eur. Povinný momentálne
nepoberá dávky zo Sociálnej poisťovne. Voči povinnému je vedených ďalších 22 exekučných konaní s
výškou vymáhanej istiny vyše 41.000 eur. U povinného nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani z

dlhodobého hľadiska.
16. Odvolací súd mal za to, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové
pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom
konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných

dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.
17. Argumentácia oprávneného, že v budúcnosti je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov
povinného, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania

exekúcie neobstojí, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo
stavu v čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti
vôbec nemuseli nastať.
18. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedených skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že
povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). O
výškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtouznesenia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.