Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202461
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116202461.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. E. XXXX/X, proti

žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., ul. E. XXXX/XX, zastúpený zástupcom: Dr. Ondrej
Luciak, bytom Trenčín, ul. Novomeského 10, o zaplatenie 24.600 eur, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 12.02.2016 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti
žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 24.600

eur. Túto žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 09.03.2011 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol predaj jej bytu za sumu 30.000 eur. Pri podpisovaní zmluvy jej zaplatil sumu 3.300 eur
s tým, že do 31.12.2015 jej doplatí zvyšok kúpnej ceny. Dňa 12.08.2013 jej doniesol sumu 2.000 eur a
dňa 27.12.2014 sumu 100 eur. Spolu jej zaplatil sumu 5.400 eur. Dňa 04.02.2016 ho písomne vyzvala
na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny do 5 dní od doručenia výzvy. Žalovaný však nič nezaplatil.

2. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V ňom

uviedol, že žalobkyňa podnikala právne kroky na zrušenie kúpnej zmluvy, avšak súd jej žalobu v
konaní sp.zn. 18C/281/2014 zamietol. Žalobkyňa po prebratí sumy 26.700 eur vydala „príjmový“ resp.
„výdavkový“ doklad. S podaným odporom doručil súdu aj kópiu výdavkového pokladničného dokladu
zo dňa 21.08.2015.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a zástupca
žalovaného.

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na žalobe a to, čím sa bráni žalovaný, nie je
pravda. Žiadne peniaze od neho nedostala. Niečo podpísala, ale poriadne nevedela čo podpisuje. Bol
spáchanýpodvod,trestnéoznámenienepodala,nakoľkosanevyzná.Nemážiadnenávrhynavykonanie
dokazovania.

5. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa snaží riešiť nezhody v súvislosti

s užívaním bytu touto cestou. Žalobkyňa prevzala od žalovaného sumu 26.700 eur, čo preukazuje
žalovaný výdavkovým pokladničným dokladom na č. l. 30, ktorého originál má k dispozícii a predloží ho
v prípade potreby súdu. Ak bude potrebné, môže súd ustanoviť v konaní aj znalca na overenie pravosti
podpisu príjemcu.6. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s jediným listinným dôkazom,
a to kópiou výdavkového pokladničného dokladu na č. l. 30. Medzi sporovými stranami nebolo sporné,

že medzi nimi bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá bola predložená spolu so žalobou. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení právnych
predpisov následne aj právne posúdil.

7. Podľa článku 8 Základných zásad Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť

skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 185 ods.1, ods.2, ods.3 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a
zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu
môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude
vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

9.Podľa§488Občianskehozákonníkazáväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho

sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

13. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

14. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia zvyšku kúpnej ceny za predaj bytu č. 19 na 2.
poschodíbytovéhodomusosúpisnýmč.1104,postavenéhonauliciSoblahovská3vTrenčíne.Žalovaný
sa ako kupujúci zaviazal zaplatiť žalobkyni, ako predávajúcej, kúpnu cenu 30.000 eur. Podľa kúpnej

zmluvy jej pri podpise kúpnej zmluvy zaplatil sumu 3.300 eur. Žalobkyňa tvrdila, že zo zvyšnej časti
kúpnej ceny (v sume 26.700 eur) jej žalovaný zaplatil iba sumu 2.100 eur, teda dlhuje jej sumu 24.600
eur. Žalovaný tvrdil, že celý zvyšok kúpnej ceny vo výške 26.700 eur žalobkyni zaplatil dňa 21.08.2015,
o čom predložil aj listinný dôkaz, a to kópiu výdavkového pokladničného dokladu. Súd po posúdení
tohto dôkazu konštatuje, že z neho vyplýva, že dňa 21.08.2015 žalobkyňa prijala sumu 26.700 eur od

žalovaného. Žalobkyňa nepoprela, že podpis na tomto pokladničnom doklade je jej. Sama uviedla, že
niečo podpisovala. Ak nebol relevantnými dôkazmi, alebo aspoň relevantnými tvrdeniami spochybnený
tento listinný dôkaz, súd nemôže tento dôkaz nebrať do úvahy. Na základe uvedeného je potom
nevyhnutné uzavrieť, že obrana žalovaného nebola ničím spochybnená a súd ju musí ako dôvodnú
akceptovať. Žalobkyňa bola poučená aj o okruhu dôkazných prostriedkov, ktoré môže súd v konaní

vykonať ako aj o tom, že súd nemôže vykonať žiadne dôkazy, ktoré strana v konaní nenavrhne vykonať.
Žalobkyňa žiadne dôkazy nenavrhla. Dôvodnosť svojej žaloby tak žalobkyňa založila iba na svojom
tvrdení, že zvyšok kúpnej ceny jej nebol zaplatený, čo bolo vyvrátené listinným dôkazom opatreným jej
vlastnoručným podpisom.

15. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že civilné sporové konanie (s výnimkou sporov
s ochranou slabšej strany podľa § 290 a nasl. CSP) je ovládané zásadou, že dôkaznú povinnosť v
spore majú sporové strany, t.zn. majú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak tieto
sú vzájomne rozporné. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na nich. Sporová strana,ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok

konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

16. Je potrebné uviesť, že základom žaloby žalobkyne bolo tvrdenie o neexistencii určitej skutočnosti,

a to, že žalovaný jej nezaplatil časť kúpnej ceny. Pri posudzovaní unesenia dôkazného bremena
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Od žalobkyne nemožno požadovať, aby preukazovala, že jej
žalovaný nezaplatil časť kúpnej ceny. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil
a preukazoval, že ju zaplatil. V prejednávanom prípade žalovaný dôkazné bremeno o tejto skutočnosti

uniesol, a to listinným dôkazom, ktorého pravosť nebola žalobkyňou ničím spochybnená. Tvrdenie, že
nič od žalovaného nedostala tak ostalo v rozpore s uvedeným listinným dôkazom. Súd preto zamietol
žalobu žalobkyne o splnenie povinnosti žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 588 Občianskeho
zákonníka.

17. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.