Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 2T/99/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108011526
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7108011526.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a prísediacich

Ondreja Varechu a Františka Gajdoša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.1.2015 v trestnej veci
obžalovaného E. N. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného

E. N., X.. XX.XX.XXXX, V. L. N.. J. Č.. XX, R. X. Y.

spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry F., sp. zn. XKv XX/XX, v ktorom sa vidí obzvlášť závažný

zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť tak, že

v období od mesiaca december 2005 do mesiaca október 2006 na rôznych miestach v R. X. Y. pod
hrozbou použitia násilia nanucoval H. G. údajnú ochranu jeho osoby pred veriteľmi menovaného, ktorú
mal sám poskytovať a zato ho prinútil vyplácať mu pravidelné i nepravidelné peňažné čiastky, pričom
takto v predmetnom období postupne prevzal od H. G. k jeho škode celkovú sumu 8 400 000,- Sk

vcelomobsahuoslobodzuje,pretoženebolodokázané,žesastalskutokprektorýjeobžalovanýstíhaný.

Podľa § 287 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného H. G., X.. XX.XX.XXXX, E. XX/X, R. X. Y. s jeho nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov, listinnými dôkazmi a na
základe toho zistil nasledovný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:

Obžalovaný E. N. na hlavom pojednávaní dňa 26.5.2009 využil svoje zákonné právo a vo veci

nevypovedal.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde poprel
spáchanie skutku. Od poškodeného si požičal finančné prostriedky asi vo výške 100.000,- Sk, ktoré
použil na nákup áut do taxislužby jeho sestry E. D.. S poškodeným sa kontaktoval asi dvakrát, trikrát a
to z dôvodu, že tomu chcel finančné prostriedky vrátiť.

Svedok O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná dlhé roky obžalovaného a aj poškodeného.

Nevidel, aby obžalovaný dostal peniaze od G., naopak G. mal stále pýtať peniaze od obžalovaného.
Uvedené vie celkom presne, keďže s obžalovaným trávil veľmi veľa času.F. H. v postavení svedka na hlavnom pojednávaní uviedol, že sám obžalovaný mu 2x hovoril o vydieraní
G., pričom konkrétne nehovoril ako ho vydieral, iba mu povedal, že viackrát od G. získal mastné dávky
a že keď bude H. šikovný, tak zarobí určite viac ako milión. Že išlo zo strany obžalovaného o vydieranie

vydedukoval svedok H. z toho, že G. udal obžalovaného za vydieranie a obžalovaný následne chcel, aby
svedok donútil poškodeného, aby to stiahol. Svedok H. mal odprevadiť G. na ÚBOK, aby tento stiahol
svoju výpoveď, tak aby to H. počul. Obžalovaný mu za to prisľúbil odmenu. Nevie prečo sa obžalovaný N.
na neho obrátil, možno preto, že sa o ňom (pozn.svedkovi) vie, že je darebák. Obžalovaný mal vydierať
ajnevlastnéhosynaH.atozato,žesynpoškodiljednozáutobžalovaného.Svedokpoznápoškodeného

zo slobody aj z obdobia počas výkonu trestu, kde bol na jednej cele s poškodeným G.. Svedok nevedel
uviesť v čom mala spočívať ochrana.
Obžalovaný označil výpoveď svedka za výmysel.

Svedok U. K. počas výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný mu raz spomenul, že od
G. dostal nejaké peniaze, avšak nevedel povedať z akého dôvodu tie peniaze dostal, išlo o čiastku asi

100.000,- Sk. G.Š. mal N. platiť za ochranu. Sám obžalovaný mal o tejto ochrane svedkovi povedať,
nevie , či je to pravda alebo nie. Nebol pri odovzdávaní finančných prostriedkov medzi N. a G..

Svedok J. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vypočúvaný v trestnej veci poškodeného G.,
kde podľa R. je tento veľký podvodník, napožičiaval si peniaze od rôznych ľudí. Nevedel o tom, žeby

obžalovaný poskytoval niekomu ochranu za peniaze, ani nič ohľadom vydierania G. N..

Ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal K. O.. K veci uviesť nič nevedel. K osobe G. povedal,
že mu v minulosti požičal 400.000,- Sk, ktoré mu G. vracal 4-5 rokov.

Poškodený H. G. (č.l. 685) uviedol na hlavnom pojednávaní, že k stretnutiu medzi ním a obžalovaným
došlo z iniciatívy obžalovaného, pričom obžalovaný mu ponúkol ochranu za odplatu, aby nemal
problémy, keď bude robiť obchody. Spočiatku malo ísť o sumu 100.000,- Sk, s čím poškodený súhlasil,
nakoľko vedel, že v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorý sa týmto veciam venoval, mal byť
viackrát súdne trestaný. Poškodený mal obavu o svoj život a život svoje rodiny. Intenzita stretnutí sa

zvyšovala, z jednomesačných až na týždňové. Stretnutia mali prebiehať tak, že obžalovaný zastavil
auto, a jeho známy sa išiel pozrieť, či poškodený je sám, následne prišiel k poškodenému N. a tomu
poškodenýodovzdávalpeniaze.Spočiatkuišloovyššiesumy200-300tisícSk,časomsasumyznižovali,
keďže poškodený nemal finančné prostriedky. Finančné prostriedky poškodeného pochádzali z realitnej
kancelárie, ktorú mal, ako aj so zmlúv o pôžičkách s veriteľmi. Poškodenému sa finančne darilo.

Obžalovaný sa pri stretnutiach poškodenému nevyhrážal, nakoľko mu tento stále doniesol peniaze. S
platbami nemeškal, až ku koncu, nakoľko nemal peniaze. Malo ísť o 15-20 stretnutí, celková čiastka
okolo 9.000.000,-Sk .
S návrhom vyšetrovateľa, že odovzdá N. falošné peniaze nesúhlasil. Títo policajti mali vedieť o
odovzdávaní peňazí. O týchto skutočnostiach doma nehovoril. Veriteľom o nedostatku finančných

prostriedkov nevravel, nechcel ich zaťažovať, išlo o slušných ľudí. Z okruhu osôb obžalovaného o platení
poškodenémuzaochranuvedelO.G.aP..P.,prezývanýH.bolprítomnýprivyplácanípeňazívAdmirále.
Pri výsluchu pred súdom dňa 27.7.2012 uviedol, že obžalovaný voči nemu nepoužil násilie ani vyhrážky,
neudrel ho, nevie či SMS správa „život je to najkrajšie čo máme tak si ho je treba vážiť“ je vyhrážka.

Svedkovia, príslušníci policajného zboru R. V., H. R., H. D.K. sa k veci bližšie a konkrétnejšie vyjadriť
nevedeli. Skutočnosti uvedené v obžalobe nevedeli potvrdiť ani vyvrátiť. Ďalší príslušník policajného
zboru H.. Y. Y. v pozícii svedka na hlavnom pojednávaní G. označil ako osobu zaujímavú pre prácu
kriminalistu. K skutku povedal, že boli určité tézy, ktoré sa nepotvrdili. Prípad prevzala NAKA, oni mali
len operatívne informácie.

Znalkyňa J.. J.: k psychologické vyšetreniu svedka H. G. uviedla, že čo sa týka intelektových schopností
svedka, tie sú celkovo nadpriemerné skôr praktického zamerania. Jeho pamäťové schopnosti sú tiež
celkovo nadpriemerné bez výrazných porúch pamäte. Aj napriek tomu, že menovaný uvádzal nadmerné
užívanie alkoholu v priebehu posledného roka pred vyšetrením, nedá sa povedať, že by jeho pamäťové

schopnosti boli vážne narušené. V čase znaleckého vyšetrenia bol plne orientovaný v realite, bol
orientovaný v čase. U menovaného nezistila závažné tendencie k vymýšľaniu udalostí ako takých. Boli
u neho zistené tendencie zbavovať sa zodpovednosti a ukazovať sa v lepšom svetle a znižovať svoju
zodpovednosť za určité svoje konanie vo všeobecnosti. Je pravdepodobné, že táto tendencia sa mohlaprejaviť aj pri podávaní jeho výpovede. Z tohto hľadiska sa jeho výpoveď dá považovať za čiastočne
objektívnu.

Znalkyňa J.. R. uviedla, že p. N. má priemerné schopnosti dostačujúce na to, aby jeho myslenie bolo
kritické a vedel si vytvoriť svoj názor. Dokáže chápať pojmy a súvislosti, logicky uvažuje. Nezistila, aby
bol proces myslenia nejako zmenený, je bezporuchový. Nezistila u neho konfabulácie, ale zistila sklon
ku skresľovaniu. V čase vyšetrenia, v roku 2008 zistila, že bagatelizuje svoje prejavy, reprodukuje deje
neúplne, zakrýva skutočnosti. Zistila som, že nebol objektívny v popise, má snahu manipulovať mienkou

ľudí a skúšať ako rýchlo sa môže zbaviť prípadných otázok, či upresnení. Zapamätá si prevažne také
detaily, ktoré on sám považuje za podstatné, čiže ak ich nepovažuje za podstatné, unikajú mu. Nemá
poruchu pamäťových schopností. Zistila u neho sklony manipulovať s časovými údajmi. Zistila sklon ku
klamaniu, ku skresľovaniu, pričom to vyhodnotila ako vedomé správanie sa. Nezistila konfabulácie, teda
aby si vymýšľal a nevylúčila u neho, že zakrýval niektoré okolnosti.

U svedka G. intelektové schopnosti má nadpriemerné, teda je to logický typ. Úsudky má spoľahlivé,
myslenie bez porúch. Adekvátne vyhodnocoval vnímané skutočnosti. Neboli žiadne poruchy vnímania a
to čo vnímal, vedel aj správne interpretovať. Nezistila som u neho konfabulácie. Reprodukoval udalosti
chronologicky, jasne, bez zdráhania a otvorene. Jeho reprodukovanie deja bolo vecné. Teda čo sa tam
prejavilo na viac, bol postoj ukrivdenej osoby. Mal sklon skresľovať prežité udalosti, ale nemal sklon k

zveličovaniu. To skresľovanie bolo dané tým, že mal pocit, že sa mu krivdí.

Pán H. G. v rámci pamäťových schopností ich má nadpriemerné. Konštatovala, že dokáže spoľahlivo
reprodukovať dej v časovej i vecnej chronológii. Posúdila ho ak spôsobilého objektívne o predmetnej
veci aj s odstupom času vypovedať a to v kontexte a v súvislostiach, ale v čase vyšetrenia, teda v

roku 2008, už stratil motiváciu k tomu, aby sa snažil tento problém riešiť a chcel ho nechať tak. Čiže
toto malo dopad na jeho výpovede, totižto ich odmietal. Zistila u neho sklon ku skresľovaniu v zmysle
zľahčovania celej situácie, celkove je spôsobilý objektívne vypovedať, ale nechcel, chýbal motív. Sú u
neho tiež zistené sklony ku klamaniu. U p. G. som sa mala ešte vyjadriť k otázke skúmaniu sklonov k
patologickému hráčstvu. On sa k tomu priznával, že istú etapu svojho života bol závislý na gamblerstve,

ale osobnostná štruktúra menovaného nenapovedá, že ide o závislosť v diagnostickom zmysle na
alkohole, či hre. Menovaný skĺzne do takýchto reakcií len v tiesni, záťaži alebo strese. Vyhodnotila to
ako únikové správanie, únikové riešenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Svedkovia vypočutí v prípravnom konaní sa k veci vyjadriť nevedeli. Niektorí popísali skúsenosti s
poškodeným, resp. obžalovaným. Z výsluchu svedkov E. Š., Ľ. H., A.. E. G., S. B., H. D., A.. J. J. C.
H.. V. P. súd zistil, že títo svedkovia požičali poškodenému finančné prostriedky, ktoré G. nedokázal

vrátiť. Pôžičky finančných prostriedkov potvrdzujú zmluvy o pôžičkách. Svedok G. uviedol, že v kritickom
období si na poškodenom všimol, že tento začal nadmerne požívať alkoholické nápoje. K skúsenostiam
s osobou obžalovaného sa vyjadrili H. L. a A.. E. Z., ktorí požičali finančné prostriedky N.. Požičané
prostriedky pravidelne spláca.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po vykonaní dôkazov stranami navrhnutými, v rozsahu
nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného E. N. spod

obžaloby Krajského prokurátora F..

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa §
285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd

poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok
nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný E. N. mal
poškodeného H. G. pod hrozbou použitia násilia nanucovať údajnú ochranu osoby pred veriteľmi

poškodeného, ktorú mal sám poskytovať a zato mal poškodeného prinútiť vyplácať mu pravidelné i
nepravidelné peňažné čiastky, pričom takto v predmetnom období mal postupne prevziať obžalovaný
od poškodeného sumy v celkovej výške 8.400.000,- Sk. Obžalovaný mal pôsobiť nátlakom na
poškodeného, a tento mal súhlasiť s predstieranou ochranou obžalovaného pre poškodeného pred
veriteľmi. Trestné stíhanie vedené proti obžalovanému bolo založené len na svedeckých výpovediach.

Úspešnosť fungovania realitnej kancelárie a samotnú nedôveryhodnosť výpovede poškodeného
potvrdzujú aj výpovede veriteľov, ktorý požičali poškodenému nie malé množstvo finančných
prostriedkov, ktoré poškodený nebol schopný vrátiť. Poškodený označil ako osobu, ktorá mala byť
prítomnápriprejednávanomskutku,resp.malaoňomvedieťatosvedokG.,ktorýtvrdeniapoškodeného
v celom rozsahu vyvrátil. Svedok Y. len potvrdil vyššie uvádzané skutočnosti, keď označil poškodeného

G. ako osobu zaujímavú pre prácu kriminalistu.

V tejto súvislosti súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako
jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné
vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný

prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Podľa názoru súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov neboli spoľahlivo
preukázané všetky okolnosti žalovaných skutkov, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného
záveru, než ako je uvedené v obžalobe.

Poškodený, obžalovaného usvedčoval z preberania peňazí za tzv. ochranu, avšak popieral použitie
násilia fyzického, či psychického. Na druhej strane výpoveď obžalovaného N., ktorý spáchanie skutkov
v celom rozsahu popieral a tvrdil, že obvinenia poškodeného chápe ako reakciu a obranu poškodeného
v rámci trestného konania, ktoré sa proti poškodenému viedlo. Ďalší svedkovia vypočutí ohľadne

skutkových okolností, neboli priamymi svedkami a verziu poškodeného nepotvrdili. Žiaden z vypočutých
svedkov nevedel ku skutkom uvedeným v obžalobe nič bližšie uviesť a v tomto konaní žiadne iné priame
usvedčujúce dôkazy produkované neboli. Svedok G., označený poškodeným ako osoba, ktorá mala
byť najbližšie prítomná pri spáchaní skutku vyvrátila, aby obžalovaný bral od G. peniaze, práve naopak
poškodeného označil ako osobu, ktorá pravidelne požadovala peniaze od obžalovaného. Výpoveď

svedka H. súd vyhodnotil ako nevierohodnú, nakoľko v prípade H. ide o osobu s bohatou krimihistóriou,
kde tento počas výkonu trestu bol na izbe s poškodeným, sám seba označil za osobu s povesťou
darebáka.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Toplatítýmskôr,keďvprejednávanomprípadeexistujúdveskupinydôkazov,ktorésinavzájom

odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi

zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným
je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v
inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného(často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde
najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a
obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou

súdu,abypozváženívšetkýchtýchtodôkazovaokolnostíprípadu,postupomvzmysleust.§2ods.12Tr.
por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná
nie je.
Ani samotné vnútorné presvedčenie súdu nemôže však nahrádzať potrebu pozitívneho a objektívne
preukázaného skutkového stavu tak, aby sa mohla vina bez akýchkoľvek pochybností vysloviť.

V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný a poškodený boli spolu v kontakte. Obžalovaný
vypovedal, že od poškodeného si požičal 100.000,- Sk na kúpu bytu, kde sa následne telefonicky chcel s
poškodeným spojiť a tomuto tieto finančné prostriedky vrátiť. Naopak poškodený, ako sám uviedol, mal
byť úspešný v podnikaní, finančne zabezpečený. Na vyzbieranie sumy 8.4000, Sk, ktorú poškodený
požaduje by potreboval 28 stretnutí, ak by odovzdal pri jednom stretnutí sumu 300.000,- Sk a pre

samotnúvýškuškodynietžiadnehodôkazuokremtvrdeniapoškodeného.Akniejeprižalovanomskutku
výška škody nijako preukázaná, mohla by byť naplnená iba skutková podstata podľa § 190 ods. 1 TZ
za predpokladu prítomnosti všetkých ostatných zákonných znakov, avšak aj v tomto smere mal súd
pochybnosti o preukázaní násilia alebo hrozby násilím alebo inej ťažkej ujmy zo strany obžalovaného
voči poškodenému, čo sám poškodený potvrdil, keď uviedol, že voči nemu nebolo použité zo strany

obžalovaného ani fyzické ani psychické násilie. Poškodený mal len vlastné obavy plynúce z údajnej
povesti obžalovaného, pričom obžalovaný sa voči nemu žiadneho násilia ani hrozby násilím nedopustil,
čo sám poškodený potvrdil, teda ani v tomto podstatnom znaku nedošlo k naplneniu objektívnej stránky
skutkovej podstaty trestného činu hrubého nátlaku ani podľa §190 ods.1 Trestného zákona.

V súvislosti s "dôkaznou núdzou", aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, súd poukazuje na zásadu
"indubioproreo",teda"vpochybnostiachvprospechobžalovaného"vyplývajúcuzust.§2ods.4Tr.por.,
použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod
podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil a vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok súd poškodeného
v zmysle § 287 ods. 3 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.