Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010215
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218010215.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému R. D. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.03.2018 sp. zn. 1T/12/2018 na verejnom zasadnutí

konanom dňa 03.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného R. D. za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139
odsek 1 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.10.2017 v čase okolo 10.00 hod. v obci F. U. XXX, okres R. P., v rodinnom dome po
predchádzajúcej slovnej hádke, po naznačení úderu svojej sestre L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. U. XXX, okres R. P., po pokuse udrieť svoju matku L. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. U. XXX,
okres R. P. a po tom ako chcel hodiť po svojej matke smetný kôš, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko
matka z domu utiekla von na ulicu, začal sa vyhrážať svojej sestre L. D. zabitím so slovami, že tak ju

udrie päsťou, že hneď spadne a že ju a jej matku pozabíja alebo inak zničí ich životy, pričom bol veľmi
rozzúrený a na hlave mu bolo vidieť takmer všetky žily, čím vzbudil u L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. U. XXX, okres R. P., dôvodnú obavu o svoj život a o život svojej matky, že svoje vyhrážky o
zabití uskutoční.

Za tento prečin uložil obžalovanému podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím § 38 odsek

2 Trestného zákona a § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Výrok o treste tohto rozsudku napadol odvolaním obžalovaný, ktoré odôvodnil aj sám aj prostredníctvom
svojho obhajcu.

Obhajca obžalovaného JUDr. Michal Ellinger v dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest považuje za
neprimerane prísny a neadekvátny k spáchanému prečinu. Poukázal na to, že obžalovaný na hlavnom
pojednávanídňa07.03.2018spravilvyhlásenieovine,ktorésúdpodľa§257odsek7Trestnéhoporiadku

prijal a dokazovanie vo veci nevykonal. Týmto postupom obžalovaný umožnil súdu určitý zjednodušený
postup vo veci, preto mu mala byť okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l / Trestného zákonapriznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Zároveň má za to, že ak možno
páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno

toto ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písm. b/, písm. c/
Trestného poriadku, keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a zároveň
podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému primeranejší trest.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania nad rámec dôvodov uvedených jeho obhajcom poukázal
na to, že jeho trestná činnosť sa týkala nedorozumenia medzi ním a jeho sestrou, inak má s rodinou
dobré vzťahy a je s ňou v kontakte. Nebolo vyhovené ich pokusom o zastavenie trestného stíhania,
rovnako boli vyšetrovateľom odmietnuté jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Vyhlásenie o vine urobil
len na návrh súdu s prísľubom, že mu bude uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Uložený

trest považuje za neprimeraný tak vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj
vzhľadom na okolnosti prípadu.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť z dôvodu,
že napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu považuje za správny a zákonný.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa
rozhodol o vine obžalovaného na základe jeho vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní dňa

07.03.2018. Po vyhlásení obžalovaného o jeho vine súd I. stupňa dodržal procesný postup v zmysle
§ 257 odsek 4 Trestného poriadku a po kladnej odpovedi obžalovaného na všetky otázky podľa § 333
odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku rozhodol uznesením v zmysle
§ 257 odsek 7 Trestného poriadku, že prijíma vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že vo veci
sa dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku nevykoná.

Vzhľadom k tomu, že výrok o vine vychádza z vyhlásenia o vine obžalovaného, ktoré bolo súdom I.
stupňa prijaté, sa odvolací súd nezaoberal dovolacími námietkami obžalovaného, ktoré sa vzťahovali
k výroku o vine. V priznanom rozsahu obžalovaný nemôže proti rozsudku podať odvolanie, ak bolo
vyhlásenie o vine prijaté je tento výrok o vine právoplatný.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktorými sa
zaoberal pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného,
na jeho predchádzajúce odsúdenia a na to, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dospel k záveru, že iný ako nepodmienečný trest odňatia

slobody nemôže splniť svoj účel.

Súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste postupoval v súlade so zákonom a správne zistil u obžalovaného
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a tento trestný čin úprimne oľutoval. Aj keď odvolacie námietky obžalovaného

vo vzťahu k výroku o vine spochybňujú úprimnú ľútosť, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, krajský súd na priznaní tejto poľahčujúcej
okolnosti nemohol nič meniť z dôvodu, že konal len na základe odvolania obžalovaného a tak nebolo
možné postupovať v jeho neprospech.

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného resp. jeho obhajcu, že v
prejednávanej veci mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného
zákona, ktorá spočíva v tom, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti prichádza do úvahy len vtedy, ak obvinený svojou aktívnoučinnosťou napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti. Samotné
priznanie sa obvineného už v prípravnom konaní nezakladá automaticky priznanie poľahčujúcej
okolnosti v zmysle § 36 písm. n / Trestného zákona, pretože z hľadiska tejto poľahčujúcej okolnosti

je rozhodujúce, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa resp. jeho priznania, mali orgány činné v
trestnom konaní na objasnenie trestného činu. Týka sa to predovšetkým rozsiahlych a skutkovo zložitých
trestných vecí, akou prejednávaná trestná vec nie je.

Okresný súd správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. n/ Trestného zákona, keď

dôsledne vyhodnotil osobu obžalovaného a jeho trestnú minulosť a prihliadol na to, že tento už bol za
trestný čin odsúdený. Takémuto postupu zodpovedá odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého aj
krajský súd zistil, že obžalovaný sa doposiaľ dostal do rozporu so zákonom 10-krát, pre obdobnú trestnú
činnosť bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 02.04.2013 sp. zn.
0T/32/2013 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorý vykonal dňa 02.08.2014
a tiež trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.06.2015 sp. zn. 0T/86/2015,

ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Z výkonu
tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 04.07.2017 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3
rokov s probačným dohľadom.

Z uvedeného vyplýva, že žalovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam považoval odvolací súd uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody a jeho výmeru za zákonný, takto uložený trest zodpovedá všetkým rozhodujúcim
kritériám pre ukladanie trestu tak, ako sú uvedené v § 34 odsek 1 Trestného zákona. Uložený druh trestu

ako aj jeho výmeru odôvodňujú opakované trestnoprávne postihy obžalovaného, z ktorých je zrejmé,
že ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave. Uložený trest
zodpovedá požiadavke individuálnej aj generálnej prevencie, pričom jeho výmeru, vzhľadom k tomu, že
skutku sa obžalovaný dopustil krátko po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za
obdobnú trestnú činnosť, nepovažoval krajský súd za neprimeranú.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol za posledných desať rokov vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Za nedôvodnú považoval krajský súd aj požiadavku obhajoby na mimoriadne zníženie trestu postupom
podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona, nakoľko takýto postup sa vzťahuje na konanie
o dohode o uznaní viny a prijatí trestu a nie pre prípady vyhlásenia o vine. V aplikačnej praxi súdov je
takýto analogicky postup neprípustný.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutých výrokov rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.