Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205127
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316205127.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 01 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast.:
JUDr.AlanStrelák,advokátsosídlom81101Bratislava,Navŕšku12,IČO:31819702,protižalovanému:
H. W., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Y., o zaplatenie 608,25 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.3.2016 domáhal zaplatenia sumy 608,25 s príslušenstvom od
žalovaného z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %

ročne z dlžnej sumy od 20.6.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 7.11.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500,- eur za úrok vo výške 100,- eur, pričom
veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 90,- eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal
celkovú čiastku vo výške 690,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných
splátkach vo výške 2,50 eura a ďalej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,25 eura (istina

vo výške 73,26 %, úrok vo výške 13,55 %, servisný poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej
splátky), prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia
bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi,
ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy.
Žalovaný celkovo uhradil 81,75 eura, pričom posledná uhradená suma vo výške 75,- eur bola uhradená
dňa 31.7.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára,

žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej
upomienke zo dňa 24.4.2014 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 4.9.2014 žalobca oznámil žalovanému, že
celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 19.6.2014. Po zosplatnení
záväzku bola uhradená suma vo výške 75,- eur. Ku dňu vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 608,25
eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690,- eur
a čiastkou vo výške 81,75 eura, ktorá bola uhradená žalovaným (690 € - 81,75 € = 608,25 €).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 CSP.4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX, obchodné podmienky, predžalobná upomienka z 24.42014 + podací poštový hárok,
oznámenie o zosplatnení úveru z 4.9.2014 + podací poštový hárok a zistil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

5. Žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu tak, ako to žalobca opísal v žalobe.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,

musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné
doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať
(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie
svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku

nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Súd mal za preukázané, predloženou úverovou zmluvou, že dňa 7.11.2013 uzatvorili strany Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,nazákladektorejžalobcaposkytol

žalovanému úver vo výške 500,- eur, s úrokom 20 % z istiny, t.j. 100,- eur za servisný poplatok vo výške
18 % z istiny, t.j. 90,- eur. Žalovaný sa zaviazal podľa čl. II zmluvy vrátiť žalobcovi istinu v celkovej výške
690,- eur, a to v 13 mesačných splátkach (v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eura a ďalej v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,25 eura (istina vo výške 73,26 %, úrok vo výške 13,55
%, servisný poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky), RPMN 67,70 %, priemerná RPMN

46,06 %, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy (t.j. 17.11.2013) a každá ďalšia
splátka bola splatná až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V prípade
neuhradenia jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.11. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mu uhradil celkovo 81,75 eura.

12. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného úveru, avšak z podanej žaloby, ako aj z

priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy a koľko žalovaný plnil, v dôsledku toho
potom ani to, kedy sa dostal do omeškania, či oprávnene žiadal žalobca splatenie celého dlhu a teda aká
je skutočná dlžná suma úveru. Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov
súd nemal za preukázané žiadne relevantné skutočnosti samotné ako ani ich vzájomné súvislosti, čím
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené

skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú výšku nezaplateného úveru, m. i. aj riadnym matematickým
výpočtom, ktorý uvedie priamo v žalobe, pretože súd nie je vyšetrovací orgán, aby sám dospel k
žalovanej sume a tomu prispôsobil aj vyhodnotenie dôkazov. Žalobca tieto rozpory nijakým spôsobom
neozrejmil, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP. Súd potom ďalej ani neskúmal, či úverová
zmluva spĺňa všetky náležitosti a či úver nie je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko by to bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania. Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovúčinnéhok7.11.2013akoajustanoveniaObčianskehozákonníkaúčinného
k 7.11.2013. Nad rámec toho však súd poukazuje na to, že po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle
§ 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako
zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena

f/ citovaného zákona, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ
už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými
úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom
či výpočtom (napr. podľa počtu mesačných splátok). Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný je povinný

žalobcovi vrátiť len to, čo mu žalobca reálne poskytol, t. j. 500,- eur po odpočítaní uhradených splátok,
ku ktorej konečnej dlžnej sume však súd nemohol zaujať jednoznačné stanovisko, nakoľko žalobca
nedoložil súdu dôkaz o úhradách žalovaného, ich výškach a dátume úhrady.

13. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu, preto súd musel žalobu

zamietnuť v plnom rozsahu.

14. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti

neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy
konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.