Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232427
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:5116232427.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci navrhovateľa - veriteľa 1/ MS - Spark s.r.o., Trstínska 9, 917 01 Trnava, IČO: 36 298 964, za
účasti pristupujúcich veriteľov na základe právoplatného rozhodnutia o pristúpení do konania veriteľ
2/ KERAMIKA SOUKUP SR, s.r.o. , so sídlom Kamenná 45, 010 01 Žilina, IČO: 36 372 498, právne

zastúpený: JUDr. Alžbeta Skočdopolová, advokát so sídlom Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina,
veriteľa 3/ FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 230/7, 985 01 Partizáske, IČO: 36 783
323, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol.s.r.o., so sídlom kancelárie
Štefánika 11/1, 971 01 Prievidza, IČO: 36 869 121, veriteľa 4/ Magellan Central Europe s.r.o., so sídlom
Mostová 2/ 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zastúpený: AK Kovár
a partneri s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 791 662, o návrhu na vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka MIKOMIX, spol.s.r.o., so sídlom Družinská 879, 013 22 Rosina, IČO: 36
414 930, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 2K 24/2016-415 zo dňa 24.
januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 2K 24/2016-415 zo dňa 24. januára 2018 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením vo výroku I. návrh dlžníka na prerušenie konkurzného zamietol,

výrokom II. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MIKOMIX, spol.s.r.o., so sídlom Družinská 897, 013
22 Rosina, IČO: 36 414 930, výrokom III. ustanovil do funkcie správcu LICITOR recovery, k. s., so
sídlom kancelárie: Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45 393 486, S1388, výrokom IV. vyzval veriteľov
dlžníka, aby v základnej prihlasovej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky
spôsobom podľa § 28 a § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZKR“ ) v jednom rovnopise u správcu na

adrese jeho kancelárie a v jednom rovnopise na Okresnom súde Žilina k spisovej značke 2K 24/2016
s tým, že doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú
aj na súde, výrokom V. súd uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení
konkurzu na majetok dlžníka jeho známych veriteľov, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko
alebo registrované sídlo v iných členských štátoch európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom
v zmysle článku 40 Nariadenia Rady ( ES ) č. 1346/2000 zo dňa 29.5. 2000 o konkurznom konaní,

výrokom VI. poučil účastníkov konkurzného konania, že z dôvodov podľa § 49 Civilného sporového
poriadkumajúprávouplatniťnámietkuzaujatostivočisudcovi,ktorýmávecprejednaťarozhodnúť,akso
zreteľomnajehopomerkveci,kúčastníkom,ichzástupcomakoosobámzúčastnenýmnakonanímožno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Na námietky doručené neskôr, na opakované námietky z toho istého dôvodu, ak o nich
už nadriadený súd rozhodol a na námietky týkajúce sa len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v

konaní o prejednávanej veci súd neprihliada. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, ktorému súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalejproti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, pričom súd tiež uviedol, že na podanie, ktoré nespĺňa

uvedené náležitosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 52 ods.
2 Civilného sporového poriadku ).

2. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 19.12.2016
domáhavyhláseniakonkurzunamajetokdlžníkaasvojnávrhodôvodniltým,žemávočidlžníkovisplatné

pohľadávky v dôsledku neuhradenia faktúr. Faktúra č. 94/2016, vystavená 31.7.2016, splatná 14.8.2016,
spolu vo výške 442.095,-Eur. Veriteľ označil ďalšieho veriteľa dlžníka so splatnou pohľadávkou viac
ako 30 dní po lehote splatnosti, a to konkrétne: RONY Slovakia s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821
08 Bratislava, IČO: 46 399 089. Súd uznesením č.k. 2K 24/2016 - 66 zo dňa 7.2.2017, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 31/2017 zo dňa 14.2.2017, účinky ktorého zverejnenia nastali v zmysle
ustanovenia § 199 ods. 9 ZKR nasledujúci deň t.j. 15.2.2017, rozhodol o začatí konkurzného konania

voči dlžníkovi. Súd tiež uviedol, že uznesením č.k. 2K 24/2016-175 zo dňa 15.2.2017, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 36/2017 zo dňa 21.2.2017, ktorého účinky zverejnenia nastali dňa 22.2.2017
povolil pristúpenie obchodnej spoločnosti KERAMIKA SOUKUP SR, s.r.o., so sídlom Kamenná 45, 010
01 Žilina, IČO: 36 372 498 a obchodnej spoločnosti FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského
230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 36 783 323, do konkurzného konania voči dlžníkovi. Ďalším uznesením

č.k. 2K 24/2016-293 zo dňa 18.9.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 181/2017 zo dňa
27.2.2017, ktorého účinky zverejnenia nastali dňa 23.9.2017, súd povolil pristúpenie do konkurzného
konania voči dlžníkovi obchodnej spoločnosti Magellan Central Europe s.r.o., so sídlom Mostova 2, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315.
3. Súd konštatoval, že uznesením č.k. 1R 1/2017 - 469 zo dňa 20.2.2017, zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 39/2017 zo dňa 24.2.2017, účinky zverejnenia ktorého nastali dňa 25.2.2017, súd začal
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti MIKOMIX, spol.s.r.o., so sídlom
Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO. 36 414 930. Následne súd uznesením č.k. 1R 1/2017-675 zo dňa
13.4.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 77/2017 zo dňa 21.4.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41CoKR 23/2017 zo dňa 16.6.2017, zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 140/2017 zo dňa 24.7.2017 rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi.
Oznam o nadobudnutí právoplatnosti bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 149/2017 zo dňa
4.8.2017.

4. Okresný súd ďalej uznesením č.k. 2K 24/2016 - 300 zo dňa 10.10. 2017, vyzval dlžníka, aby sa v

lehote 20 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k návrhu a zároveň aby osvedčil svoju platobnú
schopnosť. Dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 6.11.2017 ku svojej platobnej schopnosti
uviedol, že došlo k zničeniu účtovnej agendy spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. treťou osobou, ako
aj k personálnym zmenám v spoločnosti. Predložené doklady sú všetkými dostupnými dokladmi,
ktorými spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o. v súčasnosti disponuje. Dlžník vo vyjadrení trval na verejnom

prejednaní veci a nesúhlasil s vyhlásením konkurzu bez nariadenia pojednávania.

5. Súd určil termín pojednávania na deň 8.11.2017 a 29.11.2017, ktoré boli zo zdravotných dôvodov
a z dôvodu hospitalizácie dlžníka odročené. Výzvou zo dňa 29.11.2017, ktorá bola dlžníkovi doručená
dňa 20.12.2017 súd vyzval dlžníka v zmysle § 183 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku ( ďalej len „CSP“ ) na ustanovenie zástupcu pre budúce pojednávanie určené na deň 17.1.2018
s poučením, že ak si zástupcu pre pojednávanie neustanoví, súd vec prejedná v jeho neprítomnosti,
pričomnaďalšiežiadostioodročeniepojednávaniaužsúdnebudeprihliadať.Podanímzodňa10.1.2018
dlžník podal návrh na prerušenie konania v súlade s § 16 ods. 2 ZKR, a to z dôvodu, že dlžník poveril
správcu KONKURZNÝ SPRÁVCA, k.s., so sídlom Námestie SNP 15, Banská Bystrica vypracovaním

reštrukturalizačnéhoposudkuvzmysleustanovenia§108ZKRstým,žekomplementár tejtospoločnosti
I.. C. K. prevzal toto poverenie. Dňa 17.1.2018 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti dlžníka z dôvodu,
že dňa 16.1.2018 bola doručená žiadosť o ospravedlnenie a odročene pojednávania zo zdravotných
dôvodov štatutárneho zástupcu dlžníka I. C.. Súd tento návrh na odročenie pojednávania posúdil ako
nedôvodný, čo bolo dlžníkovi oznámené v súlade s § 183 ods. 4 CSP a súd vykonal dokazovanie

prednesmi strán, oboznámením sa listinou doručenou súdu dňa 10.1.2018, a to návrhom na prerušenie
konkurzného konania v súlade s § 16 ods. 2 ZKR a ostatnými listinami tvoriacimi obsah súdneho
spisu. Právni zástupcovia veriteľov na pojednávaní trvali na vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
Následne súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.1.2018 uznesením ukončil dokazovanie a odročilpojednávanie na neurčito s tým, že vo veci vyhlásenia konkurzu bude rozhodnuté o procesnom návrhu
na prerušenie konkurzného konania zo dňa 10.1.2018, ako aj vo veci vyhlásenia konkurzu v súlade s
ustanovením § 19 ods. 1 písm. b/ ZKR.

6. Okresný súd mal za to, že skutočnosť, že dlžník sa už jedenkrát domáhal reštrukturalizácie a táto
mu nebola súdom povolená, vzbudzuje stav obštrukčného správania sa zo strany dlžníka, keď návrhom
na prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovaním reštrukturalizačného
posudku sa opätovne chce domáhať reštrukturalizácie dlžníka. Podľa názoru okresného súdu tomu

zodpovedá aj celý priebeh konkurzného konania, v ktorom dlžník opakovane žiadal o odročenie
pojednávania zo zdravotných dôvodov, ktoré dokladoval tou istou práceneschopnosťou a nezvolil si
ani zástupcu, hoci bol na to súdom vyzvaný. Z predloženej práceneschopnosti súd zistil, že táto bola
vystavená 12.10.2017, posledná kontrola je datovaná v mesiaci november 2017 a povolené vychádzky
sú v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod., teda v čase pojednávania sa dlžník mohol pojednávania zúčastniť
a nie je isté, či predložená práceneschopnosť trvala aj v čase pojednávania dňa 17.1.2018. Súd mal tiež

za to, že správanie dlžníka sa v danom prípade javí ako v rozpore s pravidlami slušného správania, zo
zásadami poctivého obchodného styku. Dlžník svojím správaním zmaril dve pojednávania, tretie žiadal
rovnako z tých istých dôvodov ako dve predchádzajúce odročiť.

7. Súd sa pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka zaoberal návrhom na prerušenie

konania podaný dlžníkom. Konštatoval, že preferencia reštrukturalizačného konania sa prejavuje aj v
tom, že umožní súdu prerušiť konkurzné konanie, ak dlžník prejaví právne relevantnou formou záujem
o reštrukturalizačné konanie. Dlžník je oprávnený podať návrh na prerušenie konkurzného konania, ak
preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Z uvedeného podľa názoru
súdu vyplýva, že návrh dlžníka na prerušenie konkurzného konania bude mať praktický význam vtedy,

ak správca bude mať reštrukturalizačný posudok takmer ukončený s kladným záverom o možnej
reštrukturalizácii. Súd uviedol, že dlžník doručil súdu návrh na prerušenie konania dňa 10.1.2018, pričom
z obsahu návrhu vyplýva, že dlžník dňa 10.1.2018 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného
posudku, a to na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu spoločnosti. Poverenie
správcu a akceptácia poverenia zo strany správcu boli prílohou návrhu na prerušenie konkurzného

konania. Z prílohy označenej ako „ poverenie správcu na vypracovanie reštrukturalizačného posudku“
vyplýva, že toto je datované dňa 10.1.2018 a dlžník ním poveruje správcu KONKURZNÝ SPRÁVCA,
k.s., Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica vypracovaním reštrukturalizačného posudku. V mene
dlžníka je na listine podpísaný I. C.. Stanovisko spoločnosti KONKURZNÝ SPRÁVCA, k.s., nie je
vyplnené, nakoľko v ľavom dolnom rohu listiny nie je zaškrtnuté súhlasím/nesúhlasím a nachádza sa

tam iba podpis I.. C. K. komplementára správcu. Listina označená ako poverenie na vypracovanie
reštrukturalizačného posudku je datovaná 10.1.2018, teda v rovnaký deň, ako bol súdu návrh na
prerušenie konkurzného konania doručený. Zároveň z predloženej prílohy nevyplýva, že poverený
správca pripravuje reštrukturalizačný posudok tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 16 ods. 2 ZKR. Z
týchto dôvodov súd návrh na prerušenie konkurzného konania zamietol.

8. K návrhu na vyhlásenie konkurzu súd konštatoval, že na vyhlásenie konkurzu na základe návrhu
veriteľov je potrebné splnenie dvoch základných predpokladov, a to platobná neschopnosť dlžníka
a dostatok majetku dlžníka. Súd uviedol, že počas celého priebehu konkurzného konania dlžník
svoju platobnú schopnosť nepreukázal, pričom ani relevantným spôsobom nepreukázal spornosť

pohľadávok navrhovateľa, ani ďalších pristúpených veriteľov, ktorí sa stali účastníkmi konkurzného
konania. Súd poukázal na vyjadrenie dlžníka doručené súdu 7.11.2017 ohľadom osvedčenia svojej
platobnej schopnosti, ktorý uviedol, že v dôsledku požiaru došlo k zničeniu účtovnej agendy treťou
osobou a predložil súdu všetky jemu dostupné doklady. Súdu bol predložený zoznam záväzkov, kniha
záväzkov, kniha pohľadávok, pokladničná kniha, výpisy účtov z peňažných ústavoch. Na základe

predložených listín súd konštatoval, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, preto súd ustálil,
že dlžník je platobne neschopný.

9. Súd ďalej skúmal otázku majetnosti dlžníka, ako ďalšieho predpokladu na vyhlásenie konkurzu. Z
predložených listín zistil, že majetok dlžníka presahuje sumu 6.638,78 Eur ( pohľadávky a peňažná

hotovosť v peňažnom ústave ). Keďže je predpoklad, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na
úhradu nákladov konkurzu, teda dosahuje výšku 6.638,78 Eur, súd bez ustanovenia predbežného
správcu vyhlásil v zmysle ustanovenia § 18 ZKR na majetok dlžníka konkurz. Zároveň náhodným
výberom podľa § 22 ods. 1 ZKR v spojení s § 40 ods. ZKR ustanovil správcu, vyzval veriteľov dlžníka,aby si prihlásili svoje pohľadávky a poučil ich o následkoch nedodržania základnej prihlasovacej lehoty.
V rámci vedenia konania súd uložil správcovi povinnosť špecifikovanú vo výroku uznesenia a ďalej v
rámci vedenia konania s poukazom na § 197 ods. 6 ZKR poučil účastníkov konkurzného konania o ich

práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie dlžník, a to z dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Dlžník uviedol, že postup súdu, ktorý výzvou vyzval
dlžníka na ustanovenie zástupcu podľa § 183 ods. 2 CSP a poučil ho, že v prípade neustanovenia

zástupcu súd vec prejedná v jeho v neprítomnosti a na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania
nebude prihliadať, pokladá za nesprávny, nemajúci oporu v citovanom ustanovení CSP a rozporný s
ustanovením § 184 ods. 2, 3 CSP, ktorý jediný upravuje podmienky takéhoto postupu súdu. Ustanovenie
§ 184 ods. 2, 3 CSP upravuje podmienky, za ktorých splnenia súd nebude prihliadať na ďalšie návrhy
na odročenie pojednávania, o čom rozhodne, pričom v tomto rozhodnutí uloží strane, aby sa na ďalšie
pojednávanie dostavila alebo si naň ustanovila zástupcu. V zmysle ustanovenia § 234 ods. 1 CSP

je formou takéhoto rozhodnutia uznesenie. Súd však v napádanom uznesení v zmysle ustanovenia §
184 ods. 2, 3 CSP nepostupoval, keď svoj vyššie popísaný postup odôvodnil aplikáciou ustanovenia
§ 183 ods. 2 CSP, nerozhodol o neprihliadaní na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania formou
uznesenia, ale vo veci vyzval dlžníka výzvou na ustanovenie zástupcu a poučil ho, že ak si zástupcu
pre pojednávanie neustanoví, súd vec prejedná v jeho neprítomnosti, pričom na ďalšie žiadosti o

odročenie pojednávania súd nebude prihliadať. A to napriek skutočnosti, že neboli splnené podmienky
ustanovenia § 184 ods. 2, 3 CSP, ktoré jediné oprávňujú súd neprihliadať na ďalšie návrhy na odročenie
pojednávania a uložiť strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si naň ustanovila zástupcu.
Zároveň súd nevyhovel návrhu dlžníka na odročenie pojednávania nariadeného na 17.1.2018, pričom
svoje rozhodnutie o nedôležitosti dôvodov navrhovaného odročenia v napádanom uznesení odôvodnil

okrem iného skutočnosťou, že dlžníkom predložená práceneschopnosť bola vystavená 12.10.2017,
posledná kontrola bola datovaná v novembri 2017, povolené vychádzky v rozsahu 10.00 hod. až 12.00
hod. , t.j. v čase pojednávania a neexistenciou istoty, že predložená práceneschopnosť trvala aj v čase
pojednávaniadňa17.1.2018.Súdkonštatoval,žedlžníksvojímkonanímzmarildvepojednávaniaatretie
navrhol z tých istých dôvodov odročiť. S týmto právnym posúdením súdu sa dlžník nestotožňuje. Prvé

dve pojednávania nariadené na 8.11.2017, 29.11.2017 ako aj posledné pojednávanie 17.1.2018 prebehli
v dobe práceneschopnosti dlžníka, ktorá bola ukončená až dňa 1.2.2018. Samotný súd vo svojom
odôvodnení konštatuje skutočnosť vykonania kontroly v mesiaci november 2017, ktorá dokladá, že
práceneschopnosť konateľa dlžníka trvala v období prvých dvoch pojednávaní a vyvracia nepodložený
záversúduozmarenídvochpojednávanídlžníkom.Vprípade,aksúdmalvdôsledkuzneniapredloženej

práceneschopnosti pochybnosť o jej trvaní v období prvých dvoch pojednávaní, mohol vyzvať dlžníka
na preukázanie práceneschopnosti, prípadne doloženie dôkazov preukazujúcich dôvodnosť odročenia,
a teda dôvodu odročenia predmetných pojednávaní. Súd však tak neurobil.

11. Odvolateľ poukázal aj na to, že je faktom, že súd predloženú práceneschopnosť považoval za

dostatočný podklad pre odročenie prvých dvoch pojednávaní a nepožadoval ďalšie preukázanie,
resp. doplnenie dôkazov preukazujúcich dôležitosť dôvodov na odročenie pojednávania, a teda
mal za to, že dôležitosť dôvodov odročenia je predloženou práceneschopnosťou preukázaná. Súd
však bez neexistencie istoty, že v dobe pojednávania netrvá práceneschopnosť konateľa dlžníka
pristúpil k utvoreniu záveru, o nedôležitosti navrhovaného dôvodu odročenia. Súd tak na podklade

konštatovaného zmarenia dvoch pojednávaní a skutočnosti zastavenia skoršieho reštrukturalizačného
konania dlžníka za aplikácie článku 5 CSP dospel k záveru o nedôležitosti dôvodu navrhovaného
odročenia pojednávania vytýčeného na deň 17.1.2018 a nevyhovel návrhu dlžníka na odročenie
pojednávania podaného dňa 16.1.2017. Dlžník s ohľadom k svojmu nepriaznivému zdravotnému
stavu, trvajúcej práceneschopnosti a nemožnosti pre krátkosť času ustanoviť zástupcu, ktorý by stihol

sa oboznámiť so záležitosťami dlžníka tak, aby mohol dlžníka riadne zastupovať, nemohol nijako
zabezpečiť účasť na pojednávaní dňa 17.1.2018, a to prebehlo za jeho neprítomnosti. Na predmetnom
pojednávaní boli pritom spochybnené dôkazy preukazujúce prevzatie poverenia správcu KONKURZNÝ
SPRÁVCA, k.s., na vypracovanie reštrukturalizačného posudku, dôsledkom čoho bolo zamietnutie
návrhu na prerušenie konkurzného konania. Dlžník, ktorému v dôsledku jeho práceneschopnosti a

rozhodnutia súdu o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania nebolo umožnené sa pojednávania
zúčastniť tak nemohol navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie skutočnosti prevzatia poverenia a
prípravy reštrukturalizačného posudku správcom KONKURZNÝ SPRÁVCA, k.s.. Súd na predmetnom
pojednávaní súčasne prijal uznesenie o ukončení dokazovania a odročil pojednávanie na neurčito, čopovažujeodvolateľzanesprávnyanezákonnýpostup,ktorýmsúdznemožnildlžníkovi,abyuskutočňoval
jemu patriace procesné práva, dôsledkom čoho súd pre neunesenie dôkazného bremena zamietol návrh
na prerušenie konania. Uvedeným postupom súdu tak došlo k porušeniu práva dlžníka na spravodlivý

proces.

12. Odvolateľ taktiež poukázal na nesprávnosť procesného postupu súdu, ktorý na pojednávaní
17.1.2018 ukončil dokazovanie a zároveň odročil pojednávanie na neurčito s tým, že vo veci vyhlásenia
konkurzu bude rozhodnuté o procesnom návrhu na prerušenie konkurzného konania, ako aj vo veci

vyhlásenia konkurzu v súlade s § 19 ods. 1 písm. b) ZKR. Tento postup súdu považuje dlžník za
zmätočný, keď na jednej strane ukončil dokazovanie, na druhej strane však odročil pojednávanie
na neurčito a následne uviedol, že vo veci návrhu na prerušenie konkurzného konania a vyhlásenia
konkurzného konania bude rozhodnuté v súlade s § 19 ods. 1 písm. d) ZKR. Napádané uznesenie
bolo teda vydané dňa 24.1.2018, t.j. v súlade s § 19 ods. 1 písm. d) ZKR napriek rozhodnutiu súdu o
odročení pojednávania na neurčito. Odvolateľ tiež uviedol, že v konkurznom konaní do dnešného dňa

svoje právo na podanie návrhu na prerušenie označeného konkurzného konania v súlade s citovaným
ustanovením § 16 ods. 2 ZKR nevyužil, to znamená má zákonný nárok na prerušenie konkurzného
konania. Dňa 10.1.2018 dlžník poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku, a to na
účely zistenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu spoločnosti. Dlžník má za to, že právny
záver teórie, v zmysle ktorého možno návrhu na prerušenie konania vyhovieť len v prípade, že v dobe

jeho podania je kladný reštrukturalizačný posudok krátko pred svojím ukončením je vecne nesprávny,
absentujúci zákonný podklad. Ustanovenie § 16 ods. 2 ZKR ustanovuje podmienku pripravovania
reštrukturalizačného posudku. Dlžník má za to, že ani výkladom ustanovenia § 16 ods. 2 ZKR nemožno
dovodiť, že v dobe podávania návrhu na prerušenie konania má byť vypracovanie reštrukturalizačného
posudku takmer ukončené, ako podmienku, aby mohlo byť návrhu vyhovené. V zmysle gramatického

výkladu predmetného ustanovenia má dlžník za to, že proces pripravovania reštrukturalizačného
posudku začína prevzatím poverenia na vypracovanie reštrukturalizačného posudku správcom a práve
od tohto okamžiku možno hovoriť o pripravovaní reštrukturalizačného posudku. K tomu preukázateľne
došlo, napriek uvedenému súd návrh na prerušenie konkurzného konania zamietol. Dlžník tiež uviedol,
že prevzatie poverenia je zo dňa 10.1.2018, pojednávanie vo veci bolo až 17.1.2018 a rozhodnutie súdu

o vyhlásení konkurzu je až zo dňa 24.1.2018. To znamená, že v čase pojednávania a rozhodnutia súdu
boli práce na reštrukturalizačnom posudku už jednoznačne v stave príprav/práce na jeho vyhotovení.
Túto skutočnosť však súd neriešil a ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie vychádza
len zo stavu k 10.1.2018. Dlžník k návrhu na prerušenie konkurzného konania priložil aj stanovisko
správcu k prevzatiu poverenia, v ktorom správca potvrdil svojím podpisom prevzatie poverenia. Je

skutočnosťou, že v dôsledku nedopatrenia nie je zaškrtnuté políčko súhlasu s prevzatím poverenia,
avšak dlžník má za to, že svoju vôľu prevziať poverenie potvrdil už svojím podpisom. Medzi dlžníkom a
správcom bola za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku uzatvorená Zmluva o spolupráci
zo dňa 10.1.2018, ktorú odvolateľ priložil k odvolaniu. Nehľadiac na uvedené má dlžník za to, že bola
preukázaná skutočnosť pripravovania reštrukturalizačného posudku v zmysle § 16 ods. 2 ZKR. Dlžník

má zároveň za to, že v prípade akýchkoľvek pochybností súdu bolo v jeho možnostiach si skutočnosť
prevzatia poverenia a vypracovávania reštrukturalizačného posudku overiť na podklade výzvy aj u
správcu. Súd však tak neurobil a na pojednávaní 17.1.2018 ukončil dokazovanie. Dlžníkovi bolo zároveň
v dôsledku nevyhovenia žiadosti o odročenie pojednávanie, jeho objektívnej nemožnosti dňa 16.1.2018
zabezpečiť riadneho zástupcu a následnom konaní pojednávania v jeho neprítomnosti, na ktorom bolo

ukončené dokazovanie vo veci, znemožnené navrhnúť/predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by pochybnosti
súdu v predmetnej otázke odstránili. Okrem toho súd použil výklad, ktorý je pre dlžníka jednoznačne
nevýhodnejší, a to bez adekvátneho zdôvodnenia takéhoto postupu. Podľa názoru dlžníka sa v tomto
prípade mal a mohol použiť výklad pre dlžníka priaznivejší, nakoľko takýto výklad by bol logickejší,
spravodlivejší a hlavne by išlo o výklad, ktorým by sa naplnil účel ZKR, ktorý preferuje reštrukturalizačné

konanie pred konaním konkurzným - teda konanie, ktoré dlžníkovi umožní prežiť na rozdiel od konania,
ktoré je definitívnym koncom života dlžníka. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal, aby odvolací
súd prvý výrok uznesenia zmenil tak, že návrhu dlžníka na prerušenie konkurzného konania vyhovie,
prípadne tento výrok zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby výroky II., III., IV., V.,VI.
napadnutého uznesenia zrušil.

13. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril pristupujúci veriteľ II/ KERAMIKA SOUKUP SR, s.r.o., Žilina
podaním zo dňa 8.3.2018, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a rozhodol,
že pristupujúci veriteľ II/ má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vovyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. V danom prípade
ide o šikanózny výkon práva dlžníka voči veriteľom, ktorý je od samého začiatku vykonštruovaný
bez reálneho základu. Ako je zrejmé zo spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R 1/2017 dlžník

už predložil súdu reštrukturalizačný posudok, na základe ktorého bola začatá reštrukturalizácia
uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 1R 1/2017 zo dňa 20.2.2017 a pre nesplnenie podmienok
reštrukturalizácie bola reštrukturalizácia zastavená. Súd za účelom zistenia, či sú splnené podmienky na
povoleniereštrukturalizácie,podrobnepreskúmalreštrukturalizačnýposudokvypracovanýsprávcomav
reštrukturalizačnomkonaní1R1/2017bolobezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,ženebolisplnené

podmienky na reštrukturalizáciu dlžníka. Je teda zrejmé, že opätovná argumentácia dlžníka prípravou
reštrukturalizačného plánu - druhého v poradí je účelová. Pristupujúci veriteľ II/ zároveň poukázal na
„ poverenie správcu na vypracovanie reštrukturalizačného posudku“ z ktorého nesporne vyplýva, že
stanovisko spoločnosti KONKURZNÝ SPRÁVCA k.s. nie je vyplnené, pretože v ľavom dolnom rohu
listiny nie zaškrtnuté súhlasím/nesúhlasím a nachádza sa tam iba podpis I.. C. K., komplementára
správcu. Z tejto listiny však nevyplýva, že poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok tak,

ako to vyžaduje ustanovenie § 16 ods. 2 ZKR. Pokiaľ dlžník predložil v odvolacom konaní Zmluvu o
spolupráci zo dňa 10.1.2018, tak ani táto zmluva nespĺňa náležitosti § 16 ods. 2 ZKR, pričom stojí
za zamyslenie, prečo ju dlžník nedoručil súdu dňa 10.1.2018 spolu s prílohou zo dňa 10.1.2018. Tiež
poukázal na to, že pokiaľ bol schopný konateľ dlžníka uzatvárať so správcom Zmluvu o spolupráci dňa
10.1.2018, pričom práceneschopnosť podľa jeho tvrdení skončila až dňa 12.2.2018, tak je zrejmé, že

bol schopný aj dostaviť sa na pojednávanie dňa 17.1.2018. Podľa názoru pristupujúceho veriteľa 2/ súd
prvej inštancie svojím postupom neporušil procesné právo dlžníka tým, že tretíkrát za sebou neodročil
pojednávanie. V spore má dlžník vždy možnosť zvoliť si zástupcu a je nesporné, že výzvou zo dňa
29.11.2017, ktorá bola doručená dlžníkovi 20.12.2017 súd vyzval dlžníka v zmysle § 183 ods. 2 CSP
na ustanovenie zástupcu pre budúce pojednávanie určené na deň 17.1.2018 s poučením, že ak si

zástupcu pre pojednávanie neustanoví, súd vec prejedná v jeho neprítomnosti, pričom na ďalšie žiadosti
o odročenie pojednávania súd nebude prihliadať. Preto návrh dlžníka zo dňa 16.1.2018 na odročenie
pojednávania nariadeného na deň 17.1.2018 z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu (tretíkrát
za sebou ) a s tým súvisiaci nesúhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nie je relevantným a
zákonným dôvodom pre odročenie pojednávnia. Dlžník mal jednoznačne možnosť zvoliť si zástupcu

na zastupovanie v tomto konaní. Z tohto dôvodu bolo dôvodné prejednanie veci v neprítomnosti
dlžníka, ktorý bol súdu prvej inštancie dobre známy z reštrukturalizačného spisu 1R 1/2017. Tiež
uviedol, že dôležitosť dôvodu, ktorým bola a je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o
odročenie pojednávania posudzoval a posudzuje súd podľa okolností toho ktorého prípadu. V zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované rozhodnutie Najvyššie súdu

spisová značka 7Cdo 130/2012 pod R 132/2014, podľa ktorého je zdravotný stav účastníka konania
dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti
o odročenie pojednávania preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je
schopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavuzúčastniťsapojednávania.
Uvedené rozhodnutie spočíva na názore, že zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie

pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný „ bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu“ sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia
ošetrujúceho lekára. Žiadosť dlžníka o odročenie súdneho pojednávania určeného na deň 17.1.2018
neobsahovalakvalifikovanévyjadrenieošetrujúceholekára,ženiejeschopnýpojednávaniasazúčastniť
„bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu“, pričom mal povolené vychádzky

od 10.00 hod. do 12.00 hod., t.j. v čase konania pojednávania, preto neboli splnené podmienky, ktoré
by súdu dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie. Rovnako pokiaľ ide o Zmluvu o spolupráci zo dňa
10.1.2018, túto mal dlžník k dispozícii už v čase pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 17.1.2018,
preto nie je dôvodné prihliadať na ňu v odvolacom konaní. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa
nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dlžníka na spravodlivý súdny proces. V procesnom

postupe súdu prvej inštancie nie sú procesné vady konania zakladujúce dôvod na zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom a zistil nesporné podmienky odôvodňujúce vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka.

14. Pristupujúci veriteľ 2/ zároveň vyslovil názor, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa
dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej
nepriaznivého zdravotného stavu. Ambíciou tohto ustanovenia § 183 a § 184 CSP je výrazne zredukovať
súčasné aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípuprocesnej ekonómie. Z uvedeného nesporne vyplýva, že spôsob interpretácie a aplikácie ustanovení
§ 183 a § 184 CSP, ktorý v uznesení zo dňa 24.1.2018 uplatnil súd prvej inštancie je v súlade s ich
znením a účelom.

15. Samotný I. C., konateľ dlžníka ako fyzická osoba v Obchodnom vestníku č. 245/2017 vydanom
dňa 27.12.2017 oznámil, že v zmysle § 168 ZKR zostavil návrh splátkového kalendára, v ktorom sa
navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nie sú v zmysle § 166b) ZKR
vylúčené z uspokojenia v rozsahu 100 %. Na internete na stráne K. sú uverejnené tieto informácie

týkajúce sa osoby I. C., ktorý má k 31.1.2018 dlh na dani 56.795,48 Eur a k 5.3.2018 dlh na poistnom voči
Sociálnejpoisťovni41.076,88Eur.Nášprávnyporiadokzastávahodnotydobrýchmravov,spravodlivosti,
racionality a ekvivalencie. Postup dlžníka v tomto konaní je v rozpore aj s týmito hodnotami. Veritelia
v konaní pred súdom prvej inštancie poukázali aj na subjekt dlžníka a na jeho dôveryhodnosť, ktorá
je významná pri hodnotení dôkazov. Konanie dlžníka voči jeho veriteľom je potrebné vyhodnotiť aj ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka, pretože ide o taký výkon
práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor veriteľov. V danom prípade sa dlžník odvoláva
na ustanovenie § 16 ods. 2 ZKR, podľa ktorého „ do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd
preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje
reštrukturalizačný posudok, súd pokračuje v prerušenom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia

konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka sa neprihliada“. Dlžník argumentuje, že v konaní 2K
24/2016 ešte neuplatnil svoje „ právo“ na podanie návrhu na prerušenie konkurzného konania v súlade
s citovaným ustanovením § 16 ods. 2 ZKR, avšak tento argument je vo svetle reštrukturalizačného spisu
Okresného súdu Žilina 1R 1/2017 zjavným aktom zneužitia práva, a preto nepožíva právnu ochranu.
Rovnocenné k právam dlžníka sú aj práva veriteľov. Pokiaľ dlžník argumentuje ZKR, ktorý preferuje

reštrukturalizačné konanie pred konaním konkurzným, teda konanie, ktoré dlžníkovi umožní „prežiť“, tak
takéto konanie už dlžník neúspešne inicioval a nový návrh je prejavom jeho obštrukčného správania vo
vzťahu k jeho veriteľom, pretože je zrejmé, že nespĺňa podmienky pre povolenie reštrukturalizácie. Súd
prvej inštancie preto v súlade s platnými predpismi zamietol návrh dlžníka na prerušenie konkurzného
konania a v nadväznosti na to vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

16. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril aj pristupujúci veriteľ 4/ podaním zo dňa 29.3.2018, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že
považuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu za vecne správne a právne správne, preskúmateľné,
riadne a spoľahlivo odôvodnené. K tvrdeniam dlžníka o nesprávnosti procesného postupu súdu prvej

inštancie uviedol, že dlžník si aj napriek výzve súdu prvej inštancie zástupcu do konania pojednávania
dňa 17.1.2018 neustanovil, pričom dňa 16.1.2018, t.j. deň pred vytýčeným termínom pojednávania,
doručil konajúcemu súdu žiadosť o ospravedlnenie a odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov.
Súd s prihliadnutím na poučenie dlžníka vo výzve, využijúc zákonné oprávnenie v zmysle ustanovenia §
180 CSP, dňa 17.1.2018 rozhodol o konaní pojednávania v neprítomnosti dlžníka a otvoril pojednávanie.

Dôvod uvedený dlžníkom v žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 16.1.2018 súd prvej inštancie
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako aj výzvu na ustanovenie zástupcu podľa ustanovenia §
183 ods. 2 CSP, nevyhodnotil ako dôležitý, čo v súlade s ustanovením § 183 ods. 4 CSP oznámil
dlžníkovi. Dlžník v odvolaní napáda procesný postup súdu prvej inštancie, nakoľko zastáva názor, že
ak konajúci súd neprihliadol na ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania, bol podľa ustanovenia § 184

ods. 2 CSP povinný o tomto rozhodnúť uznesením, čo však súd podľa názoru dlžníka neurobil. Uvedené
úvahy dlžníka nad nesprávnosťou procesného postupu súdu, ktorý ak nepovažoval dôvod pre odročenie
pojednávania uvedený v žiadosti o odročenie pojednávania za dôležitý, mal rozhodnúť uznesením podľa
ustanovenia § 184 ods. 2 CSP a nemal postupovať podľa ustanovenia § 183 ods. 4 CSP, považuje veriteľ
4/ za plne účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Vzhľadom na okolnosti predmetného konania a úkony

dlžníka treba považovať postup súdu za správny a dôvodný. Dlžník mohol a má vzhľadom na svoje
konanie v zmysle výzvy dôvodne očakávať, že súd bude pojednávať i v jeho neprítomnosti. Dôležitou
skutočnosťouprevnímaniekonaniadlžníkaakoúčelového,vrozporesozásadoupoctivéhoobchodného
styku, profesionálnymi vzťahmi v podnikateľskom prostredí i s pravidlami slušného správania, je i
tá skutočnosť, že dlžník mal objektívne dostatočný a primeraný časový priestor od 20.12.2017 do

17.1.2018 ( odo dňa prevzatia výzvy na ustanovenie zástupcu v konaní do dňa pojednávania ) a
nevyužil ho na zvolenie zástupcu v konaní. Tvrdenie dlžníka, že časový priestor na zvolenie zástupcu
bol nedostatočný, nemôže obstáť. Znakom úmyslu dlžníka zmariť ďalší termín pojednávania a tým aj
prípadné rozhodnutie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, je i skutočnosť, že žiadosť o odročeniepojednávania vytýčeného na deň 17.1.2018 doručil dlžník súdu iba deň pred tým, t.j. 16.1.2018, a
to v rozpore s výzvou súdu na ustanovenie zástupcu. Vzhľadom k uvedenému doručenie žiadosti o
odročenie pojednávania iba deň pred termínom pojednávania podľa jeho názoru predstavuje ďalší

znak obštrukčného konania dlžníka a jeho snahy účelovo dosiahnuť odročenie aj termínu pojednávania
vytýčeného na deň 17.1.2018. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie citlivo a spravodlivo vyhodnotil
jednotlivé žiadosti dlžníka o odročenie pojednávania v priebehu konania, pri skúmaní a posudzovaní
proti sebe stojacich práv dlžníka na odôvodnené ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní
a jeho odročenie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na podklade v tom čase aktuálneho

potvrdenia pracovnej neschopnosti na jednej strane a práva veriteľov na spravodlivé prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov a domáhanie sa úhrady svojich splatných pohľadávok, pri žiadosti dlžníka
na odročenie pojednávania zo dňa 16.1.2018 na strane druhej. Súd tiež správne konštatoval, že
termín vytýčeného pojednávania dňa 17.1.2018 o 11.00 hod. sa konal v čase povolených vychádzok
dlžníka, teda dlžník sa mohol a mal pojednávania zúčastniť. Zároveň vo vyjadrení uviedol, že v zmysle
príslušných ustanovení ZKR a CSP, ktorými sa konanie o vyhlásení konkurzu ako také riadi, sú

účastníci konania v súlade so zásadou kontradiktórnosti a povinnosťou predložiť súdu dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, povinní sami preukazovať svoje tvrdenia za podpory relevantnými dôkazmi.
Bolo teda povinnosťou dlžníka vo vlastnom záujme, z procesnej opatrnosti predložiť súdu prvej inštancie
spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania všetky dôkazy preukazujúce dôležitosť a pravdivosť
dôvodu, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť, nakoľko práve dlžník bol tým subjektom, ktorý sa vo

vzťahu k súdu niečoho domáhal. Poukázal okrem iného aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.8.2015, sp.zn. III.ÚS 402/2015-13, v ktorom sa uvádza: „ Každý účastník súdneho
konania nesie procesnú zodpovednosť za plnohodnotné využitie prostriedkov procesnej obrany, ktoré
mu zákon priznáva. Obzvlášť to platí v konkurznom konaní vzhľadom na už opakovane zdôrazňované
uplatňovanie zásady rýchlosti a prísne formálneho procesu“. Vzhľadom k celému priebehu konania

preto súd prvej inštancie správne a spravodlivo pristúpil k prejednaniu veci na pojednávaní dňa
17.1.2018 za neprítomnosti dlžníka. S prihliadnutím k uvedenému zastáva názor, že odvolací dôvod
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je naplnený a dôvodný.

17. K návrhu dlžníka na prerušenie konkurzného konania podotkol, že dlžník zjavne v odbobí od

20.12.2017 do 17.1.2018, v ktorom bol povinný v zmysle výzvy súdu prvej inštancie prioritne venovať
pozornosť hľadaniu a určeniu zástupcu pre konanie, sa naopak primárne sústredil na hľadanie správcu,
ktorý by bol ochotný pristúpiť k vypracovaniu reštrukturalizačného posudku, čo v konečnom dôsledku
môže podľa jeho názoru iba prehlbovať opodstatnenosť záverov o obštrukčnom konaní dlžníka. Nakoľko
súčasťou súdu predloženého návrhu dlžníka na prerušenie konania bolo iba poverenie správcu zo dňa

10.1.2018 na vypracovanie reštrukturalizačného posudku, bez akéhokoľvek ďalšieho dôveryhodného
vyhlásenia správcu o stave prác na predmetnom posudku, nebolo z predloženého poverenia správcu
preukázateľné, že správca skutočne pristúpil k príprave posudku tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 16 ods. 2 ZKR a ustálený názor právnej teórie. S prihliadnutím na nedostatky poverenia správcu
priloženého k návrhu na prerušenie konania - absencia stanoviska správcu, či súhlasí, resp. nesúhlasí

s vypracovaním reštrukturalizačného posudku, ako i vzhľadom na všeobecne známe praktiky dlžníka
vzbudzujúce dôvodnú obavu, či bolo poverenie skutočne prevzaté a podpísané správcom, súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď návrh na prerušenie konania zamietol. Tiež považuje právny názor
dlžníka za nesprávny z ktorého dôvodí, že na prerušenie konania na základe návrhu zo dňa 10.1.2017
má zákonný nárok, a to iba z dôvodu, že v predmetnom konaní doposiaľ svoje právo na podanie

návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 16 ods. 2 ZKR nevyužil. Z dikcie ustanovenia
§ 16 ods. 2 ZKR, ako i príslušného názoru právnej vedy jednoznačne vyplýva, že konkurzný súd
preruší konkurzné konanie pod podmienkou splnenia predpokladu, že dlžník preukáže, že príprava
reštrukturalizačného posudku správcom je vo fáze finalizácie. Dlžník pri zohľadnení predložených
dokumentov túto skutočnosť preukázateľne a spoľahlivo neosvedčil, teda jeho názor o existencii

zákonného nároku pre rozhodnutie o prerušení konania pri zohľadnení individuálnych okolností
predmetného konania nemôže obstáť.

18. Veriteľ 4/ tiež nesúhlasí s argumentáciami dlžníka uvedenými v odvolaní a poukazuje na zásadu
kontradiktórnosti konania, ktorá spočíva v zákonnej povinnosti účastníka konania preukázať svoje

tvrdenia relevantnými dôkazmi. Súd prvej inštancie správne v rámci svojho rozhodovania poukázal
na právoplatné uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 13.4.2017 č.k. 1R 1/2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.6.2017, č.k. 41 CoKR/23/2017 o zastavení
reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi.19. Pristupujúci veriteľ 4/ má za to, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, nepredložil žiaden
relevantný dôkaz, na základe ktorého by súd v rámci rozhodovania mohol považovať dlžníka za platobne

schopného, rovnako nepreukázal ani len čiastočne spornosť žiadnej z pohľadávok navrhovateľa, resp.
pristupujúcich veriteľov. Keďže k týmto skutočnostiam sa dlžník vôbec nevyjadril, možno konštatovať,
že dlžník tieto skutočnosti nie je schopný relevantne osvedčiť. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol
a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“ ) prejednal odvolanie dlžníka v rozsahu danom ustanovením
§ 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie §
385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správne a s

jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

21. Predmetom odvolania je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka MIKOMIX, spol.s.r.o., so sídlom Družinská 879, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ - veriteľ 1/ sa návrhom doručeným súdu dňa
19.12.2016 domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Preukazoval oprávnenie podať návrh na
vyhlásenie konkurzu pohľadávkou v celkovej výške 442.095,- Eur a ako ďalšieho veriteľa dlžníka označil
spoločnosť RONY Slovakia s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 46 399 089. Súd prvej inštancie
následne povolil uzneseniami pristúpenie ďalších veriteľov do konkurzného konania voči dlžníkovi, a

to obchodnej spoločnosti KERAMIKA SOUKUP SR, s.r.o. , so sídlom Kamenná 45, 010 01 Žilina,
IČO: 36 372 498, obchodnej spoločnosti FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 230/7,
958 01 Partizánske, IČO: 36 783 323 a obchodnej spoločnosti Magellan Central Europe s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315. Súd prvej inštancie
vytýčil termín pojednávania na deň 8.11.2017 a 29.11.2017, pričom tieto pojednávania boli odročené zo

zdravotných dôvodov a z dôvodu hospitalizácie dlžníka. Následne súd vytýčil termín pojednávania na
17.1.2018 s tým, že výzvou zo dňa 29.11.2017, ktorá bola doručená dlžníkovi dňa 20.12.2017 ho vyzval
v zmysle § 183 ods. 2 CSP na ustanovenie zástupcu pre budúce pojednávania a poučil ho, že ak si
zástupcu pre pojednávanie neustanoví, súd vec prejedná v jeho v neprítomnosti a na ďalšie žiadosti o
odročeniepojednávaniaužsúdnebudeprihliadať.Dlžníksanapojednávaniedňa17.1.2018nedostavila

podaním zo dňa 10.1.2018 dlžník podal návrh na prerušenie konania v súlade s ustanovením § 16 ods. 2
ZKRzdôvodu,žedlžníkpoverilvypracovanímreštrukturalizačnéhoposudkuvzmysleustanovenia§108
ZKR spoločnosť KONKURZNÝ SPRÁVCA, k.s.. Dňa 17.1. 2018 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti
dlžníka a z dôvodu, že dňa 16.1.2018 bola zo strany dlžníka doručená súdu žiadosť o ospravedlnenie a
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov štatutárneho zástupcu dlžníka I. C., súd posúdil tento

návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, a preto vykonal dokazovanie v neprítomnosti dlžníka.
Po vykonaní dokazovania súd vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a ktorým
odročil pojednávanie na neurčito s tým, že o procesnom návrhu na prerušenie konania zo dňa 10.1.2018,
ako aj vo veci vyhlásenia konkurzu v súlade s § 19 ods. 1 písm. b) ZKR následne rozhodne. Následne
súd rozhodol napadnutým uznesením, ktorým návrh dlžníka na prerušenie konania zamietol a vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka MIKOMIX, spol.s.r.o.. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú
splnené podmienky na prerušenie konania, nakoľko už v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina, č.k.
1R 1/2017 bolo rozhodnuté o zastavení reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi. Zároveň mal súd
za to, že z predložených dokladov dlžníkom nevyplýva, že poverený správca pripravil reštrukturalizačný
posudok tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 16 ods. 2 ZKR, a preto návrh na prerušenie konkurzného

konania zamietol. Následne dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka.

23. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd
rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,

alebo do 7 dní, od kedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania.

24. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd
rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne ozastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri
ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa ods. 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má
sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

25. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 ZKR, odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania
do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd
prvej inštancie postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.

26. Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 ZKR, do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší
konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje
reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od
prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.

27. Podľa ustanovenia § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania,
na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie
o oddĺžení ( ďalej len „ konanie podľa tohto zákona“ ) sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

28. Podľa článku 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.

29. Podľa ustanovenia § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne
spolu s rozhodnutím vo veci samej.

30. Odvolací súd pred tým, ako sa začal zaoberať tým, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka primárne skúmal, či došlo v zmysle námietok dlžníka k nesprávnemu procesnému

postupu súdu prvej inštancie, následkom čoho podľa názoru dlžníka malo dôjsť k porušeniu jeho práv na
spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky dlžníka ohľadne nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie sú nedôvodné, nakoľko okresný súd dvakrát akceptoval ospravedlnenia
dlžníka na vytýčených pojednávaniach a pred tým, ako vytýčil tretie pojednávanie písomne upozornil
dlžníka, aby sa dal zastupovať na ďalšom pojednávaní a poučil ho, že na ďalšie ospravedlnenie už

nebude prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy
lenzdôležitéhodôvoduazároveňodneho,alebojehozástupcunemožnospravodlivopožadovať,abysa
na pojednávaní nechali zastúpiť. V danom prípade dôvody uvádzané dlžníkom nemožno považovať za
dôvody osobitého zreteľa, nakoľko ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, dlžník mal na predloženej
práceneschopnosti vyznačené vychádzky, t.j. čas v ktorom sa práve konalo pojednávanie, teda dlžník

mal možnosť sa vytýčeného pojednávania zúčastniť. Pokiaľ tak neurobil a ani si nezvolil zástupcu v
zmysle poučenia súdom, sám si zmaril možnosť relevantným spôsobom preukazovať, že nie sú splnené
podmienky na vyhlásenie konkurzu. Zároveň odvolací súd uvádza, že dlžník bol povinný ku svojmu
ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania priložiť lekárom vystavené potvrdenie, že jeho
zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní bez toho, aby to nemalo negatívny vplyv

na jeho zdravotný stav. Dlžník však okrem žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiadne dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia a zároveň, ako už bolo uvedené, ani potvrdenie od lekára o nemožnosti
zúčastnenia sa na vytýčenom pojednávaní. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne,
keď vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti dlžníka, a to aj s ohľadom na charakter
konkurzného konania, v ktorom je nutné konať bez prieťahov. Z týchto dôvodov sa odvolací súd

stotožňuje s tým, že správanie dlžníka sa javí obštrukčným správaním za účelom oddialenia konania
súdu.

31. K námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zamietol návrh na prerušenie
konkurzného konania odvolací súd uvádza, že ani s týmito námietkami sa odvolací súd nestotožňuje.

Je nesporné, že už prebiehalo na dlžníka reštrukturalizačné konanie, v rámci ktorého bol vypracovaný
reštrukturalizačný posudok a bolo zistené, že nie sú splnené podmienky pre reštrukturalizačné konanie,
následkom čoho bolo toto konanie zastavené. Z tohto dôvodu nemôže dlžník tvrdiť, že mu bola odopretá
možnosť prioritne sa domáhať reštrukturalizačného konania pred konkurzným konaním, nakoľko takétokonanie už voči dlžníkovi prebehlo a bezúspešne. Pokiaľ dlžník zadal vypracovanie reštrukturalizačného
posudku v rámci konkurzného konania, a to až po dvoch vytýčených a odročených pojednávaniach,
pričom v dobe tretieho pojednávania nebol tento reštrukturalizačný posudok rozpracovaný a nebol

známy jeho záver, teda dlžník nepreukázal, že správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Aj v tomto
ohľade sa javí správanie dlžníka ako obštrukciou za účelom oddialenia vyhlásenia konkurzu na jeho
majetok. Pokiaľ teda už v reštrukturalizačnom konaní bolo preukázané, že dlžník nespĺňa podmienky
reštrukturalizácie a zároveň v konkurznom konaní dlžník relevantným spôsobom nepreukázal, že
správcapripravujereštrukturalizačnýposudok,súdprvejinštanciepostupovalsprávne,pokiaľkonkurzné

konanie neprerušil.

32. K ďalšej dlžníkom namietanej skutočnosti, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď na
pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na neurčito a následne vec
rozhodol napadnutým uznesením, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd postupoval správne v
súlade s § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, podľa ktorého súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní

od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Nakoľko dokazovanie súd skončil práve na
pojednávaní dňa 17.1.2018, v zákonnej 7-dňovej lehote súd rozhodol napadnutým uznesením. Zároveň
postupoval správne, pokiaľ o návrhu na prerušenie konania rozhodol v uznesení vo veci samej, t.j. v
napadnutom uznesení v súlade s § 162 ods. 3 CSP.

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie neporušil práva dlžníka,
konal výlučne v intenciách zákona, a preto neboli porušené práva dlžníka na spravodlivé súdne konanie.

34. K samotnému vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka odvolací súd uvádza, že pre vyhlásenie
konkurzu ZKR vyžaduje, aby boli splnené materiálne podmienky, medzi ktoré patrí úpadok, pluralita

veriteľov, dostatok majetku. Za platobne neschopného zákon považuje dlžníka vtedy, ak má viac
ako jedného veriteľa, a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný
záväzok. Platobná neschopnosť sa klasicky považuje za trvalý, nie prechodný stav dlžníka uhrádzať
svoje splatné finančné záväzky. Platobná neschopnosť sa týka len záväzkov na finančné plnenie a je
právne irelevantné, aký je ostatný majetok dlžníka ( napr. hmotný majetok ). Rovnako je pre platobnú

neschopnosť právne irelevantné, či dlžník niektoré záväzky uhrádza. O neschopnosti platiť je možné
hovoriť len vtedy, keď dlžník, ktorý nemá hotové platobné prostriedky, nie je schopný aby splnil splatné
záväzky, na ktoré veritelia naliehajú. Nie je pritom rozhodujúce, či dlžník je tiež v predĺžení, či má
viac majetku ako dlhov, a otázku neschopnosti na platenie je potrebné posudzovať podľa jednotlivého
prípaduapodľacelkovýchpomerovdlžníka.Preposúdenieotázkyplatobnejneschopnostijerozhodujúci

okamžik, kedy bol vyhlásený konkurz, alebo začaté konkurzné konanie. Dlžník musí preukázateľne byť
v úpadku, čo u právnickej osoby znamená, že buď má viac veriteľov a nie je schopný po dlhšiu dobu plniť
svoje splatné záväzky, alebo je v predĺžení. Podmienka viacerých veriteľov dlžníka je splnená tiež vtedy,
ak je splatná pohľadávka ďalšieho ( druhého ) veriteľa zanedbateľného rozsahu. Požiadavku zákona na
pluralitu veriteľov nie je možné posudzovať oddelene od požiadavky plurality „splatných záväzkov“, ktoré

dlžník nie je schopné plniť. Dlžník musí mať najmenej dvoch veriteľov, z ktorých každý má proti nemu
pohľadávku po lehote splatnosti. Pluralita veriteľov je podmienkou pre každú formu úpadku, je splnená
vtedy, ak má dlžník aspoň dvoch veriteľov. Pri platobnej neschopnosti ZKR vyžaduje takých veriteľov,
ktorí majú splatné pohľadávky a dlžník je v omeškaní s platením aspoň jednej pohľadávky voči každému
veriteľovi viac ako 30 dní. Rovnako je právne irelevantné, z akého právneho dôvodu pohľadávka vznikla

alebo výška pohľadávky.

35. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil splnenie
všetkých podmienok pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, dospel k správnemu záveru, že v
danom prípade sú súčasne splnené všetky materiálne podmienky pre vyhlásenie konkurzu, nakoľko

dlžník sa obmedzil len na konštatovanie, že nemá všetky účtovné doklady z dôvodu zničenia účtovnej
agendy treťou osobou, z čoho vyplýva, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Dlžník zároveň v konaní
nevzniesol žiadne námietky ohľadne veriteľmi uplatnených pohľadávok, z čoho možno usudzovať, že
sú nesporné.

36. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.37. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).