Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200778
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818200778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: W.. B. B., nar.

XX.XX.XXXX,bytomS.,Ul.O.č.4,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sosídlom
Pribinova 2, Bratislava, konajúce prostredníctvom: Okresný úrad Prievidza, ul. Medzibriežková č. 2, 971
01 Prievidza, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 2.2.2018 žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že Okresný úrad
Prievidza, katastrálny odbor, je povinný na nižšie uvedených listoch vlastníctva v okrese M., v obci T.

pod A., v k.ú. T. pod A., a to - LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere
XXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v
podiele X/XX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/XX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“
parc.č.XXXX,ornápôdaovýmereXXXXmXvpodieleX/XXX,LVč.XXXX,parc.reg.,,E“parc.č.XXXX,
orná pôda o výmere XXX mX v podiele X/XX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v podiele X/
XX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/XX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,C“ parc. č.
XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v podiele X/XXX, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX v

podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXXX mX
v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXX
mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX
mX v podiele X/XX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX
mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXX
mX v podiele X/XX, LV č. XXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/
XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX v podiele X/

XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXX mX v podiele
X/XXX, LV č. XXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX,
parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX, parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté
porasty o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX, parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX
mX v podiele XX/XXX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v podiele XX/XXX, zapísať meno
žalobcu: W.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S.-3, O. ulica č. 4. O. žalobca takisto žiadal, aby
súd uložil Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor, povinnosť uhradiť mu ujmu 21.500 eur spolu

s náhradou trov konania. Žaloba bola pôvodne zapísaná na tunajšom súde pod sp.zn. 12S/1/2018.

2. Žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým, že si uplatňuje nárok na náhradu spôsobenej ujmy, ktorá mu
vzniklanezákonnýmrozhodnutím(nečinnosťou)orgánuštátnejsprávy,pôsobiacejvrezorteMinisterstvavnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“). Výška uvedenej ujmy mu vznikla v dôsledku hrubej a
ničím ospravedlniteľnej dlhodobej nečinnosti katastrálneho odboru Okresného úradu (ďalej len „OÚ“)
v Prievidzi. Upozornil OÚ v Prievidzi, že pokiaľ nebudú úplne vykonané všetky navrhované zmeny

zápisov v príslušných LV podľa notárskeho osvedčenia o dedičstve, bude nútený si ich vymáhať súdnou
cestou. Na pôvodných listoch vlastníctva bolo meno jeho otca W.. L. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelého
X.X.XXXX, naposledy bytom v S., alebo tiež aj meno jeho otca v označení ,,X. B.“. Nie je možné,
aby mal dvoch biologických otcov, čo kataster neakceptoval a to aj napriek jeho protestom. Kvôli
topornosti práva musel absolvovať až dve dedičské konania. Raz po otcovi L. B. (osvedčenie sp.zn.

31D/343/2008, Dnot 44/2008), a druhý raz po otcovi X. B. (osvedčenie sp.zn. 30D/178/2009, Dnot
93/2009). Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 215/2006 Z.z., celková suma požadovanej ujmy predstavuje
21.500 eur a tá by nemala presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda na Slovensku
v roku 2017 bola vo výške 435 eur mesačne, preto požadovaná náhrada zadosťučinenia voči OÚ
Prievidza toto kritérium nepochybne spĺňa. Ešte dňa 15.4.2009 písomne požiadal kataster nehnuteľností
v Prievidzi, aby mu vydali príslušné LV k dvom dedičským konaniam, sp. zn. 31D/343/2008, Dnot

44/2008 a 30D/178/2009, Dnot 93/2009. Od roku 2009, napriek písomným urgenciám a sťažnostiam,
kataster nevie spoľahlivo zapísať do katastra na jeho meno vyššie uvedené zdedené nehnuteľnosti.
OÚ Prievidza má nepochybne hmotnoprávnu a procesnoprávnu subjektivitu, čo podľa jeho názoru
vyplýva z § 11 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Katastrálne konanie je
správnymkonaním,ktorérealizujúkompetentnéadministratívneorgány.OÚPrievidza,katastrálnyodbor

je podľa § 11 ods. 2 katastrálneho zákona miestnym orgánom štátnej správy na úseku katastra. Pôsobí
v územnom obvode okresu a je rozhodujúcim orgánom v katastrálnom konaní, pretože podľa zákona
v administratívnych právnych veciach koná a rozhoduje samostatne. V danom prípade OÚ Prievidza,
katastrálny odbor, ako správny orgán je kompetentným konať a rozhodovať o osvedčení o dedičstve
po jeho otcovi do katastra nehnuteľností, keďže je priamo zákonom splnomocnený k výkonu štátnej

správy pre individuálnu rozhodovaciu činnosť. Samostatnosť orgánu štátnej správy je charakterizovaná
jeho pôsobnosťou, právomocou, a zodpovednosťou. Spôsobilosť orgánu právnym úkonom vzniká jeho
zriadením a vtedy vzniká aj jeho organizačno-právna subjektivita. Žalobca je v dôsledku nevykonania
zápisu jeho vlastníckeho práva významne obmedzený s nakladaním s nehnuteľnosťami, keďže nemohol
svoje vlastníctvo preukázať výpisom z listu vlastníctva, ktorý je tak laickou ako aj odbornou verejnosťou

považovaný za verejnú listinu, potvrdzujúcu vlastníctvo nehnuteľností. Naviac, existencia zápisu
inej osoby ako vlastníka na liste vlastníctva, mala za následok priame spochybnenie vlastníckeho
práva žalobcu. Vzhľadom na nenapraviteľnosť porušenia práv žalobcu, dĺžku prieťahov, absolútnu a
bezdôvodnú nečinnosť OÚ Prievidza, katastrálneho odboru, negatívne dôsledky nečinnosti na výkon
vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo de facto výrazne obmedzené, skonštatovanie porušenia práva

nie je dostatočné a je na mieste poskytnutie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 17
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá predstavuje sumu 21.500 eur. K vyššie uvedeným tvrdeniam
predložil žalobca ako dôkazy čiastočné výpisy vyššie uvedených listov vlastníctva, osvedčenia o
dedičstve po jeho otcovi, uvedené vyššie, oznámenie Správy katastra v Prievidzi, oznámenie žalobcu
adresované Pozemkovému a lesnému odboru OÚ Prievidza z 24.12.2013, oznámenie o odložení

sťažnosti MVSR OÚ Prievidza z 24.12.2013, odpoveď z Pozemkového a lesného odboru OÚ Prievidza
z 7.8.2015, odpoveď OÚ Prievidza z 26.1.2016, sťažnosť č. II žalobcu adresovanú OÚ v Prievidzi
z 1.2.2016, sťažnosť žalobcu adresovanú Okresnej prokuratúre Prievidza z 4.2.2016, oznámenie o
odložení sťažnosť MVSR OÚ Prievidza z 18.3.2016, upovedomenie o vybavení podnetu z Okresnej
prokuratúryz21.3.2016,oznámenieovybavenísťažnostizMVSROÚPrievidzaz18.5.2016,opakovaný

podnet z Okresnej prokuratúry Prievidza z 13.6.2016, odpoveď z Krajskej prokuratúry v Trenčíne
z 12.7.2016, oznámenie - žiadosť žalobcu adresovaná OÚ Prievidza z 18.7.2017, oznámenie o
odložení sťažnosti MVSR OÚ Prievidza z 22.8.2017, opakovanú sťažnosť žalobcu adresovanú Okresnej
prokuratúre Prievidza z 31.8.2017, upovedomenie o prijatí podnetu z Okresnej prokuratúry z 11.9.2017
a upovedomenie o vybavení podnetu z Okresnej prokuratúry zo 17.10.2017. Náhrada nemajetkovej

ujmy má najmä slúžiť na kompenzáciu stavu neistoty, do ktorej sa poškodený dostal v dôsledku
neprimeranejdĺžkykonaniaavtakomtostavebolajnáslednýudržovaný.Nemajetkováujmapredstavuje
psychickú kategóriu, ktorej rozsah je skutočne ťažko dokázateľný a preukázateľný. Vychádzajúc z
kritérií obsiahnutých aj v § 17 ods. 2 zákona, bude mať potom pre určenie výšky zadosťučinenia
v takomto prípade okrem už opísaných skutočností rozhodujúci význam to, aká bola celková dĺžka

konania. Nedodržanie lehoty uvedenej v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorej mal Okresný
úrad v Prievidzi, katastrálny odbor rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva podľa dvoch osvedčení
o dedičstve, jednoznačne zakladá vznik zodpovednosti za ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Nedodržanielehotyuvedenejvust.§32ods.1zákonač.162/1995Z.z.,mázanásledokvznikzodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, teda vyslovene nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve (iba) týmto postupom (rozsudok NSSR zo dňa 27.10.2010, sp.zn. 5Cdo/301/2009).
Spôsobenú ujmu si uplatňuje výlučne v intenciách zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Poukazuje na to, že vyčerpávajúcim spôsobom a to
aj opakovane, využil všetky prostriedky, ktoré mu dávajú osobitné predpisy na to, aby sa domáhal
odstránenia namietanej dlhodobej nečinnosti katastrálneho odboru. Všetky sťažnosti podal písomne na

Okresný úrad Prievidza, Okresnú prokuratúru Prievidza a takisto na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
avšak bezvýsledne. Listy vlastníctva svedčia jednostaj o opaku, pretože jeho nebohý otec je tam
zapísaný aj naďalej, z čoho je žalobca zúfalý a bezmocný a nevie nijako prinútiť OÚ, katastrálny odbor v
Prievidzi, aby konal v súlade s osvedčením o dedičstve. Všetky vyššie uvedené osvedčenia o dedičstve
po poručiteľovi, žiadosti, urgencie a sťažnosti sú uložené v administratívnom spise OÚ Prievidza,
katastrálny odbor.

3. Časť žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáhal proti MV SR, konajúceho prostredníctvom
Okresného úradu Prievidza, žalobou proti nečinnosti orgánu štátnej správy, zapísania svojho mena do
v žalobe uvedených listov vlastníctva vedených na tamojšom úrade, predstavuje žalobu proti nečinnosti
orgánu štátnej správy, pričom vecne a miestne príslušným vo veci konať je Krajský súd v Trenčíne podľa

§ 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., ktorému súdu vec v tejto časti bola postúpená uznesením č.k.
12S/1/2018-63 z 27.2.2018, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2018. Po právoplatnosti
vyššie uvedeného uznesenia bola vec vo vyššie uvedenej časti postúpená na Krajský súd v Trenčíne.

4. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, táto bola v súlade s časťou B bodu 2.3.2 Rozvrhu práce tunajšieho

súdu na rok 2018 zapísaná do súdneho registra ,,C“. Súd ďalej v predmetnej veci teda konal o žalobe
žalobcu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 21500 eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení
zákona č. 412/2012 Z.z..

5. Žalobný návrh súd pôvodne doručoval OÚ Prievidza, ktorý vo svojom písomnom podaní, doručenom

súdu dňa 23.3.2018, uviedol, že označený žalovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupom,nemápasívnuvecnúlegitimáciu,pretonemožnovyvodiťnárokvočitamuvedenému
ústrednému orgánu štátnej správy na náhradu škody ako to tvrdí žalobca. Zo zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkonu verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov nevyplýva z tvrdených skutočností, že žalovaný, tak ako je označený, je

zodpovedným subjektom a teda z jeho označenia v žalobe nevyplýva správne označenie procesnej
strany tak, ako to vyžaduje § 135 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný nie je
orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V žalobe žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi ujmu 21.500 eur, pričom žalovaného označil ,,Okresný úrad v Prievidzi Katastrálny

odbor“. Okrem toho, že orgán verejnej správy s takýmto názvom neexistuje, okresné úrady podľa
zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
sú od 1.10.2013 len preddavkové organizácie Ministerstva vnútra SR a nemajú právnu subjektivitu
a teda Okresný úrad Prievidza a ani jeho organizačný útvar - katastrálny odbor, nemôžu vo svojom
mene nadobúdať práva a povinnosti majetkovej povahy. Zákonnou podmienkou na podanie žaloby o

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku podľa §
15zákonač.514/2003Z.z..Poškodenýsamôžedomáhaťuspokojenianárokualebojehoneuspokojenej
časti na súde, len ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho
časť, do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. Podanie žaloby žalobcom považovali za predčasné a

zmätočné a žalobu žiadali zamietnuť.

6. Na základe výzvy súdu, zo dňa 28.3.2018, adresovanej žalobcovi, s tým, aby súdu oznámil, či
na podanej žalobe trvá a v prípade, že áno, aby správne označil žalovaného v zmysle § 4 zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení noviel, žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.4.2018 uviedol, že

na podanej žalobe trvá s tým, že zákon č. 514/2003 Z.z., na ktorý poukazoval v žalobe uviedol len
ako analogický podklad na výpočet odškodnenia, teda, aby sa pri požiadavke odškodnenia mal o čo
oprieť. Uvedomuje si, že na základe zákona č. 514/2003 Z.z. by musel absolvovať aj iné konania a
postupy pri uplatňovaní náhrady škody. Napriek tomu na výške odškodnenia trvá, keďže sa domnieva,že príslušný kataster zdržiava konanie úmyselne, pretože na prieťahy bol niekoľkokrát upozorňovaný
a to aj sťažnosťami aj cestou prokuratúry a teraz aj cestou súdu. Opakovane uviedol, že žalovaným
je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, konajúce prostredníctvom Okresného úradu Prievidza, ul.

Medzibriežkova 2, 971 01 Prievidza, ktorý orgán bol uvedený na začiatku žaloby, tento je aj žalovaný
a zodpovedný za predmetný stav veci.

7. Elektronickým podaním zo dňa 18.5.2018, doplneným podaním zo dňa 23.5.2018, MV SR
predovšetkým poukázalo na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Uviedli, že

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je prakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu
konania (§ 161 CSP). Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného
práva má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, ktorú
súd skúma ex offo. Nedostatok týchto podmienok je fakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu
konania (napríklad rozsudok NSSR z 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo/205/2009). V zmysle § 18 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj len „OZ“) vznikajú právnické osoby písomnou zmluvou, zakladajúcou listinou alebo

na základe ust. osobitného zákona. MV SR bolo zriadené zákonom č. 575/2001 Z.z. o organizácii
činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako štátna rozpočtová
organizácia. Jeho kompetencie vymedzuje uvedený zákon. Slovenská republika a MVSR sú dva
rôzne subjekty, ktorých postavenie pred súdom a najmä pasívna či aktívna legitimácia v súdnom
konaní sa líšia a teda nie je možné ich zamieňať. V tejto súvislosti poukázali na R 22/1982: ,,Štát

ako subjekt občianskoprávneho vzťahu nemožno zamieňať s rozpočtovými organizáciami, ktoré majú
vlastné právne subjektivity“. Žalobca sa svojou žalobou domáha náhrady škody podľa ust. zákona č.
514/2003 Z.z., pričom v zmysle týchto ustanovení je zrejmé, že za škodu je zodpovedný štát, t. j.
Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný, zákonom určený orgán. Jednotlivé ministerstvá
a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú samostatnými právnymi osobami. Je teda neprípustné,

aby bol ako žalovaný označený len samotný orgán, pretože nie je pasívne legitimovaný na konanie
o náhrade škody podľa tohto zákona. Podľa § 18 a nasl. OZ vznikajú právnické osoby písomnou
zmluvou, zakladajúcou listinou alebo na základe ust. osobitného zákona. Podľa ust. § 21 OZ, pokiaľ
je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Za štát pred súdom koná
štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá

je oprávnená podľa osobitného predpisu. MV SR nie je príslušné na konanie prejednávanej veci ani
v prípade, ak by bol žalovaný štát a to vzhľadom na ust. zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa ust. § 4
tohto zákona sa určuje orgán konajúci v mene štátu v jednotlivých prípadoch. V prejednávanej veci
je však týmto ústredným orgánom verejnej moci Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, pretože
podľa § 4 ods. 1 písm. d/ koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,

ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla
pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z., okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Podľa §
4 ods. 6 citovaného zákona, štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v
rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobností patria

úseky štátnej správy. Okresné úrady s integrovanou pôsobnosťou sú síce preddavkovou organizáciou
MVSR, niet však pochýb o tom, že s poukazom na znenie zákona č. 180/2013 Z.z. vykonávajú štátnu
správu na viacerých úsekoch štátnej správy odvetvovo riadených príslušnými ústrednými orgánmi
štátnej správy (v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej
správy na jednotlivých úsekoch). Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z.z., Úrad geodézie, kartografie a

katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster
nehnuteľností. MV SR v tomto prípade nie je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý po odbornej
stránke riadi a kontroluje činnosť katastrálneho odboru Okresného úradu a nie je ani tým ústredným
orgánom štátnej správy, ktorý je za jeho činnosť zodpovedný. Na základe uvedeného a vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcom uplatnená náhrada škody nebola s MV SR ani predbežne prerokovaná, nie

je možné sa vyjadriť k žalobnému návrhu a k skutočnostiam v ňom uvedených. Pretože žalobný návrh
smeruje voči MV SR, ktoré nie je pasívne vecne legitimované na konanie, majú za to, že žalobu je
potrebné v celom rozsahu zamietnuť a v tejto súvislosti podotýkajú, že v prípade, ak by žalovaným
bol štát, navrhli by súdu, aby vyzval žalobcu na doplnenie zmätočného žalobného návrhu alebo aby
ustálil, že bude v konaní pokračovať s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR ako orgánom

konajúcim v mene štátu. Poukázali takisto na hmotnoprávne podmienky konania. Zákon č. 514/2003
Z.z. upravuje v ust. § 15 ods. 1 spôsob a podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoré
je potrebné vykonať za účelom posúdenia a rozhodnutia o tomto nároku: ,,Nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavenímosobnejslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbeakoajnárokna
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom

podľa § 4 a 11“. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.: ,,Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škodu alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný.....“. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe
písomnej žiadosti poškodeného je procesnou podmienkou uplatnenia nároku poškodeného na vecne a
miestne príslušnom súde a aj v to iba v rozsahu a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Uvedené
jasne vyplýva z § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že si
žalobca uplatňuje náhradu škody titulom zákona č. 514/2003 Z.z., pričom tento svoj nárok predbežne
písomne neprerokoval, má žalovaný za to, že nie sú dané podmienky na to, aby vo veci mohol súd

konať. Žalovaný preto navrhuje zastaviť konanie a to s poukazom na ust. § 161 ods. 2 CSP, podľa
ktorého ,,ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví“. V
tejto súvislosti poukázali na uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 28Cpr/9/2016-15 zo dňa 1.3.2017,
ktorým súd z tohto dôvodu konanie zastavil. V záverečnom návrhu žiadali konanie z dôvodu nesplnenia
procesných podmienok zastaviť alebo vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,

žalobu zamietnuť.
8. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, oboznámením obsahu spisu
- osobitne pripojené výpisy listov vlastníctva, písomná korešpondencia medzi žalobcom a ďalšími
subjektmi, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 31D/343/2008 - č.l. 29 a 30D/718/2009 - č.l. 25, písomné
podania strán sporu adresované súdu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

9. Žalobca v priebehu celého konania na podanej žalobe proti MV SR trval z dôvodov, ktoré uviedol vo
svojich písomných podaniach vo veci samej. Na pojednávaní pred súdom dňa 14.6.2018, po poučení
súdom a po citovaní mu ust. § 1, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, § 15, § 16 ods.
4 a § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uviedol, že v konaní žaluje MV SR, prostredníctvom ktorého

koná Okresný úrad Prievidza, so sídlom Medzibriežkova 2, 971 01 Prievidza, ktorý subjekt žaluje z
dôvodu, že jeho korešpondencia prebiehala medzi ním a práve týmto subjektom. V konaní nežaluje štát,
ale priamo MV SR, prostredníctvom ktorého koná OÚ Prievidza, so sídlom v Prievidzi. Uviedol tiež, že
svoj nárok na náhradu ujmy si neuplatňuje podľa tých zákonov, ktoré uviedol v žalobe, ale vychádzal
z nich pri určení požadovanej ujmy analogicky, pretože iný vzor na určenie primeranej náhrady alebo

ujmy v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Nemajetkovú ujmu vo výške 21.500 eur požaduje z
dôvodu,ženiejeschopnýinakdosiahnuťnápravu.UplatňujesivkonanívočiMVSRnáhraduujmypodľa
konkrétnych predpisov Občianskeho zákonníka ako aj podľa ostatných noriem, napr. katastrálneho
zákona, ktoré bezprostredne súvisia s obdobnou problematikou, ktoré normy nevedel konkretizovať.
Uviedol,žebyboloneakceptovateľné,abysiorgánštátnejsprávyposúvalzodpovednosťpriamonaÚrad

geodézie, kartografie a katastra SR, alebo na okresnú či krajskú prokuratúru. Kvôli nezodpovednej práci
katastrálneho odboru, musel absolvovať dvakrát dedičstvo po svojom otcovi, raz pod menom Andrej a
druhýkrát pod menom L. B., musel platiť dvakrát notárske poplatky, súdne poplatky, cestovať na kataster
a vysvetľovať, a až zo zúfalstva a bezmocnosti sa obrátil so žalobou na tunajší súd. Permanentne
od smrti svojho otca sa dožadoval listami, sťažnosťami na všetky kompetentné orgány, nápravy, kde

však nepochodil a teda pomoc očakáva od nezávislého a nestranného súdu. Na výslovnú otázku sudcu
uviedol, že v pôvodnom žalobnom návrhu si svoj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 21.500 eur uplatnil v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v neskoršom priebehu konania, listom
zo dňa 11.4.2018, si už však svoj nárok v konaní uplatňuje nie podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale v
zmysle OZ, resp. iných príslušných zákonov, ktoré neuviedol. Uviedol, že zmena právnej kvalifikácie

ním uplatneného nároku je zrejmá z jeho písomného podania, adresovaného súdu zo dňa 11.4.2018, a
síce zo strany 2, druhého odseku tohto podania.

10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom žiadala žalobný návrh v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že vzhľadom na obsah žaloby majú za to, že na nárok žalobcu v

konaní uplatnený sa vzťahuje výlučne zákon č. 514/2003 Z.z., pretože žalobca si uplatňuje z dôvodu
nečinnosti orgánov štátnej správy náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu aj vzhľadom na tvrdenia žalobcu
na pojednávaní považuje za zmätočnú, pretože označený žalovaný: Ministerstvo vnútra, ktoré koná
prostredníctvom Okresného úradu a ktorý je preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra a nemáprávnu subjektivitu, môže byť účastníkom súdneho konania len v určitých vymedzených prípadoch,
najmä nárokov na ochranu životného prostredia. Pokiaľ ide o aplikáciu OZ na predmetnú problematiku,
má za to, že v predmetnej veci v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali je potrebné aplikovať

zákon č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú nečinnosť katastra, žalobca predložil súdu dve
osvedčenia o dedičstve, pričom zároveň predložil aj upovedomenie Okresnej prokuratúry Prievidza zo
dňa 17.10.2017, kde je uvedené, že obe tieto osvedčenia o dedičstve a zároveň z nich vyplývajúce
skutočnosti boli zapísané do katastra nehnuteľností v rokoch 2009 a 2011. Súhlasný stav so závermi
týchto dvoch osvedčení o dedičstve je zrejmý aj z výpisov listov vlastníctva, ktoré žalobca uvádza

v žalobe, kde v každom jednom má žalobca zapísaný podiel zodpovedajúci obsahu osvedčenia o
dedičstve. Nerozporuje skutočnosť, že na konkrétnych listoch vlastníctva vystupuje stále ako vlastník
týchtoparcielotecžalobcuakojehoprávnypredchodca,tietopodielyvšaknebolipredmetomdedičského
konania, ktoré žalobca uvádza v tomto konaní a teda nebol preukázaný právny dôvod na zmenu zápisu
v katastri nehnuteľností. Zo strany žalobcu neboli preukázané podmienky pre vznik nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy za nečinnosť, vznik nemajetkovej ujmy a ani príčinná súvislosť.

11. Na pojednávaní dňa 14.6.2018 súd uznesením podľa § 142 Civilného sporového poriadku pripustil
zmenu žalobného návrhu tak, že žalobcom uplatnený nárok o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
21.500 eur si žalobca uplatňuje nie v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z.z., ale v zmysle iných právnych
predpisov, osobitne podľa Občianskeho zákonníka.

12. Na základe osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 9.3.2009 JUDr. Y. M., notárom ako súdnym
komisárom so sídlom v Bratislave, v dedičskej veci sp.zn. 31D/343/2008, Dnot 44/08, po poručiteľovi
W.. L. B., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa X.X.XXXX, na základe dohody dedičov, sa žalobca stal
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností po svojom otcovi, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX,

XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXX, XXXX a XXXX pre k.ú. T. pod A..

XX. Na základe osvedčenia o dedičstve vydaného dňa X.XX.XXXX W.. B. N., notárom ako súdnym
komisárom so sídlom v Bratislave, v dedičskej veci sp.zn. 30D/718/2009, Dnot 93/2009, po poručiteľovi

W.. L. B., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa X.X.XXXX, na základe dohody dedičov, sa žalobca stal
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností po svojom otcovi zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX
a XXXX pre k.ú. T. pod A..

XX. Z výpisov listov vlastníctva, predložených žalobcom do spisu a založených v spise na č.l. X-

XX vyplýva, že otec žalobcu, označený krstným menom L. alebo X., je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností uvedených vo vyššie uvedených listoch vlastníctva.

XX. Z písomností predložených žalobcom, založených v spise na č.l. XX-XX a XX-XX vyplýva, že za
účelom zapísania konkrétnych nehnuteľností, resp. ich podielov na svoje meno, žalobca oslovil viaceré

subjektyokreminéhoL.úradM.,L.prokuratúruM.aI.prokuratúruvD.,ktorésubjektyžalobcovipísomne
odpovedali.

XX. Z listu L. prokuratúry M., adresovanej žalobcovi, zo dňa XX.XX.XXXX, vyplynulo, že tamojšia
prokuratúra dňa X.X.XXXX prijala žalobcovu opakovanú sťažnosť ako podnet na preskúmanie postupu

- nečinnosti OÚ M., katastrálneho odboru po XX.X.XXXX, vo veci zapísania žalobcovho vlastníckeho
práva na základe listín o dedičstve sp.zn. XXD/XXX/XXXX a XXD/XXX/XXXX, po nebohom L. B., sp.zn.
XXD/XXX/XXXX, po nebohom X. B. a XXD/XXX/XXXX po nebohej M. B.. M. spisového materiálu OÚ
M. katastrálny odbor, nebola zistená pri zápise listín o dedičstve nečinnosť, resp. nezákonný postup
zo strany OÚ M., katastrálny odbor. Zo zadováženého spisu boli zistené, že osvedčenie o dedičstve

v dedičskej veci po nebohom W.. L. B., sp.zn. XXD/XXX/XXXX, Q. XX/XX zo dňa X.X.XXXX bolo
katastrálnemu úradu doručené XX.X.XXXX, do katastra nehnuteľností bolo zapísané dňa XX.X.XXXX
pod zložkou VZ XXX/XXXX v súlade s predloženou listinou. L. o dedičstve v dedičskej veci po nebohom
L. B. č. XXD/XXX/XXXX, Q. XX/XXXX, zo dňa X.XX.XXXX, bolo katastrálnemu úradu doručené dňa
XX.X.XXXX a zaevidované pod číslom Z 432/2011. Do katastra nehnuteľností bolo zapísané dňa

21.1.2011 a zaevidované pod č. Z 432/2011. Do katastra nehnuteľností bolo zapísané dňa 11.3.2011
pod zložkou VZ 118/2011 v súlade s predloženou listinou. S poukazom na to, že vo vyššie uvedenom
postupe OÚ Prievidza katastrálneho odboru (zapísané sú vlastnícke práva na základe všetkých
doručených rozhodnutí o dedičstve) nebolo zistené porušenie zákonnosti, ktoré by odôvodňovalo prijatieprokurátorského opatrenia, podnet žalobcu zo dňa 31.8.2017 doručený prokuratúre dňa 6.9.2017, bol
odložený.

17. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému, po zmene žalobného návrhu v priebehu konania,
ktorú súd uznesením na pojednávaní dňa 14.6.2018 pripustil, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v zmysle OZ a ostatných osobitných právnych predpisov, ktoré bližšie neuviedol. Výslovne uviedol, a
to aj napriek poučeniu súdu na pojednávaní dňa 14.6.2018, že v konaní žaluje Ministerstvo vnútra SR,
konajúce prostredníctvom Okresného úradu Prievidza, ul. Medzibriežkova č. 2, 971 01 Prievidza.

18. Občiansky zákonník obsahuje úpravu nemajetkovej ujmy v peniazoch len v rámci ochrany osobnosti
v ustanovení § 13 ods. 2 a 3.

19. Rovnako, ako to tvrdila zástupkyňa žalovaného na pojednávaní, i súd bol toho právneho názoru,
že z dôvodu, že žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup katastrálneho úradu v Prievidzi, v

danom prípade ide o nárok, ktorý je potrebné posúdiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V konečnom dôsledku
i sám žalobca podanou žalobou si svoj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy pôvodne uplatnil v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a pokiaľ až v priebehu konania si nárok začal uplatňovať podľa iných
právnych predpisov, ktoré však vôbec neuviedol (okrem OZ), konal tak zrejme účelovo, v snahe predísť

cit. zákonom predpokladanému postupu - nutnosti vopred predbežne prerokovať nárok na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

20. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za

škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

21. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a/ výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, b/ orgán verejnej moci je 1. štátny orgán a 2. orgán územnej
samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba, alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, ............... d/ nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

24. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vzniká pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a/
a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavení osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

27. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody, alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnený nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody, prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

28. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy, a na okolnosti,

za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom živote.

29. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako už bolo uvedené vyššie, bol súd toho právneho názoru, že na
nárok žalobcu v konaní uplatnený, sa vzťahuje výlučne zákon č. 514/2003 Z.z., pretože žalobca si v

konaní uplatnil z dôvodu nečinnosti orgánov štátnej správy náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Je teda úplne bezpredmetné, ak žalobca v priebehu konania začal tvrdiť, že si svoj nárok v konaní
neuplatňuje v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ale podľa iných právnych predpisov.

30. Keďže podľa právneho názoru súdu bolo možné v prípade nároku, ktorého sa v konaní žalobca

domáhal, vychádzať len z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., súd prednostne skúmal, či žalovaný je
v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je
nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane
žalovaného, ktorú súd skúma ex offo.

31. MV SR bolo zriadené zákonom č. 575/2001 Z.z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov ako štátna rozpočtová organizácia. Jeho kompetencie
vymedzuje uvedený zákon. Slovenská republika a MVSR sú dva rôzne subjekty, ktorých postavenie pred
súdom a najmä pasívna či aktívna legitimácia v súdnom konaní sa líšia a teda nie je možné ich zamieňať.
Ako už bolo vysvetlené vyššie, žalobca sa v konaní v skutočnosti domáha náhrady škody podľa ust.

zákona č. 514/2003 Z.z., pričom v zmysle týchto ustanovení je zrejmé, že za škodu je zodpovedný štát,
t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný, zákonom určený orgán. Jednotlivé ministerstvá
a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú samostatnými právnymi osobami. Je teda neprípustné,
aby bol ako žalovaný označený len samotný orgán, pretože nie je pasívne legitimovaný na konanie o
náhradeškodypodľatohtozákona.Podľaust.§21OZ,pokiaľjeúčastníkomobčianskoprávnychvzťahov

štát, je právnickou osobou. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. MV SR
nie je príslušné na konanie prejednávanej veci ani v prípade, ak by bol žalovaný štát a to vzhľadom
na ust. zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa ust. § 4 tohto zákona sa určuje orgán konajúci v mene štátu
v jednotlivých prípadoch. V prejednávanej veci je však týmto ústredným orgánom verejnej moci Úrad

geodézie, kartografie a katastra SR, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. d/ koná v mene štátu ministerstvo
alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z., okresný úrad je
miestny orgán štátnej správy. Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona, štátnu správu, ktorú vykonávajú

okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej
správy, do ktorých pôsobností patria úseky štátnej správy. Okresné úrady s integrovanou pôsobnosťou
sú síce preddavkovou organizáciou MVSR a v zmysle zákona č. 180/2013 Z.z. vykonávajú štátnu
správu na viacerých úsekoch štátnej správy, odvetvovo riadených príslušnými ústrednými orgánmištátnej správy (v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej
správy na jednotlivých úsekoch). Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z.z., Úrad geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster

nehnuteľností. MV SR v tomto prípade nie je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý po odbornej
stránke riadi a kontroluje činnosť katastrálneho odboru Okresného úradu a nie je ani tým ústredným
orgánom štátnej správy, ktorý je za jeho činnosť zodpovedný.
32. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný nie je v
spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, súd žalobu bez ďalšieho dokazovania ako nedôvodnú

zamietol.

33.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žepasívnevecnelegitimovanýmsubjektomvpredmetnejprávnej
veci bola Slovenská republika, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1
písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z.).

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a preto súd rozhodol, že má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom,
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357
písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.