Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201246
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216201246.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, N.
E., o zaplatenie 1.956,54 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 11C/28/2016-56 zo dňa 26. septembra 2016, v časti splatnosti uloženej povinnosti

zaplatiť istinu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s
príslušenstvom r u š í a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.956,54 eura, úrok 118,24 eura, úrok z omeškania 1,26 eura, úrok z úveru 17,90 % ročne zo

sumy 1.956,54 eura od 24.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.956,54 eura a
zo sumy 118,24 eura, všetko od 24.11.2015 do zaplatenia, a to formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 20 eur splatných vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc od 25.12.2016 až do úplného
zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odvolaním napadnutej časti o splatnosti uloženej povinnosti (20 eur mesačne pod stratou výhody
splátok) súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovanej povolil dlžnú sumu splácať
v mesačných splátkach s tým, že pokiaľ nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane
sa splatnou celá nesplatená časť dlžnej sumy naraz (§ 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP).

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcavčastisplatnostiuloženej povinnosti
žalovanej zaplatiť istinu s príslušenstvom. S uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca
nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd pri rozhodnutí
v tejto veci postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 OSP. V aktuálne platnej

a účinnej právnej úprave však takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. Ustanovenie § 232 ods. 3
CSP, na ktoré súd odkazuje totiž stanovuje, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Čo sa týka posúdenia samotných
okolností prípadu, súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú
pohľadávku. Súd sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej, ale svoje zistenia obmedzil
výlučne na posúdenie žalovanou tvrdeného mesačného príjmu bez jeho ďalšieho preukazovania a

plnenia vyživovacej povinnosti k deťom žalovanej, taktiež len v predpokladanej, bližšie neurčenej výške.
Nakoľko súd nedostatočne posúdil skutkový stav, jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.Posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou
aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému
zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre

posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba
predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovanej, ale jej celkové majetkové pomery.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd jednak nedostatočne zistil skutkový stav, a teda nebola splnená
podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a jednak
súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore a čl. 2 ods.

2 Ústavy SR. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške zaplatených súdnych poplatkov.

4. Žalovaná odvolanie nepodala, ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti splatnosti uloženej povinnosti plniť zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vzhľadom na to, že odvolaním žalobcu bola napadnutá len tá časť rozsudku súdu prvej inštancie,
v ktorej súd povolil žalovanej zaplatiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po
20 eur, tento rozsudok v časti prisúdenej istiny, úrokov a úrokov z omeškania, ako aj v časti náhrady
trov konania, nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací súd

preskúmaval len dôvodnosť povolenia splátok.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy
1.956,54 eura s príslušenstvom (ktoré v žalobe bližšie špecifikoval) titulom plnenia zo zmluvy o úvere.
Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila uzavretie úverovej zmluvy, uviedla, že nárok

žalobcu uznáva v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky (vo výpovedi na pojednávaní 26.9.2016, č.l.
54)). Požiadala o možnosť dlžnú sumu splácať v splátkach maximálne po 20 eur mesačne, pretože
má dve vyživovacie povinnosti, je na materskej dovolenke, nemá žiaden príjem, žije s druhom, býva v
komunálnom byte a je nemajetná.

8. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

9. V zmysle citovaného ustanovenia mal súd možnosť lehotu troch dní na plnenie v zmysle citovaného
ustanovenia CSP predĺžiť, teda určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach a zároveň mal

určiť výšku splátok a podmienky splatnosti. Súd musí takýto výrok riadne odôvodniť s poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania. Pri priznaní výhody splátok žalovanej musí súd zohľadniť najmä
výškupriznanéhoplnenia,platobnúschopnosťžalovanejavkonaníprejavenúsnahuoplnenie,možnosť
žalobcu domáhať sa plnenia celého dlhu v prípade nedodržania splácania splátok. Je pritom na
úvahe súdu, či po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami (vykonanými dôkazmi) výhodu splátok

povinnej žalovanej umožní alebo nie, v akom rozsahu a za akých podmienok. Platí ale, že pokiaľ
povinná žalovaná o umožnenie uhradiť dlh v splátkach v priebehu konania požiada, súd sa s tým musí
zaoberať a riadne vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo sa v danom prípade nestalo.

10. Žalobca nedôvodne namietal, že podľa platného a účinného znenia CSP nie je možnosť žalovanej

povoliť zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach. Táto možnosť vyplýva z vyššie citovaného § 232 ods. 3
CSP. Súd prvej inštancie teda neprekročil svoju právomoc, keď rozhodol o povolení výhody splátok.11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru,
že rozsudok je v časti povolenia splátok nepreskúmateľný (čo dôvodne namietal aj odvolateľ), nakoľko
z jeho obsahu nemožno vyvodiť, z akých dôvodov súd umožnil žalovanej zaplatiť prisúdenú istinu s

príslušenstvom v splátkach, keď jediným dôvodom, ktorý súd uviedol, bolo to, že žalovaná požiadala o
možnosť splátok (bod 2 odôvodnenia rozsudku).

12. Žalobca dôvodne poukázal na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností
žalovanej zaplatiť dlžnú pohľadávku. Súd sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej, svoje

zistenia obmedzil výlučne na žalovanou tvrdený mesačný príjm bez jeho ďalšieho preukazovania
a plnenia vyživovacej povinnosti k deťom žalovanej, taktiež len v predpokladanej, bližšie neurčenej
výške. Zároveň je potrebné vychádzať tiež z toho, že posúdenie finančných možností žalovanej pre
účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe
najvhodnejšieho spôsobu exekúcie, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného

spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť
žalovanej, ale jej celkové majetkové pomery. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že výška splátok
musí byť primeraná výške priznaného plnenia, pričom v danom prípade by pri splátkach 20 eur mesačne
bola istina a vyčíslené úroky zaplatené až po 8,5 roku, čo je neprijateľné. Podľa ustálenej rozhodovacej
praxe by lehota na zaplatenie celého dlhu nemala presiahnuť 3 roky.

13. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý povolil žalovanej zaplatiť
prisúdenú sumu v splátkach, bez akéhokoľvek posúdenia a odôvodnenia splnenia podmienok pre
povolenie splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý proces.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd v časti splatnosti uloženej platobnej povinnosti zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, zaoberajúc sa už výlučne splatnosťou
žalovanému uloženej povinnosti, bude s použitím § 232 ods. 3 a 4 CSP po doplnení potrebného
dokazovania zameraného predovšetkým na osobné, majetkové či zárobkové pomery žalovanej a po
zohľadnení vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, opätovne rozhodnúť o splatnosti
povinnosti plniť uloženej žalovanej, pričom rozhodnutie bude potrebné riadne v súlade s § 220 ods. 2

CSP odôvodniť.

16. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov tohto odvolacieho konania súd prvej inštancie.

17. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).