Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201436
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416201436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s. Bratislava Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom AK Bratislava, Na vŕšku č. 12 proti žalovanému: E.B.S. T. L.. XX.XX.XXXX, P. J. Ž. L. Y., A..
K.. I. Č.. XXX/X o žalobe na zaplatenie 514,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 144,- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 11.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 514,- € spolu s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania odo dňa 11.11.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 19.06.2014 uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.K 420142107 (ďalej len „zmluva o úvere“),
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 400,- € za celkový úrok 20 % vo výške 80,- €
a servisný poplatok 9 % z istiny, t.j. vo výške 36,- €. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku úveru vo
výške 516,- € uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,- €

a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 51,- €. Prvá splátka bola splatná v 10. deň
po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné
strany inak.

2/. Vo veci súd okresný súd rozhodol rozsudkom 05.05.2016 tak, že žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a

zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 136,- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania odo dňa 11.11.2014
do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

3/. Na odvolanie žalobcu Krajský súd Banská Bystrica svojim rozhodnutím 14Co/554/2016 zo dňa
27.03.2018 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutie
okresného nie jednoznačne na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu jasne a
zrozumiteľne odôvodňuje prečo poskytnutý úver súd považuje za bezpoplatkový a bezúročný.

4/. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C. s. p. “). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začatépredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5/. Súd po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu opakovane nariadil pojednávanie na deň
12.06.2018, na ktoré sa strany sporu nedostavili, hoci doručenie predvolania na pojednávanie mali
vykázané. U žalovaného mal súd vykázané doručenie fikciou doručenia. O odročenie pojednávania
strany nežiadali, preto súd v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

6/. Z predložených písomných dôkazov súd zistil, že dňa 19.06.2014 uzavrel žalobca so žalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému
bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 400,- €. Úver bol poskytnutý za celkový
úrok vo výške 20% z istiny, t.j. 80,- €. Za poskytnutie úveru si veriteľ ďalej vyúčtoval servisný poplatok
vo výške 9 % z istiny, t.j. 36,- € (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“ 26,77
%) priemerná RPMN 49,67 %. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 516,- € v 13

mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,- € a ďalej v pravidelných 10
mesačných splátkach vo výške 51,- €. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po poskytnutí úveru a každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
Z bodu 1 článku III uzavretej zmluvy súd zistil, že žalobca a žalovaný sa v zmluve o úvere dohodli, že
žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. V zmysle bodu 2
článku III zmluvy, konečnou splatnosťou úveru je 380. deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania tejto
zmluvyjeoduzatvoreniazmluvydotermínukonečnejsplatnostiúveru,t.j.380kalendárnychdní.Žalobca
predložil súdu predžalobnú upomienku zo dňa 02.10.2014, ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie
dlžnej čiastky po splatnosti vo výške 310,- € v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy a bol upozornený, že

ak svoj záväzok po splatnosti neuhradí, uplatní žalobca po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca predložil súdu oznámenie
o zosplatnení záväzku zo dňa 10.01.2015, ktorým žalobca úver zosplatnil ku dňu 10.11.2015 a vyzval
žalovaného na zaplatenie celého dlhu, a to v celkovej výške 516,- €. Žalovaný tvrdil a na preukázanie
tvrdení predložil i listinný dôkaz ( knihu splátok k úveru č. K 420142107 ), že z poskytnutého úveru uhradil

sumu 2,- € dňa 16.06.2014, v identický deň sumu 132,- € a dňa 11.09.2014 sumu 122,- €. Finančné
prostriedky prijala od žalovaného ako dlžníka osoba Janky Ďurčovej (čl. spisu 21), t.j. osoba, ktorá ako
finančný agent aj uzatvorila so žalovaným i zmluvu o úvere.

7/. Súd právne vec posúdil :

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátkyakeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtoprávaOZ.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa§497Obchodnéhozákonníka(ďalejObZ),zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím

fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu ;ak
je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu
,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ,ako aj
časovéobdobia,vktorýchdochádzakzmenevýškyúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru,podmienky

a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktoromPodľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa.

8/. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému
je dôvodná len čiastočne, preto súd podanej žalobe vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku
rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie súdom priznanej sumy. V prevyšujúcej časti súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

9/. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.
z. Predovšetkým táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z .z. Už z tohto dôvodu

možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z. dospieť k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V článku III zmluvy v bode
2 je uvedená len dohodnutá definícia pojmu „konečná splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „380. deň
po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej
splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní“. Súd má za to, že takto uvedený a formulovaný údaj o termíne

konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z.
Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe
k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške
a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom

a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej splatnosti, a
to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je uvedené v
uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu
predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru. Tento legálny výklad možno podporiť aj
gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia, nakoľko právna norma výslovne uvádza

požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako opakovane dovodil odvolací súd (napr.
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012) „Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov
(týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet
splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami

premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru predstavovať“. Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti
úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané,
že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo

je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z., ktorou sa podľa § 2 písm. j/ zákona
č.129/2010 Z.z. rozumie úroková sadzba stanovená na ročnej báze. Zmluva obsahuje len tzv. fixnú
úrokovú sadzbu (v zmluve uvedená sumou 20 % z istiny) definovanú § 2 písm. k/ zákona č.129/2010
Z.z., ktorá však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm.
i) zákona. Podstatnou zákonnou náležitosťou a rozhodujúcim ukazovateľom pre spotrebiteľa je práve

úroková sadzba úveru definovaná v § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. ako úroková sadzba stanovená
na ročnej báze, ktorá má pre spotrebiteľa oveľa väčšiu vypovedaciu (a porovnávaciu) hodnotu ako tzv.
fixná sadzba, ktorá je stanovená za celé obdobie predpokladaného trvania záväzku. Aj z tohto ďalšieho
dôvodu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko
žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 400,- € doteraz uhradil žalobcovi sumu 2,- € + 132,- € + 122,-

€ spolu 256,- €, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 144,- €, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou
poskytnutéhoúveruasumouuskutočnenýchúhrad(400-256).Vprevyšujúcejčasti,t.j.včastisúdžalobu
ako nedôvodnú zamietol.10/. Žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 11.11.2014 do zaplatenia. Žalobca
požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, ku ktorému
došlo dňa 10.11.2014.

11/. Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorý sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 tohto
vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 11.11.2015 bola 0,05 % ročne. Vzhľadom
na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a to počnúc dňom 11.11.2014 až

do zaplatenia.

12/. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C. s.
p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a preto súd o
trovách konania rozhodol s využitím ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).