Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118208860
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5118208860.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: G. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. R. XXX/XX, XXX XX O., Š.
R. W., právne zastúpená Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04
Žilina, IČO: 46 974 245, proti žalovanému: E. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. R. XXX/XX, XXX XX O., Š. R.
W., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo zakázané žalovanému vstupovať do

rodinného domu so súpisným č. XXX postavenému na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 117 m2 a na k nemu prislúchajúcemu dvoru, ktorý tvorí pozemok parcela
S.-D. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere 416 m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území
O. a sú evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 15.05.2018 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 16.05.2018
domáhala proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
zákaz, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
2. Návrh bol podaný ku konaniu vedenému na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 30P/68/2018.
Postupom podľa ust. časti 2/ Pravidlá určovania zákonného sudcu bod C.3 ods. 4 písm. b) druhá

odrážka v spojení s ust. časti 1/ Opis súdnych registrov - Register občianskoprávnych vecí C register
písm. k) Rozvrhu práce Okresného súdu Žilina na rok 2018 v aktuálnom znení bola vec náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Andrejovi Kekelymu dňa 06.06.2018 o 13:00:16
hod. Vec bola zapísaná pod novou spis. zn. 6C/43/2018.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že uzavrela

manželstvo so žalovaným dňa XX.XX.XXXX na Obvodnom úrade Ž.. Manželstvo je zapísané na
Matričnom úrade vo B. v knihe manželstiev vo zväzku B., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom XX. Z tohto manželstva sa narodili tri deti a to: S. Z., K.. XX.XX.XXXX, U. Z., K.. XX.XX.XXXX
a B. Z., K.. XX.XX.XXXX. Ďalej žalobkyňa uviedla, že podala návrh na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode na Okresnom súde Žilina, pričom konanie o
tomto návrhu je vedené pod spis. zn. 30P/68/2018. Je výlučnou vlastníckou stavby rodinného domu

súp. č. XXX postaveného na parcele S.-D. Č.. XXXX/X evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. O., v
ktorom má žalovaný zriadený trvalý pobyt. Medzi ňou a žalovaným vznikali prvé problémy približne dva
roky po uzavretí manželstva, kde žalovaný často riešil problémy v podnikaní nadmerným požívaním
alkoholických nápojov. Často sa stávalo (2-3 krát týždenne), že žalovaný odchádzal na noc preč a ráno
sa vracal v podnapitom stave. Spočiatku žalovaný pil iba cez víkend, avšak vzhľadom na kopiace sa
problémy v podnikaní hľadal útechu v alkohole už i cez pracovný týždeň. Počas toho, ako bol žalovaný

v alkoholickom opojení, bol veľmi agresívny, kričal nielen na ňu samotnú, ale i na ich spoločné deti.
Často sa stávalo, že žalovaný v amoku rozbíjal taniere, poháre, ako i zariadenie uvedeného rodinnéhodomu. Nadávky, urážky a psychické vydieranie boli u nich na dennom poriadku. Zo strany žalovaného
dochádzalo k psychickému týraniu nielen jej ako jeho manželky, ale i detí. Žalovaný ju v opitosti slovne
urážal. Stalo sa, že ju chytil i pod krk so slovami „ja Ťa zabijem“, avšak sa jej podarilo zo zovretia

vyslobodiť. Žalovaný i napriek tomu, že nie je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, vyhadzoval deti ako
i ju z domu so slovami, že tam nemajú čo robiť. Akonáhle žalovaný prišiel domov opitý, okamžite začal
hľadať zámienku na hádky a konflikty. Stačilo len, aby nebol umytý riad a okamžite začala hádka,
nadávky, vyhrážky zo strany žalovaného na ňu, ako i na ich deti. Snažila sa žalovanému dohovoriť, aby
sa liečil, avšak akékoľvek snahy o riešenie situácie nepadli na úrodnú pôdu. Dohovoriť žalovanému sa

snažila i jeho rodina avšak bezúspešne. Častými svedkami uvedeného správania žalovaného boli i deti,
ktoré veľmi zle znášali celkovú situáciu v rodine. Deti jej volajú, či zo školy, resp. z práce môžu ísť domov,
či tam nie je ich opitý otec. Deti radšej prespávajú u starých rodičov a odmietajú chodiť domov zo strachu
pred ich otcom. Neraz sa stalo, že žalovaný prišiel opitý neskoro večer, deti sa z obavy, čo sa bude zase
diať, zamykali do svojich izieb. Stresové domáce prostredie má vplyv i na psychiku detí - maloletý U.
sa pocikáva a najstaršia S. je v práci nesústredená. Neznesiteľné správanie sa žalovaného vyvrcholilo

počas vianočných sviatkov roku 2017, kedy sa jej, ako i deťom, žalovaný vyhrážal svojou samovraždou.
Na to, aby preukázal, že to myslí vážne, požil žalovaný množstvo liekov a tieto zapil alkoholom. Akonáhle
sa žalovaný dozvedel, že podala návrh na rozvod ich manželstva, spolužitie v rodinnom dome sa stalo
neznesiteľným. Žalovaný chodí takmer denne opitý, deti ako i ju vyhadzuje z domu, rozbíja zariadenie
domu. Neustále urážky typu „ty si pi..“, „ ty si ku...“ sa stávajú bežnou súčasťou dňa. Deti odmietajú

bývať v rodinnom dome a radšej prespia u starých rodičov alebo u kamarátov. Akákoľvek rozumná
komunikácia medzi ňou a žalovaným nie je možná. Žalovaný výslovne chodí do rodinného domu, aby
vyvolával hádky, spory a „dusno“. Všetci obyvatelia domu majú strach akonáhle sa objaví žalovaný vo
dverách. Ona, ako i deti, majú dôvodnú obavu o svoj život, ako i zdravie, akonáhle žalovaný vstúpi
do predmetného rodinného domu. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že z jej návrhu je zrejmé, že navrhuje

nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života, zdravia a majetku, pričom táto ochrana bude
dosiahnutátým,žesúdzakážejejmanželovi-žalovanémuvstupovaťdorodinnéhodomu,vktoromspolu
bývajú. Medzi nimi existuje právny vzťah (pomer), pretože sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti,
pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku je to, že povinná osoba je dôvodne

podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie.
Dôvodné podozrenie z násilia je osvedčené z jej samotných skutkových tvrdení. Tieto skutočnosti vedú k
záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Právo na ochranu života a zdravia,
ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako právo na obydlie.
4. Žalobkyňa ako dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení označila sobášny list strán sporu, rodné listy ich

detí a výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k. ú. O..
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.
8. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych
pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň
osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované

alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov
strán by bolo právo jednej strany ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd

pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa žiada nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojej

osoby, resp. života a zdravia, pričom táto má byť dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstupovať
do predmetného rodinného domu, v ktorom žalobkyňa býva (spolu s ich deťmi), a tiež že zakáže
žalovanému vstup na priľahlý pozemok parcela S.-D. Č.. XXXX/X. Žiada teda úpravu vzájomného
pomeru medzi ňou a žalovaným, pokiaľ ide o užívanie týchto nehnuteľností.
13. Z právneho hľadiska je tak potrebné návrh žalobkyne právne posúdiť ako návrh podľa cit. ust.

§ 325 ods. 2 písm. e) CSP. Účelom toho inštitútu je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia
alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením tak možno
osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom
chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa
predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby.
Rozhodujúcijefaktickýstavužívaniaobydliazaúčelombývania.Prenariadenieneodkladnéhoopatrenia

je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu
k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade
legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom
vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nie
je ohraničený kategóriou blízkych osôb (§ 116 Občianskeho zákonníka). Pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne
osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje známky fyzického alebo psychického násilia.
Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii
svedka incidentu) a pod. (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s, str. 1097
a 1098)
14. Podľa ust. čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
16. Keďže žalobkyňou označené dôkazy táto nepripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 15.05.2018 (s výnimkou výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného pre k. ú. B. zo
dňa 16.05.2018), súd si pripojil pre účely rozhodnutia o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

spis Okresného súdu Žilina spis. zn. 30P/68/2018. V obsahu tohto spisu sa nachádzajú žalobkyňou
označené listinné dôkazy.
17. Zo sobášneho listu vydaného Obvodným úradom Ž., matrika B. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v knihe
manželstiev Obvodného úradu Ž., matrika B. bolo zapísané vo zväzku B.., ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým č. XX manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa XX.XX.XXXX.

18. Z rodných listov S. Z., K.. XX.XX.XXXX, U. Z., K.. XX.XX.XXXX a B. Z., K.. XX.XX.XXXX, vyplýva,
že ako ich rodičia súd v týchto rodných listoch zapísaní žalobkyňa ako matka a žalovaný ako otec.
19. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, vedeného pre k. ú. B. zo dňa 16.05.2018 vyplýva, že
v časti A LV sú evidované: stavba rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/
X a pozemky parcely S.-D. Č..: XXXX/X - záhrady o výmere 186 m2, XXXX/X - záhrady o výmere 416

m2 a XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2. V časti B LV je ako výlučný vlastník pod
B1 evidovaná žalobkyňa, a to titulom: dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zo dňa 22.02.2010 č. B. XXX/XXXX pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX a kúpna zmluva zo dňa
18.03.2013 č. B. XXXX/XXXX pod položkou výkazu zmien č. XX/XXXX.
20. Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 30P/68/2018, že tento spis sa vedie v konaní

o rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode, a to na základe návrhu na začatie konania zo dňa 21.03.2018
podaného žalobkyňou na Okresnom súde Žilina dňa 27.03.2018. Z obsahu tohto návrhu na začatie
konania vyplýva, že žalobkyňa tento odôvodnila skutkovo medzi iným tým, že začiatku ich vzťahu so
žalovaným boli harmonické bez akýchkoľvek problémov. Obaja sa venovali podnikaniu, pre ktoré sa čím

ďalej menej stretávali a vracali sa až neskoro večer domov. Uvedené skutočnosti mali za následok ich
vzájomné vzďaľovanie sa a s tým spojené odcudzenie. Na prelome rokov 2014 a 2015 mal žalovaný
výrazné problémy v podnikaní, čo vyústilo do reštrukturalizačného konania a následne do konkurzného
konania. Žalovaný problémy v podnikaní riešil alkoholom, ako i liekmi, čo malo za následok vznik častýchhádok a konfliktov, ktoré výrazne naštrbili ich vzťah. V tom čase ich navštevovali často v ich dome
rôzne osoby, ktoré sa predstavovali ako žalovaného veritelia a žiadali úhrady splatných dlhov. Tieto
návštevy boli takmer na dennom poriadku. Ako matka troch detí mala strach o seba, ako i o svoju

rodinu. Uvedené problémy žalovaného v podnikaní sa prenášali i na ich spoločný život. Takmer vôbec
sa nerozprávali o ich problémoch, ale riešilo sa neustále iba podnikanie. Spoločne ako rodina trávili
čas minimálne, žalovaný však uprednostňoval svoje podnikanie. Z uvedeného dôvodu ho takmer vôbec
nevídali.Žalovanýajnapriekjejvýzvamaprosbámnechcelriešiťrodinnéveci,verili,žepoukončeníkrízy
v podnikaní sa všetko napraví, avšak opak je pravdou. Medzi nimi ako manželmi dochádzalo k častým

názorovým stretom, najmä čo sa týka vedenia spoločnej domácnosti a základných otázok týkajúcich
sa spoločného života. Neustále názorové straty mali samozrejme vplyv na ich manželský život. Ich
manželstvo je už v súčasnej dobe len formálne, bez akýchkoľvek vzájomných citov. I napriek uvedeným
nezhodám naďalej žijú v spoločnej domácnosti, a to z dôvodu, že nemá toho času kde ísť. Ďalej v časti
návrhu na rozvod manželstva týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom z ich manželstva na čas po rozvode žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že žalovaný má s

deťmi veľmi dobrý vzťah, ako i z dôvodu, že v súčasnej dobe žijú v spoločnej domácnosti, nenavrhuje
úpravu styku žalovaného s maloletými U. Z. a B. Z.. Žalovaný sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril
podaním zo dňa 22.05.2018 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.05.2018, v ktorom vyjadril svoj
nesúhlassnávrhom.Tentoodôvodniltým,žežalobkyňumáveľmirád,rovnakomilujeajsvojedetiachce,
aby naďalej vyrastali v dobrom rodinnom zázemí. Rozpory, ktoré sú medzi nimi ako manželmi sú podľa

jeho názoru prekonateľné a odstrániteľné. Je ale pravdou, že určité ochladenie ich vzťahu si zapríčinili
obaja. On mal v minulom období v podnikaní veľké ťažkosti a jeho spoločnosť prechádza konkurzom. V
dôsledku toho výrazným spôsobom stratil príjem a má problémy rodinu finančne zabezpečovať tak, ako
v minulosti. Snaží sa robiť všetko, aby svoje podnikanie priviedol na takú úroveň, aby mohol pokrývať
v blízkej budúcnosti potreby nielen svoje, ale najmä svojich detí a žalobkyne. Veľmi sa ospravedlňuje

žalobkyni, pokiaľ jej spôsobil v súvislosti s uvedeným príkoria, ktoré pociťovala ako ujmu vlastnú a ujmu
v neprospech detí. Je pravdou, že v dôsledku ťaživej situácie v podnikaní začal požívať alkoholické
nápoje.Nadruhejstraneočakávapodporuodžalobkyneasvojichdetí.Vynasnažísaurobiťvšetkopreto,
aby ich manželské a rodinné vzťahy znovu oživil a zabezpečil dobrý manželský a deťom rodinný život.
Za týmto účelom žalovaný požiadal súd o sprostredkovanie intervencie psychológa, keďže žalobkyňa s

ním takmer vôbec nekomunikuje a nevie o jeho všetkých problémoch. Urobí všetko, aby ich manželské
spolužitie obnovil, lebo žalobkyňu si veľmi váži. Musia sa však porozprávať, stanoviť si jasné pravidlá
manželského spolužitia a pravidlá správania sa k deťom. Má záujem na zachovaní manželstva a tomu
podriadi celý svoj osobný a podnikateľský život.
21. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk,

pričom prihliadal na vyššie uvedené skutkové zistenia, a to vyplývajúcich či už zo žalobkyňou
označených dôkazov, resp. tých, ktoré vyšli v konaní najavo. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje
doposiaľ manželstvo. Je zrejmé, že obaja žijú v spoločnej domácnosti, pričom ich spoločným bydliskom
je rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parcela S.-D. Č.. XXXX/X, k. ú. O., ktorý je vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne. Vzhľadom k manželskému zväzku má žalovaný od vlastníctva svojej manželky, t.

j. žalobkyne odvodené právo bývania, ktoré trvá po dobu trvania ich manželstva. Ako už bolo uvedené,
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že
povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia voči osobe navrhovateľa neodkladného opatrenia. Možno
však konštatovať, že žalobkyňa ani len neosvedčila ňou tvrdené skutkové okolnosti, z ktorých malo
vyplynúť dôvodné podozrenie, resp. priamy záver súdu o násilí páchanej na nej zo strany žalovaného.

S označených dôkazov žalobkyňou vyplýva len to, že strany sporu sú manželia, že majú z manželstva
spolu tri deti: S. Z., K.. XX.XX.XXXX, U. Z., K.. XX.XX.XXXX a B. Z., K.. XX.XX.XXXX a napokon, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej obe strany sporu, ako aj ich spoločné deti
pochádzajúce z manželstva majú svoje obydlie. Pravdivosti skutkových tvrdení žalobkyne uvedených
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navyše ani nenasvedčuje obsah skutkových tvrdení

žalobkyne v ňou podanom návrhu na rozvod manželstva strán sporu zo dňa 21.03.2018. V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.05.2018 (podaného teda necelé dva mesiace po spísaní
návrhu na rozvod manželstva) sú opísané žalobkyňou tvrdené skutkové okolnosti o násilnom správaní
žalovaného z časového hľadiska tak, že toto jeho správanie sa prejavuje už dlhodobo, pričom malo
vyvrcholiť počas vianočných sviatkov roku 2017. Ak teda neznesiteľnosť násilného správania mala

vyvrcholiť v druhej polovici decembra roku 2017, je nanajvýš nelogické a v značnej miere spochybňujúce
skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak
žalobkyňa následne o cca tri mesiace v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 21.03.2018 uviedla,
že žalovaný má s deťmi veľmi dobrý vzťah. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia všakžalobkyňa udáva, že deti správanie žalovaného zle znášali, volajú jej, či môžu ísť domov, či tam
nie je ich opitý otec (žalovaný), radšej prespávajú u starých rodičov a odmietajú chodiť domov zo
strachu pred ich otcom (žalovaným). Deti majú dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Maloletý U.

Z. sa pocikáva v dôsledku uvedených stresových situácií. Ak by boli skutkové tvrdenia žalobkyne v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pravdivé, je absolútne nelogické, aby v návrhu na rozvod
manželstva zo dňa 21.03.2018 žalobkyňa opísala vzťah žalovaného s ich spoločnými deťmi ako veľmi
dobrý nevyžadujúci si úpravu styku žalovaného s deťmi na čas po rozvode. Súčasne sa žalobkyňa v
návrhu na rozvod manželstva nezmienila o akomkoľvek násilnom správaní žalovaného vo vzťahu k

nej, uviedla len toľko, že žalovaný riešil problémy v podnikaní alkoholom a liekmi, čo malo za následok
vznik častých hádok, názorových stretov a konfliktov, naštrbujúcich ich vzájomný vzťah. Pokiaľ ide o
strach, žalobkyne, podľa jej vlastných skutkových tvrdení opísaných v návrhu na rozvod manželstva,
mali tento vyvolať osoby predstavujúce sa ako veritelia žalovaného požadujúce úhradu jeho dlhov. Ani
z obsahu vyjadrenia žalovaného k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 22.05.2018 nemožno vyvodiť,
že by žalovaný potvrdil skutkové tvrdenia žalobkyne o jeho násilnom (či už fyzickom, alebo duševnom)

správaní voči žalobkyni. Žalovaný priznal akurát len požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere.
Táto skutočnosť však bezprostredne bez ďalšieho nemôže byť podkladom pre záver súdu o podozrení
na násilné správanie žalovaného k žalobkyni a následné rozhodnutie súdu podľa ust. § 325 ods. 2 písm.
e) CSP predstavujúceho vážny zásah do práva žalovaného na obydlie.
22. Z dôvodu neosvedčenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia tak súd návrh žalobkyne

o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku
na náhradu trov konania. V dotknutej veci však možnosť priznania náhrady trov konaní žalovanému
vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.