Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012189
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117012189.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.5.2018, v trestnej
veci obžalovaného S. P. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Tk 2/2017 zo dňa 12.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. S. P. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného S. P. vinným z obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
-dňa XX.X.XXXX v presne neurčenom čase medzi 02.00 hod. až 06.00 hod. v obývacej izbe rodinného
domu s popisným číslom XX v I. okr. H. po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov spoločne
s E. J. túto v úmysle usmrtiť ju najprv fyzicky napadol opakovanými údermi malou až vyššou silou a

prudkosťou rukou do oblasti tváre, čím jej spôsobil najmä prekrvácanie mäkkých lebečných pokrývok
v oblasti tváre, vybitie zubov č. 11, 12, 14 a 41, a potom jej oboma rukami strednou až väčšou silou
stlačil krk po dobu najmenej 5 až 7 minút, v dôsledku čoho došlo k zamedzeniu prívodu kyslíka do tela,
a uduseniu ako bezprostrednej príčine jej smrti, zlomenine jazylky s akútnym difúznym rozdutím pľúc a
prekrvácaniu svaloviny krku na predobočnej ploche obojstranne, čím spôsobil škodu poškodeným S. J.
a I. J. vo výške 4.050,40,- Eur z titulu náhrady nákladov spojených s usporiadaním pohrebu.

Za to mu podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 15 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil aj ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na dobu dvoch rokov.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným S. J. a I. J.
škodu vo výške 1.764,28 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodených podľa § 288
ods. 2 Tr. por. na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, avšak iba proti výroku o treste, odvolanie
obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu uviedol, že v

priebehu celého prípravného konania, ako aj na hlavných pojednávaniach bol súčinný s orgánmi činnými
v trestnom konaní, aj keď v prípravnom konaní vinu nepriznal, resp. sa nevyjadril, pretože tvrdil atvrdí, že si rozhodný dej v čase od 02.00 hod. až do 06.00 hod. dňa 28.2.2017 nepamätá. Mal snahu
aj uzatvoriť s konajúcim prokurátorom dohodu o vine a treste, avšak tento ju odmietol z dôvodu, že
nevie popísať skutok detailne. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vinu priznal a oľutoval skutok s

poukazom, že dodnes si nevie vysvetliť, ako sa to mohlo stať a prečo. Poukázal ďalej na znalecké
posudky znalkyne z odboru psychológia H.. I. J. H.. a znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia psychiatria E.. C. B. - R., z ktorých vyplýva, že obžalovaný nepatrí ku konfliktným typom a nie
je ani provokatérom a ku autoritám prejavuje adekvátny rešpekt. Ani jedna z týchto znalkýň nezistila u
obžalovaného jadrovú zložku agresivity a prevažujú uňho aj pozitívne faktory z oblasti kriminogénnej, a

to z forenzného a psychologického hľadiska, pričom všetko nasvedčuje veľkej možnosti resocializácie
obžalovaného. Ďalej poukázal na to, že znalkyne hodnotili aj osobu poškodenej z dostupných materiálov
a dôkazov, obeť bola ako osobnosť veľmi riziková a prispela významnejším podielom na tom, do
akého afektu sa obžalovaný dostal a predpokladali, že jeho neprimerané konanie bolo následkom jej
nevhodného správania sa, a teda, že obžalovaný nemal žiaden úmysel poškodenej ublížiť. K svojmu
predchádzajúcemu odsúdeniu pre neplatenie výživného uviedol, že tento považoval okresný súd za tak

závažný, že je okolnosťou priťažujúcou a trest uložený obžalovanému je primeraný. Poukázal na to,
že jeho predchádzajúce odsúdenie bolo za skutok, ktorý sa stal ešte v roku 2010 a obžalovaný sa ho
nedopustil úmyselne, ale z dôvodu, že stratil zamestnanie a dostal sa do finančnej tiesne, preto nemohol
voči maloletému synovi plniť riadne a včas výživné, avšak po získaní zamestnania si vyživovaciu
povinnosť voči synovi plnil riadne. Obžalovaný aj obhajca majú za to, že súd v hodnotení týchto dôkazov

postupoval neprimerane tvrdo, pričom podľa jeho názoru pozitívne hodnotenia a konštatovania, či
prognózy do budúcna u obvineného bral okresný súd do úvahy len v minimálnej miere. Má za to, že
súd postupoval v nedostatočnej miere pri hodnotení jednotlivo a v súvislostiach, vyhodnotil znalecké
posudky, ako aj výpovede znalkýň v prospech obžalovaného len v minimálnej miere a negatívne
hodnotenie obete, t.j. jej správanie voči obžalovanému nebral do úvahy. Na základe týchto konštatovaní

vyslovil názor, že pri ukladaní trestu bol okresný súd neprimerane tvrdý, preto navrhol, aby krajský súd
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §

316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V posudzovanej veci bolo, podľa názoru krajského súdu vo vzťahu k výroku o treste na súde prvého
stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por.
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom
uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto spôsobom dospel k správnym záverom.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2017 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
kladeného mu za vinu a súd prvého stupňa toto jeho vyhlásenie prijal, vykonával ďalej dokazovanie len
vo vzťahu k výroku o treste a k náhrade škody.

Znalkyňa z odboru psychológia vo vzťahu k prognózam prevýchovy obžalovaného vo vzťahu k

protispoločenskému konaniu uviedla, že zistila skôr pozitívne prognózy pre resocializáciu obžalovaného
a bola identifikovaná znížená pravdepodobnosť budúceho zlyhania obdobnej kriminálnej povahy, a
to aj napriek tomu, že sa obžalovaný v čase znaleckého vyšetrenia ku spáchaniu skutku nepriznal.
Plynie to predovšetkým z pozitívnych faktorov z oblasti sociálnej, a to je širšie rodinné zázemie,
socioekonomický status rodiny a obžalovaného, ako i pracovné návyky, osobnostné faktory, jeho

vek, neprítomnosť závažnejšej osobnostnej patológie, i to, že agresivita nie je jadrovou zložkou jeho
osobnosti a poukázala aj na jeho doposiaľ nezávažnú delikventnú anamnézu. Jeho resocializácia
bude záležať od psychoterapeutickej a socioterapeutickej starostlivosti zameranej predovšetkým na
tréning sebaovládania, na zmenu sebakritickosti a na získanie kritického postoja obžalovaného k
trestnému činu. Ďalej poukázala na to, že práve konzum psychoaktívnej látky zrejme bude uvoľňovať

u obžalovaného jeho potláčané napätie a zábrany a narúšať jeho schopnosť sebaovládania, čo vo
všeobecnosti za triezva je spôsobilý dobre regulovať. Znalkyňa vylúčila, aby obžalovaný bol v čase
skutku v stave tzv. patickej opilosti a pokiaľ ide o výpadok pamäti, tento považuje len za účelovú snahu
zo strany obžalovaného. Takisto po skutku sa obžalovaný dopúšťal úmyselného zahladzovania stôp, čopodľa znalkyne vylučuje amnéziu. Vo vzťahu k spôsobu života obete tento považovala za rizikový, podľa
údajov, ktoré predstavujú obsah spisového materiálu, motivácia konania z hľadiska psychologického
niesla skôr charakter skratového riešenia konfliktu a vylúčila sexuálnu motiváciu konania obžalovaného.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria plynie, že obžalovaný
bol v čase skutku v stave jednoduchej opitosti ľahkého stupňa, ktorá znížila úroveň jeho ovládacích
schopností nepodstatným spôsobom. Rozpoznávacie schopnosti boli u obžalovaného zachované.
Konanie obžalovaného nemalo súvis so sexuálnou motiváciou, pobyt obžalovaného z psychiatrického

alebo sexuologického hľadiska nie je nebezpečný. Znalkyňa vzhľadom na nadmerné požívanie
alkoholických nápojov obžalovaným navrhla uložiť protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Obžalovaný pomerne dosť bagatelizoval pitie alkoholu, nepovažoval ho až za tak dôležité a tak
devastujúce. Prognóza budúceho vývoja nie je podľa znalkyne z odvetvia psychiatrie zlá.

V odpise registra trestov má obžalovaný jeden záznam, kedy rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.

zn. 2T 37/10 zo dňa 17.5.2010 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka, pričom 12.9.2013 bol nariadený
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa
26.11.2013, v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa obžalovaný osvedčil, a to dňa 17.9.2014.

Pokiaľ ide o zistenie pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, tu krajský súd bol toho názoru,
že obžalovaný sa priznal až po podaní obžaloby na hlavnom pojednávaní, a to pod ťarchou dôkazov,
preto priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti prvostupňovým súdom je sporné a žiada sa uviesť, že toto
pochybenie v rozhodnutí prvostupňového súdu nemohol krajský súd zmeniť z dôvodu, že odvolanie

podal len obžalovaný.

Správne súd prvého stupňa v konaní obžalovaného vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Tr. zák., teda, že obžalovaný už bol v minulosti trestaný. Pochybil však súd prvého stupňa, pokiaľ sa
zaoberal záznamom obžalovaného v evidencii priestupkov, keďže tento bol vybavený odložením a nie

je možné naňho prihliadať.

Pri obzvlášť závažnom zločine vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody
vo výmere od 15 do 20 rokov, v tejto súvislosti súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 34
ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Správne prvostupňový súd poukázal aj na ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa
ktorého pri ukladaní trestu sa prihliada predovšetkým na spôsob spáchania skutku, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.
Pokiaľ súd prvého stupňa uvádzal dôvody, pre ktoré uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby, teda, že
z vyšetrení znalcov vyplýva, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá je schopná sebaovládania, agresivita
nepatrí do jeho osobnostnej výbavy, nie je patologicky štruktúrovaná, vzhľadom aj na jeho kriminálne
nezávažnú minulosť, motiváciu konania, dospel k záveru, že trest na dolnej hranici trestnej sadzby je

trestom postačujúcim tak pre nápravu páchateľa, ako aj pre ochranu spoločnosti. Krajský súd navyše
dodáva, že pokiaľ bol uložený trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, tento trest je podľa názoru
krajského súdu skôr, vzhľadom na okolnosti prípadu, následok a spôsob, akým došlo k spáchaniu
trestného činu, mierny. Ani krajský súd nezistil v danom prípade okolnosti pre mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 Tr. zák., pretože trest nepovažuje za neprimerane prísny. Napokon správne poukázal

prokurátor vo vyjadrení na dôvody odvolania obžalovaného, že obžalovaný ukrýval telo po dva mesiace,
čím príbuzným aj po smrti spôsoboval útrapy.

Keďže aj krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné, pričom v neprospech
obžalovaného by mohol krajský súd rozsudok zmenil len, ak by v neprospech obžalovaného podal

odvolanie prokurátor (§ 322 ods. 3, 2. veta Tr. por.), odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol.Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, teda výrok o ochrannom liečení, ochrannom dohľade, ako aj
o náhrade škody zostali aj po rozhodnutí krajského súdu nezmenené, keďže proti nim odvolanie podané
nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.