Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213574
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. H.P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. U. XX,
XXX XX H., o zaplatenie 1.784,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 29C/219/2016-59 zo dňa 24.05.2017 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o povolení splácať dlžnú sumu v splátkach a vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti.

2. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania.

3. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.865,28 s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.784,13
Eur od 1.5.2016 do zaplatenia mesačnými splátkami vo výške 50 Eur, vždy k 25.dňu kalendárneho
mesiaca, až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky,

počnúc právoplatnosťou rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v ažalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 9 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení uviedol, že Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so
žalovaným dňa 21.1.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX majúcu charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 a nasledujúcich zák. č. 129/2010 Z.z., na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur s uvedením ročnej úrokovej sadzby, súboru
poistenia, poplatku za poskytnutie úveru, poplatku za poistenie schopnosti splácať úver, výšky, počtu a
termínov splatnosti anuitných splátok, konečnej splatnosti úveru, výšky RPMN, ako aj predpokladov pre
výpočet RPMN, priemernej hodnoty RPMN, ako aj celkovej čiastky, ktorú musí klient zaplatiť.

4. Žalovaný titulom splátok úveru v prospech žalobcu uhradil sumu 707,47 Eur, ktorá bola vo výške
474,81 Eur započítaná na úrok, vo výške 215,87 Eur na istinu a vo výške 16,79 Eur na poistné.5. Keďže žalovaný si riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere neplatením
dohodnutých mesačných splátok, pričom dlžné splátky úveru neuhradil ani na základe upomienky zo
dňa 22.2.2016, žalobca podaním zo dňa 20.4.2016 podľa bodu 4.2.1. zmluvy pristúpil k vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru k 20.4.2016.

6. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na úhradu nesplatenej istiny úveru vo výške 1.784,13
Eur, zmluvného úroku do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 78,22 Eur, úroku z omeškania
z dlžných splátok do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 0,77 Eur a dlžných splátok

poistného vo výške 2,16 Eur vrátane zákonného úroku z omeškania z istiny a kapitalizovaných
zmluvných úrokov.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd vyhovel žalobe o zaplatenie nesplatenej istiny
úveru vo výške 1.784,13 Eur po započítaní realizovaných úhrad (2.000 mínus úhrady vo výške 215,87
Eur), kapitalizovaného zmluvného úroku do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru po započítaní

realizovaných úhrad vo výške 78,22 Eur (553,03 Eur mínus úhrady vo výške 474,81 Eur), ako aj
kapitalizovaného úroku z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 0,77 Eur a
poplatku za poistenie vo výške 2,16 Eur, v celkovej výške 1.865,28 Eur.

8. Keďže žalovaný bol povinný nesplatenú časť úveru zaplatiť na základe výzvy na predčasné splatenie

úveru zo dňa 20.4.2016 v lehote do 30.4.2016, súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie zákonného úroku
z omeškania určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z nesplatenej istiny úveru
od 1.5.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom zákonnom úroku z omeškania
zamietol.

9. Keďže úrok z úveru v danom prípade vo výške 78,22 Eur nemožno úročiť ďalším úrokom z omeškania
(zákaz anatocizmu napr. judikatúra Najvyššieho súdu ČR - rozsudok veľkého senátu obchodného
kolégia NSČR z 24.3.2004 pod sp. zn. Odo 101/2002, ale aj uznesením Ústavného súdu ČR sp.zn. ÚS
1893/08 z 13.11.2008), súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania z kapitalizovaného zmluvného
úroku odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru ako nedôvodnú zamietol.

10. Súd s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, výšku jeho príjmu, nezamestnanosť
jeho manželky a vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, tomuto umožnil predmetnú
pohľadávku splácať mesačnými splátkami vo výške 50 Eur, vždy k 25.dňu kalendárneho mesiaca, až
do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol
úspešný v plnom rozsahu čo do istiny a kapitalizovaného príslušenstva priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o povolení
splácať dlžnú sumu v splátkach podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vo vzťahu
k úroku z omeškania z úroku vyčísleného do zosplatnenia úveru poukázal na rozsudok krajského
súdu v Prešove č.k. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008,, rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k.
18C/182/2015 zo dňa 8.09.2016. Uvedený nárok je nárokom, ktorý predpokladá ust. § 497 Obchodného

zákonníka. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny
do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Z uvedeného dôvodu nejde o rozpor so zásadou
anatocizmu. Rozhodnutie vo vzťahu k povoleniu splátok nie je náležite odôvodnené. Súd prvej inštancie
nedostatočne posúdil skutkový stav. Posúdenie finančných možností žalovaného na účely úhrady dlžnej
pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Žalovaný

počas konania neuskutočnil ani jednu čiastočnú úhradu. Rozhodnutie nemôže zvýhodňovať jednu zo
strán. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých krajských súdov
SR. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného
uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.

Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného

spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa -
žalovaného vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

16. Otázku úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky riešil opakovane

Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006, sp. zn. 31Cdo/2036/09
a sp. zn. 35Odo/101/02. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení úrokov z
omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so
zákonom“.

17. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka, čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

18. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)

od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri

omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania, je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

20. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, umožňuje
veriteľovi po lehote splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj
z jej príslušenstva. Zmluvné dojednanie, ktoré by upravovalo, že zmluvné úroky sa po ich splatnosti
stávajú súčasťou istiny, nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospechspotrebiteľa,keďžetotoustanovenievosvojichdôsledkochspotrebiteľazaväzujenaplnenie

(platenie úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov) nad rámec povinností vymedzených Občianskym
zákonníkom, išlo by teda o dojednanie odkláňajúce sa v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka a vzhľadom na ust. § 52 ods. 2, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka je takéto dojednanie neprijateľné, a teda neplatné.

21. Za tohto stavu je správny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca nemá právo na úroky
z omeškania zo zmluvných úrokov.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.23. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu,
ktorá mu neumožňuje splniť dlžnú sumu jednorazovo, a preto žiadal o možnosť splatiť dlžnú sumu
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Eur. Je zamestnaný v školstve s príjmom 450 Eur

mesačne, s manželkou, ktorá je nezamestnaná sa starajú o dve maloleté deti. Mesačné náklady spojené
s bývaním činia 130 Eur.

24. Vzhľadom na finančnú, sociálnu situáciu žalovaného by povinnosť jednorazového splatenia dlhu
mohla ohroziť schopnosť uspokojovať jeho základné životné potreby ako aj životné potreby jeho rodiny.

25. V prípade, že žalovaný svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo
splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude
dostatočnou motiváciou pre žalovaného, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnil riadne
a včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky
z omeškania z dlžnej istiny až do času jej úplného splnenia. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so

stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške
nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu,
neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a vo

výroku o povolení splácania dlhu mesačnými splátkami ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

27. Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o trovách prvoinštančného konania odvolací súd uvádza, že
vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich nepriznanie nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania žalobcovi, ktorý bol v konaní v prevažnej miere úspešný.

28. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú vo finančnej, sociálnej situácii žalovaného a
ekonomickej situácii žalobcu popísaných v bode 23. a 25. tohto rozhodnutia. V dôsledku existencie
týchto dôvodov je opodstatnená aplikácia ust. § 257 CSP a nepriznanie nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania žalobcovi.

29. Za daného stavu odvolací súd výrok o trovách prvoinštančného konania postupom podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

30.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.

Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalovanýbolvodvolacomkonaníúspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a

následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).