Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201306
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5718201306.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania
v zdravotníckom zariadení bez informovaného súhlasu umiestnenej osoby: M. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. O. XXXX/XX, P. P., zastúpeného procesným opatrovníkom Mestom Turčianske Teplice, o
odvolaní procesného opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 11. apríla 2018, č. k.

6Pu/2/2018-9, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6Pu/2/2018-9 zo dňa 11.04.2018

podľa § 262 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) určil, že
k prevzatiu M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. O. XXXX/XX, P. P., v zariadení vykonávajúcom
zdravotnícku starostlivosť Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice Martin, došlo zo zákonných
dôvodov. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní zákonnosti prevzatia
M. Y. do zariadenia vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť vychádzal najmä z výsluchu ošetrujúcej
lekárky MUDr. D. V., ktorá jednoznačne uviedla, že umiestnený vyžaduje neodkladnú psychiatrickú

liečbu pre riziko agresívneho konania voči sebe alebo inej osobe a riziko úteku. Umiestnený bol prijatý
do zdravotníckeho zariadenia dňa 10.04.2018, v ktorý deň odmietol podpísať informovaný súhlas
s hospitalizáciou. Pacient sa dostavil na psychiatrickú ambulanciu Psychiatrickej kliniky Univerzitnej
nemocnice Martin v sprievode svojej matky, s ktorou predtým navštívil ambulanciu psychiatra v rajóne
(MUDr. R. V.) a z ktorej bol pre psychický stav odoslaný do univerzitnej nemocnice. Pri ambulantnom
vyšetrení sa pacient nechcel podrobiť akýmkoľvek vyšetrovacím úkonom (odmietal odber moču,

neodpovedal na otázky). U pacienta bolo uvádzané matkou užívanie viacerých psychoaktívnych látok
(marihuana, pervitín, alkohol), pričom posledný mesiac údajne už nič nebral. Pri príchode na ambulanciu
univerzitnej nemocnice odmietal vstúpiť do príjmovej ambulancie. Pre riziko premeškania bol privedený
na oddelenie, kde pre výraznú úzkosť, psychomotorickú excitáciu a naznačené psychotické bludné
obavy musel byť bezprostredne po prijatí na oddelenie umiestnený na izbe pre akútne stavy a fixovaný
za pomoci viacerých osôb z personálu. Verbálny kontakt nebolo možné s pacientom po prijatí nadviazať.

Toxikologickým vyšetrením bola zistená neprítomnosť drog a alkoholu v krvi a v moči. Neskôr pacient
len minimálne nonverbálne komunikoval. Následne mu bola podávaná parenterálna sedatívna liečba.
Pred prijatím nebol pacient nikdy psychiatricky liečený, išlo u neho o prvý kontakt so psychiatrom.
Na základe stavu po prijatí, aktuálneho stavu anamnestických a heteroanamnestických údajov išlo
najpravdepodobnejšie o afektívnu depresívnu poruchu - ťažkú fázu so psychotickými príznakmi. O
diagnózach bolo možné uvažovať ešte o toxickej psychóze. Pacient musel byť stále obmedzený v

pohybe, náhľad na ochorenie u neho absentoval, pretrvával psychoticky motivovaný strach. Bolo
konštatované naďalej pretrvávajúce riziko agresívneho konania voči sebe alebo inej osobe a rizikoúteku, tiež neodkladná ústavná psychiatrická liečba z dôvodu, že v liečbe nebolo možné pokračovať
ambulantnou formou. Umiestneného súd prvej inštancie poučil podľa § 256 a nasl. CMP, pričom tento
uviedol, že je sám za seba zodpovedný, je to iba fraška, všetko to povedala len jeho mama. Tu nemal

byť, ale v normálnej nemocnici.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie procesný opatrovník Mesto Turčianske Teplice, ktorý
žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia
M. Y. zastavil. Vyslovil názor, že o prípustnosti prevzatia bolo rozhodnuté urýchlene, pretože konajúci

súd neúplne zistil skutočný stav veci, a preto vec nesprávne právne posúdil. Vychádzajúc z dôvodov
napadnutého rozhodnutia, nebola u umiestneného zistená prítomnosť drog a alkoholu v krvi a v moči
toxikologickým vyšetrením. M. Y. nevykazoval známky agresivity a z opisu jeho zdravotného stavu nie
je zrejmé, či sa v minulosti prejavovali stavy psychózy, agresivity, či duševnej poruchy, čím by bola
preukázaná odôvodnenosť prevzatia aj bez jeho súhlasu. Procesný opatrovník tiež poukázal na tú
skutočnosť, že v konaní nebol bližšie skúmaný dlhodobý zdravotný stav umiestneného, ktorý doposiaľ

nebol liečený u psychiatra. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 73/93,
zásah do osobnej slobody jednotlivca bez jeho súhlasu alebo dokonca proti jeho vôli je dovolený len
vtedy, ak spoločenský záujem preváži nad záujmom chorého. Prevziať osobu do ústavnej starostlivosti
alebo ju v nej držať bez jej súhlasu upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotníckej starostlivosti o
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Konkrétne ustanovenie § 6 ods. 9 zákona stanovuje, že informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade
ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne
zhoršenie zdravotného stavu.

3. Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice Martin vo svojom vyjadrení k odvolaniu procesného
opatrovníka uviedla, že umiestnený sa pôvodne dostavil do psychiatrickej a protidrogovej ambulancie
u MUDr. R. V. v sprievode svojej matky. Ak by sa nerealizovala hospitalizácia, došlo by jednoznačne
k vážnemu ohrozeniu zdravia, života menovaného, ktorý vzhľadom na závažnosť psychickej poruchy
nepodpísal pri prijatí informovaný súhlas, preto bola táto skutočnosť v zmysle platných právnych

predpisov bezodkladne hlásená Okresnému súdu Martin, a to v deň prijatia. Tento rozhodol, že prevzatie
M. Y. bolo prípustné. Toto rozhodnutie je vecne správne. Dôležitou skutočnosťou je i to, že po zlepšení
psychického stavu a kritickosti k liečbe menovaný zmenil svoje stanovisko k hospitalizácii a podpísal dňa
7. mája 2018 informovaný súhlas s hospitalizáciou. Súhlas s hospitalizáciou klinika ohlásila Okresnému
súdu Martin faxom aj poštou. Menovaný bol preložený dňa 16.05.2018 do PL Sučany za účelom

doliečenia. S doliečovaním psychickej poruchy súhlasil a súhlasí.

4. Umiestnený sa k odvolaniu procesného opatrovníka nevyjadril.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do

ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon.

9. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom
bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilnýmimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 ako osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a
držaniavzdravotníckomzariadení(tzv.detenčnékonanie).Rozlišujúsadveštádiadetenčnéhokonania-
jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, jednak posudzovanie držania

osoby v zariadení už umiestnenej. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je
osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 254 ods. 2 CMP) o

vyslovenieprípustnostiprevzatiadozdravotníckehozariadenia(akkonanienezačalonanávrh),vktorom
môže prevzatému ustanoviť opatrovníka (§ 256 CMP). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné
na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného, oboznámi sa s
názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou
dokumentáciou umiestneného. Ak je výsluch na ujmu umiestneného, súd umiestneného vzhliadne.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať (§ 262 ods. 1 CMP). V zmysle § 262 ods. 2 CMP do piatich

dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu
došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie sa doručí umiestnenému, zákonnému zástupcovi, ďalej jeho
opatrovníkovi a zdravotníckemu zariadeniu. Umiestnenému sa uznesenie doručí do 24 hodín od
rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP.
Skutočnosť, že určitá osoba bola v zdravotníckom zariadení umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol

podľa § 256 CMP ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala postavenie
procesne nespôsobilého účastníka konania. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu
spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 260 a § 261 CMP
(výsluch umiestnenej osoby, zistenie názoru ošetrujúceho lekára a obsahu zdravotnej dokumentácie).
Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril

úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej
základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať podstatu konania
o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

10. Účelom detenčného konania je zaručiť ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú

slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania
meritórneho rozhodnutia je v rozpore s týmto účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie
súdu o zákonnosti zadržania garantované v článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd môže byť zabezpečené len rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou,
či zadržanie bolo zákonné alebo nie.

11. V prejednávanej veci, v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní procesného
opatrovníka, M. Y. podľa oznámenia Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa
09.05.2018 (viď č.l. 26 spisu) v priebehu pobytu na klinike zmenil svoj postoj k liečbe a dňom
07.05.2018 dal písomný súhlas k hospitalizácii. V zmysle vyššie formulovaného výkladu o potrebe

zabezpečenia procesných záruk na preskúmanie postupu, pri ktorom došlo k obmedzeniu osobnej
slobody umiestneného, bolo nevyhnutné rozhodnúť o podanom odvolaní aj napriek tomu, že aktuálne
už nie je M. Y. nedobrovoľne hospitalizovaný (viď obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/228/2007, sp. zn. 7Cdo/330/2014).

12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ
ustálil, že k prevzatiu umiestneného do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných
dôvodov. Oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. D. V. je zrejmé, že umiestnený
mohol byť v čase umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia objektívne nebezpečný pre seba a pre
svoje okolie. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy vykonal okresný súd (po tom ako začal konanie o

prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení - viď uznesenie č.k. 6Pu/2/2018-4 zo dňa
10.04.2018) dňa 11.04.2018 výsluch ošetrujúcej lekárky, ktorá konštatovala u umiestneného afektívnu
depresívnu poruchu - ťažkú fázu so psychotickými príznakmi. Umiestnený bol dňa 11.04.2018 riadne
procesne poučený (§ 258 a § 259 CMP). Keďže bolo preukázané, že k jeho prevzatiu do zdravotníckeho
zariadenia došlo spôsobom zohľadňujúcim jeho aktuálny zdravotný stav, súd prvej inštancie správne

konštatoval zákonnosť jeho prevzatia v zdravotníckom zariadení v zmysle § 262 ods. 1 CMP. To, že u
umiestneného nebola zistená prítomnosť drog a alkoholu v krvi a v moči toxikologickým vyšetrením a
že v čase jeho hospitalizácie nebol bližšie skúmaný jeho dlhodobý zdravotný stav, nevylučuje lekármi
stanovenú diagnózu a jej prípadný ďalší vývoj, v prípade ak by nebolo pristúpené k psychiatrickej liečbe.Na základe uvedeného odvolací súd nemohol vec posúdiť inak, iba uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Krajský súd mal teda za to, že postup
súdu prvej inštancie prebehol v rámci procesných pravidiel i zákonných lehôt vymedzených Civilným

sporovým poriadkom, resp. Civilným mimosporovým poriadkom. Umiestnený preukázateľne vykazoval
znaky správania ohrozujúceho jeho samotného i okolie, z čoho možno vyvodiť správnosť namietaného
zásahu, a teda aj napadnutého uznesenia.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP s použitím

§ 396 CSP.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)