Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPom/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318201278
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5318201278.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľky: N. I., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. nad C. XXX, proti odporcovi: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z.
nad C. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Čadca č. k. 10PPOm/1/2018-16 zo dňa 28. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 10PPOm/1/2018-16 zo dňa 28. 04. 2018 v časti, v ktorej bol
návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/ a h/
CSP zamietnutý (výrok I. písm. b/, c/), p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 10PPOm/1/2018-16 zo dňa 28. apríla 2018 v časti, v ktorej bol
návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP

zamietnutý (výrok I. písm. a/), m e n í tak, že ukladá odporcovi, aby dočasne n e v s t u p o v a l do
rodinného domu č. XXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Y., obec Z. nad C., k. ú. Z. nad
C., nachádzajúceho sa na parcele č. 1684, adresa XXX XX Z. nad C. XXX.

Nariadené neodkladné opatrenie zanikne dňom právoplatnosti konečného rozhodnutia v trestnom

konaní proti Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. nad C. XXX, pre skutok kvalifikovaný ako
zločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1,písm.a/zákonač.300/2005Z.z.Trestný
zákon, aktuálne vedenom na OR PZ, odbor kriminálnej polície Čadca, pod ČVS:ORP-216/2-
VYS-CA-2018.

Odporca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala, aby odporca nevstupoval do rodinného domu č.
XXX postaveného na pozemku KN-C, parc. č. 1084, zapísaného na LV č. XXXXX, aby odporca písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku a aby
sa odporca nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia doručený súdu dňa 27.04.2018 odôvodnila dlhodobými fyzickými útokmi na jej osobu a
psychickým týraním zo strany odporcu, na základe čoho podala dňa 24.04.2018 na OR PZ Čadca
trestné oznámenie. Proti odporcovi bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Čadca ČVS:ORP-216/2-VYS-
CA-2018 zo dňa 25.04.2018 vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný poriadok. Navrhovateľka uviedla, že na základe
opakovaného psychického a fyzického týrania zo strany odporcu opustila s deťmi spoločnú domácnosť,

v ktorej spolu s ním a deťmi bývala a odišla ku svojim rodičom. Ďalej uviedla, že odporca ju neustále
sleduje, zakazuje jej návštevy rodičov a kamarátok, neustále ju ponižuje, často robí žiarlivostné scény,maloleté deti sa ho boja, neprimerane ich trestá, nadáva im. Navrhovateľka k návrhu pripojila výpis z
LV na č. XXXXX pre k.ú. Z. nad C., Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 24.04.2018, Zápisnicu o
výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 25.04.2018 a Lekársku správu zo dňa 25.04.2018.

3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 1Tp/19/2018 mal okresný súd preukázané, že
sudca pre prípravné konanie na základe návrhu na vzatie do väzby obvineného Q. I. (v tomto konaní
odporca) uznesením sp. zn. 1Tp/19/2018 zo dňa 26.04.2018 podľa § 87 ods. 2, § 72 ods. 3 Trestného
poriadkuobvinenéhoQ.I.nevzal doväzby.Súdvšakvzmysle§80ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku
prijal písomný sľub obvineného, že povedie riadny život, najmä, že sa nedopustí trestnej činnosti a splní

si povinnosti a dodrží obmedzenia. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku bol obvinenému Q. I.
uložený dohľad probačného a mediačného úradníka, povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo
súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu (§ 80 ods. 2 Trestného poriadku), povinnosť
pravidelne sa dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi v určených lehotách, a na každé
predvolanie k orgánom činným v trestnom konaní (§ 82 ods. 1 Trestného poriadku) a v zmysle § 82 ods. 1
písm. h/ a j/ Trestného poriadku bolo obvinenému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze úmyselne

sa priblížiť k poškodenej N. I. (v tomto konaní navrhovateľka) na vzdialenosť menšiu ako
5 metrov a zákaz kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami.
4. V prejednávanom prípade mal prvoinštančný súd na základe predložených listín tvoriacich súčasť
návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z pripojeného spisu Okresného

súdu Čadca sp. zn. 1Tp/19/2018 osvedčené, že odporca sa má dopúšťať fyzických a slovných invektív
voči navrhovateľke (fyzické napadnutie, nadávky, vyhrážanie sa, psychické týranie), pričom k týmto
incidentom dochádza najmä v nehnuteľnosti zapísanej sa LV č. XXXXX, parc. č. 1084, k.ú. Z. nad
C.. Vo vzťahu k časti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho v zákaze odporcu vstupovať do rodinného domu č. XXX postaveného na pozemku KN-

C parc. č. 1084, zapísaného na LV č. XXXXX okresný súd konštatoval jeho nedôvodnosť, nakoľko
navrhovateľka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť dňa 22.04.2018 a od toho času býva u svojich
rodičov (Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 24.04.2018). Nariadenie neodkladného opatrenia v
uvedenej časti by bolo nadbytočné aj z dôvodu, že odporca podal na Okresnom súde návrh na rozvod
manželstva, ktorý je vedený na Okresnom súde Čadca pod sp, zn. 5P/31/2018. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v časti návrhu navrhovateľky, aby odporca navrhovateľku nekontaktoval a
nepribližoval sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov považoval súd za nedôvodný,
nakoľko uznesením sudcu pre prípravné konanie trestnej veci Okresného súdu Čadca pod sp. zn.
1Tp/19/2018 zo dňa 26.04.2018 bolo obvinenému Q. I. uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze
úmyselného približovania sa a kontaktovania poškodenej N. I. (v tomto konaní navrhovateľky) v

akejkoľvek forme; nariadením neodkladného opatrenia by tak došlo k duplicitnej, nadbytočnej dočasnej
úprave práv, keďže označené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2018.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho
zmeny tak, že odvolací súd navrhované neodkladné opatrenie nariadi v celom rozsahu.

6. Uviedla, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo Zápisnice o trestnom oznámení
zo dňa 24.04.2018, v rámci ktorého navrhovateľka uviedla, že po jednom z incidentov
nešla domov a odvtedy býva u rodičov. To však neznamená, a ani v predmetnej zápisnici nie je zmienka
o tom, že navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Súdom prvej inštancie konštatované
„odsťahovanie zo spoločnej domácnosti“ bol totiž navrhovateľkin útek z domu zo strachu o seba i svoj

život, keď odtiaľ odišla bez akýchkoľvek osobných vecí, a následne za asistencie polície
z domu zobrala aj maloleté deti. V čase rozhodovania okresného súdu, ako aj v čase podania odvolania
navrhovateľka bývala a doteraz býva u matkinho brata, čo však nie je z dlhodobého hľadiska vyhovujúce.
Odvolateľka tiež uviedla, že na odporúčanie psychiatričky je dlhodobo PN, psychicky sa zotavuje, aby
mohla ďalej plnohodnotne žiť. Rada by sa spolu so svojimi deťmi vrátila do miesta svojho

trvalého bydliska, keďže je to ich domov a maloleté deti majú v mieste trvalého bydliska všetky osobné
veci, školské pomôcky a oblečenie. Odvolateľka ďalej poukázala na inštitút neodkladného opatrenia
v súvislosti s § 328 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ CSP, ktorého účelom je ochrana obetí pred agresorom.
Uvedená právna úprava bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zakomponovaná práve z
dôvodu, aby osoby, na ktorých je páchané násilie, nemuseli utekať z domu, nakoľko ochrana fyzickej

a duševnej integrity je silnejšia ako vlastnícke či užívacie právo. Zamietnutím návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd poskytol výhody osobe dopúšťajúcej sa trestnej činnosti, a nie osobám
slabším a bezbrannejším, na ktorých bolo páchané násilie. Ani v situácii, keď odporca podal návrh
na rozvod manželstva, navrhovateľka nevidí dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia, keďže tak rozvodové konanie, ako aj rozhodnutie súdu o rozvode manželstva nie je inštitútom
zabraňujúcim agresorovi pokračovať v trestnej činnosti v podobe psychických útokov. Odvolateľka
tiež namietala záver konajúceho súdu o neosvedčení naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia.

Samotnétrestnékonanievedenéprotiodporcovijepodľajejnázoruprekonanieoneodkladnomopatrení
dostačujúcim dôkazom, a teda aj osvedčením naliehavosti vzniknutej situácie. Záverom navrhovateľka
vyslovila nesúhlas tiež s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúcim sa zamietnutia nariadenia
neodkladného opatrenia v časti navrhovaného zákazu kontaktu a približovania sa odporcu k jej osobe.

7. Odporca, ktorému bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s odvolaním navrhovateľky
v zmysle § 329 ods. 1 druhá veta CSP doručený dňa 07.06.2018 (fikcia doručenia v zmysle § 112 CSP),
sa k podanému odvolaniu ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario toto rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podaného podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil; v časti, v ktorej prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ zamietol, odvolací súd uznesenie okresného súdu postupom
podľa § 388 CSP zmenil, tak, že tomuto návrhu vyhovel.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v

ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP).

11. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,

či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

12. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

14. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom

vydaného neodkladného opatrenia.

15. Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného
opatrenia na konanie vo veci samej (pôvodne § 74 a nasl. a § 102 O.s.p.). Navrhovateľ sa môže domáhať
súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby na súde súčasne

prebiehalo súvisiace konanie vo veci samej.

16. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľka sa svojím návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným okresnému súdu dňa 27.04.2018, domáhala: a/zákazu odporcu vstupovať do rodinného domu na adrese XXX XX Z. nad C. XXX (§ 325 ods. 2 písm. e/
CSP), b/ zákazu odporcu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
kontaktovať navrhovateľku (§ 325 ods. 2 písm. g/ CSP), c/ zákaz odporcu približovať sa k navrhovateľke

(§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP).

17. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi okresného súdu prezentovanými na strane 5
napadnutého uznesenia o absencii preukázania naliehavosti a potreby úpravy právnych vzťahov medzi
navrhovateľkou a odporcom formou neodkladného opatrenia z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy,

ktorým by mal odporca zakázané navrhovateľku kontaktovať a približovať sa k nej. V konaní pred
prvoinštančným súdom bolo osvedčené, že uvedené právne vzťahy medzi účastníkmi konania boli už
takmeridentickýmspôsobomupravenévrozhodnutísudcupreprípravnékonanie,konkrétnev uznesení
Okresného súdu Čadca sp. zn. 1Tp/19/2018 zo dňa 26.04.2018 o nevzatí odporcu do väzby - v rámci
uvedeného rozhodnutia bolo totiž obvinenému (v tomto konaní odporcovi) uložené obmedzenie podľa
§ 82 ods. 1 písm. h/ a j/ Trestného poriadku spočívajúce v zákaze úmyselne sa k poškodenej (v tomto

konaní navrhovateľke) priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a v zákaze poškodenú (v tomto
konaní navrhovateľku) v akejkoľvek forme kontaktovať. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.04.2018. Za popísanej situácie by bolo nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti v zmysle
návrhu navrhovateľky duplicitné, čo v žiadnom prípade nekorešponduje s účelom inštitútu neodkladného
opatrenia.

18. Naviac odvolateľka svoje odvolanie smerujúce proti uvedenej časti uznesenia súdu prvej inštancie
odôvodnila len svojím nesúhlasom s dôvodmi a právnym posúdením zamietnutia jej návrhu, ktorý
žiadnym spôsobom neodôvodnila, ani nepredložila súdu žiadne listiny na preukázanie svojho tvrdenia.
Jej konštatovanie tak zostalo len v rovine ničím nepodloženého subjektívneho tvrdenia. S poukazom

na svoju viazanosť dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ako aj skutočnosť, že pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, za danej
situácie odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľky do časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ za dôvodné.

19. Krajský súd sa však nestotožnil s právnym záverom prvoinštančného súdu o neosvedčení
naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia v časti návrhu týkajúceho sa zákazu vstupu odporcu
do rodinného domu č. súp. XXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Y., obec Z. nad C., k.
ú. Z. nad C., nachádzajúceho sa na parc. č. 1684, adresa XXX XX Z. nad C. XXX.

20. Z predloženého spisového materiálu, (vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn.
1Tp/19/2018), mal odvolací súd osvedčené, že navrhovateľka je spolu s odporcom bezpodielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej sa navrhované neodkladné opatrenie podané v zmysle § 325 ods.
2 písm. e/ CSP týka, a to rodinného domu č. súp. XXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, okres
Y., obec Z. nad C., k. ú. Z. nad C., nachádzajúceho sa na parc. č. 1684, adresa XXX XX Z. nad C. XXX.

Z lustrácie v registri obyvateľov mal odvolací súd osvedčenú aj skutočnosť, že navrhovateľka
má na uvedenej adrese (XXX XX Z. nad C.) od 22.11.2011 prihlásený trvalý pobyt. Zo spisu Okresného
súdu Čadca sp. zn. 1Tp/19/2018 je ďalej pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení
dostatočným spôsobom osvedčené, že odporca sa voči navrhovateľke dopúšťal psychického
a fyzického násilia, najmä v predmetnom rodinnom dome. Odvolací súd tak mal na základe uvedeného

jednoznačným spôsobom osvedčenú existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý
môže byť predmetom dočasnej úpravy formou neodkladného opatrenia.

21. K naliehavosti úpravy právnych vzťahov formou neodkladného opatrenia uložením zákazu vstupovať
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je osoba, proti ktorej návrh

smeruje, dôvodne podozrivá z násilia, odvolací súd uvádza, že implementácia
ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho
násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je určitý stupeň intenzity
fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia obete
s páchateľom násilného správania. Intenzita násilného správania teda musí byť spôsobilá natoľko

znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti (dome, byte), že sa toto spolužitie stane
objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v
spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ako je tomu aj v predmetnej právnej veci (§ 325
ods. 2 písm. e/ CSP ), ale napr. aj pre prípady, kedy obeť násilia v dome či byte priamo nežije, avšakzdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb, tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu
je preto smerodajný stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba
takéhoto násilného správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je

výrazným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu, resp. zásah do práv páchateľa násilia (napr.
obmedzenie práva užívať nehnuteľnosť, ktorej je ku ktorej mu prináleží vlastnícky vzťah a pod.), musí
byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, alebo existencie jeho hrozby
dostatočne osvedčená.

22. Ak sa osoba, ktorej je neodkladným opatrením v zmysle § 325 písm. 2 písm. e/ CSP uložený
určitý zákaz, dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie
kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa k neodkladným opatrením chránenej osobe, môže tým naplniť
znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1
písm. i/ Trestného zákona.

23. V danom prípade možno nielen z navrhovateľkou predložených listín (Zápisnica o trestnom
oznámení zo dňa 24.04.2018, Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 25.04.2018, Lekárska
správa zo dňa 25.04.2018), ale aj s poukazom na úkony vykonané orgánmi činnými v trestnom
konaní a súdom v spojení s konaním odporcu (OR PZ Čadca ČVS:ORP-216/2-VYS-CA-2018, Okresná
prokuratúra Čadca sp. zn. 1Pv/268/18/5502, okresný súd Čadca sp. zn. 1Tp/19/2018) konštatovať

osvedčenie existencie dôvodného podozrenia z násilia páchaného odporcom voči navrhovateľke, čo bol
dôvod, pre ktorý odvolací súd čiastočne zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu a neodkladné
opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP v predmetnej časti nariadil.

24. Okresný súd v danom prípade nevidel naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia

spočívajúceho v obmedzení možnosti vstupu odporcu do rodinného domu na adrese XXX XX Z.
nad C. XXX z dôvodu, že navrhovateľka v súčasnosti na danej adrese nebýva, ale býva u svojich
rodičov. Aj bez ohľadu na spornosť uvedeného konštatovania vyvstávajúcej z odvolacích námietok
navrhovateľky, nemožno nechať bez povšimnutia situáciu, za ktorej navrhovateľka z predmetného
rodinného domu odišla - bolo to práve konanie, pre ktoré je odporca dôvodne podozrivý z násilia,

ktoré bolo dôvodom jej odchodu z miesta svojho trvalého bydliska. Podľa názoru odvolacieho súdu
je na vzniknutú situáciu potrebné prihliadať v širších súvislostiach a brať do úvahy dopady odchodu
navrhovateľky z miesta svojho trvalého pobytu. Navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť neopustila
dobrovoľne, pričom pre posúdenie naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia neobstojí formálne
konštatovanie o tom, že navrhovateľka sa v súčasnosti v predmetnej nehnuteľnosti nenachádza,

keď spoločnú domácnosť opustila a momentálne býva u svojich rodičov. Smerodajným je v danom
prípade aj opakovane prezentované želanie navrhovateľky, aby sa mohla spolu s maloletými deťmi
pochádzajúcimi z manželstva s odporcom, do predmetného rodinného domu vrátiť. To všetko podporuje
názor odvolacieho súdu o tom, že rodinný dom, ktorého sa návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia týka, navrhovateľka s deťmi neodpustila dobrovoľne. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil

s právnym záverom prvoinštančného súdu o nadbytočnosti nariadenia neodkladného opatrenia v tejto
časti podaného návrhu z dôvodu, že odporca podal na súde návrh na rozvod manželstva. Je totiž
nepochybné,žesamotnépodanietakéhotonávrhuodporcomnasúdtotižneeliminujemožnosťpáchania
domáceho násilia na navrhovateľke.

25. Aj keď je zrejmé, že nariadené neodkladné opatrenie v danom prípade negatívnym spôsobom
zasiahne do niektorých práv odporcu, konkrétne práva vlastniť majetok (odporca je spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej má zároveň zaevidovaný trvalý pobyt), je potrebné zdôrazniť, že
uvedený zásah sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci popísané vyššie javí ako
nevyhnutný, za účelom nevyhnutnej ochrany duševnej a fyzickej integrity navrhovateľky, (t.j. ochrany jej

života a zdravia), ktoré právo je pri teste proporcionality obidvoch práv jednoznačne silnejšie. Zároveň
z lustrácie v Sociálnej poisťovni vykonanej odvolacím súdom dňa 07.06.2018 vyplýva, že odporca je
dlhodobo (od roku 2009) zamestnaný a má pravidelný mesačný príjem (cca 570,00 Eur mesačne),
na základe čoho nemožno považovať zásah do jeho práv, najmä s prihliadnutím na kolíziu s chránenými
právami navrhovateľky, za neprimeraný. V prípade potreby je totiž v jeho finančných možnostiach, v

čase platnosti nariadeného neodkladného opatrenia, dočasne si vyriešiť otázku bývania náhradným
spôsobom.26.Sprihliadnutímnauvedenúargumentáciuodvolacísúdnapadnutéuznesenieokresnéhosúduvčasti
podľa výroku I. tohto uznesenia pre nedôvodnosť odvolacích námietok navrhovateľky, pri súčasnom
nezistení vád týkajúcich sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP) ako vecne

správne p o t v r d i l a v ostatnej časti odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu z m e
n i l , spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia. Platnosť nariadeného neodkladného opatrenia
odvolací súd určil do právoplatnosti konečného rozhodnutia v trestnom konaní vedeného
voči odporcovi v súvislosti so skutkom smerujúcim proti navrhovateľke, kvalifikovaným ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.

27. Zároveň krajský súd dáva odporcovi do pozornosti možný následok nerešpektovania dočasnej
úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania bližšie špecifikovaný v odseku 22. tohto uznesenia.

28.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Navrhovateľka sa podaným odvolaním domáhala zmeny rozhodnutia prvoinštančného súdu
tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie v celom rozsahu, a teda: 1/ v zákaze odporcu
vstupovať do rodinného domu, 2/ v zákaze odporcu kontaktovať navrhovateľku, 3/ v zákaze odporcu
približovať sa k navrhovateľke. Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti 1/ zmenil tak, že neodkladné
opatrenie nariadil, na základe čoho mala navrhovateľka v tejto časti procesný úspech. V časti 2/ a 3/

odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľky v predmetnej časti zamietnutý,
potvrdil, teda v tejto časti bol procesne úspešným odporca. Rozdiel medzi procesným úspechom
navrhovateľky (1/3; 33%) a procesným úspechom odporcu (2/3, 66%) v danom prípade predstavuje
33%-ný čistý úspech odporcu, v ktorom rozsahu by mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
patril. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že odporcovi v aktuálnom odvolacom

konaní preukázateľne žiadne účelné vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by
sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé

rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že

tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).