Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109220947
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6109220947.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobkyne J. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX H. H., zast. JUDr. Denisou
Precákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanej J. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ. D. XX, XXX XX H. H., zast. JUDr. Alenou Babišovou,

advokátkou,AdvokátskakanceláriasosídlomPestovateľská2682/18,97401BanskáBystrica,ourčenie
vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20C/176/2009-507 zo dňa 13. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal V.. C. Y., znalcovi z odboru Geodézia
a kartografia, odvetvia Geodézia a kartografia, fotogrametria, bytom K. XX, XXX XX I. Y., proti žalovanej
nárok na odmenu za znaleckú činnosť, v plnom rozsahu (prvý výrok) a Krajskému súdu Banská Bystrica,
Skuteckého 7, 974 87 Banská Bystrica proti žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov, v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou
domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom parcely CKN XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere
233 m2, kat. úz. M., v celosti, ktorá bola vymedzená geometrickým plánom č. 43604625-11/2009,
vyhotoveným V.. S. K.. Súd prvej inštancie vykonal obhliadku predmetnej nehnuteľnosti na mieste
samom a následne uznesením č. k. 20C/176/2009 - 351 zo dňa 31. 07. 2014 upravil učtáreň, aby z

rozpočtových prostriedkov súdu vyplatila Krajskému súdu v Banskej Bystrici čiastku vo výške 8,37 €
za použitie osobného motorového vozidla. Ďalej súd prvej inštancie uznesením č. k. 20C/176/2009 -
321 zo dňa 13. 03. 2014 vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca V.. C. Y., z odboru
Geodézia a kartografia, bytom K. XX, XXX XX I. Y.. Uznesením č. k. 20C/176/2009 - 371 zo dňa 01.
12. 2014 súd priznal znalcovi odmenu za znaleckú činnosť a upravil učtáreň súdu, aby znalcovi z
rozpočtových prostriedkov súdu vyplatila znalečné vo výške 231,09 €. Vo veci samej súd prvej inštancie

rozhodol rozsudkom č. k. 20C/176/2009 - 438 zo dňa 08. 09. 2015 tak, že určil, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou v celosti parcely C-KN č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 233 m2 kat. úz. M., obec H.
Y. ktorá je vymedzená geometrickým plánom č. 43604625-11/2009 vyhotoveným V.. S. K. dňa 15. 06.
2009 a overeného Správou katastra H. H. dňa 24. 06. 2009. Prvoinštančný súd zaviazal žalovanú na
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalobkyne, pričom do výroku o trovách konania podala
žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/904/2015

- 471 zo dňa 17. 08. 2017, právoplatným dňa 22. 09. 2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vnapadnutej časti potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej
v plnom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ podľa predchádzajúcej právnej úpravy boli v rozsahu
nepokrytom preddavkami z rozpočtových prostriedkov štátu hradené odmeny za znaleckú činnosť
ustanovenému znalcovi a hotové výdavky za obhliadku na mieste samom, je potrebné náhradu týchto
výdavkov vysporiadať a niektorej zo sporových strán, podľa výsledku konania, uložiť povinnosť náhrady
takýchto prostriedkov. Podľa platnej právnej úpravy civilného sporového konania štát totiž nie je

procesným subjektom. Vzhľadom na uvedené a povahu výdavkov, ktoré majú byť nahradené, súd
prvej inštancie priznal nárok na odmenu za znaleckú činnosť znalcovi, ktorému už tieto prostriedky
boli uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu a krajskému súdu priznal nárok na odmenu za hotové
výdavky, ktoré mu už boli uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu. Preto platobným miestom na
splnenie záväzkov žalovaného v rozhodnutí súdu o výške priznanej odmeny za znaleckú činnosť,
resp. náhrady výdavkov, bude súd prvej inštancie. Vzhľadom na ustanovenia §§ 255, 259, 262

ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, že
znalcovi a Krajskému súdu Banská Bystrica priznal nárok na odmenu za znaleckú činnosť a náhradu
hotových výdavkov voči žalovanej ako strane v konaní neúspešnej v plnom rozsahu. Konštatoval, že po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie rozhodne o výške odmeny za znaleckú
činnosť a o výške hotových výdavkov, ktorú bude žalovaná povinná zaplatiť v stanovenej lehote na účet

súdu prvej inštancie.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Žalovaná preto navrhla,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie

a priznal jej trovy odvolacieho konania.

5. Znalec a Krajský súd v Banskej Bystrici ako v tomto prípade orgán konajúci v mene štátu v prípade
rozhodnutia o jeho nároku na náhradu trov sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý

verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku
v napadnutej časti zrušiť z nasledovných dôvodov:

7. Konanie na súde prvej inštancie sa začalo dňa 20.10.2009, t.j. ešte za účinnosti O. s. p. a bolo

skončené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/176/2009 - 438 zo dňa 08. 09.
2015, t.j. vyhláseným taktiež ešte za účinnosti O. s. p. Predmetný rozsudok v prvom výroku o určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2015 a v druhom výroku o
povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. č. k. 17Co/904/2015 - 471 zo dňa 17. 08. 2017 nadobudol právoplatnosť

dňa 22. 09. 2017. V predmetnom rozsudku, ako rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, teda súd prvej
inštancie v zmysle vtedy účinného § 151 ods. 1 O. s. p. rozhodol druhým výrokom aj o náhrade
trov účastníkov konania. Súd prvej inštancie si teda nevyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania
(vrátane trov znalca, či štátu) na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku v zmysle vtedy
účinného § 151 ods. 3 O. s. p. Súd prvej inštancie však v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v

rozpore s ust. § 151 ods. 1 O. s. p. opomenul rozhodnúť o trovách štátu. Uvedenú vadu však v
zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Mcdo 15/2013 zo dňa 18. 06.
2015 bolo možné bez návrhu zhojiť len do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo a to
dopĺňacím rozsudkom v zmysle ust. § 166 ods. 1 O. s. p. Z odôvodnenia predmetného uznesenia NS
SR vyplýva, že: „Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich

bez návrhu ani do právoplatnosti rozsudku, bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr mimoriadnym
dovolaním napadnutým uznesením, vydaným navyše takmer po uplynutí jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.... ...nerešpektovanie ustanovenia § 166 ods. 1 O. s. p. súdom prvého stupňa
i odvolacím súdom malo za následok aj porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a tiež porušenie článku 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa
ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní

základných práv a slobôd.“ Z uvedeného vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončilo, vyhláseného ešte za účinnosti O. s. p. nemožno o nároku na náhradu trov štátu už rozhodnúť.
Márne dávno uplynula aj lehota daná účastníkom konania na podanie návrhu na doplnenie rozsudku v
zmysle § 166 ods. 1 O. s. p. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách štátu teda
naozaj vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Z nesprávneho právneho posúdenia veci vychádza napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu, že znalcovi
už bolo priznané znalečné za vykonanie znaleckého dokazovania uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 20C/176/2009 - 371 zo dňa 01. 12. 2014 z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie
a taktiež Krajskému súd v Banskej Bystrici boli trovy spojení s použitím jeho služobného motorového
vozidla za účelom vykonania ohliadky priznané už uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

20C/176/2009 - 351 zo dňa 31. 07. 2014. Nemožno teda týmto subjektom priznať znova nárok, ktorý im
už bol raz priznaný a vyplatený. Tým, že štát tieto trovy vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu prvej
inštancie, nárok na refundáciu týchto prostriedkov je nárokom štátu, ktorý v zmysle vyššie uvedeného
však bolo potrebné vysporiadať do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Je nesprávne
vysporiadať sa s danou situáciou tak, že keďže podľa novej procesnej úpravy sa pri náhrade trov

konania so štátom nepočíta, prizná súd jeho trovy znalcovi a Krajskému súdu v Banskej Bystrici a ako
platobné miesto určí v rozhodnutí o výške a prijímateľovi trov účet súdu prvej inštancie. Keďže v zmysle
napadnutého uznesenia súd prvej inštancie priznal nárok znalcovi a krajskému súdu, týmto subjektom
prislúchaurčiťplatobnémiesto.Účetsúduprvejinštanciejeprináhradetrovkonaniaurčenýakoplatobné
miesto pre trovy štátu, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu prvej inštancie, nie pre

trovyznalca,krajskéhosúdu,čistranysporu.Uvedenýproblémspojenýsosúčasnouprocesnouprávnou
úpravou by nebolo ani potrebné riešiť, ak by súd prvej inštancie rozhodol o nároku štátu včas v zmysle
vtedy účinného O. s. p.

9. Keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej a po

právoplatnosti rozsudku dôvody na jeho vydanie bez návrhu neexistovali, odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. Nakoľko v zmysle vyššie
uvedeného o trovách štátu už v súčasnosti nemožno rozhodnúť, nebol dôvod na žalovanou požadované
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. K požiadavke žalovanej priznať jej náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že
nakoľko konanie je už v súčasnosti v zmysle vyššie uvedeného právoplatne skončené vyššie uvedeným
rozsudkom, nemožno už o náhrade trov voči štátu rozhodnúť. Žalobkyňa navyše nie je v konaní o tomto
odvolaní ani stranou sporu, keďže o jej nároku sa v napadnutom uznesení ani nerozhodovalo. Odvolací
súd preto v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 C. s. p. vyslovil, že žalovaná nemá nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).