Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Mária Urbanová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010254
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816010254.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudcov Mgr.
Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej na neverejnom zasadnutí konanom 15. februára 2018
prejednal sťažnosť obžalovaného W. A. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/78/2016
z 30.1.2018 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného W. A. z a m i e t a .
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obžalovaného W. A. n e n a h r
á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 72 ods. 2, § 73 ods. 5 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm.
a) Tr. por. rozhodol o vzatí do väzby obžalovaného W. A. s tým, že lehota väzby začala plynúť 29.1.2018
o 17.45 hod. a obžalovaný ju bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Žilina.
Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a
mediačného úradníka.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť obžalovaný A. ihneď po jeho vyhlásení. V písomných
dôvodoch podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že so D. A. sa dohodol na doplatení
zameškaného výživného v mesiaci február 2018 v plnej výške. Vzatím do väzby mu bolo znemožnené
splniť si vyživovaciu povinnosť a v jej plnení pokračovať. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť
ho z väzby na slobodu.
Prokurátor sa k podanej sťažnosti obžalovaného nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosťikonaniepredchádzajúcetýmto
výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Nadriadený súd zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu bolo vykonané podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku, najmä obžalovaný bol po zatknutí poučený o všetkých
svojich právach a povinnostiach a pred rozhodnutím o väzbe bol vypočutý.
Napadnutému uzneseniu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom
odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného
rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať
na správne dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené všetky formálne i materiálne podmienky väzby
obžalovaného A..
Zo spisu vyplýva, že obžalovaný je stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. b) Tr. zák. Dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaného trestného činu vyplýva najmä z výpovedí
obžalovaného, svedkýň Mgr. V. A. a D. A., rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo 17.3.1998, sp.zn.
5C/161/98, potvrdenia o návšteve školy a listinných dôkazov. Obžalovaný pri výsluchu pred sudcom
30.1.2018 prejavil snahu zaplatiť zameškané výživné. Svedkyňa Mgr. V. A. vypovedala, že
obžalovaný od roku 2005 výživné platil len sporadicky a neplnil si povinnosť platiť mesačné výživné vo
výške 16,59 Eur. V roku 2005 a 2007 uhradil na výživnom iba jeden mesiac, v roku 2008 šesť mesiacov
a následne v roku 2016 uhradil výživné za mesiac apríl a máj. Obdobne svedkyňa D. A. vypovedala,
že otec platí výživné len sporadicky, a preto má priznané náhradné výživné. Je študentkou Univerzity
Komenského v Bratislave.
Rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného bude však predmetom ďalšieho dokazovania v práve
začínajúcom sa súdnom konaní, pričom sa budú s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti
svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech.
Aj podľa názoru krajského súdu sú u obžalovaného dané dôvody útekovej väzby podľa § 71 ods.
1 písm. a) Tr. por., lebo z jeho konania vyplýva dôvodná obava, že sa bude skrývať, aby sa tak
vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä z dôvodov, že nemá stále bydlisko a spôsobu jeho
správania v doterajšom priebehu konania. Odôvodnenie uznesenia aj v tejto časti učinil prvostupňový
súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo. Z preskúmania spisového materiálu je
evidentné, že obžalovaný má trvalé bydlisko v Obci R., kde sa však dlhodobo nezdržiava. V priebehu
súdneho konania si obžalovaný na ním uvedenej doručovacej adrese Y., Ul. S. XXX/X. súdne písomnosti
nepreberal a nepodarilo sa mu ich doručiť ani prostredníctvom polície. Z týchto dôvodov bol 17.2.2017
vydaný príkaz na zatknutie. Po zatknutí a výsluchu, pri ktorom obžalovaný nahlásil novú adresu na
doručovanie - R., M. X. V. XX/X bol 27.6.2017 zo zatknutia prepustený na slobodu. Na ďalšie hlavné
pojednávania 1.8., 14.9., 26.9., 26.10.2017 sa už neustanovil, pričom z neúčasti sa ospravedlnil iba na
prvom hlavnom pojednávaní pre práceneschopnosť. Pre nedostatočné ospravedlnenie mu však bola
uložená poriadková pokuta. Na ďalšie hlavné pojednávania sa mu nepodarilo doručiť predvolania na
ním uvedenú doručovaciu adresu a polícia ho nepredviedla s oznámením, že sa zatajuje. Z tohto dôvodu
okresný súd vydal ďalší príkaz na zatknutie. Po zatknutí pred samosudcom obžalovaný vypovedal,
že predvolanie na hlavné pojednávanie 14.9.2017 prevzal až po jeho vykonaní a na posledné hlavné
pojednávanie 26.10.2017 sa neustanovil napriek tomu, že predvolanie prevzal 10.10.2017, lebo musel
odísť pracovne do Českej republiky. Zo všetkých týchto skutočností i charakteru doterajšieho správania
obžalovaného v prebiehajúcom súdnom konaní vyplýva dôvodná obava, že sa na slobode bude naďalej
vyhýbať trestnému stíhaniu v tejto veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje krajský súd výrok o vzatí obžalovaného do
väzby v napadnutom uznesení z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. za správny a
zákonný. Zákonu zodpovedá aj výrok o začiatku plynutia lehoty väzby okamihom obmedzenia osobnej
slobody obžalovaného, ktorý bol zatknutý 29.1.2018 o 17.45 hod.
V súlade so zákonom je podľa názoru krajského súdu aj výrok, ktorým okresný súd podľa § 80 ods.
1 písm. c) Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Aj
v tomto prípade krajský súd odkazuje na správne dôvody, ktoré obsahuje odôvodnenie napadnutého
uznesenia v tejto časti. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má v odpise z registra trestov 7
záznamov, najmä pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť (Okresný súd Dolný Kubín sp.zn. 2T/143/03,
Okresný súd Veľký Krtíš sp.zn. 1T/93/05, sp.zn. 9T/109/08, Okresný súd Námestovo sp.zn. 6T/120/09,
Okresný súd Poprad sp.zn. 5T/13/13, sp.zn. 4T/57/14 a Okresný súd Košice II sp.zn. 6T/91/15)
a skutočnosť, že bol v rokoch 2011, 2014 a 2016 opakovane 3-krát vo výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody, by dohľad probačného a mediačného úradníka dostatočne nenahradil väzbu
ako zaisťovací inštitút v trestnom konaní. Z týchto dôvodov aj krajský súd rozhodol tak, že väzbu
obžalovaného, vzhľadom na jeho osobu opakovane sa dopúšťajúcu rôznej trestnej činnosti, dohľadom
probačného a mediačného úradníka nenahradil, pretože ho považoval za nedostatočný.K výhrade obžalovaného, že v priebehu mesiaca február 2018 mienil uhradiť celé zameškané výživné,
krajský súd uvádza, že podľa predloženého spisového materiálu doposiaľ uhradené nebolo.
Obžalovaný po výsluchu, rozhodnutí o väzbe a podaní sťažnosti až pri podpisovaní zápisnice o výsluchu
uviedol, že nevie písať a odmieta prevziať písomnosti. Následne zápisnicu i doručenku podpisoval „ x x
x “. Okresný súd postupom podľa § 59 ods. 1 Tr. por. správne túto skutočnosť poznamenal v zápisnici.
K tomu treba len konštatovať, že obžalovaný po skončení spísania zápisnice uviedol, že nežiada v nej
vykonať žiadne zmeny, doplnenia a opravy. Z obsahu celého spisového materiálu nevyplýva, že by pred
okamihom, ako mal podpísať zápisnicu, uvádzal, že nevie písať, naopak všetky dovtedajšie zápisnice
a doručenky podpisoval a pri výsluchu 20.4.2016 uviedol, že absolvoval SOU služieb Dolný Kubín. K
jeho vyjadreniu, že odmieta prevziať súdne písomnosti je potrebné len poznamenať, že pri výsluchoch
v prípravnom konaní 20.4.2016 aj 30.1.2018 pri rozhodovaní o väzbe bol podľa § 67 ods. 2 Tr. por.
opakovane poučený o následkoch bezdôvodného odopretia prijatia písomností.
Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol sťažnosť
obžalovaného, pretože nie je dôvodná a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obžalovaného
nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.