Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112230862
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5112230862.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: EDYPLUS s. r.

o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, právne zastúpená Roman Kvasnica
a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: F.
Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. U. XXX/X, XXX XX F., Š. P. Z., o zaplatenie 930,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 930,07 eur spolu s vyčísleným úrokom ku dňu 02.05.2012
v sume 136,79 eur, vyčíslenými úrokmi z omeškania ku dňu 02.05.2012 v sume 158,20 eur, úrokom vo
výške 17,3 % ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.08.2012 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 07.09.2012 sa pôvodný žalobca
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako
„SlSp“) domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu
sumu 930,07 eur spolu s vyčísleným úrokom ku dňu 02.05.2012 v sume 136,79 eur, vyčíslenými úrokmi
z omeškania ku dňu 02.05.2012 v sume 235,52 eur, úrokom vo výške 17,3 % ročne zo sumy 930,07

eur od 03.05.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 930,07 eur od
03.05.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2006, poskytol ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 1.659,69
eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do 10.01.2011, a to
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 43,41 eur so splatnosťou uvedenou v zmluve. Žalovaná
v dobe po uzatvorení zmluvy do konečnej splatnosti úveru splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom

jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v listine Transakcie na účte, pričom pri splátke je
uvedený dátum započítania splátky, výška splátky a zostatok pohľadávky po zápočte splátky na úhradu
pohľadávky. Ku dňu konečnej splatnosti úveru dňa 10.01.2011 vznikla žalovanej podľa ust. čl. I. zmluvy
povinnosť splatiť celú pohľadávku zo zmluvy. Pôvodný žalobca tak vyzval žalovanú na splatenie dlžnej
sumy. Podľa ust. čl. I., bod 1 zmluvy vznikla žalovanej povinnosť platiť za poskytnutý úver úrok v zmluve
dojednanývovýške17,3%ročne.Podľaust.bodu6.3ObchodnýchpodmienokpreposkytovanieÚverov
a listiny Úrokových sadzieb platných do 14.07.2009, ak je dlžník v omeškaní so splácaním žalovanej

pohľadávky, je oprávnený požadovať okrem úroku aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne.
3. Podaním zo dňa 06.11.2014 doručeným súdu dňa 07.11.2014 pôvodný žalobca zobral žalobu v časti
o zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 77,32 eur späť a žiadal tak v tejto časti žaloby
naďalej zaviazať žalovanú na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu 02.05.2012 v sume158,20 eur s tým, že pôvodne žalovanú sumu z tohto titulu v žalobe zo dňa 15.08.2012 nesprávne
špecifikoval. Týmto podaním zároveň požadoval namiesto pôvodne žalovanej sumy 136,79 titulom
zaplatenia kapitalizovaných úrokov za obdobie do 02.05.2012 sumu 214,11 eur s odôvodnením, že

dôvod z tejto zmeny vyplýva z opravenej špecifikácie zo dňa 03.11.2014.
4. Súd uznesením č. k. 6C/90/2013-88 zo dňa 25.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.07.2016, zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. na základe späťvzatia žaloby žalobcom podaním
zo dňa 06.11.2014 konanie v časti o zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 02.05.2012
v sume 77,32 eur. O náhrade trov konania v jeho zastavenej časti súd rozhodol, že o nej rozhodne v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súčasne súd uznesením č. k. 6C/90/2013-92 zo dňa 11.08.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2016, s odkazom na ust. § 294 v spojení s ust. § 470 ods.
1 CSP, zmenu žaloby rozšírením uplatňovaného práva na zaplatenie kapitalizovaných úrokov ku dňu
02.05.2012 zo sumy 136,79 eur na sumu 214,11 eur (§ 140 ods. 1 CSP) nepripustil.
5. Žalovaný sa k žalobe do dňa 02.12.2016, na ktorom súd po prvý krát rozhodol v merite sporovej veci,
písomne nevyjadril.

6. Súd sporovú vec pôvodne prejednal na pojednávaniach dňa 07.11.2014 a dňa 02.12.2016 a na
tomto pojednávaní aj vo veci rozhodol, a to za prítomnosti právneho zástupcu pôvodného žalobcu a v
neprítomnosti strán sporu.
7. Pôvodný žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaniach zotrval na pôvodne podanej
žalobe v rozsahu zaplatenia sumy 930,07 eur spolu s vyčísleným úrokom ku dňu 02.05.2012 v sume

136,79 eur, vyčíslenými úrokmi z omeškania ku dňu 02.05.2012 v sume 158,20 eur, úrokom vo výške
17,3 % ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia, pričom neuviedol žiadnu ďalšiu či už skutkovú,
alebo právnu argumentáciu.
8. Súd tak na pojednávaní dňa 02.12.2016 verejne vyhlásil rozsudok č. k. 6C/90/2013-122, ktorým

žalobu o zaplatenie sumy 930,07 eur spolu s vyčísleným úrokom ku dňu 02.05.2012 v sume 136,79 eur,
vyčíslenými úrokmi z omeškania ku dňu 02.05.2012 v sume 158,20 eur, úrokom vo výške 17,3 % ročne
zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia, zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

9. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, na podklade ktorých v sporovej veci po prvý krát rozhodol rozsudkom č.
k. 6C/90/2013-122 zo dňa 02.12.2016, súd tieto vyvodil z dôkazov produkovaných pôvodným žalobcom.
Išlo o nasledovné skutkové zistenia.
10. Dňa 10.01.2006 uzavrela SlSp ako veriteľ (banka) so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru zo strany SlSp

žalovanému v sume 50.000,- Sk (1.659,70 eur) a za nasledovných podmienok: druh úveru: miniúver do
10 minút, úroková sadzba: 17,30 % ročne pevná do konečnej splatnosti úveru, poplatok za poskytnutie
úveru: bez poplatku, poplatok za správu úveru: 50,- Sk mesačne, výška splátky: 1.308,- Sk, splatnosť
prvej splátky: 10.02.2006, periodicita splátok: mesačne k 10. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru:
10.01.2011, splatnosť úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca, RPMN: 9,68 %. Žalovaná sa ako

dlžník zaviazala úver splatiť v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v
zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté
podmienky.
11. Z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 10.01.2006 do 31.12.2008 vyplýva,
že úver bol bezhotovostne čerpaný v sume 50.000,- Sk (prevedená bezhotovostne na bankový účet

žalovanej č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX). Žalovaná vykonala na predmetný úverový prípad v období
od 10.01.2006 do 31.12.2008 nasledovné úhrady: dňa 10.02.2006 v sume 1.308,- Sk, dňa 10.03.2006
v sume 1.308,- Sk, dňa 10.04.2006 v sume 1.308,- Sk, dňa 10.05.2006 v sume 1.308,- Sk, dňa
10.06.2006 v sume 1.308,- Sk, dňa 10.07.2006 v sume 447,30 Sk, dňa 11.07.2006 v sume 860,70 Sk,
dňa 10.08.2006 v sume 1.308,- Sk, dňa 10.09.2006 v sume 7,70 Sk, dňa 11.09.2006 v sume 1.300,30

Sk, dňa 11.10.2006 v sume 1.308,- Sk, dňa 10.11.2006 v sume 1.308,- Sk, dňa 11.12.2006 v sume
1.308,- Sk, dňa 10.01.2007 v sume 1.308,- Sk, dňa 10.02.2007 v sume 1.308,- Sk, dňa 10.03.2007 v
sume 1.321,- Sk, dňa 11.04.2007 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.05.2007 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.06.2007
v sume 1.321,- Sk, dňa 11.07.2007 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.08.2007 v sume 1.321,- Sk, dňa
11.09.2007 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.10.2007 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.11.2007 v sume 1.321,- Sk,

dňa 11.12.2007 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.01.2008 v sume 1.321,- Sk, dňa 11.02.2008 v sume 1.321,-
Sk, dňa 11.03.2008 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.04.2008 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.05.2008 v sume
1.321,- Sk, dňa 11.06.2008 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.07.2008 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.08.2008 v
sume 859,10 Sk, dňa 11.08.2008 v sume 461,40 Sk, dňa 10.09.2008 v sume 1.321,- Sk, dňa 10.10.2008v sume 1.321,- Sk, dňa 11.11.2008 v sume 1.321,- Sk a dňa 10.12.2008 v sume 1.321,- Sk, t. j. celkovo
žalovaná uhradila sumu 46.066,- Sk (1.529,11 eur).
12. Z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 01.01.2009 do 12.11.2011 vyplýva, že

žalovaná vykonala na predmetný úverový prípad v období od 01.01.2009 do 12.11.2011 nasledovné
úhrady: dňa 10.01.2009 v sume 43,85 eur, dňa 10.02.2009 v sume 43,85 eur, dňa 11.03.2009 v sume
43,82 eur, dňa 10.04.2009 v sume 43,82 eur, dňa 11.05.2009 v sume 43,82 eur, dňa 11.06.2009 v sume
43,82 eur, dňa 10.07.2009 v sume 43,82 eur a dňa 12.08.2009 v sume 43,82 eur, t. j. celkovo žalovaný
uhradila sumu 350,62 eur (10.562,78 Sk).

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec posúdil tak, že vychádzal z toho, že medzi
SlSp a žalovaným vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2006 (ďalej len ako „ÚZ“). Aj s poukazom na to, že zo strany
SlSp išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„ObZ“) a žalovanému bol zjavne poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany SlSp žalovanému, súd

dospel k záveru, že medzi účastníkmi ÚZ vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č.
258/2001 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“). Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, spotrebiteľský
úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v
zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod., sa súd tak v ďalšom

zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. Súd mal za to, že v danom prípade účastníci
ÚZ uzavreli zmluvu o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ktorou sa zaviazala SlSp ako veriteľ poskytnúť
žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky do sumy 50.000,- Sk (1.659,70 eur) a žalovaný sa
zaviazal tieto SlSp vrátiť a zaplatiť jej úroky. Súd tak vychádzal z toho, že SlSp svoju povinnosť podľa ust.
§ 497 ObZ splnila poskytnutím peňažnej sumy 50.000,- Sk (1.659,70 eur) žalovanému bezhotovostne

prevodom na jeho bankový účet dňa 10.01.2006 s tým, že žalovaný sa ako dlžník mal zaviazať vrátiť
SlSp poskytnutú peňažnú sumu 50.000,- Sk vrátane úrokov so sadzbou 17.30 % ročne a poplatku za
správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne v mesačných splátkach vo výške 1.308,- Sk splatných do 10.
dňa v mesiaci pri splatnosti 1. splátky do 10.02.2006 s konečnou splatnosťou úveru 10.01.2011.
14. Súd ďalej vychádzal z toho, že dotknutá ÚZ uzavretá medzi SlSp a žalovaným neobsahovala

náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. Aj keď síce bola v ÚZ explicitne
uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 1.308,- Sk a ďalej výška mesačného poplatku
za správu úveru v sume 50,- Sk, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. časť každej
mesačnej splátky v celkovej výške 1.308,- Sk, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie
istiny a sume započítanej na splatenie úroku. V prípade úroku nebola stanovená v ÚZ ani jeho celková

výška, resp. suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť. V ÚZ bola uvedená len úroková sadzba 17.30 % ročne
ako pevná do konečnej splatnosti úveru. V kontexte tejto skutočnosti absencie náležitostí ÚZ podľa cit.
ust.§4ods.2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.avkontexteskutočnosti,žebolnepochybnežalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur), súd dospel k záveru, že dotknutá
ÚZ je síce v zmysle cit. ust. § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase jej

uzavretia, aj napriek chýbajúcej podstatnej náležitosti platná, ale rovnako v spojení s ust. § 4 ods. 5
zákona č. 258/2001 Z. z. možno dospieť k záveru, že v danom prípade SlSp nemôže požadovať od
žalovaného ako spotrebiteľa úrok z poskytnutého úveru. Inak povedané, na poskytnutý spotrebiteľský
úver treba hľadieť ako na bezúročný. Z tohto dôvodu tak povinnosťou žalovaného bolo vrátiť SlSp
len poskytnutú peňažnú sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur) v pravidelných 60 rovnomerných mesačných

splátkach vo výške 1/60-tiny poskytnutej sumy 50.000,- Sk (1.659,70 eur), t. j. 833,3333 Sk (27,6616
eur) so splatnosťou 1. splátky do 10.02.2006, poslednej splátky do 10.01.2011, pri splatnosti ostatných
splátok do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, spolu s mesačným poplatkom za správu úveru
v sume 50,- Sk (1,66 eur), t. j. celkovo zaplatiť žalobcovi sumu 53.000,- Sk [50.000,- Sk + (60 x poplatok
za správu úveru vo výške 50,- Sk) = 50.000,- Sk + 3.000,- Sk], resp. sumu 1.759,28 eur. Preto súd už

bez ďalšieho s odkazom na konštatovanú bezúročnosť predmetného spotrebiteľského úveru žalobu v
časti o zaplatenie sumy 136,79 eur ako kapitalizovaných úrokov z úveru ku dňu 02.05.2012, ako aj o
zaplatenie úroku vo výške 17,3 % ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia zamietol.
Ďalej súd konštatoval, že žalovaný nesporne do dňa 12.08.2009, t. j. takmer 17 mesiacov pred konečnou
splatnosťou úveru (10.01.2011), zaplatil celkovo sumu 1.879,73 eur (56.628,78 Sk), pričom v zmysle

vyššie uvedeného bol povinný plniť svoje záväzky zo zmluvy len do sumy 1.759,28 eur (53.000,- Sk).
Žalovaný na svoje záväzky z ÚZ zaplatil SlSp viac, ako bol povinný, a to o sumu 120,45 eur (3.628,78
Sk). Súčasne s poukazom na to, že žalovaný sa s úhradou žiadnej zo splátok (v SlSp požadovanej sume,
t. j. zodpovedajúcej sume dojednanej splátky, t. j. vrátane úroku, ktorý však nebola SlSp oprávnenápožadovať od žalovaného), ktorými úplne uhradil svoj peňažný záväzok z ÚZ v celkovej sume 1.759,28
eur (tento záväzok uhradil ku dňu 11.06.2008, kedy spolu s úhradou vykonanou tento deň uhradil SlSp
už celkovo sumu 1.792,09 eur), nedostal do omeškania viac ako 1 deň a súčasne, že ku dňu splatnosti 6.

splátky (t. j. ku dňu 10.07.2006, kedy sa podľa SlSp predloženého výpisu z úverového účtu mal dostať po
prvý krát do omeškania, čo vyplýva z toho, že ku dňu 11.07.2006 SlSp predpísal žalovanému na úhradu
úroky z omeškania v sume 0,70 Sk) uhradil celkovo sumu 6.987,30 Sk, t. j. celkovo sumu zodpovedajúcu
až 7-mim splátkam (vo výške konštatovanej súdom, t. j. bez úroku, ktorý nebola SlSp oprávnená od
žalovaného požadovať) spolu s poplatkom za správu úveru (t. j. v súdom konštatovanej výške bez úroku

833,3333 Sk + 50,- Sk mesačný poplatok za správu úveru = 883,3333 Sk; 883,3333 Sk x 7 = 6.183,3331
Sk) splatným do 10.08.2006 a časti 8-mej splátky splatnej až dňa 10.09.2006 v sume 803,9669 Sk
(teda žalovaný splátky uhrádzal v podstate v predstihu, keďže ich uhrádzal síce v SlSp predpísanej
výške, na ktorú však v plnom rozsahu SlSp nárok nevznikol), súd uzavrel, že žalovaný sa nikdy nedostal
do omeškania (§ 365 ObZ) s úhradou splátok vo výške, v ktorej bola od nej SlSp oprávnená splátky
požadovať (t. j. bez úrokov), a preto SlSp nevzniklo právo požadovať od žalovaného úroky z omeškania

podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ. Vzhľadom k tomuto záveru, ako aj k záveru o tom, že žalovaný svoj
záväzok z ÚZ (teda bez úroku, ktorého zaplatenie nebola SlSp oprávnená od žalovaného požadovať)
splnil v celom rozsahu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v rozsahu o zaplatenie sumy 930,07
eur, ako aj kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu 02.05.2012 v sume 158,20 eur a napokon aj
úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do zaplatenia. Pokiaľ ide

o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), súd s ohľadom na zistenie, že
žalovanému preukázateľne trovy konania v spore nevznikli, ako aj s odkazom na to, že žalovaného
považoval za plne procesne úspešného (§ 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP), žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
15. Voči rozsudku č. k. 6C/90/2013-122 zo dňa 02.12.2016 podala SlSp (ako pôvodný žalobca) v

zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 4 ods. 4 písm. a) a ods. 5
zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia ÚZ s tým, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku správne skonštatoval, že aj keby ÚZ neobsahovala náležitosti v zmysle ust. §
4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., je potrebné ju v zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z. považovať za platnú, pretože na jej základe žalovaný čerpal celú sumu poskytnutého

úveru. Súd prvej inštancie však v danej veci nepostupoval správne, keď s poukazom na ust. § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z. z. poskytnutý úver právne posúdil ako bezúročný. Ako vyplýva z čl. I. ÚZ, so
žalovanou sa dohodli na výške pevnej úrokovej sadzby 17,30 % ročne, ktorou sa bude úročiť dlžná
istina pohľadávky od poskytnutia úveru, t. j. od 10.01.2006 do ukončenia úverového vzťahu, t. j. do
10.01.2011. Čiže z uzavretého úverového vzťahu bez akýchkoľvek pochybností vyplývala tak výška

dohodnutej úrokovej sadzby, jej nemennosť počas celej dĺžky trvania zmluvného vzťahu, ako aj to, že iba
touto úrokovou sadzbou bude mesačne úročená nezaplatená istina pohľadávky od poskytnutia úveru
žalovanému až do konečnej splatnosti úveru. Z uzavretej ÚZ vyplývala taktiež celková suma úrokov,
ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť počas trvania zmluvného vzťahu, pokiaľ by zmluvne dohodnuté
splátky úveru splácal v dohodnutých výškach a termínoch, pretože mal zaplatiť SlSp 60 splátok po

1.308,- Sk, t. j. celkom sumu 78.480,- Sk. Po odpočítaní poskytnutej sumy úveru 50.000,- Sk a sumy
poplatkov 3.000,- Sk predstavovala výška týchto zmluvne dohodnutých úrokov celkom sumu 25.480,-
Sk. Nakoľko teda v uzatvorenej ÚZ bola výška úrokov dohodnutá jasne a zrozumiteľne, nemal súd prvej
inštancie žiaden právny dôvod, aby uzavretý zmluvný vzťah posúdil ako bezúročný. SlSp ďalej uviedla,
že sa osobne domnieva, že súd prvej inštancie si až po vyhlásení rozsudku uvedomil, že na uzavretý

zmluvný vzťah nemôže aplikovať prísnejšie ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré bolo účinné až
od 01.01.2008, a preto v záujme právneho zdôvodnenia svojho rozhodnutia dodatočne hľadal zákonné
ustanovenie, o ktoré by mohol svoje rozhodnutie vo veci samej oprieť. Preto na uzavretý zmluvný vzťah
aplikoval ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., znenie platné ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu,
ktoré ustanovenie však na uzavretý zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Súd prvej inštancie sa snažil

cez svoje ďalšie výpočty preukázať, že celá žaloba musela byť zamietnutá, pretože žalovaný zaplatil
okrem istiny a poplatku ešte viac, ako mal. Na základe nesprávneho právneho posúdenia súd prvej
inštancie nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania. Pôvodný žalobca tak žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne napadnutý
rozsudok zruší a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania
pôvodného žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP napadnutý rozsudok
uznesením č. k. 11Co/166/2017-161 zo dňa 25.07.2017 zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a d)CSPspoukazomnaust.§380ods.2CSP.Svojerozhodnutieodvolacísúdodôvodniltým,žeprieskumná
činnosť odvolacieho súdu nezahŕňa len preskúmanie vecnej správnosti rozsudku z hľadiska hmotného
práva, ale aj z hľadiska procesnoprávneho, t. j. preskúmanie konania, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozhodnutia. Hoci odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, na
vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Prieskumom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom
zaťažilkonanievadou,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecianaktorújeodvolací
súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Počnúc od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný

kódex, CSP, ktorý podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Doručovanie písomností do vlastných rúk upravuje ust. § 111 a nasl.
CSP. Písomnosť sa doručuje fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR [§ 106 ods.
1 písm. a) CSP]. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa ust. § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie (§ 111 ods. 3 CSP). Z cit. ustanovenia vyplýva, že aj keď si adresát doručovanú zásielku na

adrese svojho trvalého pobytu neprevezme, nastane fikcia doručenia, a to dňom vrátenia nedoručenej
zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Uvedené však platí iba za predpokladu,
že je účastníkovi konania - fyzickej osobe riadne doručená žaloba spôsobom v zmysle ust. § 116 ods.
1 až 3 CSP. V danom prípade však takýto postup zachovaný nebol. Súd prvej inštancie doručoval
žalovanému žalobu a ostatné písomnosti (prílohy žaloby, poučenia) ešte za účinnosti O. s. p. Nedošlo

však ani k účinnému doručeniu žaloby a ostatných písomností podľa ustanovení O. s. p., nakoľko súd
prvej inštancie nepreveril, či sa adresát na adrese, na ktorú mu doručoval žalobu a ostatné písomnosti,
skutočne zdržiaval. Fikcia doručenia preto v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p. nenastala. Ďalej odvolací
súd uviedol, že je potrebné, aby súd prvej inštancie pristúpil k doručeniu žaloby a všetkých ostatných
písomností, ktoré sú súčasťou obsahu spisu a doručujú sa strane sporu do vlastných rúk postupom

v zmysle ust. § 116 ods. 1 a 2 CSP, t. j. aby urobil všetky potrebné úkony na zistenie skutočného
pobytu žalovaného. Ak takúto adresu nezistí alebo sa mu nepodarí na takúto adresu doručiť, zverejní v
zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušnéhosúdu.Ažpo15dňochodtakéhotozverejneniamôžesúdprvejinštanciepristúpiťkdoručeniu
písomnosti žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, pričom aj keď si žalovaný

túto zásielku neprevezme, bude sa dňom vrátenia súdu považovať za doručenú. Až po dodržaní tohto
postupu môže súd prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť tak, aby bolo zachované právo obidvoch
strán sporu na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol bez toho, že by
došlo k účinnému doručeniu žaloby, poučenia a jej príloh žalovanému, svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom (z hľadiska eliminácie možnosti prekvapivosti súdneho rozhodnutia). Z hľadiska
procesnej ekonómie odvolací súd však považoval za potrebné vyjadriť sa aj k právnemu posúdeniu veci.
Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom a aplikáciou normy zvolenej súdom prvej inštancie na zistený
skutkovýstavveci,pokiaľideoaplikáciuavýkladust.§4ods.5zákonač.258/2001Z.z.vzneníúčinnom

v čase uzavretia ÚZ. Ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. nerieši rozčlenenie splátky na istinu, úroky a
inépoplatky.Hociajtútonáležitosťzákonč.258/2001Z.z.platnývčaseuzavretiazmluvypredpisoval,jej
nedodržanie nesankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ako sa stalo až nasledujúcimi
novelami zákona č. 258/2001 Z. z. prijatými po uzavretí zmluvy, ktorá právna úprava sa však na
prejednávanú vec nevzťahuje. Neuvedenie úroku alebo poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere

nemožno stotožňovať s nerozčlenením splátky na istinu, úrok a iné poplatky. V tomto smere okresný súd
dostatočne nevyhodnotil písomnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 10.01.2006, keď z bodu
I. zmluvy jednoznačne vyplýva úroková sadzba úveru vo výške 17,30 % p. a. a poplatok za správu úveru
50,- Sk mesačne. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na úrok z úveru a poplatok
za správu z úveru z dôvodu, že nie sú uvedené v zmluve, takýto právny záver je nesprávny. Z dôvodu

vyššie uvedenej vady konania, ktorá mala vplyv na znemožnenie uplatnenia práv žalovaného v konaní,
nemohol odvolací súd napraviť nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v odvolacom
konaní, a preto pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní
doručiťžalobu,jejprílohyapoučeniapostupomvzmysleust.§116ods.1a2CSPaažnáslednepristúpiť

k prejednaniu a rozhodnutiu veci. Zároveň mu uložil povinnosť rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.
18. Podaním zo dňa 19.06.2017 doručeným súdu dňa 26.06.2017 pôvodný žalobca navrhol, aby súd
pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu na obchodnú spoločnosť EDYPLUS s. r. o., nakoľko pozačatí konania došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na obchodnú spoločnosť EDYPLUS s. r. o.
Súd za súhlasu obchodnej spoločnosti EDYPLUS s. r. o. (podanie zo dňa 08.06.2017) uznesením č. k.
6C/90/2013-170 zo dňa 07.09.2017 v zmysle ust. § 80 ods. 1 a 2 CSP pripustil zmenu subjektu na strane

žalobcu tak, že do konania na miesto SlSp ako pôvodného žalobcu vstúpi ako nový žalobca obchodná
spoločnosť EDYPLUS s. r. o. (žalobca),
19. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP dňa
20.12.2017, v súdom určenej lehote 10 dní od doručenia žaloby (a ani do vyhlásenia tohto rozsudku)
písomne nevyjadril.

20. Súd predmetnú sporovú vec opätovne prejednal a v tejto opätovne rozhodol na pojednávaní dňa
06.03.2018 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti strán sporu (§ 180 CSP), a
to z dôvodu, že samotné stany sporu sa na pojednávanie neustanovili. Od predvolania žalobcu na
pojednávanie súd upustil v zmysle ust. § 178 ods. 1 CSP vzhľadom k tomu, že tento bol zastúpený
svojim právnym zástupcom na celé konanie a žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené
fikciou podľa ust. § 111 ods. 3 CSP dňom 02.03.2018. Strany sporu svoju neprítomnosť na pojednávaní

neospravedlnili a o odročenie pojednávania nepožiadali.
21. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe, pričom neuviedol
žiadnu novú podstatnú skutkovú a ani právnu argumentáciu.
22. Súd tak pri svojom v poradí druhom rozhodnutí sporu (tomto rozsudku) vychádzal z pôvodných
skutkových zistení (ako súd tieto uvedené v odsekoch č. 10 až 12 odôvodnenia tohto rozsudku)

a vyplývajúcich zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ktorých pravosť a obsah žalovaný
nenamietal (§ 204 CSP), pričom súčasne mal preukázané, že pôvodný žalobca SlSp ako postupca
uzavrel so žalobcom ako postupníkom dňa 05.06.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/
CE,ktorejpredmetombolomedziinýmajpostúpeniežalovanejpohľadávkyspríslušenstvom(potvrdenie
o zmluvnom vzťahu zo dňa 12.06.2017 a príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/

CE zo dňa 05.06.2017)
23. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.06.2010, právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

24. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.
25. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
26. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na

účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, na účely
tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri

poskytnutí úveru, okrem úrokov.
28. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
[3) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov, zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.]
29. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
30. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2007, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
31. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení do 31.12.2007, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43 Občianskeho zákonníka] obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť ajsúčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ
chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza

na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak
nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od
objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
32. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
33. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §

591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
34. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
35. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto

plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
36. Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
37. Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania

veriteľa.
38. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013,
akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,jepovinnýplatiťznezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
39. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

40. Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.
41. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ v znení zákona č. 9/2013 z. z. účinnom od 01.02.2013, práva a
povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa
spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
42. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ v znení zákona č. 9/2013 z. z. účinnom od 01.02.2013, ustanovenia

o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného
záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365)
a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1.
februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
43. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.44. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
46. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

47. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.

účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
49. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 30.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
50. Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 616/2004 Z. z. účinnom
od 25.11.2004 do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu [13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov], sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu.
51.
52. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd nemal dôvod odchýliť sa od svojich právnych záverov
uvedených ešte v konaní pred vyhlásením rozsudku zo dňa 02.12.2016 tak, ako sú tieto uvedené v
odseku č. 13 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd tak vychádzal z toho, že SlSp ako veriteľovi vznikla

povinnosť na základe uzavretej ÚZ poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 50.000,- Sk
(1.659,70 eur), k čomu aj nesporne bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov v sume 50.000,-
Sk aj zo strany SlSp na bankový účet žalovaného došlo. Vzhľadom k plneniu SlSp a na základe uzavretej
ÚZ (aj s odvolaním sa na vyslovený právny názor odvolacím súdom v uznesení č. k. 11Co/166/2017-161
zo dňa 25.07.2017, ktorým bol súd v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný) vznikla žalovanému

povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 50.000,- Sk (1.659,70 eur) vrátiť SlSp spolu s
dojednaným úrokom vo výške 17,30 % ročne a poplatkom za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,66
eur) mesačne, a to v 60-tich rovnomerných mesačných anuitných splátkach vo výške 1.308,- Sk (43,42
eur) splatných do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pri splatnosti 1. z nich do 10.02.2006 a
poslednej z nich do 10.01.2011.

53. Žalovaný sa podľa žalobcom produkovaných dôkazov (výpisov z úverového účtu) dostal do
omeškania (§ 365 ObZ) s plnením svojich peňažných záväzkov vyplývajúcich z ÚZ už dňa 11.06.2007
(s plnením splátky splatnej dňa 10.06.2007), pričom tak bol následne povinný zaplatiť SlSp aj úroky z
omeškania za omeškanie s plnením jeho peňažných záväzkov z ÚZ [teda nie len záväzku vrátiť úverom
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj záväzku zaplatiť úrok (vzhľadom k dojednaniu uvedenému v ust.

čl. 7 bod 7.4.4 Všeobecných obchodných podmienok SlSp tvoriacich neoddeliteľnú súčasť ÚZ; ďalej len
„VOP“ a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.03.2004),
ako aj záväzku zaplatiť poplatok za správu úveru], ku ktorému došlo v období do 31.12.2008 vo výške
podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 315/2005 Z. z. účinnom od 01.08.2005 do 31.12.2008,
za omeškanie, ku ktorému došlo v období od 15.01.2009 podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona

č. 659/2007 Z. z. účinnom od 15.01.2009 v spojení s ust. § 768k ods. 2 a 3 ObZ a ust. § 517 ods. 2
OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení v znení nariadenia Vlády
SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013 v spojení s ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013. Súčasne vzhľadom na
omeškanie žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku vrátiť SlSp úverom poskytnuté peňažné

prostriedky mal súd za to, že žalovaný mal povinnosť zaplatiť SlSp úrok podľa ust. § 497 ObZ až do doby
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (§ 502 ods. 1 ObZ), teda nie len do splatnosti poslednej
splátky predmetného spotrebiteľského úveru, t. j. do dňa 10.01.2011. (viď ust. čl. 7 bod 7.4.2 VOP). SlSp
ako pôvodný žalobca zohľadniac tak úhrady žalovaného na jeho peňažné záväzky vyplývajúce z ÚZ,vyčíslil (v podanej žalobe a následne opravil v podaní zo dňa 06.11.2014) dlh na peňažných záväzkoch
žalovanéhozÚZkudňu02.05.2012vnasledovnejštruktúre:vsume930,07eurpripadajúcejnadoposiaľ
nesplatenú istinu úveru (úverom poskytnutých peňažných prostriedkov), v sume 214,11 eur pripadajúcej

na úrok za obdobie od 11.01.2011 (deň po splatnosti poslednej splátky predmetného spotrebiteľského
úveru) do 02.05.2012 (žalobca si zo sumy 214,11 eur uplatňoval len sumu 136,79 eur, keďže rozšírenie
žaloby o zaplatenie sumy 77,32 eur súd nepripustil, k tomu viď odsek č. 4 odôvodnenia tohto rozsudku)
a v sume 158,20 eur pripadajúcej na úroky z omeškania vo výške 8 % ročne vyčíslených za obdobie
omeškania od 12.03.2009 do 02.05.2012. Súd tak s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP vychádzal

pri svojom rozhodnutí z nespornosti tejto výšky zostatku dlhu ku dňu 02.05.2012, keďže žalovaný tieto
skutkové tvrdenia o výške pohľadávky s jej kapitalizovaným príslušenstvom žalobcu nenamietal.
54. Následne tak žalovaná pohľadávka SlSp proti žalovanému aj s jej príslušenstvom (úrokom a úrokmi z
omeškania)prešlapostúpenímpodľaust.§524ods.1a2OZnazákladezmluvyopostúpenípohľadávok
č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017 na žalobcu. Súd tak dospel na základe tohto, ako aj záverov
uvedených v predošlých odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku o dôvodnosti podanej žaloby, a preto

jej (v časti na ktorej žalobca zotrval) v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na plnenie, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
56. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
59. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
60. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP)
súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom

k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej sporovej veci [pričom za neúspech žalobcu
súd považoval skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 77,32 eur, došlo
procesným zavinením žalobcu k zastaveniu konania (žalobu v časti o zaplatenie sumy 77,32 eur vzal
ešte pôvodný žalobca späť z dôvodu nesprávneho vyčíslenia kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania,
čím je procesné zavinenie na zastavení konania o tejto časti žaloby zjavne na jeho strane; § 256 ods.

1 CSP). Žalobca tak mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 94 % [úspech žalovaného:
suma 77,32 eur zodpovedajúca späťvzatej žalobe v časti o zaplatenie sumy kapitalizovaných úrokov z
omeškania vo výške 77,32 eur; celková výška pôvodne žalobou uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom
vyčíslená ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. ku dňu 06.03.2018: 930,07 eur, t. j. priznaná istina úveru
+ 136,79 eur, t. j. vyčíslený úrok z obdobie do 02.05.2012 + 235,52 eur, t. j. vyčíslené úroky z omeškania

ku dňu 02.05.2012 + 940,73 eur, t. j. úrok vo výške 17,3 % ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012 do
06.03.2018 + 435,02 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 930,07 eur od 03.05.2012
do 06.03.2018 = 2.678,13 eur; %-tuálny úspech žalovaného = 77,32 eur / 2.678,13 eur = 0,03 = 3 %;
úspech žalobcu 97 % = 100 % - úspech žalovaného 3 %; čistý úspech žalobcu 97 % - 3 % = 94 %]. Preto
o trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP) rozhodol súd tak, že

žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 94
%-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).