Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223621
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111223621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: Z. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. S. XX, L., zastúpená advokátkou: JUDr. Adriana Grendová, Mickiewiczova 2,
Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S. XX, L., 2. N. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. S. XX, L., obaja zastúpení splnomocnencom: JUDr. N. C., nar. XX.XX.XXXX, N. X, R., o určenie
priebehu hranice medzi pozemkami, uloženie povinnosti a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 27C/161/2011-380 zo dňa 02.11.2016 v časti určenia priebehu hranice a
uloženia povinnosti žalovaným umožniť žalobkyni vstup na pozemok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým zamietol žalobu žalobkyne v časti
určenia priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. 63 zapísanej na LV č. XX a parc. č. 60 zapísanej na
LV č. XXXX, kat. úz. L. (I.), uloženia povinnosti žalovaným umožniť žalobkyni vstup na pozemok parc.
č. 60 zapísaných na LV č. XXXX po dobu 30 pracovných dní o šírke 2,2 metra a dĺžke 25 metrov za
účelom vykonania stavebných rekonštrukčných práv súvisiacich so zateplením stavby rodinného domu
s. č. XXX na parc. č. 63 LV č. XX a uloženia žalovaným povinnosť strpieť vykonanie výkopových práv
za účelom vykonania izolačných prác na základoch rodinného domu č. XXX v dĺžke 25 metrov a šírke

0,5 metra a v hĺbke existujúcich základov po dobu trvania 60 pracovných dní p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1 a 2 majú právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%. Tiež uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil s
použitím § 137 písm. a), c) Civilného sporového poriadku (CSP), § 132, § 135a ods. 1, 4 Občianskeho

zákonníka v znení platnom od 01.04.1983 do 01.12.1991, § 865 ods. 3, § 126 ods. 1, § 127 ods. 3
Občianskeho zákonníka a v časti o náhrade trov konania ust. § 255 ods. 1 CSP a § 258 ods. 1 a §
259 CSP.

2. Vecne argumentoval obsahom a predmetom žaloby, podľa ktorej žalobkyňa sa ňou podanou na súde
dňa 28.10.2011 domáhala viacerých nárokov a to aby súd:
I. určil priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 63 zapísanej na LV č. XX a parc. č. 60 zapísanej na

LV č. XXXX, k.ú. L.,
II. uložil povinnosť žalovaným umožniť jej vstup na pozemok parc. č. 60 zapísaný na LV č. XXXX za
účelomvykonaniastavebnýcharekonštrukčnýchprácsúvisiacichsozateplenímstavbyrodinnéhodomu
žalobkyne s.č. XXX na parc. č. 63 LV XX v nevyhnutnom rozsahu a čase,III. uložil povinnosť žalovaným odstrániť osadenie stĺpu vstupnej brány na parc. č. 60 z domu patriaceho
žalobkyni s.č. XXX na parc. č. 63.
Žalobu odôvodnila tým, že účastníci vlastnia susediace parcely. Žalobkyňa chce zatepliť svoj dom zo

strany žalovaných na čo potrebuje ich súhlas, o ktorý žiadala ešte v roku 2008. Žalovaní jej vstup na
svoj pozemok odmietli a namietli priebeh hranice. Ing. F. jej vyhotovil vytyčovací návrh a odkázal ju na
súd, aby rozhodol o správnosti zamerania. Žalovaní poškodili jej stavbu tým, že osadili svoju vstupnú
bránu do jej nehnuteľnosti a na jej výzvy na odstránenie osadenia brány reagovali záporne.
Súd vyzval žalobkyňu uznesením č.l. 46 zo dňa 18.11.2011 odstrániť nedostatky návrhu v druhom

odseku. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2011 doplnila v druhom odseku návrh spresnením, aby súd
uložil žalovaným po dobu 30 dní povinnosť sprístupniť svoju parcelu o šírke 2,2 m a dĺžke 25 metrov za
účelom stavebných a rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením stavby.

3. Predmetom konania po pripustených zmenách a odstránení vád návrhu sa stali nasledovné nároky:
I. určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 63 zapísanej na LV č. XX a parc. č. 60 zapísanej na

LV č. XXXX, k.ú. L.,
II. uložil povinnosť žalovaným umožniť žalobkyni vstup na pozemok parc. č. 60 zapísaný na LV č.
XXXX po dobu 30 pracovných dní o šírke 2,2 m a dĺžke 25 metrov za účelom vykonania stavebných a
rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením stavby rodinného domu s.č. XXX na parc. č. 63 LV XX,
III. uložiť povinnosť žalovaným odstrániť osadenie stĺpu vstupnej brány na parc. č. 60 z domu patriaceho

žalobkyni s.č. XXX na parc. č. 63,
IV. uložiť žalovaným povinnosť strpieť vykonanie výkopových prác za účelom vykonania izolačných prác
na základoch rodinného domu s.č. XXX v dĺžke 25 metrov.

4. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 27/2012 zo dňa 04.09.2012 súd zistil, že

hranica medzi nehnuteľnosťami účastníkov je definovaná múrom stavby žalobkyne tak, ako bol zistený
v čase merania, t.j. bez zateplenia a nie strešným presahom jej rodinného domu. Tento skutočný stav
užívania parc. č. 63 je rovnako evidovaný v katastrálnom operáte a jeho správnosť potvrdil znalec svojim
meraním. V prešetrovacom náčrte č. 79, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku (v ktorom sa omylom
uvádza č. náčrtu 78) je zakreslený presah strechy stavby navrhovateľky, ale nie je definovaný lomovými

bodmi, číslicami a ani súradnicami. Tento záver potvrdzuje aj výmera parciel č. 60 a 63 počítaná z
lomových bodov prešetrovacieho náčrtu, ktorá je totožná s výmerou evidovanou na listoch vlastníctva.

5. Znalec na pojednávaní uviedol, že meračský náčrt č. 79 z roku 1985 bol vypracovaný pri technicko-
hospodárskom mapovaní a je vlastne geometrickým plánom. Nevyplýva z neho posun hranice. Pri

vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii listiny založené v katastri nehnuteľností. Rovná
hranica medzi nehnuteľnosťami vznikla približne v roku 1985. Poľný náčrt z roku 1965 mal k dispozícii
a aj sa s ním oboznámil. Na záveroch znaleckého posudku zotrval.

6. Zo znaleckého náčrtu zo dňa 04.09.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť znaleckého posudku súd

zistil, že stena domu žalobkyne tvoriaca hranicu pozemkov je úplne rovná.

7. Z geometrického plánu č. 915-0195-64-22 zo dňa 19. a 20.01.1965 (č.l. 226) súd zistil, že hranica
medzi nehnuteľnosťou žalobkyne v tom čase p.č. 8 (v súčasnosti po prečíslovaní parc. č. 63) a
pozemkom žalovaných parc. č. 7 (v súčasnosti po prečíslovaní parc. č. 60) nebola rovná, v časti

od ulice bol pozemok odporcov širší v tvare obdĺžnika do domu navrhovateľky. Z poľného náčrtu
č. 915-0195-64-22 zo dňa 06.07.1967 (č.l. 230), ktorý vychádzal z novozameraných hraníc zo dňa
20.01.1965 súd zistil, že hranica medzi nehnuteľnosťou žalobkyne v tom čase parc. č. 8 a pozemkom
žalovaných parc. č. 7 nebola rovná, bol v nej zásek v tvare trojuholníka do domu navrhovateľky, v tejto
časti sa pozemok žalovaných rozširoval. Rovnako i z geometrických plánov č. 244-2540-0194-87 zo

dňa 06.05.1987 a č. 45/2006 zo dňa 03.07.2006 ako aj z Vytyčovacieho výkresu č. 28/2013 zo dňa
17.06.2012 vyplýva, že sporná hranica medzi pozemkami účastníkov je úplne rovná a neobsahuje ani
presah strechy nehnuteľnosti žalobkyne v zúženej časti pozemku žalovaných.

8. Žalobkyňa uviedla, že v roku 1961 až 1963 bola prestavaná zadná stena jej rodinného domu a od

roku 1963 sa žiadna stavebná úprava zadnej steny domu nerobila. Odvtedy je susediaca stena domu
úplne rovná. Pôvodný dom končil za okienkom v stene, pristavená časť domu je zateplená, čo vidno i
z fotodokumentácie v znaleckom posudku. Asi mesiac pred zameraním pozemku znalcom Wágneromsi žalobkyňa zavolala na obhliadku znalca Režnáka a tento jej tvrdil, že stĺpik brány je osadený na jej
pozemku. Navrhla vypočuť tohto svedka.

9. Súd vykonal ohliadnu nehnuteľností dňa 10.04.2013 a zistil, že stĺp brány sa hýbe, len v malej časti
stĺpu v dolnej tretine sa dotýkal domu žalobkyne.

10. Súd vyzval žalobkyňu, aby predložila podrobný popis rekonštrukčných prác súvisiacich zo
zateplením stavby a s izoláciou základov. Na čo žalobkyňa predložila písomné vyjadrenie firmy KRINO

s.r.o., ktorá navrhla len hrubý postup prác izolácie steny domu, opravy trhlín steny komory a pohyblivej
rímsy a to odkopaním až na pevnú zem vedľa základu, vyčistiť stenové nánosy a natrieť izolačným
náterom 2-3 vrstvy, nalepiť Hydrobit, upevniť zašalovaným betónom s prísadou izolačnej zmesi na
úroveňsusednéhodvoravhrúbke20cm,odšaľovanýpriestorzasypaťaupevniť,znovuvymurovaťrímsu
nakoncidomu.Písomnévyjadrenieneobsahuježiadnepresnejšieúdajeočasepotrebnomnavykonanie
jednotlivých prác, neobsahoval žiadny bližší údaj v akej hĺbke a šírke sa majú základy odkopať.

11. Zo znaleckého posudku č. 10-10/2014 zo dňa 27.05.2014 vypracovaného Technickým a skúšobným
ústavom stavebným, n.o. súd zistil, že brána do dvora odporcov nie je pevne uchytená o rodinný
dom žalobkyne. Vzhľadom na zistený technický stav budovy žalobkyne zo strany žalovaných sa
žiada vykonať viacero rekonštrukčných prác, ktorých rozsah sa nedá stanoviť bez vypracovania

sanačného projektu, ktorý nebol predložený. Postup prác uvádzaný firmou KRINO znalec nepovažoval
zatechnickyvhodnýapostačujúcinakvalifikovanýodhaddĺžkytrvaniarekonštrukčnýchprácpotrebných
na vykonanie izolácie základov. Len hrubým odhadom určil potrebnú dobu v rozpätí od 24 do 29 dní.
Znalec výkopové práce odhadol na dĺžku 25 m, šírku 0,60 m a hĺbku 0,75 m, pričom vedľa sa bude
musieť ukladať aj výkopok, čo si vyžiada ďalší záber pozemku žalovaných, ktorý bližšie nešpecifikoval.

12. Žalobkyňa po oboznámení sa so znaleckým posudkom uviedla, že sanačný projekt je drahý a preto
ho nedala vyhotoviť. Konkrétny postup prác pri izolácii základov by sa aj tak zvolil až po odkrytí základov.
Žiadala vypracovať kontrolný znalecký posudok z odboru geodézie, pretože nesúhlasí so závermi znalca
Wágnera.

13. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania vykonaním kontrolného znaleckého posudku, nakoľko
neboli žalobkyňou uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nariadenie. Listinné dôkazy
predložené žalobkyňou si vzájomne odporovali, pričom sama žalobkyňa potvrdila, že od roku 1961 až
1963 je stena domu tvoriaca spornú hranicu rovná a totožná so súčasným stavom zapísaným v katastri

nehnuteľnosti. Predložené listinné dôkazy a to geometrický plán z roku 1965 a poľný náčrt z roku 1967 si
vzájomneodporujúazároveňodporujúskutočnostiexistujúcejužvčaseichzameraniaaždosúčasnosti,
čopotvrdilažalobkyňa,nakoľkoodroku1961až1963nebolivykonanénahraničnejstenežiadneúpravy.

14. Žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko užívacia a právna hranica sú totožné.

Od počiatku sa nebránili oprave fasády, ale nesúhlasia so zateplením, pretože by to zúžilo už aj tak úzky
priestor medzi domami a znemožnilo jeho doterajšie využívanie. S izoláciou základov by tiež súhlasili,
ale po predložení sanačného projektu, z ktorého bude zrejmý rozsah prác a doba realizácie. Sanačný
projekt doposiaľ nebol žalobkyňou predložený. Brána nie je osadená do domu žalobkyne a preto navrhli
návrh zamietnuť aj v tejto časti. Čo sa týka vlastníctva pozemku poukázal na to, že ho v rovnakom stave

užívajú dlhé roky a teda, ak by aj časť pozemku susediaca s domom žalobkyne jej patrila, túto časť
pozemku by nadobudli vydržaním. Žalovaný v 1. rade uviedol, že stena domu žalobkyne je po celej dĺžke
rovná, čo vidno podľa základov, len v zadnej časti nehnuteľnosti je zateplenie, ktoré tvorí odskok, ale
stena od základov až po už zrealizované zateplenie je po celej dĺžke domu rovná. V nehnuteľnosti býva
od roku 1967. Spor so susedmi ohľadne múru nehnuteľnosti nikdy predtým nemal. O tom, že je brána

osadená u susedov sa dozvedel prvýkrát až pred začatím sporu.

15. Predmetom konania bolo viacero uplatnených nárokov. V prvom rade sa žalobkyňa domáha určenia
priebehu hranice pozemkov. Spor o určenie hraníc pozemkov môže byť z povahy veci buď sporom 1. o
určenie vlastníctva (pokiaľ sa tvrdí len iný priebeh hranice a v dôsledku toho spravidla posun hraničnej

čiary žalovaným do pozemku žalobcu) alebo 2. o ochranu vlastníckeho práva (uplatnením požiadavky
na vypratanie časti pozemku, kedy sa otázka vlastníctva k spornej časti pozemku skúma obvykle len
ako otázka predbežná) a aj v prejednávanej veci šlo (pre nedostatok tzv. vypratacej požiadavky) o prvý z
práve zadefinovaných prípadov. Po vykonanom dokazovaní žalobkyňa naďalej trvala na určení priebehuhranice a nedomáhala sa určenia vlastníctva a ani vypratania. Vykonaným znaleckým dokazovaní a
aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že hranica medzi nehnuteľnosťami účastníkov je definovaná
múromstavbyžalobkynebezzatepleniaaniestrešnýmpresahomjejrodinnéhodomuakotvrdila.Znalec

potvrdil správnosť priebehu hranice evidovaného v katastrálnom operáte. Sama žalobkyňa uviedla, že
od roku 1961 až 1963 neboli vykonané žiadne úpravy hraničnej steny domu, ktorá je v nezmenenom
stave. K tomuto tvrdeniu sa pripojili aj žalovaní. Stav a priebeh zadnej steny domu videl súd pri obhliadke
a rovnako je zachytený na fotografiách, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. Stena domu (jej základy
s výnimkou zateplenej zadnej časti steny, ktorá nie je predmetom tohto konania) je rovná, čo je v

rozpore s poľným náčrtom z roku 1965 a meračským náčrtom z roku 1985, na ktoré sa odvoláva
žalobkyňa. V týchto náčrtoch nie je stena domu rovná, dokonca sa pozemok podľa nich rozširuje v
prospech žalovaných. Správnosť záverov znalca podporujú aj fotografie pôvodného domu stojaceho
na pozemku žalovaných a aj predložená projektová dokumentácia stavby ich nehnuteľnosti. Z nich
jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti pôvodne na seba nadväzovali, teda stena zbúraného domu sa
priamo dotýkala nehnuteľnosti žalobkyne. Z tohto dôvodu je zrejmé, že právny predchodcovia žalobkyne

nemohli vlastniť časť pozemku zastavanú nehnuteľnosťou právnych predchodcov žalovaných. Rovnako
podľa projektovej dokumentácie mal byť postavený aj súčasný dom žalovaných. Dom žalobkyne nemal
pôvodne žiadny presah strechy nad pozemok žalovaných, nakoľko múry nehnuteľnosti žalobkyne a
žalovaných na seba nadväzovali, teda sa dotýkali.
Naviac,akbyajžalobkyňapreukázala,žejejpatríajčasťspornéhopozemkuzastenoujejnehnuteľnosti,

žalovaní by nadobudli túto časť nehnuteľnosti do vlastníctva dňa 01.04.1984 uplynutím desaťročnej
vydržacej doby. V konaní bolo preukázané, že právny predchodcovia žalovaných a následne aj žalovaní
boli od kúpy nehnuteľnosti 13.01.1955 dobromyseľný, že im celá nehnuteľnosť patrí až po stenu domu
žalovanej. Premlčacia lehota skončila rok odo dňa 01.04.1983 v zmysle citovaných ustanovení § 135a
ods. 1, 4 v spojení s § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd

v tejto časti žalobu zamietol.

16. Ďalej sa žalobkyňa domáhala odstránenia osadenie stĺpu vstupnej brány na pozemku žalovaných
z nehnuteľnosti žalobkyne. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že hranicou pozemkov je nehnuteľnosť žalobkyne. Stĺp brány

žalovaných nie je osadený ani na jej pozemku a ani nie je pevne spojený s jej nehnuteľnosťou, ako
tvrdila počas konania. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

17. Žalobkyňa sa domáhala aj, aby súd uložil žalovaným povinnosť umožniť jej vstup na svoj susediaci
pozemok po dobu 30 pracovných dní o šírke 2,2 m a dĺžke 25 metrov za účelom vykonania stavebných

a rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením stavby a ďalej sa domáhala uloženia povinnosti
žalovaným strpieť vykonanie výkopových prác za účelom vykonania izolácie základov jej rodinného
domu v dĺžke 25 metrov a šírke 0,5 m a v hĺbke existujúcich základov po dobu trvania 60 pracovných dní.
Nakoľko napriek vykonanému dokazovaniu žalobkyňa naďalej trvala na svojej požiadavke, aby jej bol
umožnený vstup na pozemok žalovaných za účelom vykonania zateplenia domu v hrúbke 12 cm, súd

žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko by zateplením svojej nehnuteľnosti zasiahla do vlastníckeho práva
žalovaných.

18. V oboch prípadoch bolo potrebné predložiť sanačný projekt, ktorý žalobkyňa napriek výzve súdu
nedoložila a to ani po oboznámení sa so znaleckým posudkom, v ktorom znalecká organizácia

uviedla, že bez sanačného projektu nemôžu kvalifikovane určiť rozsah a dobu, počas ktorej by boli
žalovaní povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva realizáciou izolácie základov domu.
Súdu predložila len hrubý postup prác, ktorý je podľa znalca nevhodný a nedostatočný. Bez sanačného
projektu sa ani znalec nevedel vyjadriť presne, aký nevyhnutný čas je potrebný na rekonštrukciu izolácie
základov, v akom rozsahu je potrebné, aby žalovaní umožnili žalobkyni vstup na svoj pozemok. Len

hrubým odhadom určil dĺžku trvania prác na 24 dní a vrátane zrenia na 29 dní a výkopové práce
odhadol na dĺžku 25 m, šírku 0,60 m a hĺbku 0,75 m, pričom poukázal na to, že vedľa výkopu sa bude
musieť ukladať aj výkopok, čo si vyžiada ďalší záber pozemku žalovaných. Po vykonanom znaleckom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno určenia presného postupu
prác rekonštrukcie izolácie základov. Nepreukázala akým spôsobom by bola izolácia ukončená nad

terénom, prípadne či len v teréne. Z týchto dôvodov, súd nemohol posúdiť či by rekonštrukciou izolácie
základov nedošlo aj k zásahu do vlastníckych práv žalovaných. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala
presnú dobu, počas ktorej a v akom rozsahu by mali byť obmedzené vlastnícke práva žalovaných, preto
súd aj tejto časti žalobu zamietol.Naviac žalovaní od počiatku tvrdili, že nemajú námietky voči vykonaniu údržby fasády domu realizáciou
novej omietky domu bez zateplenia a nemali ani výhrady voči izolácii základov po oboznámení sa so
sanačným projektom, ktorého predloženie žiadali.

19. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným priznal náhradu trov
konania v plnej výške, t.j. 100%, nakoľko boli v konaní plne úspešní.

21. Štátu vznikli v konaní výdavky poukázaním znalečného z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu
priznaných znalcom ako znalečné. Nakoľko vykonané znalecké dokazovanie bolo v záujme žalobkyne,
súd neúspešnú žalobkyňu zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania v plnej výške.

22. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne
doplnil dokazovanie a rozhodnutie okresného súdu zmenil. Poukázala na to, že v konaní žiadala určiť
priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 63 zapísanej na LV č. XX a parc. č. 60 zapísanej na LV č.
XXXX, kat. úz. L. (I.), ďalej žiadala uložiť povinnosť žalovaným umožniť žalobkyni vstup na pozemok
parc. č. 60 zapísaných na LV č. XXXX po dobu 30 pracovných dní o šírke 2,2 metra a dĺžke 25 metrov za

účelom vykonania stavebných rekonštrukčných práv súvisiacich so zateplením stavby rodinného domu
s. č. XXX na parc. č. 63 LV č. XX (II.), uložiť žalovaným povinnosť strpieť vykonanie výkopových prác za
účelom vykonania izolačných prác na základoch rodinného domu č. XXX v dĺžke 25 metrov a šírke 0,5
metra a v hĺbke existujúcich základov po dobu trvania 60 pracovných dní (IV.). Proti zamietnutiu týchto
návrhov podáva odvolanie.

Proti bodu III. t.j zamietnutia návrhu na odstránenia osadenie stĺpu vstupnej brány odvolanie nepodáva
z dôvodu, že v prípade vykonania rekonštrukcie, resp. vykonania stavebných prác a izolačných prác na
základoch rodinného domu a s tým spojených výkopových prác bude potrebné osadený stĺp odstrániť a
na novo osadiť tak, aby nezasahoval do muriva rodinného domu žalobkyne.
Ako dôvody odvolania uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a z toho dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Zdôraznila, že opakovane žiadala kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru
geodézie, pretože geometrický plán si súkromne nemôže dať vyhotoviť, keďže žalovaní jej neumožnia
spolu so znalcom vstup na ich pozemok. Vzhľadom na nejednotnosť a nejednoznačnosť listinných
dôkazov, a to hlavne poľných náčrtov, ako aj protokolov Ing. Z. F. a Ing. Q. títo odkázali žalobkyňu na

súd. Taktiež obec L. zaujala rovnaké stanovisko. Tvrdenie žalovaných, že umožnia žalobkyni opravu
fasády do hrúbky 2,5 cm je len účelové, keďže opakovane tejto neumožnili vstup na svoj pozemok, ani s
geodetom, ani so zástupcom firmy KRINO s.r.o., napriek tomu však opäť účelovo požadujú vypracovanie
sanačného projektu. Vzhľadom na neexistujúcu projektovú dokumentáciu, tento je možné vypracovať
až po odkrytí základov rodinného domu patriaceho žalobkyni. Poukázala na znalecký posudok č.

10-10/2014 Technického skúšobného ústavu stavebného, predovšetkým na jeho závery a odpovede na
úlohu č. 2 a úlohu č. 3, ktoré odpovede na tieto úlohy sú takmer totožné s jej požiadavkami, ktoré sú
obsiahnuté v jej návrhu, vrátane jeho doplnenia a rozšírenia. Trvá na svojich tvrdeniach, že užívateľská
hranica nie je totožná s hranicou právnou, a k jej posunutiu, resp. jej zmene došlo pri poslednom meraní.
K jednotlivým úvahám znalca v znaleckom posudku TSUS 10-10/2014, ktoré sú nad rámec úloh

znalca a predmetu zadania, tieto sú len v teoretickej rovine, a napríklad otázka umiestnenia sute pre
výkopových prácach nemusí byť nutne realizovaná na pozemku žalovaných, ale napríklad na pozemku
pred nehnuteľnosťou žalobkyne, v časti medzi uličnou stranou rodinného domu a ulicou, ktoré miesto je
vhodné na umiestnenie kontajnera na odvoz sute. Taktiež úvaha o vzdialenosti medzi domami žalobkyne
a žalovaných nie je presná, pretože táto berie do úvahy len časť brány a schodov do domu žalovaných,

pričom pri inom riešení vstupu by sa použiteľná časť podstatne zväčšila. Následne doplnila odvolanie
s tým, že navrhuje zmeniť rozhodnutie aj o trovách konania priznaných žalovaným a trovách konania
priznaných štátu v rozsahu 100% tak, že tieto trovy žiada priznať žalobkyni.

23. Žalovaní odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili písomne

prostredníctvom svojho advokáta a navrhli rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť. Zdôraznili, že
žalobkyňa od začiatku sporu nebola schopná konkretizovať predmet sporu, spôsobila len zbytočné
časové prieťahy, keď navrhovala dôkazy, ktoré nemohli byť relevantné , keď argumentovala rôznymi
poľnými náčrtmi a navrhovala výsluch Ing. F. a Ing. Q..24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie sporovej strany bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie sporovej
strany má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých častiach
v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

26. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty
než tie, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

27. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v napadnutých častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

28. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci
pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie
otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie

pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

29. Odvolacím dôvodom použitým žalobkyňou bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z toho dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP).

30. Odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne konkrétne argumenty stojace proti dôvodom napadnutého
rozsudku. Podstatou odvolania je žiadosť o vykonanie kontrolného znaleckého posudku z odboru
geodéziazotrvajúcnanázore,žeužívateľskáhranicaniejetotožnáshranicouprávnou,akjejposunutiu,
resp. jej zmene došlo pri poslednom meraní, bez uvedenia dôvodov na takýto názor a bez uvedenia,

kedy malo dôjsť (pri ktorom meraní) k posunu hranice. Nenariadenie takéto dôkazu súd prvej inštancie
odôvodnil a odvolací súd s týmito dôvodmi súhlasí (bod 42 a č. 43 odôvodnenia). Odvolací súd je
názoru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, vrátane ohliadky nehnuteľnosti. Súd nie
je viazaný návrhmi na dokazovanie, má však povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorú povinnosť
si súd prvej inštancie splnil.

31. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čovyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

32. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou

právnej normy).

33. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne, a dostatočne
odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) dodáva

iba nasledovné:

34. Vytýčenie hranice pozemku môže slúžiť dvom účelom. Účelom môže byť snaha objednávateľa
(vlastníka pozemku) o vytýčenie priebehu hranice existujúcej v mape, avšak nezistiteľnej v teréne
(napr. na stavbu oplotenia). Účelom vytýčenia hranice pozemku môže byť aj snaha získať kvalifikovaný

podklad pre vyznačenie priebehu hranice pozemku v katastri nehnuteľností s využitím geometrického
plánu, ktorý sa v danom prípade vyhotovuje. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok.
Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam.
Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej
dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba) na

tvár miesta (v prírode). Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických
informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo
súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku
sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Ak je hranica pozemku objektívne
zistiteľná, súdne rozhodnutie má deklarovať existujúce vlastnícke právo. Ak priebeh hranice je sporný,

či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje
všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej
ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany
vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do
ktorého práva sa zasiahlo. Súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na

to, ako žalobca naformuloval žalobný petit, tzn. žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy,
vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie
priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami. Súdne konanie o určenie hranice pozemku má
sporový charakter. Ide o návrhové konanie. Súd nemôže začať toto konanie ex offo.

35. Vo vzťahu k výroku rozsudku o určení priebehu hranice odvolací súd uvádza, že žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi

účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5Cdo 31/2011). Žalobkyňa v konaní netvrdila, žehranica medzi pozemkami má správne prebiehať inak, ako je zaznamenaná v katastri nehnuteľností.
V konaní nebol dôvod opätovne deklarovať priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami, keďže v konaní
nebolo sporné, že stav v katastri nehnuteľností je správny. Naliehavý právny záujem na určení priebehu

hranice preto nebol preukázaný.

36. Tvrdenie žalobkyne, že žalovanými sľúbený súhlas, že umožnia žalobkyni opravu fasády do
hrúbky 2,5 cm je len účelové, nie je odvolacím dôvodom, ktorý by odvolací súd mohol nejakým
spôsobom posúdiť a nemá ani vplyv na rozhodnutie vo veci. Obdobne je to aj k predpokladanému

nesúhlasu so vstupom znalca, ktorého by poverila žalobkyňa vykonaním znaleckého posudku na
pozemky žalovaných. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na ust. § 210 CSP a aj keď zatiaľ
ide o procesnú úpravu skôr v začiatkoch, bez existencie relevantných rozhodnutí, na ktoré by bolo
možné sa odvolávať, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa ustanovenie § 210 CSP malo týkať len súdom
ustanovenéhoznalca.Právenaopak,viacejdôvodovhovorívprospechtakéhovýkladu§210CSP,podľa
ktorého možno uložiť povinnosť strane alebo tretím osobám aj pri vypracúvaní súkromných znaleckých

posudkov.

37. Ani ďalšie úvahy o postupe pri stavebných prácach neboli spôsobilým odvolacím dôvodom na
dosiahnutienavrhovanéhospôsoburozhodnutiaodvolacímsúdom. Žalobkyňavodvolaníprotirozsudku
súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v

konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

38. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v napadnutých výrokoch vecne správny, preto bolo potrebné
tento podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho napadnutých častiach potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

39. Vzhľadom na úspech v konaní, žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

40. Vzhľadom k tomu, že žalovaní boli úspešní aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP, vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

41. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).