Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111227473
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4111227473.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasudkyňouJUDr.MarianouPodbehlouvprávnejvecižalobcu:Ing.Z.K.,A.XX,A.,zast.

Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, Sládkovičova 1, Bratislava, proti žalovanej:
JUDr. Otília Groissová, Pod Zlatým brehom 23, Nitra, zast. Advokátska kancelária JUDr. Alexander
Endrödy, Mostná 42, Nitra, za účasti intervenienta KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 5.812,52.- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 16.9.2011 prostredníctvom právnej zástupkyne

domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.812,52.-eur istiny s prísl.

2.Vo veci rozhodol súd rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 18C/51/2012-302, zo dňa 17.10.2013
tak, že súd žalobu zamietol. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre ako súd
odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd si ustáli stranu
sporu na strane žalovaného. Zároveň úlohou súdu prvého stupňa bude primárne sa zaoberať vznesenou
námietkou premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu a posúdiť jej dôvodnosť a v prípade,

ak bude mať, že vznesená námietka premlčania nie je opodstatnená a na túto neprihliadne, posúdi
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu.

3.Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaného označuje tak ako bolo pôvodne uvedené v žalobe.
Má za to, že nárok nie je premlčaný. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu úlohou súdu prvého stupňa
bolo primárne zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania. Zároveň Krajský súd stanovil posúdiť
dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci. Pokiaľ sa týka

vznesenej námietky premlčania o škode sa prvý krát žalobca dozvedel, z oznámenia KS v Bratislave
listom zo dňa 18.5.2011 na základe svojej žiadosti, následne na to v deviatom mesiaci 2011 podal
návrh na tento súd. Poukazuje na to, že žalovaná mohla počas celého trvania konkurzu úpadcu
vyplatiť škodu žalobcovi, čo žalobca aj nepretržite urgoval, a preto svoj nárok ani nemohol uplatniť skôr
ako potom, čo sa dozvedel, že žalovaná už mu škodu nevyplatí, keďže konkurzná podstata úpadcu
neobsahuje finančné prostriedky, čo sa dozvedel v piatom mesiaci 2013 spomínaným listom. Žalovaná
porušila zákonnú povinnosť stanovenú v § 31 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý znie: Ak

nemožno uspokojiť v celom rozsahu pohľadávky toho istého poradia uspokoja sa pomerne. Skutočnosť,
že žalovaná uspokojila všetky pohľadávky rovnakého dlhu, teda vyplatila mzdu všetkým zamestnancom
v roku 2006, potvrdila sama žalovaná a to listom zo dňa 20.10.2006, ktorý bol predložený. Tieto vyplatila
v celom rozsahu. Pokiaľ by žalovaná postupovala v súlade zo zákonom a v tomto termíne by riadnevyplatila mzdu aj žalobcovi, nevznikla by žiadna škoda. A v tomto bode je priama a nepochybná
príčinná súvislosť nedodržania zákonných predpisov žalovanou pri vyplácaní mzdy žalobcovi a vznikom
škody. Teda nevyplatením mzdy v termíne 2006 žalovaná spôsobila žalobcovi škodu, ktorá následne

mzda nemohla byť vyplatená z dôvodu neexistencie finančných prostriedkov u úpadcu. Krajský súd
v Bratislave už právoplatným rozsudkom číslo 10Cbi/13/2008 z 1.7.2009 určil, že nami žalovaná
pohľadávka je zistenou pohľadávkou proti podstate, a teda určil, že mala byť vyplatená žalovanou v
zmysle § 31 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní spolu so všetkými ostatnými mzdami pracovníkov
úpadcu. Krajský súd uviedol, že za prípadnú škodu zodpovedá správca sám v zmysle ustanovenia §

420 ods. 1 Obč. zák. ako aj v zmysle predložených rozhodnutí súdu. Z uvedeného vyplýva, že škoda
vznikla činnosťou žalovanej nevyplatením mzdy v roku 2006, kde existuje nepochybná priama súvislosť.
Žalobca sa o nej dozvedel v piatom mesiaci 2011. Kedy v skutočnosti vznikla škoda ten časový moment,
je otázkou, kedy prestali byť na účte finančné prostriedky, ale v tomto okamihu objektívnym, alebo za
objektívny moment vzniku škody môže sa považovať deň, keď Krajský súd zistil, že na účte úpadcu
neexistujú finančné prostriedky. Preto nie je možné považovať návrh za premlčaný. Žalobcovi doposiaľ

neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky.

4.Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, súd podľa § 180 CSP pojednával v jej neprítomnosti.

5.Právny zástupca žalovanej zotrval na námietke premlčania, ide o uplatnený nárok na náhradu mzdy

z roku 2006 a návrh bol podaný až v roku 2012, teda platí trojročná premlčacia lehota. Ak sa domáha
žalobcatitulomnárokunanáhraduškody,hocižalovanážiadnuškodunespôsobila,vtomprípadetrvána
námietke premlčania, ktorá mala začať plynúť právoplatnosťou rozhodnutia. Zároveň sa vyjadril k času
vzniku domnelého protiprávneho konania žalovanej, keď na pojednávaní žalobca uvádza, že by malo ísť
o protiprávne konanie v marci 2006, keď neboli žalobcovi vyplatené finančné prostriedky. Poukazuje na

§ 106 ods. 2 Obč. zák., ktorý stanovuje trojročnú objektívnu lehotu právo na náhradu škody a táto lehota
sa počíta od okamihu, kedy došlo k udalosti kedy škoda vznikla. Čiže od marca 2006 najneskôr právo
na náhradu škody bolo premlčané v marci 2009, nevie to presne na deň povedať lebo to nebolo ani
nejaký spôsobom upresnené. Čo sa týka domnelého protiprávneho konania žalovanej poukazuje na to,
že s týmto jej postupom v konkurznom konaní boli oboznámené oba dva konkurzné súdy a oba uznali,

že správkyňa postupovala správne a zákonne a nie je možno v tomto konaní spochybňovať závery
konkurzných konaní, na základe toho založiť právo na náhradu škody proti žalovanej.

6.Súd okrem výsluchu strán sporu, doplnil dokazovanie oboznámením sa s výplatou mzdy za
mesiac marec 2006, rozsudkom 10Cbi/13/2008-83, výzvou, konečnou správou o speňažení majetku,

oznámením Ministerstva spravodlivosti, oznámením o prešetrení podnetu, žiadosťou o vyjadrenie k
sťažnosti, žiadosťou o predbežné prerokovanie škody, odvolaním odporu proti rozsudku 6Cbi/ 11/06-91,
Krajského súdu Bratislava, príjmovými pokladničným dokladmi, vyjadrením odporcu k návrhu o určenie
pravosti pohľadávky, rozsudkom KS Bratislava 6CBi 11/06-91, vyjadrením k trestnému oznámeniu,
vyjadrením správcu konkurznej podstaty, výzvou zo dňa 20.10.2006, predkupným právom, podnetom na

GenerálnuprokuratúruSR,zodňa27.9.2011,predvolanímsvedka,správouostavekonkurzu,opatrením
č. k. 2K 7/05-249, vyšetrovacím spisom ČVS-ORP1973/3-OVK NR-2011, oznámením Krajského súdu
Bratislava, stanoviskom zo dňa 11.9.2007, oznámením Slovenskej advokátskej komory, všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu za rok 2005 a rok 2006, žiadosťou
o súčinnosť OP Nitra, zápisnicou o pojednávaní o schválení konečnej správy, uznesením č. k.

2K57/2005-1298, rozhodnutiami Okresného a Krajského súdu, uzneseniami, stanoviskami strán sporu
a zistil nasledovný skutkový stav :

7.Žalovaná uznesením č. k. 2K/57/2005-112, zo dňa 13.7.2005 bola ustanovená za predbežného
správcu dlžníka VODOSTAV - SV a.s., Drieňová č. 7, Bratislava. Na majetok úpadcu VODOSTAV-SV

a.s., Bratislava bol vyhlásený uznesením zo dňa 28.11.2005 konkurz, pričom správkyňou konkurznej
podstaty bola určená žalovaná. Na Krajskom súde Bratislava prebiehalo konanie pod sp. zn.
10Cbi/13/2008, o určenie, že pohľadávka žalobcu v sume 5.812,52.-eur je pohľadávkou proti podstate.
Súd rozhodol rozsudkom č. k. 10Cbi/ 13/2008-83, zo dňa 1.7.2009 tak, že žalobe vyhovel a určil, že
uplatnený nárok na náhradu mzdy v sume 5.812,52.-eur je zistený a je pohľadávkou proti podstate.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2009.

8.Žalobca podal podnet na MS SR, pričom z oznámenia o prešetrení podnetu zo dňa 23.5.2012 je
zrejmé, že z predložených a zistených skutočností nevyplýva, že by žalovaná svojím postupom vkonkurznom konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava, pod sp. zn. 2K 57/2005 doposiaľ porušila
ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní ani iných súvisiacich právnych predpisov. Žalobca dňa
30.8.2011 podal žiadosť na MSSR o predbežné prerokovanie škody s poukazom na zák. č. 514/2003

Zb. zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobcovi bolo oznámené,
že podľa §12 ods.3 zák. č. 8/2005 Z.z. štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom. Z oznámenia
Krajského súdu Bratislava vyplýva, že v konaní 2K 57/2005 súd eviduje sťažnosť zo dňa 28.8.2007,
veriteľa Ing. Koreca, na postup správkyne konkurznej podstaty JUDr. Otílie Groissovej. Bolo podané
vyjadrenie, že konkurzné konanie sa riadi ustanoveniam zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov. Pohľadávky veriteľov určuje ustanovenie § 31 ZKV, zákon neukladá
správcovi konkurznej podstavy povinnosť ich uspokojiť ani lehotu, v ktorej tak musí učiniť. Je daná
možnosť tieto nároky uspokojiť pred vydaním rozvrhového uznesenia podľa § 30 ZKV, samozrejme za
predpokladu, že má dostatok finančných prostriedkov.

9.Vo veci 2K 57/05/123 bola vypracovaná konečná správa o speňažení majetku z podstaty a o

vyúčtovaní odmeny a výdavkov. Uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 2K 57/2005-1298, zo
dňa 17.6.2013 bola schválená konečná správa správcu konkurznej podstaty o speňažovaní majetku
z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu zo dňa 22.4.2009 v znení konečnej správy
zo dňa 6.11.2011, pričom z predmetného uznesenia vyplýva, že správkyňa v priebehu konkurzu
použila všetky v konkurze dosiahnuté príjmy na úhradu výdavkov s tým, že na doplatenie odmeny

správcu uspokojenia uznaných pohľadávok proti podstate ako aj na uspokojenie ostatných konkurzných
veriteľov už nezostali žiadne finančné prostriedky. Bola schválená konečná správa, námietky veriteľov
boli zamietnuté, z dôvodu, že oprávnene uplatnené námietky boli zapracované do konečnej správy
a námietky voči vynaloženým výdavkom v konkurznom konaní správkyňa vysvetlila, zdôvodnila a
preukázala, opodstatnenosť ich vynaloženia.

10.Zo spisu ČVS-ORP 1793/3-OVK-NR-2011 súd zistil, že uznesením ORPZ Nitra zo dňa 21.12.2011
bolo trestné oznámenie žalobcu vo veci podozrenia zo spáchania zločinu marenia konkurzného alebo
vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 písm. a / Tr. zákona odmietnuté, nakoľko nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.

11.Z podania Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že žalovaná mala uzatvorené poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom povolania zodpovedajúce uhradenému poistnému na
obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 na poistnú sumu 99.586,76.- Sk a od 1.1.2006 do 31.12.2006 na
poistnú sumu 99.586,76.-Sk pokrývajúcu rovnako aj poistenie správcu konkurznej podstaty.

12.Dňa 6.7.2015 Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým schválil konečnú správu správcu
konkurznej podstaty o speňažovaní majetku z podstaty a vyúčtovaní, odmeny a výdavkov správcu zo
dňa 29.9.2014 predloženú súdu dňa 1.10.2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Uznesením Krajského súdu v Bratislave 2K/57/2005-1418 bol

zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu VODOSTAV-SV a.s., a žalovaná bola zbavená funkcie
správcu konkurznej podstaty. Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 34ExRe/21/2016-5, zo dňa
28.1.2016 bol ukončený konkurz ku dňu 14.1.2016.

13.Právna zástupkyňa žalobcu požiadala o zmenu petitu žaloby, ktorú súd uznesením č. k.

18C/51/2012-448, zo dňa 30.6.2016 pripustil tak, že žalovaná a intervenient sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 812,52.- eur spolu s 7 % ročným úrokom z omeškania
od 01.04.2006 do zaplatenia.

14.Podľa § 206 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z.. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov,

konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy
s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

15.Podľa § 31 ods.1 zák. č. 328/1991 Zb. zák. o konkurze a vyrovnaní v priebehu konkurzného konania
možno uspokojiť kedykoľvek nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5 ods. 2), nároky na

vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3), trovy výkonu rozhodnutia a trovy
exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)], nároky na vylúčenie
veci z podstaty (§ 19 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28), pohľadávky proti podstate.16.Podľa § 31 ods.4 ,vyššie cit. zák. ust., pracovnými nárokmi sú nároky úpadcových zamestnancov
z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, a to mzdové (platové) nároky,
odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti; mzdovým nárokom

zamestnanca sú tiež zrážky zo mzdy zamestnanca vykonané na základe dohody o zrážkach zo
mzdy, ktoré zamestnávateľ nepoukázal na určený účel, nároky na náhradu mzdy za dovolenku na
zotavenie, nároky na náhradu mzdy za sviatok a pri prekážkach v práci, nároky na odstupné, ktoré patrí
zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru, náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s

výkonom práce.

17.Podľa § 31 ods. 6, vyššie cit. zák. ust., pohľadávky proti podstate a nároky podľa odseku 1 písm.
a) až c) sa uspokojujú v priebehu konkurzu v tomto poradí, výdavky a odmena správcu, náklady
spojené s udržiavaním a so správou podstaty, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a clo, náhrada
nutných výdavkov, odmena likvidátora a odmena zodpovedného zástupcu 4dd) za činnosť po vyhlásení

konkurzu, pracovné nároky, nároky zo zmlúv uzatvorených správcom, nároky zo zmlúv týkajúcich sa
prevádzkovania podniku, od ktorých správca neodstúpil, nároky podľa odseku 1 písm. a), až trovy
konanívyvolanýchkonkurzom,peňažnénáhradyvyplatenézamestnancomzgarančnéhofondu,ostatné
daňové pohľadávky, poplatky, iné platby pri dovoze, ktoré nie sú uvedené v písmene b), pohľadávky
z návratných finančných výpomocí za uskutočnené štátne záruky, poistné na zdravotné poistenie,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky na poistenie v
nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, nároky na vrátenie plnenia zo zmlúv, od ktorých
sa odstúpilo podľa § 14 ods. 2, náklady na úschovu písomných a iných záznamov úpadcu, ktoré sa
majú uschovávať po čas určený uschovávacími lehotami podľa osobitných predpisov, 4de), ostatné
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu.

18.Podľa § 70 e ods. 1, vyššie cit. zák. ust., konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

19.Podľa § 8 ods.2 vyššie cit. zák. ust., správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou

starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo
mu ich uloží súd.

20.Podľa § 100 ods.1 obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 100 ods.2 obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená

pohľadávka.

22.Podľa §106 ods.1 obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

23.Podľa § 106 ods.2 obč. zák., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

24.Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za

následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j., zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena ( oslabenie ) pôvodného
práva, vzniknutá premlčaním spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť
zánik vynutiteľnosti toho subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušnýmorgánom. Premlčaním teda právo sa o sebe nezaniká ( na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a
to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a
oprávnený sa môže svojho premlčaného práv domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na

splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok
zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho ( prirodzeného ) záväzku ( obligácie ), čo
znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť
ako bezdôvodné obohatenie.

25.Právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že
suma, ktorej sa domáha predstavuje nevyplatené mzdové prostriedky na základe výplatnej listiny z
mesiaca marec/2006 podniku VODOSTAV-SV, a.s. v konkurze, ktorú sumu mala vyplatiť žalovaná ako
správkyňa konkurznej podstavy úpadcu. Predmetná skutočnosť vyplýva z písomne podanej žaloby ako
aj z vyjadrenia právnej zástupkyni žalobcu na pojednávaní, ktorá sa domáha škody nevyplatením mzdy

v uvedenom termíne. Žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota týmto okamihom, kedy
sa žalobca dozvedel, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Súd mal za to, že pohľadávka
žalobcu sa stala splatnou v marci v roku 2006, keď žalobcovi neboli vyplatené finančné prostriedky. S
poukazom na 106 ods. 1 Obč. zák., ktorý stanovuje trojročnú objektívnu lehotu na uplatnenie práva
na náhradu škody a táto lehota sa počíta od okamihu, kedy došlo k udalosti, kedy škoda vznikla

a keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 16.9.2011, súd nemohol priznať, alebo uznať nárok
žalobcu vzhľadom k vznesenej námietke premlčania.( v tomto smere súd poukazuje i na obdobnú vec
4Obo/115/2008).Právoplatnosťourozhodnutia10Cbi/13/2008sapotvrdilaexistenciauplatnenéhopráva
a právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa odstránila spornosť vo vzťahu k uplatnenému nároku zo strany
žalobcu. Teda toto rozhodnutia malo iba deklaratórny charakter, avšak i v prípade, ak by začala plynúť

premlčacia lehota i od tohto okamihu ( právoplatnosťou rozhodnutia), aj v tom prípade by bol nárok
žalobcu premlčaný. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

26.Právna zástupkyňa žalobcu požiadala o pripustenie zmeny žaloby. Súd poukazuje tiež i na tú
skutočnosť, že poisťovňa, ktorá v konaní vystupuje ako intervenient nemôže byť na žiadne plnenie

zaviazaná aj keď v dôsledku zákonného poistenia by bola povinná nahradiť škodu za povinného.
( Zborník IV, str.621). Súd mal za to, že aj takto formulovanej žalobe by nemohol vyhovieť.

27.Keďže žalovaná bola v konaní úspešná, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1
CSP a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Okresný súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.